Kap3(1.0.4)
III. KAPITOLA
II. ORLANDOVO OKO
Hneď ako sa dali trocha fyzicky i duševne dokopy, išli xO2 a Sekus na výcvik k svojim starým známym učiteľom. Po troch mesiacoch od nich prišli posilnení a zmúdrelí. Hneď nato sa k svojej spokojnosti dozvedeli, že majú ešte stále voľno pridelené svojho času veliteľom. Išli to teda rovno osláviť do Zaribovej krčmy, kde sedeli a popíjali, keď do krčmy dobehol akýsi zababušený cudzinec, evidentne elf. Zašiel najprv za Zaribom, no ten ho poslal hneď za družinou sediacou v rohu. Bol to akýsi neznámy šľachtic, ktorý im sľúbil slušnú odmenu ak mu prinesú II. Orlandovo oko. Toto bola veľmi čudná požiadavka pretože II. Orlandovo oko bolo vraj zničené pri veľkom zemetrasení neďaleko Bieleho hradu, kde vstup do baní, kde bolo Oko ukryté predtým obsadila horda skřetov, ktorá si tam urobila svoje sídlo, to všetci v okolí dobre vedeli. Osud celej skřetej hordy po zemetrasení bol neznámy. A zrazu družinu nejaký elfský veľmož prosil aby mu ho doniesli odniekiaľ z púšte, z úplne inej oblasti. Celé to pôsobilo veľmi divne a nedôveryhodne. Poradili sa, či to nebude nejaká pasca, no nakoniec podivnú ponuku prijali, keďže voľno stále mali a v hostinci sa úplne zjavne nudili. Vybavili sa výpravu pre istotu všetkým možným aj nemožným a hlavne kedže bola zima nakúpili ťažké kožušiny, ktoré ich stáli ohromný majetok. Vybrali sa smerom, ktorý im udal šľachtic a prekročili čiaru púšte. Teplota na púšti napriek zime na stepi dosahovala niečo cez 30° takže odrazu museli niečo urobiť ťažkým a odrazu zbytočným oblečením. Nakoniec ho na Isharov šikovný nápad zakopali, no miesto si neoznačili a tak zo šikovného nápadu sa vykľula pekná oštara.
Začali zjavne naslepo postupovať neznámou púšťou, no po chvíli ich napadlo nech hraničiar skúsi nájsť nejaké stopy. Dlho sa mu nedarilo no nakoniec našiel akúsi slabú stopu mačky, ktorá sa strácala niekde uprostred duny. Keďže to nebol tvor v púšti bežne žijúci, stopy náhle končili a vediac, že oko má byť schované niekde pod zemou, začali odhodlane kopať. Po pár sáhoch piesku natrafili skutočne na kamenný poklop s drevenou úchytkou. Všemožne sa snažili padacie dvere otvoriť no akosi sa im to stále nedarilo. Rozhodli sa preto vyhodiť kamenný poklop do vzduchu. Poklop to však napodiv vydržal, ale drevená úchytka nie. Nakoniec Ishar strčil do štrbiny svoj meč a s velikánskou silou poklopom trochu pohol. Potom tam vopchal ruky a opäť s nadľudskou silou zdvihol poklop nahor. S pomocou ostatných nakoniec poklop definitívne zdvihli. Pod poklopombol otvor s pieskovcovými schodmi niekam do tmy. Ani chvíľu neváhajúc zišli schodmi dole a ocitli sa v 1 sáh úzkej a 2 sáhy vysokej chodbe.
Po niekoľkých sáhoch bol na zemi uprostred chodby položený kovový tanier s krásnymi hruškami a jablkami. Družina ho opatrnícky prekročila a pokračovala nevzrušene ďalej. Prešla okolo viacerých bočných chodieb, ktorých prieskumom sa nezdržovala a nakoniec sa dostala do kruhovej miestnosti v ktorej vo vzduchu poletovalo akési strapaté čudo fialovej farby s množstvom rôzne dlhých výbežkov. Potom, čo sa čudo, sršiac na družinu kúzelnícke fialové blesky, vrhlo, ho družina pár dobre mierenými údermi zabila. Druhovia rýchlo pokračovali ďalej so zdvihnutým sebavedomím z rýchleho a víťazného boja s neznámou, nebezpečnou zrůdou, ktorú sa im podarilo tak rýchlo zabiť. Postupne rýchlo a úspešne preskúmali celé poschodie až sa začali oblúkom vracať zľava k miestu kade vošli hlavnou chodbou. Tam natrafili na celú sústavu pascí a mechanizmov. Keď ich, vďaka hrubej sile, väčšinu znefunkčnili a už už sa chystali otvoriť dvere, ktoré boli za mechanizmami, teleportoval sa medzi nich do biela rozzúrený neznámy kúzelník, ktorý na nich začal neurvalo hulákať, že mu búrajú jeho jedinú ochranu pred nástrahami podzemia v ktorom musí žiť. Zahanbení družiníci sa mu ospravedlnili za zničenie pascí a predstavili sa mu, pričom nezabudli dôrazne pripomenúť, že prichádzajú len s dobrými úmyslami a skutočne ich mrzí nedorozumenie, ktoré sa stalo. Vysvitlo, že nahnevaným elfom je kúzelník Čarovný prútik, ktorý sem prišiel nedobrovoľne aby postrážil II. Orlandovo oko. Jeho hlavný problém bol v tom, že ho vydierala všemocná Lépiova Gilda, ktorá zistila, že II. Orlandovo oko sa nachádza práve tu a sľúbila ho za slušnú cenu predať samotnému Diaglotovi, vládcovi Hyskandie. Ten tam mal poňho čoskoro poslať zopár svojich sardaukarov v utajení. Čarovný Prútik tu mal ostať strážiť Oko dovtedy kým si po neho sardaukari neprídu, čo malo byť o niekoľko dní. Ak by si to nedajbože rozmyslel a odišiel by preč, našiel by asi celú svoju rodinu roztrúsenú v rôznych hrncoch po celom svojom dome. Kde však bolo Oko v podzemí schované vôbec netušil. Kúzelník sa nakoniec s družinou dohodol, že ich nechá na pokoji ak ho oni nechajú na pokoji tiež a oni sa potom, čo vylezú z jaskyne, hneď vyberú za kráľom a upozornia ho na nepríjmný osud jeho bývalého obľúbenca a súčasne poprosia kráľa o ochranu pred všemocnou Gildou. Tak to aj zostalo.
Keďže skoro celé podzemie už bolo prakticky preskúmané a po II. Orlandovom Oku ani zmienka, tak sa rozhodli hľadať nejaké tajné úkryty kde by Oko mohlo byť schované. Po istom čase, neďaleko rozbitých pascí Čarovného Prútika, našli skutočne jednu tajnú chodbu. Nikto však nevedel ako ju otvoriť. Ishar mal už od otĺkania sa o stenu celé rameno krvavé a Šátor skúšal všelijaké pohyby a hľadanie tlačítok spolu so všetkými čarovnými formulkami, ktoré poznal no stále nič. Nakoniec však ktosi ovjavil akúsi malú úchytku dole na dverách, načo tuším xO2 napadlo potiahnuť úchytku smerom dohora, podobne ako sa otvárajú padacie dvere. Dvere do tajnej chodby vyleteli hore ako po masle a Šátor sa zvalil v kŕčoch zúfalého smiechu na pieskovcovú zem. Pri podrobnom prieskume priestorov za otvorenou tajnou chodbou objavili nejaký starý drevený teleport. Keďže Sekus aj xO2 už tušili o čo ide, nahovoril xO2 trochu simplexnejšieho Ishara a neskôr aj Šátora aby teleport najprv vyskúšali oni. Oba družiníci, nič netušiac, vliezli postupne dnu. Šator dokonca aj so psom. Najskôr tam vliezol Ishar a po potiahnutí páky sa skoro povracal. Nebolo mu jasné kde sa ocitol a začal hneď špekulovať čo ďalej. Medzičasom vliezol do teleportu aj Šátor so psom a šiel rovno za Isharom. Keďže Ishar ešte nevyliezol z teleportu pretože stále rozmýšľal čo ďalej, Šátor mu pristál na ramenách a keďže bol slabšej nátury ako barbar Ishar, začal prudko zvracať pričom ovracal pod sebou stojaceho Ishara, ktorý ho so zaťatými zubami stále držal na ramenách. Hneď nato so žuchnutím spadol na zem aj Šátorov pes. Nakoniec Šátor opatrne zliezol z ovracaného Ishara dole a presvedčil ho, že potiahnu páku v teleporte ešte jeden krát. Po krátkom okamžiku sa obaja teleportovali späť a zvracali už teraz všetci, ešte aj pes, ktorý si to znova odniesol pádom. Isharovi ani poriadne nedošlo čo sa stalo iba xO2 sa rehlil až sa okolitý pieskovec v jaskyni drolil. Sekus len neveriaco krútil hlavou. Naštvaný Šátor potreboval vodu aby sa dal trocha do poriadku, a keďže vodu mal xO2 tak sa s nim hneď aj o tú vodu pohádal, pričom to bola rovno hádka na nože. Ishar ich chcel od seba oddeliť, ale útočiaci xO2 odfaklil zasahujúcemu Isharovi malíček. Vtedy sa zrazu oslepujúco zablyslo a všetci sa prebrali až po notnej chvíli so stuhnutými údmi, ktoré im po krátkom čase po prebudení odtŕpli. Vášne však boli nateraz ako tak schladené.
Potom začali zvyšok podzemia prehľadávať trochu pokojnejšie a bez zbytočných hádok. V labyrinte tajných chodieb po dlhšom prieskume našli schody dole do nižšieho podlažia a po drobných peripetiách konečne aj II. Orlandovo Oko. S Okom sa vydali na cestu späť, ktorá sa trocha urýchlila nájdením dlhých drevených schodov vedúcich priamo hore na povrch kde sa nachádzal druhý vstup do podzemia. Pod ťažkou družinou sa však staré, spráchnivené schody neustále lámali a padali až nakoniec spadli celé, čo posledne idúci, už ani neviem kto, veľmi neocenil, pretože sa musel chytiť okraja a pritom pustil dole niekoľko dobrých zbraní. Ostatní nešťastníkovi pomohli von a tak sa nakoniec celá družina, aj s hľadaným II. Orlandovym Okom ocitla na rozpálenom piesku púšte. Začali prehľadávať okolie miesta kde opustili podzemie aby našli smer kade preč z púšte, keď xO2 upútal akýsi obrovský piesočný lievik nachádzajúci sa asi 100 sáhov od miesta kde vyšli na rozpálený povrch. xO2 typicky samozrejme do tohto lievika hneď aj spadol a nebyť Šátora tak by tam bol asi aj zostal, a tam by ho asi nečakalo nič dobré pretože dole číhal obrovský mravcolev. Obaja družiníci odtiaľ upaľovali k ostatným len tak svišťalo. Po nájdení smeru cesty sa končne vydali naspäť do Mesta Barbarov. Problém nastal, keď prekročili hranicu púšte a vnorili sa do studeného zimného počasia v stepi okolo Mesta Barbarov. Teraz veľmi nadávali, že si presne neoznačili miesto zakopania kožuchov a najväčšia kritika sa zniesla na hlavu Ishara pretože to bol hlavne jeho nápad kožušiny zakopať. Kým prišli do mesta každý kýchal a soplil. Za II. Orlandovo Oko dostali od spokojného elfského šľachtica dosť peňazí a neskôr dokonca aj audienciu u kráľa, ktorú využili na upozornenie, že Čarovný Prútik sa ocitol vo veľkých nepríjemnostiach. Kráľ prisľúbil, že spraví všetko preto aby sa Čarovnému Prútikovi nič nestalo. Kap4.