Kap12(1.0.2)
XII. KAPITOLA
NÁVŠTEVA BÝVALÉHO MESTA BARBAROV
Od kapitána dostali izbietku hneď vedľa vydlabanú tak ako ostatné v mäkkej zemi. Tu mali prespať do ďalšieho rána, čo už bolo 14. júla, pričom hneď skoro ráno mali aj vyraziť, keďže už 16. júla mal byť v Hyskandii spomínaný štátny sviatok, pri príležitosti, ktorého mal dokonca pobočník samotného Diaglota prísť prvý raz na návštevu a kontrolu novo obsadených území. Najneskôr teda do 16. júla musel byť veliteľ mestských stráží (prezývaný Smrtiaci alebo Krvavý Zed) mŕtvy a veci trebalo ešte pripraviť.
Družina sa teda vybrala cez Prudich do neďalekej Igby a ďalej na Džabar. V Džabare navštívili, po rôznych úplatkoch a podliezaní, vyslanca Hyskandského v Kráľovstve Džabirskom. Ukázalo sa, že zohnať povolenie k vstupu a pobytový pergamen do Hyskandie bude trochu ťažšie ako si pôvodne mysleli. Bolo treba splniť 4 podmienky. Zaplatiť 30 zlatých na osobu, nebyť na zozname nežiadúcich osôb, mať dostatočné hmotné a finančné zabezpečenie na vstup do krajiny a predovšetkým správne názory na rasovú politiku Hyskandského štátu. Súčasne pri žiadosti bolo nutné uviesť aj dôvod návštevy (prípadne pozvanie ak bolo) a krajinu pôvodu, keď občania Inglandie mali vstup automaticky zakázaný. Ukázalo sa, že vyslanec, ktorým bol vlastne lénny barón z Chufy, nie je práve najbohatší a tak bol aj pomerne dosť úplatný. Po výdatnom namastení jeho kapies sa družine podarilo získať pre seba tri pergameny na vstup a pobyt na území Hyskandie na 7 dní.
Vydali sa rýchlo po vydaní glejtu na ďalšiu cestu, kedže bol už podvečer 14. júla a stále ešte neboli ani v samotnej Hyskandii. V noci asi o pol tretej dorazili do Košu, kde sa ubytovali v starom známom hostinci. Hostí veľa nebolo, kedže obchod už temer úplne ustal a tak nebolo veľa dôvodov prechádzať a ostávať v inak bezvýznamnom Koši. Kdeže boli tie časy keď sa cez Krwelovsko-Džabirskú hranicu chodilo ako po korze! Dnes bola hranica temer nepriedušne uzavretá a prechod bol len pre zopár vyvolených obchodníkov. Bolo to aj kvôli tomu prečo chcel Gorg pôvodne putovať do Hyskandie ako rybár prípadne opravár zbraní, ale lénny barón ho rýchlo upozornil, že pokútna a neoficiálna oprava, výroba a držba zbraní sa tresce mimoriadne prísne. Ráno sa teda pohli asi o 10 hodine z Koša. Bolo pekné počasie a rýchlo prešli presvetleným posledným lesom v ktorom už cesta pomaly zarastala vysokou trávou a krovím. Asi o tretej popoludní konečne dorazili na samotnú hranicu.
Z džabirskej strany ani búdka, ani vojak, proste nič. Zato na hyskandskej bol asi 200 sáhov široký pás ornice tiahnuci sa od obzoru po hory, kde pokračoval ako vyklčovaný a vykosený pás. Cez zarastenú cestu bola spustená rampa a dve veľké strážne drevené veže so znakmi Hyskandie dávali tušiť niečo mimoriadne nebezpečné. Pri vežiach bolo priviazaných asi tucet koní čiernej farby. Zo strážnice vyšli takmer všetci vojaci. Prezreli si pergameny, vpísali do nich dátum aj čas a dali družiníkom na krk kožené retiazky. Oboznámili ich s právom v Hyskandii, ktoré je veľmi jednoduché. Za pár najľahších prečinov je peňažný trest, za vážnejšie je fyzické zmrzačenie a v drvivej väčšine zvyšných prípadov je trest smrti. Je zakázaná mágia, alchýmia a jej akékoľvek vykonávanie pod trestom smrti. Pobyt bez pergamenu alebo retiazky má za následok smrť bez zisťovania príčin či podrobností. Po akceptovaní pravidiel sa družina po zdvihnutí rampy konečne dostala do toľko obávanej Hyskandie! Krajina naokolo sa ničím nelíšila od džabirskej len v diaľke stúpal k oblohe hustý čierny dym z nejakého požiaru.
Po niekoľkých míľach sa pomerne udržiavaná cesta konečne dostala pred brány ich starého známeho mesta. Teraz Nového predtým Mesta Barbarov. Celé mesto malo omietku potiahnutú akýmsi matným, šedivým až čiernym, povlakom. V jeho okolí to vyzeralo ako na nejakých vojenských manévroch keď všade boli spústy vojakov idúcich či už na východ alebo na sever či na juh, minimum civilistov a len sem tam osamotený farmár či malá obchodná karavána. Východne od pôvodného mesta sa rozkladalo veľké stavenisko v rozmeroch pôvodného Mesta Barbarov. Po stavenisku sa pohybovali spústy otrokov a robotníkov takže stavby rástli doslova a do písmena rovno pred očami. Po zaplatení smiešne nízkeho mýta 1 medeného na osobu sa družina ocitla v samotnom meste. Zvnútra pôsobilo ešte bezútešnejšie ako zvonku. Zovšadiaľ viseli obrovské červené vlajky s čiernym krížom, na radnici viseli obrovské podobizne Diaglota s výzorom bezvekého prísne sa tváriaceho elfa s čiernymi dlhšími vlasmi a orlím nosom i pohľadom. Na vežiach a ochoziach stáli všade stráže a trubači dookola trúbili štátne pochody. V meste sa pohybovali spústy vojakov akoby celé mesto bola jedna veľká vojenská pevnosť. Bezduché a prázdne tváre civilistov ostro kontrastovali s dravými a prísnymi tvárami vojakov. Sem tam sa dal vidieť aj úradník, ktorý sa so zapáleným výrazom v tvári niekam dôležito ponáhľal a cestou sa zdravil každej podobizni Diaglota, ktorú videl. Družina sa v meste v podstate vyznala. Teda v jeho pôdoryse. Obyvateľstvo však bolo úplne iné a čo sa s stalo s pôvodným nikoho nenapadlo sa vôbec zaujímať. Keďže krčma bola v meste pôvodne vlastne len jedna zamierili si to presne do Troch Mazov.
Pred vchodom stali obligátne krolli a dokonca sa pustili s družinou do reči. Vysvitlo, že Gorgom nedávno zabitý Srd v južnom podhorí Malého Khanu je vlastne brat jedného z krollov. Po zablokovaní vstupu do krčmy pri diskusii s krollmi sa družina radšej pobrala dnu aby neprovokovala, pretoze už na ulici na nich všetci pokukovali a pokrikovali a dokonca niektorí civili si pred nimi aj odpľuli! Len čo vošli do hostinca si Šátor aj xO2 hneď všimli, že hostinec sa trocha zmenil, ale nie až tak, že by to nebol starý dobrý Zaribov hostinec. A čo bolo mimoriadne dôležité a ukázalo sa, že aj osudne nebezpečné, bol tam aj ako krčmár samotný Zariba! Družina sa po krátkej výmene pohľadov rozhodla zájsť rovno k baru a upozorniť Zaribu na svoju prítomnosť. Teraz už možno otvorene povedať, že toto bola kapitálna a osudová chyba družiny. Šátor sa postavil k pultu, podoprel si hlavu dlaňou a vyzývavo sa zahľadel na hostinského. xO2 podskakoval pod pultom a dokonca naň liezol len aby ho Zariba uvidel. Gorg, ktorý Zaribu nepoznal si len pritiahol stoličku k baru, postavil sa na ňu a objednal si pivo. Zariba si najprv družiníkov vôbec nevšimol avšak po chvíli otočil hlavu smerom k nim a prekvapene sa zatváril, keď ich uvidel. Potlačil v sebe výkrik a so strojenou slušnosťou sa opýtal čo si želajú. Šátor a xO2 sa predstavili načo Zaribovi zasvietili oči a naklonil sa k pomocníčke pričom jej niečo rýchlo zašepkal. Hneď na to pomocníčka vybehla z krčmy. Šátorovi zmrzol úsmev na tvári a hneď pochopil koľká bije. Začal rýchlo, no hlavne nenápadne naznačovať ostatným aby zmizli preč.
Pomaly sa začali predierať davom k východu, keď v tom sa zrazu dvere rozleteli dokorán a v dverách do krčmy stál veliteľ menšej jednotky stráží. Po jeho bokoch vbehli dnu dvaja vojaci, ktorí sa hneď začali predierať dozadu aby obsadili zadný východ z krčmy. Dovnútra súčasne začali vbiehať ďalší a ďalší vojaci, zdalo sa, že vojaci nerobia celú akciu prvý krát. Krčma stíchla v napätom očakávaní, niektorým vypadol z ruky krígeľ piva. Veliteľ zareval “Ticho!” načo každý prestal pomaly aj dýchať. Oznámil, že v hostinci sa nachádzajú cudzinci ohrozujúci vnútornú bezpečnosť Hyskandie a preto sa každý kto je v krčme zoradí do dvojstupu a po dvoch bude na povel vojakov vychádzať von a odhadzovať na bok svoje osobné veci. Taktiež si všetci majú pripraviť osobné pergameny. Akékoľvek prieťahy sa budú považovať za kladenie odporu strážam a budú na mieste prísne potrestané. Miestni ľudia zbledli a niektorí sa, veľmi ticho aby ich nikto nepočul, začali modliť. V hostinci sa práve nachádzalo asi 8 vojakov, ktorí síce mali práve voľno, no aj tak neváhali ani minútu a hneď vytiahli meče a dali sa do usmerňovania civilov. Družina sa narýchlo radila čo urobí. Zariba rýchlo zmizol v dverách vedúcich do stajne. Družiníci sa rozhodli, že pošlú Gorga za ním aby ho zajal a umožnil tak družine cez vyjednávanie opustiť hostinec a za tým aj mesto kde to už začínalo nebezpečne hustnúť napriek tomu, že v ňom boli len päť hodín. Šátor a xO2 sa rozhodli, že medzitým vyčkajú a keď to bude úplne nevyhnutné, že začnú bojovať a skúsia vydržať kým válečník nedotiahne Zaribu. Ako sa všeobecne vedelo zo stajne nebol žiaden východ a tak tam podľa všetkého Zariba musel byť. Plán to bol šialený a zúfalý no taká bola celá situácia.
Všetko sa však vyvinulo úplne inak. Gorg v snahe prejsť neviditeľný okolo dvoch vojakov strážiacich schody hore, zatočil xO2-vym prsteňom a začal sa sunúť k stajni. Jeden z vojakov však Gorgovu premenu nanešťastie zbadal. Stiahol si priezor na helme, pevnejšie uchopil meč a pripravil si plný očakávania svoj štít. Pripravený na celú krčmu súčasne zreval až sa okna zatriasli. Kouzla!!! Čo sa začalo diať potom bolo ako zo zlého sna. Vojaci akoby obživli. Začali napínať a naťahovať krky a otáčať hlavy plný strehu aby zachytili čokoľvek podozrivé. Ľudia začali hystericky kričať v zlej predtuche a snažili sa zo všetkých síl pretlačiť sa von dverami. Veliteľ zaťal zuby, stiahol si helmu, zdvihol nad hlavu meč a skríkol “Je to vyšší záujem, všetci v hostinci budete zabití!”. Hneď na to si stiahli priezory na helmách aj zvyšní vojaci, pričom vojaci strážiaci pred hostincom vbehli dnu odtláčajúc ľudí a zavrúc za sebou dvere do hostinca. Dvere sa z rachotom zabuchli a začal sa rýchly a nevídaný masaker. Asi cez tucet vojakov za 20 krátkych sekúnd bez hanby a rozpakov rozsekalo cez tucet civilov.
Gorg medzitým neviditeľný vbehol do stajní nasledovaný vojakom o ktorého sa cestou zachytil. xO2 vypil lektvar zmenšovania a schoval sa za drevené obloženie baru. Šátor sa bil ako lev a pomaly nasledoval Gorga. Gorg však obratom zistil, že Zariba sa v stajni vôbec nenachádza! Rýchlo očami prebehol miestnosť. Vôbec nič nenasvedčovalo ako a kde sa mohol Zariba tak rýchlo vypariť. Miestnosť bola suchá a relatívne malá. Na zemi bolo porozhadzovanej trocha zhnitej slamy a pri jednej stene sa triasol malý poník asi vydesený hlukom neďalekého boja. Nič nepoukazovalo na nedávnu prítomnosť zloradného hobita. Gorg teda zasadil smrtiaci úder prenasledujúcemu vojakovi a zviditeľnil sa čím ešte viac vydesil umierajúceho vojaka. Hneď na to sa postavil do najbližšieho rohu miestnosti a očakával príchod ďalších vojakov. Tí skutočne hneď nato dobehli a za nimi sa dovalil aj Šátor prenasledovaný zbytkom vojakov z teraz už prázdneho hostinca. Začal sa nerovný a nie veľmi optimisticky vyzerajúci súboj dvoch družiníkov voči cez tuctu hyskandských vojakov. Zasadili aj dostali silné, hlboké rany a údery, no vojakov bola skutočne veľká presila a s oboma to nevyzeralo veľmi ružovo.
xO2 sa presunul cez chodbu do miestnosti k obom družiníkom a vidiac beznádejnú situáciu svojich druhov začal sa rýchlo modliť k Vesne pričom na znak svojej hlbokej viery si odťal malíček. Vesna ho tentoraz napodiv vyslyšala a umožnila mu aby sa zapojil do nerovného boja po boku svojich priateľov. Z ničoho nič tak zrazu v protiľahlom rohu stál normálne veľký xO2. Ako to už len on vie poňal veci opäť radikálne. Nerozpakoval sa a hneď šmaril po najbližších vojakoch Ohnivú hlinu. Vojaci boli zaskočení a niekoľko ich bolo ranených. Gorg a Šátor sa v rohu zarputilo bránili pred presilou vojakov. Boli obaja ťažko ranení a vyzeralo to s nimi skutočne zle. Gorg si preto začal prerúbavať cestu jediným východom z miestnosti späť do hostinca. Pre Šátora však bolo už veľmi neskoro. Utŕžil ťažkú ranu do brucha po ktorej sa mŕtvy zvalil na zem. Gorg bol vtedy už späť v hostinci pričom si hneď všimol, že Šátor ho nenasledoval. Vidiac ako sa za ním ženú zvyšní vojaci v behu sekol po dvoch strážiacich, otočil prsteňom a bežal, zakopávajúc o mŕtve telá civilov rozsiatych po podlahe, von z hostinca. xO2 vidiac, že Šátor padol a že ostal sám, schytil skrvavenou rukou jednu zo svojich mnohých fľaštičiek a vypil ju. Začal miznúť a po chvíli po ňom zostal už len teteliaci sa vzduch. Hneď na to zmizol cez stenu preč z krvou nasiaknutého miesta.
Nechajme na chvíľu xO2 jeho vlastným problémom a poďme sa pozrieť za Gorgom, ktorý vybehol z hostinca na ulicu po ktorej už začalo pobehovať nepríjemne veľa vojakov. Vtedy sa šikovne a rýchlo opäť zneviditeľnil a teraz len opatrne sledoval čo sa okolo neho deje. Trubači prestali trúbiť svoje pochody a trúbili z celej sily na poplach. Dva veľké zvony na radnici a kostole zvonili ako o dušu a do toho mestom znel krátky vysoký tón malých poplašných zvoncov na hradbách a poplachové trúbky jednotlivých jednotiek. Všade pobehovali vojaci a civili sa schovávali do najbližších domov aby sa ukryli pred nečakaným nebezpečenstvom, no hlavne aby sa nepriplietli do cesty vojakom. Nejaký chlap čosi hystericky vrieskal po hyskandsky z veže na radnici a dvere a okenice domov na okolo sa zatvárali a zamykali v predtuche niečoho veľmi zlého. Gorg sa schoval do tieňa jedného z najbližších domov a čakal. Mesto sa postupne úplne vyľudnilo od obyčajných obyvateľov a po meste začali prechádzať vojaci v malých jednotkách. Niektorí len išli k vopred vyhliadnutým domom a po otvorení dverí ich celé prehľadávali, iné dosť veľké skupiny vojakov utvorili rojnicu a systematicky prechádzali ulicu za ulicou a potom znova a znova. Jedna z takýchto prehľadávajúcich skupín narazila aj na Gorga, ktorý ako neviditeľný behal od domu k domu aby si zachránil holý život.
Po odhalení sa okolo neho začala uťahovať slučka, preto vliezol do mestskej fontány v ktorej bola príšerne studená voda. Tam však bol prezradený krvou stekajúcou mu z rán do vody a keď sa už voda sfrabila do červena tak výrazne, že na to jeden vojak, stojaci nablízku upozornil, musel Gorg z fontány rýchlo vyliezť a hneď skúšal prebehnúť okolo ďalšej skupiny. Tá ho však zachytila a sledujúc jeho mokrú stopu ho začali vojaci pomaly obkľučovať. Gorga napadla spásonosná myšlienka. Ked pobehoval po meste všimol si ako niektoré skupiny vojakov sem tam zdvihnú nejaký kovový mrežovaný poklop a nazrú dole pričom sa vždy s odporom otočili a hodili poklop späť. Gorg už také niečo videl v knihách o architektúre a zdalo sa mu, že niektoré civilizované mesta to majú schované pod zemou. Idú tade všetky odpadky z mesta a zo všetkých latrín. Stoky! A cesta do stoky bola jedinou, ktorá momentálne Gorgovi zabezpečovala aké také prežitie a tak v duchu preklínajúc Zaribu, Zeda a celé smradľavé hyskandské mesto so strašnou hanbou odtiahol poklop a začal liezť dnu tak rýchlo ako vedel. Zaprisahal sa, že toto si Zariba odnesie životom a chcel za sebou zatiahnuť mrežovaný poklop, ale keď si všimol rýchlo sa približujúce postavy začal zliezať rebríkom rýchlo nadol. Zostupná šachta bola dlhá asi 10 sáhov a keď sa v polovici Gorg otočil a pozrel hore, zbadal ako zhora po ňom niečo letí. V snahe vyhnúť sa tomu sa pošmykol a spadol na zem pričom stratil vedomie. Hore medzitým vojaci počuli žuchnutie a po zazretí krvavej mokrej stopy, ktorá sa tiahla po Gorgovi celým námestím, a po smrade, ktorý vychádzal zo stoky, sa len zachechtali a s poznámkou o akýchsi strašných plazoch číhajúcich v temnotách poklop rýchlo zavreli, pričom hore nechali pre istotu dvojčlennú stráž.
Gorg sa prebudil na chlad, smrad, mokro a bolesť. Ležal na chrbte v hlavnom riečisku stoky, v ktorej bolo asi 20 coulov odpadu, ktorý príšerne zapáchal. Chvíľu počúval zvuky naokolo a potom sa popri stene pomaly postavil. Len čo prešiel pár sáhov uvidel pred sebou nejakú neznámu postavu. Vytasil rýchlo meč a držiac sa zoslabnutý stále steny na ňu niečo vykríkol. Postava mu odvetila jazykom, ktorý nerozumel a takto sa chvíľu naťahovali nevediac sa dohovoriť. Po chvíli našťastie zistil, že dotyčný ovláda celkom slušne bronštinu a tak sa začali rozprávať po bronsky. Neznámy sa nepredstavil a len sa opýtal čo tam válečník robí. Gorg mu vysvetlil svoju neveselú situáciu potom ako sa uistil, že človek, ktorý pred ním stál je bez zbrane a len v špinavých šatách pričom vyzeral dosť hladne. Neznámy mu povedal, že utiekol a že chce utiecť z mesta pretože tu bol držaný nasilu a jeho situácia už bola nevydržateľná. Mal nejaké peniaze a chcel kúpiť od Gorga nejakú zbraň, keďže žiadnu nemal. Keď mu Gorg vysvetľoval, že v skutočnosti prišli do mesta zabiť Krvavého Zeda neznámy muž sa pustil do tichého rehotu a len Gorgov výzor skúseného válečníka mu pomohol aby tomu celému aspoň trochu uveril. Gorg mu predal za zlatku svoj prebytočný tesák a hneď po asi polhodinovom rozhovore sa začal ošetrovať a natierať liečivými masťami zo zásob. Vysvetlil tiež neznámemu, že chodí aj s kamarátmi po svete ako dobrodruh a či by sa k ním neznámy cudzinec nechcel pridať, keď je teraz on i Gorg na úteku. Vysvetlil mu, že Šátor a možno aj xO2 padli v boji s presilou vojakov v hostinci. Gorg dal tiež neznámemu najesť a napiť zo svojich zásob pričom časť vody použil aj na svoje omytie od najhrubšej špiny.
Aké však bolo prekvapenie oboch, keď z ničoho nič, potom ako mu Gorg opísal posledného člena družiny Sekusa, sa Sekus osobne so špľachotom postavil v úzkej chodbe stoky! Neznámemu sa roztriasli kolená strachom a ustúpil ďalej do tieňa od oboch pričom pred sebou trasúcou sa rukou držal Gorgov tesák. Nakoniec sa Gorgovi horko ťažko podarilo všetko obom vysvetliť a po preskúmaní poklopu sa rozhodli, že pôjdu radšej stokou. Ich rozhodnutie ovplyvnilo najmä to, že Gorg ako potomok trpaslíkov ihneď zistil, že stoka pomaly v určitých smeroch klesá hlbšie pod zem a niekam asi vedie. To naznačovalo, že niekam bude ústiť a tak sa rozhodli, že to radšej preskúmajú, čo sa im videl lepší nápad ako liezť hore a bojovať so strážami v meste. Gorg teda zobral jednu z dvoch faklí, ktoré mal a zapálil ju Sekusovým kresadlom. Postavil sa s mečom do čela skupiny a za seba si zobral kúzelníka. Posledný šiel neznámy muž, ktorý sa natočil rovno chrbtom aby videl dozadu keby sa na nich z tmy niečo vyvalilo. Toto mu však poradil Gorg ako skúsený válečník potom či videl ako neznámy nerozhodne prestupuje na mieste.
Začali pomaly postupovať chodbou stoky. Tá skutočne mierne klesala avšak pre väčšinou hustý obsah sa odpad v stoke prakticky vôbec nehýbal. Po prejdení niekoľko desiatok sáhov, keď Sekus s Neznámym preberali možnosti učenia sa Neznámeho u Sekusa, sa Gorg odrazu zastavil a zakričal aby sa kryli, že je tu nablízku jašterica. Chodbou sa rýchlo mihlo niečo veľmi štíhle a asi 2 sáhy dlhé a ostrými zubami to hladne zakuslo do Gorga. Zahryzlo sa to však len do brnenia a Gorg to dvoma krátkymi sekmi zo seba razom striasol pričom tomu popri tom odťal dve končatiny. Niečo podobné však zaútočilo aj na neznámeho spoločníka družiny na konci skupinky. Dosť škaredo ho to pokúsalo, no na oplátku mu neznámy tesákom rázne sekol za hlavu. To sa však už na pomoc zapojil Sekus a z jeho jedného oka mu vyšľahli dva zelené blesky, ktoré roztrhli úbohú príšeru celkom napoly. Gorg medzitým úspešne dorazil aj tú svoju potvoru a tak sa po boji mohli konečne pozrieť čo ich to vlastne v stoke napadlo. Silne to pripomínalo obrovské šupinaté jašterice dlhé asi dva sáhy pokryté kožovitými šupinami, ktoré strašne páchli. Malá hlava a na nej dve oči ako aj ústa plné ostrých špicatých zubov. Gorg uznanlivo potľapkal po ramene neznámemu pričom zodvihol spomedzi ostatkov príšery špinavý, natrávený, kožený vačok s peniazmi. Po nakuknutí do neho v ňom neznámy objavil okrem nejakých mincí akýsi krásne brúsený zelený kameň. Gorg mu po dohode s kúzelníkom celý obsah vačku nechal a išlo sa ďalej.
Prešli niekoľko odbočiek a pár rebríkov až prišli k podzemnej riečke širokej asi 5 sáhov, ktorá tiekla v skale a stoka do nej ústila. Keďže riečka bola hlboká asi 1,5 sáhu a bola mimoriadne studená nikomu sa do nej nechcelo vliezť, hlavne keď sa oba konce strácali v skale a viedli úplne neznámo kam. Rozhodli sa, že preskúmajú zvyšok stôk a potom sa rozhodnú čo ďalej.
Prešli znova niekoľko desiatok sáhov, keď sa v svetle Gorgovej pochodne náhle objavil obrovský, asi 10 sáhov dlhý, červ. Gorg sa s ním už stretol a tak narýchlo zakričal na Sekusa nech vylezú po najbližšom rebríku aspoň do polovice a že on ho naláka ďalej aby naňho mohli zaútočiť z dvoch strán, keď znova zlezú z rebríka. Plán to bol celkom dobrý. Gorg sa prvému útoku ubránil a hneď za tým zasadil červovi ťažké rany. Sliz sa z červa valil zo všetkých strán. Druhý útok však červovi vyšiel oveľa lepšie a tak sa po chvíli Gorg nachádzal v tuhnúcom bielom slize. Stihol však ešte jednou rukou seknúť po červovi čím ho definitívne zmenil na hromadu bieleho trasúceho sa slizu a druhou rukou si stihol zotrieť sliz z úst. Ako sa ukázalo bol to opäť dobrý nápad. Sliz okamžite stuhol a Gorg bol ako v pancierovej škrupine. Nemohol sa ani pohnúť a nebyť toho zotretého slizu na ústach začal by sa určite okamžite dusiť. Neznámy sa prebrodil cez sliz a odpadky ku Gorgovi a udrel doňho svojim požičaným mečom. Gorga tým síce trochu pošramotil, no čo bolo oveľa dôležitejšie rozpraskol škrupinu a Gorg z nej vyliezol. Škrupina bola prischnutá k zemi tam a verne odrážala tvar Gorga. Neznámy k nej hneď druhý raz priskočil a rozdrvil škrupinu na prach. Po zbežnom prezretí slizu a zvyškov červa sa skupine podarilo objaviť natrávené avšak ešte použiteľné kožené brnenie a široký meč s nejakými drobnými mincami.
Začalo sa stmievať a stoka hádzala čoraz dlhšie tiene okolo nich. Vybrali sa teda na jediné suché miesto o ktorom vedeli a ktoré malo z troch strán stenu takže sa dalo veľmi dobre brániť. Gorg sa začal ticho modliť k Tyrovi a Sekus len ticho stál obďaleč a odpočíval. Potom sa vymenili a Sekus sa začal sústreďovať na nejaké kúzlo. Hneď na to začal meditovať. Neznámy bol z konania svojich spoločníkov riadne udivený, no držal sa Gorga a tak sa cítil ako tak bezpečne.
Prešla asi hodina, keď sa zrazu z ničoho nič zaiskrilo a objavil sa vo vzduchu xO2, ktorý s čľapotom dopadol do stoky. Prskajúc a nadávajúc na smrad sa snažil si očistiť spodok plášťa a čižmy od príšerne smradľavého odpadu. xO2 prišiel práve včas. Družina s neznámym sa hneď začala vyzvedať čo sa s ním udialo od incidentu v hostinci. xO2 len významne siahol do torny a vytiahol odtiaľ akýsi skrvavený plášť a v ňom zabalené niečo guľaté. Z plášťa sa vykotúľala odťatá hlava hostinského Zaribu. Neznámy v úplnom šoku vytiahol svoj meč a začal s ním šibrinkovať oproti xO2 pričom mu hlas preskakoval od vzrušenia. Tvrdil, že ten takzvaný Zariba bol slušný hostinský a nikomu neubližoval a že sú obyčajní prachsprostí vrahovia. Oproti tomu Gorg Kysličníka hneď pochválil. Sekus, len čo sa vybalil, sa xO2 spýtal čo sa vlatne zomlelo a tak xO2 v rýchlosti vyrozprával čo sa mu prihodilo.
...len čo sa zviditeľnil vo vedľajšej miestnosti iného domu zistil, že je úplne prázdna. Bola veľmi sparťansky zariadená. Mala len jedny dvere a jedno okno von na ulicu a taktiež jedny točité schody kamsi nahor. Hore bola tiež jedna miestnosť s oknom. Keď sa xO2 vrátil späť dole zistil, že dvere majú úplne rozbitý zámok. Pootvoril dvere, no keď na ulici zbadal vojakov ako prerečesávajú ulice krížom krážom rýchlo len reflexívne zavrel dvere. Ocitol sa v úplnej pasci! Ulička, na konci ktorej bola izba pripadajúca k domu krajčíra, bola totiž slepá a tak sa z nej nedalo vyjsť bez toho aby si ho stráže pobiehajúce po ulici nevšimli. Chvíľu úplne bezradne čakal vôbec nevediac čo si počnúť. Nakoniec zbadal ako sa dvere na dome krajčíra otvorili a vyšiel odtiaľ nejaký sluha. Mieril rovno k domčeku. xO2 rýchlo vybehol hore a sledoval z poschodia čo sa deje. Sluha chcel odomknúť dvere, no keď zistil, že zámok je vylomený zbledol, nakukol razom do izby cez okno a vrátil sa rýchlo späť do domu. Po krátkej chvíli sa vracal už aj so starším hyskaňdanom a obaja začali kričať na neďaleké stráže. Tie rýchlo pribehli a po krátkej konverzácii vstúpili spoločne do domu.
xO2 neváhal, otvoril okno a vypil lektvar zmenšovaní. Cez okno sa dostal poľahky na strechu a po nej na aj blízku hradbu. Po výčnelkoch sa vyšplhal na baštu a obratne preliezol na hradby susediace tesne s hostincom. Zatínajúc zúrivo celý čas zuby sa rozhodol, že Zaribu teraz zlikviduje nech to stojí čo to stojí, keďže sa ocitol na hradbe, ktorá bola neďaleko hobitovho arkiera. Zaribova izba bola podľa všetkého najskôr tam kde bola pri bombardovaní mesta, teda drevený arkier vyčnievajúci z hradieb. Bolo na ňom jedno okno hneď pri hradbe zložené z malých okenných tabuliek. xO2 bez váhania drzo a odvážne rozbil jednu sklenenú tabličku svojim mečíkom a vstúpil dovnútra.
Miestnosť bola malá, no komfortne zariadená. Všade zamat, brokát a semiš. Izbietka mala rozmery zhruba 3x4 sáhy a v jej rohu stála 1x1,5 sáhu veľká bohato vyrezávaná, drevená posteľ s krásnym baldachýnom. Na zemi bol rozhodený hrubý ručne tkaný koberec a niekoľko malých mäkkých podušiek. V opačnom rohu ako posteľ stál stôl a stolička. Pri posteli bol malý nočný stolík, medzi oknom a posteľou pohodlné hojdacie kreslo a rovno v strede miestnosti dvere. Pri dverách stála malá železná piecka, no tá bola teraz zhasnutá. Na stole bolo položených 11 kníh a tri zvitky, z toho dva už zapečatené a jeden ešte nedopísaný. Posteľ bola zastlaná a vyzerala veľmi pohodlná. Dvere boli zamknuté. Izba patrila ešte stále evidentne Zaribovi. xO2 začal izbu opatrne prehľadávať, no počínal si veľmi opatrne. Ešte si živo pamätal účinky toho svinského jedu, ktorým bola napustená jedna z hostinského truhličiek, keď ju skúšal otvoriť u kováča. Otvoril nočný stolík a našiel v ňom okrem čistých a vzorne zložených uterákov a hygienických potrieb aj malú drevenú truhličku. Ďalšiu truhličku, len o niečo väčšiu, našiel zasunutú v rohu pod stolom. Obe schoval do svojich bezodných torien. Chcel ich preskúmať neskôr a veľmi opatrne. Otvoril pre istotu aj piecku a dokonca v nej rozhrabol popol či v ňom neostalo niečo podozrivé. Začal hľadať miesto na ukrytie aby mohol zo zálohy napadnúť Zaribu. Za kreslom však bolo málo miesta a spod postele by mu trvalo veľmi dlho kým by vyliezol čím by sa pripravil o moment prekvapenia. Nakoniec zhodil veci pod posteľ a postavil sa za dvere. Vtom si ešte na niečo spomenul. Uškrnul sa, zobral zo stola čistý pergamen, brko namočil do kalamára a napísal nasledovný krátky text “Teď příde pomsta! Ještě ste nás nedostali! My se nevzdáme! Kysličník a jeho družina.“ pričom to napísal v troch jazykoch, ktoré ovládal. Pod textom si nechal ešte malý kúsok voľného miesta na dopísanie krátkeho textu a postavil sa uspokojene a odhodlane za dvere.
Po asi hodine, na Kysličníka veľmi trpezlivého čakania, v dverách konečne zaštrkotal kľúč a dvere sa otvorili. Zamyslený Zariba si aj napriek svojej hobitej rase vôbec nevšimol, že za dverami číha nebezpečný nepriateľ a toto zaváhanie ho stálo veľmi veľa. xO2 v okamihu vypil lektvar obrej sily a prekvapenému hobitovi pribuchol dvere rovno pred nosom. Hneď potom naňho zúrivo zaútočil. Zasiahol ho rovno do hrude a Zariba sa chytil rukou za hroznú ranu v hrudi a tasil svoj krátky meč. Zápas to bol veľmi úporný a xO2 v ňom dostal zopár presných a bolestivých zásahov. Zariba však odchádzal z tohto sveta evidentne rýchlejšie. Hneď druhým útokom mu xO2 odťal strašným sekom ruku a potom už začal útočiť mňa hostinského radšej naplocho. Napadlo ho totiž, že by ho mohli odsúdiť s družinou spoločne. Nakoniec Zariba, utŕžiac strašné, hlboké rany z ktorých prúdom krvácal, odpadol. V chodbe za dverami však po chvíli začal narastať divný hluk. xO2 chcel zmiznúť vo virtuálnom svete aj so Zaribom, no potom si s hrôzou uvedomil, že počas toho by Zariba pravdepodobne niekam zdrhol alebo zahynul a on by sa mohol objaviť späť už bez neho. Rozhodol sa teda Zaribu radšej rovno zabiť. Ešte predtým však poriadne zamkol dvere a zasunul za ne nočný stolík. Schytil meč a na dva krát odťal zloradnému hobitovi v bezvedomí hlavu. Nechal ju najprv trocha stiecť z krvi a zabalil ju do plášťa obete. Vtom si na hostinskom všimol kvalitné brnenie, meč, tesák, dýky, vačok s peniazmi a nejaký zapečatený pergamen. Rýchlo to všetko okrem brnenia schoval do svojho vaku a vliezol pod posteľ po odloženú kušu a zvyšok svojich vecí. Schytil stále ešte mokré brko a do pripraveného prázdneho miesta na pergamene rýchlo dopísal “Zariba byl první!” Ozval sa silný a rázny buchot na dvere. Z ničoho nič sa začali dvere otriasať pod náporom nejakého ťažkého tela. Niekto vyrážal dvere! xO2 začal rýchlo čítať svoj zvitok na vstup do virtuálneho sveta a začal pomaly miznúť zo Zaribovej izby. Posledné čo si ešte všimol bol praskot vylamovaných dverí a akúsi veľkú postavu derúcu sa cez trosky dverí dovnútra do izby.
Po vypočutí xO2 peripetií sa spoločne rozhodlo, že sa predsa len pôjde splniť úloha od JOBA. Jedine neznámy bol veľmi silne proti, ale kedže jeho slovo nemalo takmer žiadnu váhu bolo po družinnom. Najsamprv však preskúmali dve neznáme truhlice ukradnuté od Zaribu a veci o ktoré ho obral xO2. Vysvitlo, že mal pri sebe pomerne dosť peňazí čo čítalo asi 150 zlatých a desať platinových, dva drahokamy a spústu lektvarov a flakónkov. Flakónky boli poväčšine len jedy a väčšinu lektvarov určil, ako skúsený alchymista, xO2 hneď z fleku. Jeden zvitok bol čarovný a mohol ho použiť každý pričom zneviditeľnil postavu. Zistil aj navyše, že krátky meč s ktorým ho Zariba zasiahol je kúzelný a veľmi mocný, pričom bol aj prekvapujúco veľmi ľahký. Hneď po preskúmaní Zaribových vecí sa premiestnili pod kanálový otvor pri radnici.
Neznámy opatrne vypočul rozhovor vojakov strážiacich kanál, ktorí hovorili niečo o odhalených cudzineckých vrahoch a sabotéroch a o tom, že Zed sa pripravuje na možný zajtrajší atentát. Po rozobraní všetkých za a proti bolo nakoniec rozhodnuté, že Zeda sa pokúsia najprv len uniesť a potom, ak toto nevyjde, tak ho skúsia zabiť. xO2 sa len ironicky poškleboval a usmieval až sa Sekus zaťal a vyzval ho na stávku, že Zeda unesie sám. Ak ho neunesie dá xO2 10 platinových. Ak však áno tak naoplátku xO2 zase vymyslí spôsob ako dostať družinu von z nebezpečného mesta. Stávka bola alchymistom s úsmevom prijatá a tak sa šlo na vec.
Sekus sa sústredil a zakúzlil. Hneď na to sa sústredil znova a zakúzlil opäť načo však ho zrazu vôbec nebolo. Začal pracovať na svojom únose Zeda keďže stávkou s Kysličníkom sa z toho čiastočne stala aj otázka prestíže. Vynoril sa vo vzduchu pri hodinách na veži, ktoré práve odbíjali pol desiatej večer. Rýchlo zmizol od hodín, aby si ho náhodou niekto nevšimol, do tieňa nižšej strechy. Veselo a pobavene si levitoval nad spiacim mestom pod ním a bdejúcimi strážami chodiacimi mestom. Niekde v diaľke za zablyslo a zahrmelo. Blížila sa búrka. Napadlo ho, že keď sa vráti mal by to oznámiť družine lebo stoky sa určite poriadne naplnia vodou. Teraz sa však sústredil len na splnenie svojej neľahkej úlohy. Začal opatrne obchádzať budovu a nazerať do jednotlivých okien. Tesne pred tým sa však radšej zneviditeľnil xO2 zvitkom od Zaribu. Prešiel pár krát okolo celej budovy až našiel veľkú sálu v ktorej sa svietilo a hodovalo. Miestnosť bola asi 12 sáhov dlhá a 6 sáhov široká. Pri dlhom stole, ktorý vypĺňal veľkú časť miestnosti, sedeli vyšší dôstojníci hyskandskej armády. Z vrchstolom sedel muž s maskou čo bol podľa popisov od barbarov najskôr Zed a vedľa neho vľavo, bližšie k oknu, veľmi honosne oblečený chlap. To bude asi pobočník samotného Diaglota pomyslel si Sekus a sústredil sa. Vyčkával totiž na pohľad Zeda von oknom. Po čase sa dočkal. Zakúzlil avšak cítil ako sila vydaná na kúzlo vôbec neúčinkovala. Bolo jej zjavne málo. Keďže sa kúzlom zviditeľnil rýchlo sa schoval pod okno. Zed si prekvapením pretrel oči a výjav v okne priradil množstvu vypitého alkoholu.
Sekus vystrčil hlavu spod okna a čakal trpezlivo ďalej. Sem tam musel hlavu schovať pretože sa von oblokom zahľadel niekto iný. Čas bežal a Sekus začínal byť nervózny. Nakoniec sa Zed predsa len otočil opäť k oknu. Sekus sa na neho uprene zahľadel a skúsil to druhý krát. Nič. Tentoraz už-už Zeda mal, ale jeho silná myseľ sa mu vyšmykla. Tesne predtým sa mu Sekus znova schoval. Zed si pretrel oči a pristúpil prekvapený k oknu. Pokýval hotely a nakoniec si šiel späť sadnúť a začal zamyslene hodovať. Sekus bol v koncoch. Magenergiu už žiadnu nemal a tak nevedel čo robiť. Spomenul si na svoju poslednú železnú rezervu. Mal ju ešte z Dagotu. Vytiahol teda fľašku plnú fialovej tekutiny, ktorá by mu umožnila znova kúzliť. Posledná, pomyslel si a s ťažkým srdcom vypil mocný lektvar. Posledný pokus. Sekus vystrčil hlavu zpod okna a sledoval dianie v sieni. Nakoniec sa Zed kvôli čomusi otočil a neúmyselne hodil pohľad do okna. Sekus s odovzdanosťou zakúzlil. Vyšlo! Zacítil ako sa Zedova silná myseľ zrazu podvolila. Vstúpil do nej a chvíľu ho nechal na pokoji aby sa neprezradil ostatným pri stole. Potom ho postavil a po otáznych pohľadoch okolostolujúcich ho nechal nech im povie, že sa ide vyvetrať na čerstvý vzduch. Pristúpil k oknu a otvoril ho dokorán. Na parapete sa odrazu objavila akási fľaška. Honosne oblečený chlap sediaci celý čas pri Zedovi sa zrazu postavil a šiel sa pozrieť za Zedom. Ten už však vtedy pil lektvar zmenšovania. Na to sa Sekus vztýčil v plnej výške berúc zmenšujúceho sa Zeda do jedinej svojej funkčnej ruky. Prísediaci na hostine vyskočili prekvapením na nohy, no len pobočník ako jediný sa zmohol na tasenie zbrane a už sa rútil k oknu. To však už Sekus zakúzlil a pomaly mizol zo scény.
So Zedom na jedinej ruke sa s čľapotom znovu objavil v smradľavej stoke. Neznámy hneď tasil zbraň a ani xO2, vidiaci v tme veľké prd, nezostal pozadu. Nakoniec sa všetko vysvetlilo a všetci si uľahčene vydýchli, že je to len Sekus, ktorý sa úspešne vrátil späť. Narýchlo pobalili všetky veci, keďže sa museli niekam zdúchnuť lebo hrozilo, že sa spustí veľké hľadanie a v meste nezostane kameň na kameni. Sekus nervózne no striktne prikázal Zedovi aby sa vyzliekol do spodných šiat. xO2 a Sekus pozbierali opatrne všetky jeho veci aby nič nestratili a šmarili ich do torien. Samotného Zeda xO2 vložil do jednej zo svojich truhiel, ktorá bola momentálne prázdna. Zoradili sa do štandardného bojového uskupenia. Prvý Gorg, ktorého sa radšej za helmu držal Bezejmenný, Sekus držal lucernu a xO2 idúci posledný sa otočil aby dával pozor do tmavej chodby od chrbta. xO2 celý čas dobiedzal do Bezejmenného. Snažil sa ho totiž presvedčiť aby sa stal jeho učeníkom k čomu sa však Neznámy vôbec nevyjadril.
Náhle sa však postup družiny zastavil. Gorg odrazu skríkol jašterica! a zúrivo ťal po plazovi objaviacom sa z ničoho nič pred ním. xO2 však nemal až také šťastie. Jaštericu, aj keď bol otočený, vôbec nezbadal a stihla ho pokúsať kým si ju všimol. Nemal kam ďalej ustúpiť aby po nej mohol strieľať kušou a tak sa tlačil Sekusovi do chrbta. Gorg sa rýchlo vysporiadal s prvou a už sa hneď tlačil smerom dozadu aby pomohol Kysličníkovi. Toho však Sekus medzičasom teleportoval trochu viac dozadu do chodby aby mohol xO2 použiť svoju obľúbenú kušu. Hneď na to sa Sekus ocitol nalepený na stene kde ho natlačil Bezejmenný, ktorý sa ambiciózne dral k jašterici lebo sa chcel silou mocou zapojiť do bitky. Zaútočil na ňu a spoločne s xO2 sa im ju podarilo zabiť. Bolo po boji. Rozpútala sa hlučná vrava, keď hlavne xO2 chcel razom vedieť čo je tá divná potvora zač. Gorg s Bezejmenným medzitým rozpárali obe jašterice a v ich útrobách objavili niečo peňazí a jeden taký dosť divný vačok. Bol na peniaze a napodiv bol úplne neporušený akoby sa ani nenachádzal v bruchu vyhladovanej veľkej jašterice. Na podrobné prezeranie však nebol žiaden čas. Všetko čo našli narýchlo pobalili do torien a vydali sa chodbami ďalej na juh.
Prešli jednu križovatku a dostali sa konečne k miestu kde hlavná chodba stoky ústila do podzemnej riečky. Nebola široká, no vyzerala hlboko a voda sa v nej rýchlo valila. Vtok aj výtok boli takmer celé ponorené v okolitej skale. Tesne pri ústí chodby chodby do riečky boli úzke a strmé schodíky nadol. Neďaleko predtým prešli popod kanalizačnú šachtu. Len čo prešli popod ozval sa zhora štrngot a buchot otváraneho kanálového poklopu. Keď sa človek trochu sústredil nedalo veľa námahy začuť v diaľke chodieb stoky slabé ozveny ďalších otváraných poklopov. Bolo treba rýchlo konať. Vyzeralo to totiž, že vojaci chcú pre zmiznutie Zeda prehľadať dokonca aj stoky. Vyzeralo to, že jediným riešením bola riečka. Sekus začal kúzliť pričom im na poslednú chvíľu vysvetľoval o čo ide. Chystal sa im vykúzliť takzvaný Vodný dych, čo im malo umožniť aby mohli vo vode ďalej normálne dýchať podobne ako na suchu. Gorg sa len uškrnul a nevzrušene oznámil kúzelníkovi, že on už možnosť dýchať pod vodou dávno má. Po zakúzleni zliezli všetci opatrne po šmykľavých schodíkoch do rýchle prúdiacej vody. Zeda po krátkom rozmýšľaní otvoril jednu svoju truhličku a vložil do nej Zeda. Po chvíli truhličku so zajatcom rýchlo otočil hore dnom kedže do nej začala natekať voda a hrozilo, že sa Zed utopí.
Začali sa pomaly brodiť smerom po prúde podzemnej riečky. Keď vliezli do tunela v skale plného tečúcej vody, Sekus vykúzlil ešte navyše aj Svetlo. Postupne sa však prúd začal zosilňovať a po 50 sáhoch sa xO2 podšmykli nohy a prúd ho začal voľne unášať. Truhlička so Zedom mu popritom ušla a nikto ju nestihol zachytiť takže sa rýchlo stratila v tme. Zed zmizol zmenšený v truhličke unášaný silným prúdom vody a odvtedy o ňom už nikto z družiny nikdy viacej nepočul. xO2 sám mal veľké problémy aby ho silný prúd nestrhol za Zedom. V družine sa razom ozvali nespokojné hlasy keďže sa jednalo o nosnú časť ich nebezpečnej úlohy. Chvíľu nerozhodne prešľapovali na mieste nevediac čo robiť keď Sekus odrazu zachytil akýsi nejasný, no veľmi silný hluk, dunenie. Nikto iný ho však nepočul a tak po malom pantomímovom súboji s Gorgom, ktorý chcel pokračovať silou mocou ďalej a skúsiť nájsť truhličku so Zedom, sa kúzelníkovi podarilo všetkých presvedčiť aby sa otočili. Sekus totiž to silné dunenie pripisoval veľkému vodopádu.
Keď sa proti prúdu vrátili k miestu kde vliezli do vody zo stôk, zbadali na brehu stáť s pochodňou dvoch hyskandských vojakov. Tí vôbec nelenili a okamžite vystrelili po votrelcoch po ktorých pátrali svoje šípy. Trafili našťastie len Sekusa, ktorý síce tesne, ale predsa len trochu vyčnieval z vody. Vnorili sa rýchlo do opačného tunela plného prúdiacej vody na opačnej strane. Po niekoľkých sto sáhoch minuli ďalšiu podzemnú riečku, ktorá sa vlievala do tej v ktorej išli. Po minutí sútoku voda citeľne opadla a proti prúdu sa im brodilo oveľa ľahšie. Stále jej však bolo dosť a východu z podzemnej rieky stále nikde. Postupne sa chodba začala vo všetkých smeroch zužovať a riečka sa pomaly menila skôr na kaluže stojacej vody ku ktorej sa kde tu pridávali rôzne veľké cícerky stekajúce z povrchu. Keď to vyzeralo už úplne beznádejne a zúfalo tak sa situácia ešte viac zhoršila. Chodba sa postupne totiž zúžila tak, že sa ňou prakticky nedalo postupovať. Boli asi 1,5 míle od miesta kde vošli do rieky a nálada bola dosť pochmúrna.
Úvodná časť búrlivej debaty pri ktorej xO2 dostal rýchlo vynadané, že stratil truhlicu aj so Zedom, sa postupne zmenila na bezradné mlčanlivé nepriateľské ticho prerušované kde tu nejakou ironickou hryzavou poznámkou niektorého z družiníkov. Nakoniec sa rozhodli, že sa vyspia niekoľko sáhov od miesta kde sa už nedalo ísť ďalej pretože miesto bolo široko ďaleko najsuchšie. Najprv strážil xO2, potom Gorg a spánok ubehol napodiv veľmi pokojne. Zatial čo Sekus ešte spal, Bezejmenný sa rozhodol, že sa pôjde pozrieť trochu späť či nenájde v tuneli niečo čo by im pomohlo sa z temného podzemného riečneho tunela dostať. Ako šiel späť všimol si asi 100 sáhov od miesta kde táborili dieru v strope chodby. Zhora presvitalo akési svetlo a diera bola veľmi symetrická, takmer až kruhového priemeru a vyzerala byť opracovaná. Rýchlo sa vrátil späť a išiel po strážiaceho Gorga. Gorg si pre seba hvízdol, keď zbadal otvor a usmial sa a po zobudení sa zvyšku družiny informoval o dôležitom náleze. Družina sa ešte najedla, no pitie tento raz vynechali a pobrali sa spolu k diere plný očakávania.
Sekus niečo zakúzlil a z ničoho nič začal stúpať popri skalnej stene zľahka sa posúvajúc rukami a nohami po stene. Bezejmenný sa vyjavený schoval za Gorga a xO2 sa znalecky usmieval. Sekus pomaly vyšiel až úplne hore. Keď sa vrátil oznámil všetkým, že je to bývalá studňa, ktorá je čiastočne zavalená pri nejakom opustenom zrube a netrvalo dlho a zrazu sa vedľa neho xO2 aj ocitol. To bolo vďaka Sekusovmu pohotovému kúzlu. Ďalšie kúzla premiestnili Gorga a Bezejmenného pričom Sekus sám vystúpal studňou so stoickým pokojom ako predtým.
Nachádzali sa pod lesom a nad zrubom sa týčili vysoké stromy Malého Khanu. Krátko presušili veci a bez ďalšieho zdržiavania sa pobrali rýchlo ďalej hnaný obavou, že na ich stopu už dávno nasadili samotných sardaukarov. Nasadili teda brutálne vražedné tempo pochodu aby sa z nebezpečnej krajiny dostali čo najrýchlejšie. xO2 aj Sekus pili byliny proti únave každú chvíľu, no napriek tomu im pochod popod celý Malý Khan trval 20 hodín, pričom celú cestu prešli ako neviditeľní. Urobili veľmi dobre. Cestou totiž stretli tri oddiely sardaukarov strážiacich hranice, každý po tucet mužov, ktorí boli zjavne kohosi hľadali. Potýčka s nimi by družinu iste zahubila. Konečne po 20 hodinách neprestajného pochodu sa teda dostali do Košu, prvého väčšieho mestečka v Džabire. Po malom rozhodovaní do ktorého z dvoch hostincov pôjdu sa rozhodli zájsť za starým známym hostinským od Zlomeného pařátu.
V hostinci bolo pusto a ticho. Pri vchode driemali nejakí opití farmári a pod známym honosným jelením parožím, darovaným hostincu svojho času Šátorom, sedel nejaký mladý človek z lepšej spoločnosti, ktorý do krčmy vôbec nepatril a nebolo jasné čo tam pohľadáva. Navyše sa chvíľami zdalo, že to bol elf. Hostinský úplne znudene utieral barový pult a oplachoval pollitráky už tretí krát po sebe. Družina oslabená o Šátora zabitého a ponechaného v Novom Meste, bez koní a unavená, po 20 hodinovom nepretržitom pochode, vošla konečne do krčmy. Zvítala sa s hostinským a vyrozprávala mu časť svojich zážitkov, pričom po prezretí krčmy či sa v nej náhodou nevyskytuje nejaký hyskanďan, sa Gorg nahol k hostinskému a dôležito mu šeptom oznámil zabitie Krvavého Zeda. Chvíľu pili a potom sa družina postupne roztratila.
Vtedy vošiel dnu do krčmy nejaký farmár. Chcel hovoriť priamo s družinou Sekusa Jednorukého. Keď s nimi nemohol hovoriť ako s celkom odmietol hovoriť len s Gorgom a xO2 a odišiel s tým, že príde asi za pol hodiny. Gorg s xO2 ešte za ním chvíľu bežali, ale keď sa chlapík naduto otočil a zazrel na nich, xO2 sa hneď urazil a Gorg len pokrčil plecami a vrátili sa spolu späť do hostinca. Keď zohnali konečne Sekusa čakali všetci pokope a za asistencie Bezejmenného a mladeho cudzinca pod parožím, na farmára. Keď konečne prišiel veľmi ich nepotešil. Vysvitlo totiž, že je to spojka JOBA a tá vôbec nebola s celkovým výsledkom akcie spokojná. Podal im list v ktorom sa hovorilo o tom, že sa odboju vôbec nepáčilo, že v Meste Barbarov bola v hostinci pri incidente a následnom masakri zabitá ich veľmi dôležitá spojka. Taktiež boli nespokojní s celým krvipreliatím, ktoré im výrazne sťažilo komunikáciu s miestnym ešte fungujúcim odbojom. S potešením však prijali správu, že Zed zmizol počas hostiny na počesť Diaglotovho zvláštneho vyslanca, no vadilo im, že nevedeli čo je s ním a či je skutočne mŕtvy. Uvítali by keby ich už družina radšej nekontaktovala keďže sa ukázalo, že nie sú priveľmi schopní plniť veľmi ťažké úlohy spojené s formou partizánskeho boja barbarov. Môžu považovať týmto všetky záväzky spojené s barbarskou armádou za oficiálne skončené. Za preukázané služby im však barbari aj tak veľmi pekne ďakujú a dovoľujú si im poslať malú úhradu ich určite veľkých výdavkov. Farmár sa postavil od stola, listinu nechal na stole a vedľa nej aj vačok s asi 200 zlatými. Povzdychol si, uškrnul sa a bez ďalšieho slova odišiel.
xO2 sa ešte viac naštval a rozhodne prehlásil, že od neho už barbari nikdy nijakú pomoc nedostanú. Gorg len niečo zamrmlal o dohode, ale prijal celý výjav so svojim typickým kľudom válečníka bez najmenšieho náznaku emócie. Bolo po debate. Sekus sa šiel radšej späť na izbu rovno vyspať, xO2 išiel hneď za ním a Gorg s Bezejmenným ešte chvíľu rozladene sedeli dole. Prisadol si k ním odvážne ten mladý cudzinec sediaci pod parožím. Vysvitlo, že je to mladý človek Akbar túlajúci sa po svete na vlastnú päsť. Gorg ho obohral o všetky zlatky a tak sa mladý, lepšie oblečený mladík začal uškŕňať. Gorga hra o strieborné s Akbarom vôbec nebavila a tak sa radšej zobral do izby a šiel spať. Bezejmenný si poručil fľašku vína a začal hrať s novým kamarátom Akbarom znova kocky. Keď sa postupne jeho ušetrené zlatky začali meniť na strieborné a tie putovali jedna za druhou do vačku Akbara, začal špekulovať čo stým. Ako na pomoc si k ním vtedy prisadol nejaky zámožnejší zeman niekde zo statku západne od Koša. Bol pri peniazoch a aj kocky mu padali a tak sa postupne Akbarove zlatky od Bezejmenného presunuli do kapsy k zemanovi, zvanému Rusá noha, no prečo mal také zvláštne meno sa sa celý večer od zemana nedozvedeli. Bezejmenný sa po chvíli, keď sa mu ďalej nedarilo, na hru vykašľal a len popíjal svoje víno. Nakoniec si Akbar požičal od Bezejmenného ešte 4 zlatky pričom sa dohodol, že za túto veľmi nízku sumu, mu dokonca zistí nejaké informácie o osobe, ktorú Bezejmenný hľadal.
Nakoniec Bezejmenný pozval Akbara nech ide spať k ním hore do izby pretože rýchlo vysvitlo, že Akbar prehral posledné svoje prachy a tak nemal kde spať. Keď vošli do izby všetci už chrápali až sa okna otriasali. Zaľahli teda aj oni dvaja. Zobudili sa však onedlho na to ako Gorg, ktorý si štandardne odspal svoje tri hodiny spánku, nadáva a hromží na Akbara, pričom mu rovno sťahoval prikrývku a drgal do neho nech sa oblečie a vypadne z izby pretože ho tu nikto nepozná. Keďže však nebolo žiadne svetlo xO2 sa na to vybodol a znova zaľahol spať. Vytrvalý Gorg teda doniesol zakrátko lucernu a zobudil ešte raz xO2. Akbar síce niečo mrmlal o ráne, a že Gorg je somár, keď ho v noci otravuje takými blbosťami, no formuloval to opatrne aby si válečníka mepohneval. Nakoniec xO2 rozhodol, že Akbar môže prespať spolu s nimi v izbe, ale že Gorg ho bude celý čas strážit. A tak sa aj stalo. Kap13.