Kap17(1.1.3)
XVII. KAPITOLA
HELFIA
Naši družiníci teda po strastiplnej ceste, cez zajatie u morských skřetov, nakoniec na druhý pokus, konečne vystúpili suchou nohou na móle vo Veľdoneji vo vzdialenej Helfii. U dvoch z nich to bola ich prvá návšteva jedného z najvýznamnejších a najrozvinutejších štátov v známom svete. Všetko tu bolo veľké, relatívne čisté, dobre zorganizované a udržiavané. Dlhé a relatívne mohutné mólo z veľkých kamenných blokov kotvilo lode z celého známeho sveta. Boli tu kogy z Inglandie, čierne veslice Ďalekých Barbarov, trirémy z Južnej federácie ako aj bachraté, bohato vyrezávané obchodné lode z Vtáčieho kráľovstva. Sem tam bolo vidno loď s úplne nejasným pôvodom, pochybnou posádkou, no poctivo vyvesenou vlajkou o ktorých nikto nepochyboval, že mali čosi nekalého na krku, za lubom alebo v pláne, no keďže pergameny a glejty mali v poriadku, nikto sa o nich radšej nestaral hoc bdelé oko dvojitej stráže ich sledovalo deň a noc. Na konci móla sa im dokonca zdalo, že vidno kotviť pestrofarebnú karavelu zo Súrskeho kráľovstva, no družiníci boli rýchlo tlačení rozmanitým davom hlbšie do prístavu a tak na nejaké bližšie okukovanie nebol žiaden čas.
+++pobyt vo veldoneji, quest Gorg, xO2 Sekus etc..+++
Dostavník bol určený pre 8 cestujúcich a okrem družiny sa na cestu taktiež chystal jeden elfský manželský pár a trpaslícky obchodník. Traja spolucestujúci sa ako správny neokrôchanci natlačili razom dnu na zadné sedadlá, no nadháňač ich okamžite presadil na najhoršie miesta v strede aby družinu natlačil do tesného dostavníka čo najlepšie. Cestujúci síce nahlas hundrali, no nadháňač mal situáciu pevne v rukách a nedal sa nikým a ničím vykoľajiť. Traja spolucestujúci zazerali potom na družinu prakticky celú cestu. Keš sledoval paranoidne celú situáciu okolo dostavníka, či sa tam neobšmieta nejaký podozrivý živel. Gorg s xO2 odrazu spozorovali nejaký ruch na opačnom konci námestia z ktorého odchádzali dostavníky. Ozýval sa tam hlasný krik a povyk, akoby sa tam ktosi hádal a prekrikoval. Sem tam sa dal začuť výkrik ako "Slobodu!" a podobné krátke a úderné slogany. Gorg tam pre istotu rýchlo poslal mačku nech to preskúma bližšie. Nepáčilo sa jej to veľmi, no išla. Po chvíli mu hlásila, že nejaká skupina 20-30 náboženských fanatikov oblečených v jednoduchých, bielych hábitoch skanduje s nejakými malými drevenými transparentmi akési heslá o slobode pre otrokov, otroctvo je smrť, hanba otrokárom a podobne. Skupinu začala obkľučovat veľká skupina mestskej stráže, ktorá sa buričov chystala dobre vymlátiť. "Hele, nic se tam neděje, nejaký dav tam robí povyk" zhrnul válečník situáciu lakonicky jednou rozvitou vetou a nevenujúc ďalej celej záležitosti ani štipku pozornosti šiel sa bez brnenia natlačiť do dostavníka pričom sekeru nepustil typicky z ruky. Hneď za ním sa tlačil xO2 pričom Keš už dávno sedel vo vnútri. Všetci traja si sadli dozadu a na predné dve miesta zamestnanci spoločnosti posadili Sekusa a Šátora ako najväčších aby sa netlačili s niekým tretím. xO2 sedel v šupinovom brnení, no keďže miesta bolo veľmi málo, mal všetko ostatné na streche aj keď krátku chvíľu skúmal či sa predsa len nedá niečo natlačiť aj pod sedadlo. Nedalo. Bola tam už drevená zadná stena kočiara. Podobne šli na strechu aj veci od Gorga, Šátora a Sekusa. Kešove len čiastočne, keďže sa ako najmenší a najútlejší vošiel na miesto celkom dobre. Každý predtým navyše dostal od vozkov nepremokavý vak, ktorý bol jasne označený číslom a do neho si každý z nich uložil všetky svoje veci. Tie potom putovali na vyššie uvedenú strechu a halda batožiny sa potom ešte navyše pretiahla veľkou nepremokavou celtou. Zostávajúca zvyšná batožina išla dozadu kam sa ešte postavili dvaja ozbrojení vozkovia tvoriaci súčasne stráž dostavníka. Vpredu sedeli na kozlíkoch dvaja kočiši.
Ozvalo sa tiahle prasknutie biča a dostavník sa pomaly rozišiel po kamennej dlažbe. Ťahali ho však len 4 kone, ktoré mali čo robiť aby celú tú váhu vôbec odtiahli. Začalo husto pršať. Po pomalom a opatrnom prejdení kľukatých uličiek mesta sa dostali pred mestské hradby. Tu to vyzeralo úplne inak ako v meste. Chalupy chudiny sa tiahli okolo hradieb do ďaleka a zájazdné hostince boli plné pocestných. Kam oko dovidelo tiahla sa poľnohospodárska krajina s farmami a ojedinelými dedinami. Nikde žiaden les alebo neupravený kúsok pôdy. Pomerne dobrá a kvalitná, prevažne dláždená, asi 10 sáhov široká, cesta, s čiastočne udupanou hlinou, sa vinula na juhozápad prakticky úplne rovno a po úplnej rovine. Hneď za blízkymi hostincami bola prepriahacia stanica dostavníkovej spoločnosti kde pripriahli k už 4 koňom ďalších 6 a takto posilnený 10 záprah sa pomaly začal rozbiehať po ceste smerom na hlavné mesto. Po chvíli zrýchľovania dosiahol pomerne vysokú rýchlosť, asi 10 míľ za hodinu, a praskanie biča sa ozývalo už len sporadicky. Koč si potom stále držal túto stabilnú rýchlosť. Popri ceste sa mihali iné povozy, ktoré narýchlo uhýbali rýchlo idúcemu dostavníku. Sem tam nejakí osamelí chodci mierili z dediny do dediny na trh s nejakým tovarom a zelenožlté polia sa tiahli naokolo až kam oko dohliadlo. Dážď stále silnel a po chvíli už lialo ako z krhly. Obloha bola úplne zatiahnutá a ťažké sivé mraky viseli nízko na oblohe.
Po zhruba 4 hodinách rovnomernej jazdy, keď už každý v dostavníku mal otlačený zadok z nezvyklej polohy, dostavník náhle zastavil na jednej z už predtým videných prepriahacích staníc kde sa nachádzal aj obrovský hostinec. Tento sa volal Pod Lipou. Družina si vyšla von pretiahnuť údy a celé telo po stuhnutej polohe v kočiari. Teda okrem paranoidného veliteľa Šátora, ktorý pre istotu celý čas strážil voz. Pred hostincom stálo ešte niekoľko ďalších dostavníkov idúcich rôznymi smermi. Všetci ostatní, okrem hraničiara, zašli dnu aby sa občerstvili syrom, chlebom a vodou čo pre nich nachystala dostavníková spoločnosť. Keď nastupovali späť do dostavníka otočil sa k družine po chvíli nejaký elf v stredných rokoch vyzerajúci ako farmár. "Promiňte pánové, Vy jedete do Elfogorodu?" Sekus mu slušne odpovedal, že áno. Vysvitlo, že farmár, ktorý sa vôbec nepredstavil chcel za 50 zlatých dopraviť do mesta nejaký balíček pre istého alchymistu zvaného Bílé Brčko. Sekusovi to celé moc nevoňalo pretože chlapík nevyzeral veľmi dôveryhodne a tak sa dosť okúňal balíček prebrať, no xO2 sa však náhle žoviálne buchol po stehne, že on to predsa len zoberie, a úplne bez problémov, a že teda nech mu len ten balíček ten farmár kľudne dá. Šátor si razom zavolal xO2 nabok a hovorí mu, že chlapík je celý nejaký divný a že sa mu celá záležitosť vôbec nepáči, nech to radšej nechá tak, no xO2 sa už ako zvyčajne zaťal a nedalo sa s ním vôbec hnúť. Zobral si teda balíček za veliteľovho nesúhlasného krútenia hlavou. Gorg vložil 5 platinových mincí do spoločnej kasy a po zarevaní "Odjezd!" jedným z kočišov sa dostavník rozbehol ďalej aj s novými, prepriahnutými koňmi.
Míle rýchlo ubiehali a na míľnikoch popri ceste sa pomaly objavovali stále menšie a menšie čísla s označením Elfogorod a stále vyššie a vyššie čísla s označením Veľdonej. xO2 medzitým skúšal skúmať balíček o ktorom neznámy tvrdil, že obsahuje byliny nazbierané pre alchymistu v okolí kde mal farmu. Balíček mal asi 20x15 coulov a bol v zabalený v jednoduchom papieri a previazaný obyčajným hnedým motúzkom. Keš na ňom nenašiel vôbec nič zaujímavé a tak si ho xO2 položil do klina a driemal. Pri míľniku označujúcom 80 míľ od Veľdoneja a 122 do Elfogorodu dostavník zastavil v ďalšej prepriahacej stanici. Krčma sa volala U Vrby a prakticky sa ničím nelíšila od predchádzajúcich, už predtým míňaných zariadení. Kone opäť prepriahli rýchlo a bezchybne ako predtým a družina sa na chvíľu poprechádzala pri malom občerstvení v hostinci. Dážď vôbec neustával a cesta už bola pomerne výrazne rozmočená, avšak kamenné kocky základu cesty držali dobre a pevne a tak vo voze to hádzalo len mierne. No aj tak to bolo dosť náročné obsedieť 8 hodín na malom, sic polstrovanom, no veľmi úzkom sedadle. Dostavník sa znova pomaly rozbehol a monotónna cesta ďalej pokračovala. xO2 sa opäť skúšal, najmä z príšernej nudy, pozrieť na balíček, no opäť neúspešne a zase ho znudene položil späť do lona a driemal. Gorg si medzitým položil sekeru na zem, aby ju nemusel stále držať, keďže mu už z toho tŕpli všetky prsty. Dážď pomaly ustával a jeho šušťanie príjemne uspávalo. Vonku sa polia pomaly menili takmer na "ryžové" ako vody z oblohy padalo stále viac a viac. Z vyvýšenej cesty však dažďová voda pomerne rýchlo odtekala preč a cesta bola stále pevná a nerozmočená. Elfka sa zničene opierala o svojho muža a Sekus len prevracal oči pri xO2 žmurkaní a obscénnych narážkach. Ešte, že im elfka vôbec nerozumela. Cesta sa pomaly vyľudňovala ako sa postupne zmrákalo a ostali na nej už len oneskorenci a sem tam iny dostavník šinúci si to za svojím cieľom. Takto pomaly prešli ďalšie dve hodiny a postupne sa zotmelo. Kočiši zažali dva lampáše, ktoré svietili dosť výrazne do tmy, no keďže ešte stále pomerne dosť husto pršalo, bolo ich svetlo dosť pohlcované dažďom.
Incident v dostavníku
Blížil sa míľnik označujúci stred cesty medzi Elfogorodom a Veľdonejom, keď sa kočiar z ničoho nič otriasol príšerne ohlušujúcou ranou. xO2 v lone totiž vybuchol balíček od neznámeho. Ospalosť z každého okamžite spadla. Stredné stĺpiky dostavníka okamžite odleteli bokom a strecha sa s praskotom prehla pod tiahou naloženej batožiny zaťaženej navyše veľkým množstvom napršanej vody, ktorá začala vo výdatných cícerkoch natekať dnu. Výbuch rozmetal pred alchymistom sediaceho trpaslíka na franforce a roztrhol napoly elfský manželský pár. Všade samá krv, ešte trhajúce sa kusy tiel a ohorené kusy dreva a to všetko miešajúce sa so stekajúcou vodou z prasknutej strechy. "Doprdele, mně to bouchlo! Ja jsem to posral!" začal lamentovať skrvavený a ohorený xO2, ktorého výbuch zle pocuchal a mohol byť rád, že to vlastne prežil. Vedľa neho sediaci Gorg to tiež schytal naplno a bolo šťastie, že tam nesedel Keš pretože by ho to, napriek jeho obratnosti, určite rozfašírovalo na márne kusy. Takto mal len niekoľko slušných šrámov a príšerne vydesený sa okamžite snažil dostať von z dostavníka. Šátorovi sa napodiv vôbec nič nestalo a do kríža sediaceho Sekusa trafila letiaca drevená doska do hlavy, avšak našťastie mu len rozťala kožu na hlave, načo sa kúzelník ocitol zaplavený krvou. xO2 a Gorg začali unisono revať "Zastavte! Stůjte! Bouchlo to tady!" Kone sa našťastie nesplašili a kočiši začali dostavník opatrne brzdiť aby ho v rýchlosti neprevrátili. Vonku bola tma ako v pytli a do toho stále padal z oblohy vytrvalý drobný dážď. Koč pomaly zastavil a družina okamžite vyskákala von. "Je to past!" hulákal xO2 a Gorg okamžite zmizol s napriahnutou sekerou v tme kde obhliadal okolie svojim trpaslíckym infravidením hľadajúc očakávaného nepriateľa v zálohe. Na opačnú stranu vyskočil skrvavený Sekus, ktorý obchádzajúc pomaly voz, stieral si z tváre krv tečúcu mu zo širokej rany na hlave pretože kvôli tímu skoro nič nevidel. Z tmy sa odrazu objavil jeden vozka pajdajúci za vozom, ktorého výbuch asi odmrštil preč z voza. "Hele, co se to stalo?" A keď uvidel skazu a krv začal aj on nadávať a lamentovať. Kočiši zoskočili z kozlíkov oblečení v ťažkých nepremokavých plášťoch a začali svorne nadávať. "Do prdele, mně bouchnul ten balíček. Mně to bouchlo!" hulákajúc opakoval zjavne vykoľajený xO2. Jeden z kočišov mu začal nadávať do blbcov, prečo vraj bral balík od neznámeho, načo sa xO2 hájil tým, že mu to kázala jeho alchymistická česť. Dezorientovaný a zmätený xO2 začal ešte počas toho liezť hore na strechu po svoje veci čím ju však úplne dorazil a strecha sa s praskotom prelomila v polovici a jej obsah prepadol na dlážku dostavníka plnú krvi a kusov tiel nešťastných troch pasažierov, ktorí pri výbuchu zahynuli. Alchymista sa začal zúrivo hrabať v pomiešaných veciach aby si našiel tie svoje, a po chvíli ho nasledovala celá družina. Chvíľu vládol na mieste zmätok, do ktorého vybehol z tmy Gorg, že okolie je zatiaľ určite čisté a zobral si tiež svoje veci z veľkej hromady. Keš vyľakane pozeral z jednej strany na druhú, zmätene sa držal aj s vecami pri voze absolútne netušiac čo ďalej robiť. Po chvíli družina začala rozmýšľať ako ďalej. Špekulovali, že rozlomia voz a ako s bojovým vozom južanov s ním dôjdu do najbližšej dediny, ktorej svetlá sa mihotali tak do 5 míľ od miesta nehody v smere jazdy.
Po chvíli sa však spamätali aj kočiši a vozkovia a oznámili družine, že s ako tak ešte pojazdným dostavníkom skúsia dôjsť do najbližšej dediny a na miestnej posádke oznámia čo sa stalo. Traja družiníci si teda vliezli späť do mokrých a skrvavených trosiek koča, jeden sa natlačil ku kočišom a jeden sa postavil dozadu ku vozkom. Družiníci celý čas striehli ako supy na okolie, pretože xO2 stále zarputilo opakoval, že sa určite jedná o nejakú pascu a útok hrozí určite každú chvíľu. Najviac konšpiračnej teórii o pasci nahrávalo načasovanie nešťastia na presnú polovicu cesty medzi Veľdonejom a Elfogorodom. Družina takto pomaly dorazila na odbočku z hradskej do niekoľko sto sáhov blízkej dediny, pričom medzičasom už boli všetci mokrí ako myši. Hneď na jej okraji bola malá drevená pevnôstka s rozmermi asi 20x20 sáhov s drevenou palisádou. V malej strážnici driemal jeden barbarský vojak na stráži. Okamžite ho zburcovali a ten hneď zobudil kapitána a ďalších dvoch vojakov čím bola o situácii upovedomená celá posádka pevnosti. Dom veliteľa bol naľavo od hlavnej brány aj so strážnou vežou, oproti vchodu a napravo boli hospodárske budovy a malá väznica. Kapitán si ich unavene vypočul a oznámil im aby zatiahli zatiaľ dostavník dovnútra na nádvorie pevnôstky, že celá záležitosť sa musí správne a dôkladne vyšetriť a k takejto komplikovanej a závažnej udalosti treba zavolať vyšetrovateľa z okresného mesta. Ten však mohol prísť až ráno tak oznámil, že je nutné aby na neho počkali vo väznici, ktorej hlavné dvere pre istotu zamkol. S dostavníkom sa nemalo hýbať a tak ostal priamo na dvore ako ho tam nechali. xO2 a Gorg pre istotu strážili celú noc, ak by sa niečo zomlelo, a kočiši s vozkami zatiaľ chrápali vo vedľajšej otvorenej cele.
Už ráno o 8 hodine ich zobudil kapitán pevnôstky. Oznámil im, že vyšetrovateľ už dorazil a hneď aj so sebou zobral na výsluch prvého kočiša. Postupne sa u neho takto vystriedala celá obsluha dostavníka až prišla na radu družina a ďalší šiel k výsluchu Keš, po ňom Gorg, Šátor, xO2 a prekvapujúco opäť zase Gorg. Nakoniec na chvíľu ešte vypočul aj Sekusa. Gorg zatĺkal čo sa dalo a jeho výpoveď by sa dala stručne označiť ako nič som nevidel a ani nepočul, aj keď sedel hneď vedla epicentra výbuchu. Šátor oznámil čo vedel o neznámom elfskom farmárovi, ktorý im dal ten divný balíček, ale čím viacej na farmára všetci mysleli, tým menej presne sa im vlastne vybavovala jeho tvár. xO2 priznal, od koho a pre koho, ako aj kde, prebral inkriminovaný balíček a že ten balíček zrazu z ničoho nič proste explodoval. Zobral celú zodpovednosť statočne na seba a veľmi ľutoval čo sa stalo. Vyšetrovateľom bol vysoký elf v čiernom plášti a čiernej koženej zbroji, ktorý sa celý čas nepredstavil a dokonca ani nikto z posádky, a ako neskôr vysvitlo vlastne z celej dediny, nevedel jeho meno. Kapitán stráže, istý Brun, ho však poznal a o jeho schopnostiach ani v najmenšom nepochyboval. Vyšetrovateľ mal so sebou ako pobočníkov dvoch elitne vyzerajúcich vojakov pričom všetci prišli na takmer rovnakých čiernych koňoch. Na konci, keď už vyšetrovateľ videl, že viac sa od nikoho z nich nedozvie, si vypýtal tých istých 5 platinových, ktoré im dal neznámy a oznámil družine, že kým sa celá záležitosť nevyšetrí je nutné aby boli niekde kde sa dajú nájsť. Odporučil im hostinec U Čierneho draka priamo na hlavnom námestí v Elfogorode a oznámil im, že je potrebné aby okamžite zložili kauciu vo výške 5000 zlatých aby bola záruka, že sa dostavia na súd a prípadné ďalšie vyšetrovanie tohto prípadu, keďže sa jedná o obzvlášť závažný zločin trojnásobnej vraždy a všeobecného ohrozenia. Vystavil im na kauciu dokonca aj pergamen s pečaťou a potvrdením opatreným súčasne aj podpismi všetkých zúčastnených. Družina po krátkej porade zložila ako kauciu 200 drahých kameňov z družinového pokladu ulúpeného morským skřetom čo vyšetrovateľ akceptoval. Keďže sa nejednalo o malú sumu bolo im oznámené, že im bude vrátená v prípade uzavretia prípadu v mestskej pokladnici v okresnom meste Krumove, kde bude kaucia zložená v mestskom trezore. S týmto ich prepustil.
Družina sa odobrala za kočišmi, ktorí pred domom kapitána pevnôstky rozoberali ďalší možný postup. Bolo ešte len 9 hodín ráno a všade vlhko po prepršanom predchádzajúcom dni a noci. Na dvore sa rozbehla družinná debata o ďalšom postupe keď sa xO2 pomalým krokom vybral ku kočišom a snažil sa tváriť dôležito a dôstojne hoc bolo nad slnko jasnejšie, že najviac masla na hlave má práve on. Je až s podivom, že družina na takúto delikátnu záležitosť radšej neposlala, ako tradične, Sekusa. "Tak co hoši? Jak se dostanem do toho Elfgorodu, když už sme si to zaplatili?" začal alchymista mimoriadne drzo a necitlivo. Kočiši na neho nevraživo zazreli. "No jo, ale vždyť ti to bouchlo ne!?" xO2 sa nedal "Ale naši vinou to nebouchlo!" "Ja neříkám, že vaší vinou.." odvrkol popudený a do biela rozpálený kočiš. Po chvíli takéhoto nechutného dohadovania, keď sa našťastie dotmolili aj ostatní družiníci, ktorí komunikovali s kočišmi oveľa lucídnejšie, im kočiši nakoniec oznámili, že o tretej poobede príde po zvyšok cestujúcich nový dostavník a opýtali sa či majú záujem cestovať ďalej. Družiníci samozrejme súhlasili, no zrazu mali kopec voľného času. Začali teda od kočišov páčiť či sa už niečo podobné nestalo, ale kočiši si na podobný incident nepamätali a báli sa o celkovú povesť spoločnosti, keď sa správa o udalosti rozšíri. Na základe toho by kľudne mohli prísť aj o miesto, za čo boli k družine veľmi nepríjemní. Z jedného z kočišov nakoniec naveľa naveľa vypadlo, že kapitána pevnosti pozná osobne, ale vyšetrovateľa vôbec nikdy nevidel, čo sa zdalo pre zmenu podozrivé Gorgovi, ktorý, tak ako aj zvyšok družiny, z času načas podliehal iracionálnej paranoi. xO2 sa chvíľu snažil navrhnúť teóriu skřetích alebo iných lúpežníkov, no kočiši to okamžite označili za strašnú hlúposť. Nachádzali sa v strede krajiny, ktorá bola civilizovaná a husto osídlená už celé stáročia a občianske nepokoje sa v oblasti neudiali, už celé desaťročia. V okolí navyše ani na nikoho nebola vypísaná odmena, čo sa občas stávalo, keď sa niekto dostal do opletačiek zo zákonom a zdupkal z rodnej obce. xO2 nakoniec skúšal aspoň zistiť kde by sa mohli nachádzať nejaké údaje o hľadaných osobách, no kočiši len pokrčili ramenami a navrhli ako jediné miesto pre podobné informácie, v takto malej dedine, asi len malú krčmu.
Ľudia v dedine sa roztratili po okolitých poliach do roboty a po pár ranných zvedavcoch stojacich pri pevnôstke sa už dávno zľahla zem. Celá krajina kam oko dohliadlo bola rovina ako doska, dokonale obrobená všade vôkol. Nikto z nich nikdy nikde tak dokonale využitú krajinu nevidel. Ani v Inglandii. Šátor a Sekus pochádzali síce z Helfie, no z jej severovýchodného pohraničia a tak nič podobné tiež nikdy nevideli. Šátor, Sekus a xO2 šli do jedinej dedinskej krčmy na raňajky a nejaké to pitie, no krčma bola tak skoro ráno v pracovný deň ešte stále zavretá. Gorg šiel medzitým za kapitánom pevnôstky, okolo vyšetrovateľa, ktorý si ešte odoberal nejaké stopy do rôznych flaštičiek a handričiek. Trpaslíkovi však stále nešiel do hlavy ten vyšetrovateľ. "Hele kapitáne, neznáte toho vyšetřovatele?" opýtal sa napriamo kapitána Gorg. Ten mu odvetil, že ho síce nepozná osobne, ale v oblasti bol už pár krát vyšetrovať nejaké zločiny ako krádež veľkého množstva hydiny a jednu vraždu. Ako sa válečník ešte dozvedel od kapitána, je to vôbec prvý krát čo sa v tejto oblasti stalo čosi podobné ako prepad respektíve útok na dostavník. Kapitán mu tiež potvrdil, že vyšetrovateľ má v okresnom meste normálnu kanceláriu kam si pozýva ľudí aj na dodatočný ďalší výsluch. Nakoniec ukončil Gorg rozhovor paranoidnou otázkou typickou pre Šátora, ako sa volá samotný kapitán, načo sa na neho kapitán pobavene pozrel a predstavil sa ako Brun. Gorg sa chápavo uklonil ako Gorg Skřetobijec. Že sa už kedysi vzájomne predstavili Gorgovi asi medzitým ušlo. Keďže služba veliteľovi ešte nekončila, ale slúžilo sa v týždňových turnusoch, tak Gorg nemohol kapitána pozvať ani na pivo. Gorgovi to však stále ešte nedalo a pri odchode sa opýtal kapitána veľmi záludnú a politicky veľmi nekorektnú otázku. "Ako si tu vychádzate s elfami?" Kapitán sa len zašklebil, že predsa výborne, že on je taktiež z Helfie tak prečo by si mali vychádzať zle. Gorg len pokrčil sklamane ramenami, ťažko si povzdychol a keďže krčma sa otvárala až o 10 ráno šiel len veľmi pomalým krokom za družiníkmi. Družiníkom povedal, že krčma sa otvára až o 10 hodine a že ani samotný veliteľ pevnosti nevie meno toho vyšetrovateľa z okresného mesta. Nato sa ho Šátor opýtal či sa vyšetrovateľ nepreukázal nejakým glejtom respektíve poverením či listinou.
Po chvíli takýchto a podobných debát pred hostincom vyšiel z hostinca rozospatý hostinský. S širokým úškľabkom sa zasmial, keď zbadal pred dverami nedočkavých dobrodruhov a s poznámkou, že asi nemusia pracovať sa ich opýtal čo vlastne hľadajú v ich dedine. "Hele, hledáme informace." začal slušne xO2 a Šátor rýchlo dodal, že dostavník im ide až za 5 hodín. "Jo a chtěli by sme se najíst, možná nějaké to piiivo.." dodal rýchlo zmysluplnejšie xO2. Hostinský, v predzvesti dobrého obchodu, ich hneď srdečne pozýval dnu a rýchlo otváral hostinec aby si to návštevníci náhodou ešte nerozmysleli. Keďže dobrodruhmi žiadané kura nebolo v ponuke, družina si objednala aspoň studené hovädzie zo včera s chlebom, horčicou a pivom. xO2 sa hneď a bez okolkov pustil do vypytovania, pričom si ešte navyše objednal čtvrtku vína a nejaký miestny syr. A stále sa len donekonečna pýtal na informácie. Hostinský im po chvíli naložil na stôl všetko čo si objednali a pri utieraní ostatných, už viacmenej čistých stolov, im odpovedal na všetečné otázky. Vysvitlo, že dedina má asi 700 obyvateľov a na blízku žiaden lúpežník určite nie je. Na priamu otázku či sa tu nedávno neudial nejaký mord hostinský živo potvrdil, že vlastne áno, pred pol rokom a vyšetroval ho ten istý vyšetrovateľ z okresného mesta Krumova v čiernom plášti. "Je nějakej divnej" zahlásil z ničoho nič na vyšetrovateľa Šátor načo sa sa ho hostinský jal brániť, že teda veru nie, že on je úplne fajn chlapík. xO2 sa začal vyzvedať na nejakú lúpež v minulosti, načo sa krčmár začudovane obrátil s utierkou k svojim hosťom "Proč, něco Vám zmizlo?". xO2 sa na chvíľu zháčil, no páčil opatrne ďalej. Nakoniec vyšlo z krčmára, že tu zopár krádeží slepic bolo, ale xO2 ho spražil s tým, že slepice ho vôbec nezaujímajú. Hostinský začal utierať ďalší stôl a nervózne si zadudral pod nos, že čo by im tu tak asi ukradli. Zdalo sa mu, že hostia vyzerali byť teda riadne namyslení chrapúni. Šátor, vidiac zúfalo žalostné informácie, vyzval xO2 radšej k hodovaniu a xO2, súhlasne pokyvujúc hlavou, so smútkom dodal, že si musia počkať až na Elfgorod.
Hostinský sa prekvapene otočil a spýtal sa či dobre začul, že skutočne idú do hlavného mesta, že on by potreboval doručiť nejaký list. xO2 skamenel, tvár mu stvrdla a Šátor sa začal ošívať. "Si snad děláte srandu!" ozval sa vážne xO2, "Hoši slyšel sem dobře?" Zmätený krčmár sa pozeral raz na jedného, raz na druhého kde spravil chybu a v čom je problém. Vysvitlo, že krčmár sa volá Osvald a potrebuje pre svojeho bratranca, ktorý sa volá Albert, doručiť jeden list. Ten bol hostinským v krčme U Šedého draka čo bola známa krčma na predmestí Elfogorodu. "Hele a nejmenuje se Bílé Brčko?" provokoval chvíľu sarkasticky Gorg, no hostinský vyzeral, že alchymistu skutočne vôbec nepozná. "No jo, do Černýho draka se jdem ubytovat." oznámil dôležito Gorg a hostinský hvízdol, že páni asi majú peniaze, teda kopec peňazí. xO2, ktorý nebol pri spoločnom výsluchu sa začal zmätene vypytovať prečo majú ísť do nejakého Čierneho draka, no Šátor s Gorgom ho rýchlo ukľudnili, že ho včas o všetkom informujú. xO2, zdesený výškou svojho konta, začal panikáriť, že na to nemajú a že sa to len teraz dozvedel a on že teda k žiadnemu Čiernemu drakovi nejde. Šátor, na vytrvalé naliehanie hostinského, nakoniec sľúbil list zobrať bratrancovi k Šedému drakovi. xO2 sa však celý čas bránil, že s tým vôbec nemá dobré skúsenosti, určite nie v týchto dňoch, a že teda pre družinu je to riadne riskantný podnik brať nejaký list. Šátor ho ukľudňoval, že je to len jeden obyčajný list, no xO2 len o málo kľudnejší vytrvalo opakoval, že sa tam môže nachádzať aj bouchací pergamen či niečo podobné a začal sa hurónsky smiať pri predstave ako tenký list exploduje hraničiarovi v rukách. Keď sa trochu ukľudnil začal s krčmárom vyjednávať čo za to. Krčmár im núkal 5 zlatých, no xO2 navrhol, že peniaze vôbec nepotrebujú, ale možno by nebolo zlé keby tam do listu niečo pripísal pre svojho bratranca aby družine nejak pomohol, keď sa už tak dobre vyzná v Elfogorode. Krčmár súhlasil, že to napíše na obálku aby sa Albert o nich pekne postaral. Formulácia spôsobila na tvárach družiny viacero veselých asociácií, no nahlas nepovedal nikto nič. xO2 začal pomaly vykladať o príhode, ktorá sa im stala s kočiarom aby vysvetlil svoju neochotu, ale Šátor mu okamžite stúpol na nohu.
Krčmár sa po chvíli ospravedlnil a šiel umývať poháre z predošlého večera. Gorg zaplatil účet 1 zlatý a Osvald hneď okúsil zlato, ktoré označil za veľmi kvalitné. xO2 odchádzajúceho krčmára zastavil aby sa ho ešte opýtal, pomerne zbytočne, či v dedine nie je chrám Vesny. Ten tam však nebol, celá dedina vyznávala Demetheu. xO2 začal od krčmára vyzvedať, že prečo je tu tak prázdno, načo Osvald podráždene oznámil zrejmý fakt, že je predsa pracovný deň. xO2 ho obratom hneď uzemnil či v krčme náhodou nemá nejak draho načo sa Osvald urazil a definitívne odišiel. Celkovo to vyzeralo, že alchymista mal opäť jeden zo svojich veľmi cynických dní. Nudiaca sa družina posedávala v krčme ešte ďalšie 4 hodiny, kedy sa xO2 navyše okúpal v kadi na poschodí za 5 strieborných. Po chvíli vyšiel s vlasmi orezanými Kesrithskou dýkou tam kde mu vlastne aj úplne samé opadali od plameňov z výbuchu. Ovoniavajúci sa xO2, v spodnom prádle, zišiel z poschodia kde mal Osvald kaďu na kúpanie a Osvald vidiac zakrvaveného Gorga sa opýtal, či sa aj ostatní nechcú umyť. Po chvíli rozmýšľania sa teda pridal aj zvyšok družiny. Čistí sa navliekli späť do smradľavých, špinavých šiat a brnenia. xO2 sa radšej šiel prejsť von po okolí, príšerne sa nudiac. Pršať už prestalo, no nad dedinou stále viseli ťažké mraky plné vody.
Krátko pred treťou dobehol zadychčaný kočiš do hostinca, že dostavník už konečne dorazil a družina vyrazila k pevnôstke berúc po ceste prechádzajúceho sa xO2. Takmer behom prišli k drevenej pevnosti, kde už na nich čakal menší dostavník prepravnej spoločnosti.
Ten skutočne vyrazil o tretej popoludní, ako sľubovali kočiši, pričom bol o poznanie menší a len pre 5 osôb. Veci putovali opäť na strechu. List si zobral xO2 opäť ku sebe, keď už prekonal obavu zo zásielky. Cesta však tentoraz ubiehala pomerne rýchlo. Podvečer prišiel rýchlo a noc jakbysmet. Čím bližšie prichádzali k hlavnému mestu, tým však napodiv doprava, napriek stále pokročilejšej noci, neustávala a neustávala. Naopak. Začala sa čím ďalej tým viac zahusťovať. Pribúdali vozy, ďalšie dostavníky, farmári idúci nocou na trh a podobne. Bolo to zvláštne vidieť takto rušnú cestu v hlbokej noci. Asi 5 míľ pred mestom už vlastne samotné mesto začalo. Cesta sa rozšírila na asi 20 sáhov, objavili sa prvé domy, drevené stánky na ceste ponúkajúce občerstvenie, rôzni opravári, pisári, potulní umelci a žobráci, šľapky a žongléri a rôzne ďalšie roztodivné skupiny ľudí. Polia sa pomaly vytrácali a začali prevládať dielne, záhrady, domky chudiny, smetiská rôzneho druhu. Zástavba samotná sa stále zhusťovala. Mesto muselo byť obrovské. Jedno z najväčších aké kedy videli a smelo sa mohlo porovnávať s najväčšími známymi mestami ako Klasom či Jazerným mestom na kontinente. Zastavili asi 500 sáhov pred bránou v hradbách. Na hradskej a priľahlých odbočkách vládol čulý ruch a to aj napriek 1 hodine v noci. Vyzeralo však, že brány mesta sú už zavreté. Kočiš na kozlíku na celé hrdlo zareval "Elfgorooood!!!" Družiníci po zastavení začali pomaly vystupovať von. Boli unavení, dobití a zničení. Po vybalení všetkých vecí z vakov sa začali baliť. Vozka s kočišom k ním hneď prišli, že zaplatené to majú až do mesta, no oni že to je v pohode, že ostanú túto noc pred mestom načo obom zamestnancom spoločnosti evidentne odľahlo. Asi sa tešili ako si rozdelia ušetrené peniaze za nepreplatený vstup do mesta a že sa zbavili komplikovaných cestujúcich.
Elfgorod
Dostavník zastavil pri obrovskej prepriahacej stanici, ktorá vyzerala ako neuveriteľne dlhá stajňa s dĺžku takmer do 200 sáhov. Hneď vedľa stál veľký zájazdný hostinec U Šedého draka, ktorý hľadali a kde mal byť majiteľom nejaký Albert, bratranec Osvalda. Už pri balení vecí z dostavníka ich začal otravovať nejaký nadháňač aby sa šli ubytovať k Šedému drakovi, že tam sú najlepšie ceny a jedlo. Do toho sa o nich začal preťahovať druhý nadháňač z hostinca U Bizona, ktorý bol neďaleko. Družina však už bola tak či tak prakticky rozhodnutá a tak nechali oboch nadháňačov aby sa vadili sami o tom, ktorý hostinec je ten lepší. Ten U Šedého draka bol obrovský a vyzeral takmer ako malá pevnosť. Mal pôdorys štvorca a vľavo od vchodu ubytovaciu a krčmovú časť, ktorej komíny čneli takmer do výšky 15 sáhov. Oproti a vpravo od vstupu boli rozsiahle hospodárske priestory, studňa, miesto na odloženie koní a vozov. Niekoľko ľudí sa tam obšmietalo odstrojujúc a postrojujúc zvieratá podľa toho či práve prišli alebo práve odchádzali.
Družina sa vybrala rovno do nálevny. Bola narvatá až po strop a plná dymu, hluku a smradu. Voľné miesto vôbec nikde a k baru sa museli predierať cez skupiny postávajúcich a popíjajúcich, ktorí nemali kde sedieť. Barmani boli dvaja a po dlhšom pozorovaní vyplynulo, že jeden z nich je šéf a druhý skôr vykonáva rozkazy toho prvého, aj keď z úvodu to vôbec tak nevyzeralo. "Hele hoši, čo chcete?" Začal prívetivo barbarský barman, hoc bolo vidno, že má plné ruky práce, z ktorej bol navidomoči unavený. xO2 pod pultom ani nebolo vidno a Šátor spustil zhurta, že by chceli izbu a hľadajú majiteľa hostinca. "Noooo, majitel tady není..jak Vám můžu pomoct?" opýtal sa opäť. Družina teda na rovinu vyklopila, že hľadá majiteľa Alberta, keďže má od jeho bratranca Osvalda, z jednej krčmy 100 míľ odtiaľto, list. Barman sa dlhšie zahľadel na družinu a po chvíli rozmýšľania odvetil, že Albert je prevádzkar a teraz má voľno, no v službe bude zase o 7 ráno. To družinu celkom zarazilo, no nedala na sebe nič znať. Pokývali len chápavo hlavami a začali sa vypytovať na izbu pre nich, no barman im vysvetlil, že sa blíži oslava kráľových narodenín a teda všetko je úplne obsadené. Gorg však naliehal s argumentom, že snáď by barman mohol skúsiť nájsť miesto pre takých vzácnych hostí a ešte k tomu riadne zďaleka. Šátor sa pustil do rehotu a barman sa na Gorga spýtavo pozrel. Na preslov nič nepovedal, chvíľu pozeral z jedného na druhého a potom len mlčky ukázal prstom na kľúčik na stene, ktorý visel trochu osamotený nad výklenkom plnom prázdnych malých háčikov. Po krátkej chvíli ho zvesil a viac menej pre seba si zamrmlala niečo o malej kutici na 4 poschodí číslo 48. Platilo sa na drevo 35 zlatých hneď a zaraz. Družina sa spýtavo na seba pozrela a Gorg bez slova vyplatil už menej prívetivého barbara.
Izba bola fakt iba malá kutica. Boli v nej dohromady tri postele, bolo v nej však najprv treba poprenášať periny a časť nábytku aby sa v nej dalo vôbec spať a aj vtedy sa v nej prakticky nedalo hnúť. Asi predtým slúžila už len ako dočasný sklad nábytku a prádla. Družina však lepšie miesto na spanie nepotrebovala, bolo suché a teplé a určite čistejšie ako väčšina normálnych izieb na kontinente. Rýchlo sa zložili a hneď zaspali, keď stráž držal najprv xO2 a potom Gorg. Aj tak spali takmer do 9 keďže zaľahli až tesne pred druhou nad ránom. Medzi 7-8 ráno ich na chvíľu zobudil Albert, ktorý si prišiel po list a poďakovať sa. Odkaz na liste ho nenechal ľahostajným a hneď sa pokúšal družine ponúknuť svoju pomoc. Družina ho poprosila o nejaké novinky o chystaných oslavách kráľa, o svojej práci a celkovo o meste. Kráľove narodeniny sa mali oslavovať dva dni pričom v sobotu podvečer mal byť z balkóna kráľovského paláca vedený príhovor samotného panovníka. V sobotu malo byť navyše otvorené celé múzeum aj s rekonštruovanými časťami a v nedeľu dokonca zadarmo. Kysličník sa ho hneď spýtal či nepozná nejakého alchymistu a Albert, že hej, jeden volajúci sa Jan býval neďaleko, v tretej ulici za bránou vľavo, a potom druhá vpravo. On sám býval na tej istej ulici a Jan /zvaný priateľmi aj Krivý zub pre krivo rastúce predné zuby/ robil alchýmiu už asi 3-4 roky. Potom družine spomenul aj alchymistu známeho v celom meste, Bílé Brčko, no ten sa mu zdal príšerne drahý, keďže bol známy široko ďaleko ako jeden z najschopnejších. Ďalej porozprával družine, že v meste určite stojí za pozretie kráľovský palác, palác miestodržiteľa respektíve starostu, 1 míľu dlhé prístavné mólo, kanály v prímorskej časti mesta a samozrejme múzeum kde môžu vidieť elfský luk Rivandil, kópiu známej Gurtekovej sekery ku ktorej sa chodia modliť celé húfy trpaslíkov a ešte nejaké iné artefakty a relikvie pričom v samotnom múzeu sú uložené tisíce vystavených predmetov. Pri zmienke o Gurtekovej sekere si družina vymenila sériu pohľadov, ale nepovedala vôbec nič, len nechala Alberta nech kľudne pokračuje ďalej v rozprávaní. Nakoniec im Albert nechal priniesť nejakú hrudu syra s chlebom ako jednoduché raňajky na útratu podniku a rozlúčil sa, že musí utekať do práce. Pri odchode sa pokúsil dať družiníkom aspoň 5 strieborných, no družiníci ho odmietli s tým, že on tie peniaze určite potrebuje viacej.
Chvíľu ešte podriemali a potom sa tesne pred 10 tou hodinou pobrali cez Veľdonejskú bránu do samotného mesta. Tradičné xenofóbne mýtne, 3 medené cudzinci a 1 medený elfi, ich vrátilo rýchlo späť do helfskej reality. Esteže Sekus mal svoj helfský náhrdelník, ktorý Šátor už ani nevedno kde a kedy stratil. Vošli na široký a obrovský bulvár široký zhruba 12-15 sáhov. Architektúra bola honosná a vznešená. Domy a paláce sa týčili naokolo v symetrii hravo do výšky aspoň 15 sáhov, často oveľa viac, nad úroveň dražby s čistými fasádami ozdobenými bohatými ornamentami, sochami a kvetmi v oknách. Celé to takmer pripomínalo Dagot, ktorý sa akoby preniesol zpod zeme späť na povrch, hoc Dagot pôsobil mimoriadne starobylo tým svojim špecifickým architektonickým štýlom utopenom v nazelenalom šere. Z úvodu bulváru bolo na ulici ešte pomerne dosť domov zameraných na nejaký druh obchodu. Ako však postupovali ďalej, smerom do stredu mesta, ktoré bolo vzdialené určite ešte aspoň 3 míle, začali sa objavovať aj okázalé mestské paláce šľachty a bohatého meštianstva prekladané sem tam rozľahlými budovami štátnych úradov. Po príjemnej, asi hodinovej, prechádzke konečne dorazili po podobných bulvároch až na hlavné námestie pričom cestou prešli pomerne plytký, no široký kanál na ktorom sa plavili ojedinelé menšie lode.
Námestie bolo jedno z najväčších, ktoré kedy videli. Malo pôdorys zhruba 300x100 sáhov a ústili do neho okrem ulice, ktorou prišli, ešte ďalšie 3 bulváry. Bolo tam národa ako na manifestácii. Naši družiníci vyšli na kratšej strane tohoto obrovského námestia. V jeho strede bola nádherná mramorová fontána, ktorá mala tak do 20 sáhov šírky a 10 sáhov výšky a ktorá bola spleťou mnohých sôch a mytologických výjavou plných víl, drakov a rôznych postáv, ktoré sa prepletali vo vzájomnej harmónii. Rôzne časti boli z rôzneho druhu mramoru /napríklad vlasy víl boli zo zelenkavého, ich telo z ružového, tváre z bieleho a podobne/ pričom do toho celého boli vsadené drahokamy a polodrahokamy. Voda stekala v umne urobených žliabkoch sôch kedy stekala napríklad žliabkom na chvoste veľkého draka a na konci padala na hlavu morskej panny po ktorej vlasoch stekala ďalej dole. Podobne bolo riešené celé súsošie. Bolo skvostne čisté a nové, akoby včera vytesané. Voda bola čistá a nikto z fontány nepil, tobôž sa v nej umýval. Pri fontáne postávali a motali sa stále ľudia a obdivovali ju. Po ľavej a pravej strane námestia, ako aj na strane ktorou prišli, boli kamenné obchody slovutných klenotníkov, alchymistov, obchod s mapami, na pravej strane hostinec U Černého draka a podobné honosné ustanovizne. V tejto časti, na samotnom námestí, boli aj rozložení rôzni predajcovia luxusných voňaviek, vykladači snov, mastičkári, akrobati, rôzny predajcovia drahých sladkostí a pamlskov, vtáčnikári ukazujúci exotickú zver a podobne. Za vstupom ľavej ulice na námestie sa nachádzal nádherný palác miestodržiteľa a starostu v jednej osobe. Mal honosne riešené priečelie a obrovské vráta strážila mestská stráž. Oproti, na pravej strane, sa nachádzal ešte nádhernejší, mohutnejší a výstavnejší palác, kráľovský palác, strážený na vstupe kráľovskou gardou 4 vojakov. Bola to mestská rezidencia samotného panovníka v ktorej pobýval keď úradoval a pobýval v hlavnom meste. Ako im skôr vysvetlil nejaký okoloidúci, keď sa obdivne pozerali na palác, kráľ mal ešte za mestom na vidieku rodinné sídlo kde býval s rodinou a v každom väčšom meste ešte menší palác alebo rezidenciu v ktorej sídlil keď prichádzal na návštevu. Na pravej strane boli ešte nejaké relatívne menej významné, aj keď stále pomerne pekné domy, a celý ľavý roh okupovala obrovská, masívna budova samotného Múzea. Mala štíhly, asi 50-70 sáhov vysoký, tvar pripomínajúci obytnú vežu so šikmými stenami štíhlo stúpajúcimi smerom hore. Prvé 2-3 poschodia boli úplne bez okien a vyššie sa nachádzali nádherne zdobené zamrežované okná, ktoré sa nachádzali na každom poschodí až prakticky pod vrchol budovy. Keďže budova okupovala roh námestia, aj samotné priečelie malo tvar zlomený do 90 stupňov pričom na ľavej stene boli jedny dvere strážené mestskými strážami a na druhej identické dvere taktiež strážené strážami. Už z diaľky bolo pozorovať masu ľudí tlačiacich sa pred oboma vchodmi a prakticky od fontány začínal dav, ktorý mohol čítať tisíce ľudí. Z diaľky to vyzeralo, že vchodom na ľavej stene sa vchádza a vchodom vpravo vychádza.
Družiníci sa začali tisnúť dopredu a predbiehať. Ľudia okolo nich začali šomrať a frflať, no viac menej len pre seba. Ozbrojených cudzincov v skrvavených brneniach a ozbrojených po zuby sa väčšina ľudí naokolo bála až sa nakoniec ozval jeden odvážny farmár už úplne nahlas. Družina sa radšej zastavila aby sa s ním porozprávala iba Gorg sa tlačil tvrdohlavo ďalej dopredu nedbajúc na nič. Keď sa dali s farmárom bližšie do reči vyplynulo, že je to celkom príjemný a múdry chlap, ktorého vnučka dokonca študuje v Inglandii a on sám prišiel na oslavu kráľovských narodenín z nejakej vzdialenej farmárskej dediny. Porozprávali sa o tom, že časť múzea sa skutočne opravuje, o elfskom luku Rivandile, ktorý sa v múzeu dal vidieť, že v nedeľu sa dá ísť dnu zadarmo si všetkých priestorov múzea a všade okrem archívu a depozitára a že vstup so zbraňami je striktne zakázaný. Posledná veta spôsobila, že sa družina zháčila a začala sa radiť čo ďalej. Počas tohto rozhovoru prirodzene vznikla okolo družiny a farmára skupinka počúvajúcich a sem tam sa zapájajúcich ľudí, ktorí však radšej slušne stáli obďaleč, no o to pozornejšie počúvali.
Nakoniec sa družina rozhodla najprv zájsť do Černého draka a vyskúšať či nemajú nejakú voľnú izbu. Poďakovali sa farmárovi za príjemnú debatu, popriali mu veľa šťastia a rozlúčili sa pričom prešli krížom späť cez námestie rovno k Čiernemu drakovi. Priečelie tohoto domu bolo veľmi jednoduché ba až strohé. Pred veľkými dverami stáli 4 krolli vo vyžehlenej livreji a s inteligentným výrazom v tvári a opýtali sa čo si páni želajú. Až na tých krollov nič nenasvedčovalo tomu, že družina stojí pred velehlasným podnikom. Družina, že sa chce ubytovať, no krolli ich slušne, ale dôrazne požiadali, že Černý drak je veľmi kvalitný podnik a o otrhaných, špinavých, skrvavených a smradľavých dobrodruhov nemá záujem v prípade, že nemajú peniaze. Gorg vytiahol za hrsť asi 20-30 platinových mincí a provokatívne si ich presýpal z ruky do ruky. Krolli sa usmiali a okázalo pustili družinu do dverí. Sekus sa celý čas nemohol zbaviť utkvelého pocitu, že to vlastne boli kúzelníci. Dvere viedli do širokej a 30 sáhov dlhej mramorovej chodby, kde po stranách boli kreslá na oddych pre zákazníkov hostinca a vo výklenkoch stáli olejové lampy na osvetlenie. Po červenom, krátko strihnutom, koberci prešli až na koniec chodby kde sa svietila mramorová doska recepcie. Vpravo sa vchádzalo do jedálne a baru, vľavo do ubytovacej časti.
Za mramorovou doskou recepcie sa na nich už z diaľky usmievali recepční v podobe vysokého pohľadného barbara a nádhernej elfky. "Co si přejete pánové?" opýtal sa priamo s širokým úsmevom barbar. Elfka pokrčila nos keď zacítila smrad rinúci sa z nemytých a zakrvavených tiel. "Hele Sekusi, tá elfka je fakt hezká, co říkáš?" opýtal sa pekne nahlas a mimoriadne neurvalo xO2 načo si začal ostentatívne opravovať oblečenie. Elfka s kamennou tvárou zle zazrela na šeredného kudůka a začala si pre seba niečo zapisovať. Po chvíli odišla dverami do ďalšej miestnosti na recepcii nieco vybaviť. xO2 zneistený jej reakciou sa chvíľu zmätene pozeral okolo seba, no to už Sekus zobral rozhovor s barbarom na seba a začal vybavovať ubytovanie vidiac trápnosť celej situácie. "Nooo, pane na ubytování není velice vhodná doba, jestli víte co tím chci říct, jsou královy narozeniny a téměř všechny izby jsou plné. Zůstali jenom obyčejné. Cena je 240 zlatých za izbu. Snídaně se platí zvlášť a stojí 40 zlatých." recepčný sa spýtavo pozrel na ostatných. xO2 a Šátorovi padla sánka. Družiníci si vymenili pohľady. Gorg ako nosič spoločného banku rýchlo odhadol výšku zostatku v kase a nesúhlasne pokrútil hlavou smerom na Sekusa. Šátor rýchlo zasiahol "Uděláme výběr do společné kasy! Co myslíte není to však přece jenom drahý?" "Noo, je to drahý, ale si přímo v centru hlavního města a všeho důležitého dění." žmurkol na Šátora kúzelník aby vedel, že tým myslí múzeum. "A máte tady krejčího a barbiera?" otravoval hneď xO2, verný svojej skrášľovacej mánii. "Myslí holiča" dodal ospravedlňujúco Sekus. "Samozrejme pánové!" Náš podnik poskytuje všechny potřebné služby" dodal rozhodne recepčný. Zakašľal a po chvíli váhania sa opýtal či teda majú peniaze a či sa chcú v hostinci ubytovať. Družiníci sa ešte raz pozreli na seba a Gorg za všetkých rázne zahučal "Jasné, že sa chceme ubytovať!" "Keďže Vás nepoznám tak Vás poprosím o kompletnú platbu vopred" potešene oznámil recepčný a dodal, že ho to mrzí, no len hostia, ktorých pozná môžu u nich platiť až na konci pobytu. "A pošlete nám barbiera" opakoval xO2, "a vanu teplé vody" dodal, "a krejčího" pridal. "Vaňa a masér 1x denne je v cene izby, pánové" dotknuto im oznámil recepčný a dodal, že krajčíra pošle hneď po kúpeli. Okamžite ich aj poprosil či by v záujme ostatných ubytovaných hostí neboli takí láskaví a neočistili sa pretože by mohli desiť ostatných návštevníkov hostinca. Dal pri tom každému družiníkovi kľúč od izby, čo bol taký malý kovový prúžok v tvare erbu hostinca. Prikázal im pliešok priložiť ku dverám a upozornil ich, že je nutné ho priložiť aj keď sa dvere otvárajú zvnútra.
Dostali izbu na druhom poschodí a s kľudným výhľadom do krásnej zelenej záhrady vnútorného dvora. Všade kľud, ticho a čisto takmer ako v nejakom chráme. xO2 otvoril plieškom dvere, ktoré sa po jeho priložení ľahko odchlípili. Stačilo len potlačiť. Ocitli sa v malej predsienke a za ňou už bola jedna obrovská izba. Mala aj s predsienkou do 50 štvorcových sáhov a pôdorys zhruba 8x6 sáhov. Na dlhej stene oproti dverám dominovalo obrovské nádherné okno, ktoré malo skoro 2/3 jednej steny, bez balkóna so záclonami a závesom. 4 postele v rohoch s jedným rozťahovacím prístelkom. Špinavý a zakrvavený xO2 sa hodil hneď do prvej postele vpravo čím okamžite zašpinil krásne čisté a voňavé periny. V strede izby sa nachádzal veľký stôl a stoličky. Vpravo aj vľavo boli krby /po jednom na každej strane/ s úhľadne nasekaným drevom v zoradených kôpkach. Vpravo za stenou predsienky bola veľká drevená kaďa pre dve dospelé osoby a tesne naľavo na stene bol nabitý vešiak so zavesenými piatimi županmi a osuškami. "Uau! Tohle se mi líbí!" vykrikoval xO2 v perinách. Potom si však náhle všimol ako veľmi ich pošpinil, vyliezol z postele a začal žalostne nadávať sám na seba ako to len on vie.
Na dvere odrazu ktosi zabúchal. To prišli dvaja nosiči s veľkým kovovým kotlom plným horúcej vody z ktorej stúpali kúdoly pary. Otočili sa takto ešte 3x a potom začali nosiť studenú vodu. xO2 im rýchlo a promptne otváral. Objavil sa dokonca aj holič, ale chcel za ostrihanie až 25 zlatých a tak sa mu xO2 radšej len poďakoval a povedal, že možno nabudúce. Podobne povedal aj krajčírovi, ktorý chcel za nové šaty cez 180 zlatých. Do vody najprv vliezli Šátor so Sekusom a dráždili xO2 prdením do vody a podobne, čo xO2 veľmi ťažko niesol a podozrievavo obchádzal kaďu a striehol kto špiní do vane. Nakoniec si dvaja okúpaní družiníci natiahli župany a vliezli do postele respektíve si popri tom začali triediť batožinu a veci. xO2, Gorg a Keš si vliezli do kade po nich. Popri tom sa navyše začali radiť keďže na recepcii sa pri odchode ešte dozvedeli, že za 200 zlatých na osobu, môžu ísť ešte dnes do Múzea na súkromnú prehliadku, ktorá ma odchádzať presne na obed. Permanentka na týždeň do Múzea stojí 10 zlatých a občania Helfie nemôžu vlastniť takúto permanentku. Jeden vstup je pre cudzincov za 3 zlaté, pre domácich za 3 medené. Tradične dlhá porada čo dalej, sa rýchlo krátila s nadchádzajúcou 12 hodinou.
Ozvalo sa opatrné zaklopanie na dvere, ktoré okamžite prerušilo debatu. "Promiňte pánové blíží se čas odchodu skupiny s průvodcem do Muzea!" ospravedlňujúco sa opýtal za dverami recepčný. Šátor hneď vystrelil mu otvoriť, no chvíľu zmätene hľadal pliešok na otváranie dverí, a keď ho konečne našiel a priložil ku dverám, dvere sa mu len odchlípili, no vôbec sa neotvorili. Šátor do nich teatrálne ťukol, no dvere sa otvárali dnu a tak hraničiar len sklamane a frustrovane schytil rám dverí a konečne ich otvoril. Teatrálne gesto na vstup mu vôbec nevyšlo tak ako si predstavoval. "A kolik, že to stojí?" začal zhurta na barbara. "200 na hlavu, za 6 hodín i s průvodcem" odvetil recepčný, "dnes provází samotný ředitel Muzea pan Lonk!" dôležito oznámil barbar. "Hm, jednoho Longa už známe!" nedôverčivo zahundral prchký xO2, verný poslednej spomienke na zvláštny odchod nie veľmi dôveryhodného generála v Pterodaktylove, no Šátor ho hneď opravil, že toto je pan Lonk a elf a nie generál Long z Vtáčieho kráľovstva na čo sa xO2 citeľne ukľudnil a hraničiar sa ospravedlňujúco pozrel na recepčného. Kap18
++ doplnit velke mnozstvo ako prieskum muzea, incident v Elfgorode, sud v Krumove, cesta do Kwaisuru, prieskum v Kwaisure++