Kap9(1.0.3)
IX. KAPITOLA
NOVÝ POKUS O ZÁCHRANU HRABĚNKY LÍTHAS
Ponuku nakoniec prijali a ich ďaleká, kľukatá a dobrodružná cesta pokračovala. 3. júna už opúšťali Oskuthan v Kopthe. Tam sa dostali po celom dni našťastie nudnej cesty vlastným kočom z Chufy cez celú Baliho zem. Baliho zem bola dobre organizovaná krajina z ktorej pochádzal Gorg, ktorý svojho času žil v horách, ktoré sa celú cestu tiahli v diaľke vľavo na obzore. V hostinci nechali kone aj koč a z prístavu v Oskuthane ich potom, za 250 zlatých, obchodná koga nejakého Inglanďana, smerujúceho do Južnej Federácie, vylodila 5. júna večer rovno na ostrove Sando, kde sa strácala posledná stopa po nešťastnej hraběnke. Ten istý kapitán im za odmenu 50 zlatých rovno sľúbil, že nechá v prístavoch, kde bude kotviť, výzvu na odmenu za vyzdvihnutie družiny z ostrova po 12. júni. Inglandský kapitán ich teda vylodil po dvoch dňoch, našťastie pomerne nudnej plavby, na juhovýchodnom cípe ostrova Sando. Túto plavbu však najmä Sekus veľmi zle znášal kvôli silnej morskej chorobe a tak bol minimálne on rád, že stáli konečne na suchej pevnej zemi. So zapadajúcim slnkom v plných plachtách sa koga stratila za juhovýchodným obzorom a družina ostala úplne sama na pláži.
Široká, idylická pláž zo žltého piesku bola dlhá míle na obe strany a po pár desiatkach sáhov šírky bola prehradená hustou, neprestupnou džungľou. Po chvíľach prvotného chaosu, vôbec nevediac čo si počnúť, sa na nerozhodnú a po pláži sa bezradne potulujúcu družinu, vyvalili z džungle asi 8 černosi, ktorí boli, až na malú koženú bedernú rúšku, úplne nahí. Boli to obávaní kanibali po ktorých boli celé ostrovy pomenované a títo okamžite začali svojimi fúkačkami, v ktorých mali jedovaté šipky, ohrozovať družinu. Tá sa im však hneď postavila na odpor a dvaja divosi si to odniesli životom hneď, jeden neskôr a jedného napolo mŕtveho sa dokonca xO2 rozhodol ťahať so sebou ďalej. Možno si chcel z neho urobiť sluhu, podobné nápady alchymista občas dostal. Zvyšní divosi zmizli ako gáfor späť v zelenej džungli. Po upokojení situácie sa družina chvíľu opäť bezradne potulovala po pobreží nevediac kam sa vydať. Nakoniec konečne udal smer, ako správny válečník, Gorg a družina sa pohla smerom na juh po piesočnej pláži. Po 2 míľach sa okolo polnoci dostali k miestu kde mesačný svit osvetlil nejaké vyplavené trosky lode, ktoré boli už čiastočne prekryté naplaveným pieskom. Miesto sedelo s miestom, ktoré udal lénny pán a celkovo to veľmi dobre pasovalo k tomu čo mohlo zostať po lodi na ktorej sa údajne viezla hraběnka Líthas. Keďže bola noc, Šátor so Sekusom pozbierali len nejaké malé kusy voľne vyplaveného dreva, ktoré narýchlo našli a so štítom vyhĺbili v piesku malú jamu, ktorú ohradili zo strany džungle nevysokou jednoduchou palisádou. Tušili, že problémy s ľudožrútmi neboli posledné. xO2 ich popri tom výdatne ironicky povzbudzoval so svojho pohodlného ležoviska v piesku bez najmenšej ochoty pomôcť. Gorgovi sa stavba najprv neveľmi pozdávala a tradične ju ohundral avšak keď si ju lepšie prezrel tak ju uznanlivo schválil a šlo sa konečne spať. Prvú 3 hodinovú hliadku dostal xO2, zvyšok noci už strážil tradične len Gorg.
Noc však bola, napriek všetkým prípravám, napodiv veľmi pokojná, a tak sa po 7 hodine ráno prebudili všetci, až na Sekusa, vyspatí a svieži. Na Sekusa však potom čakali až zhruba do desiatej hodiny a po jedenástej konečne vyrazili po pláži ďalej na juh smerom k cípu ostrova, ktorý sa potom stáčal prudko na sever. Plán bol vyliezť na kopec vysoký asi 300 sáhov, ktorý sa týčil na severe ostrova na opačnej strane ako putovali, no džungľou sa predierať nikomu nechcelo a tak sa šlo naokolo. Už od rána však bolo jasné, že v družine drieme nejaký nevyriešený konflikt. Družiníci sa spolu takmer nerozprávali, časť sa dokonca chovala ako keby boli na pikniku a nie na ostrove plnom ľudožrútov. Šátor mal podobne zlú náladu. Ťažko povedať či z prístupu ostatných, či kvôli niečomu inému, a tak s nikým nehovoriac sa len v tichosti vyparil v džungli. Zdalo sa, že každý v družine mal v ten deň hlavu plnú iných starostí a tak sa družina postupne roztratila na tri skupiny vzdialené od seba asi na 200-400 sáhov. Gorg išiel posledný pretože sa najprv snažil zamaskovať sa, ale nakoniec, keď zistil, že s toľkým lístím sa ani nepohne, to všetko zo seba zhádzal na zem a vydal sa rozladene za xO2, ktorý ako druhý posledný vliekol so sebou toho zajatého kanibala. Pred nimi, asi vo vzdialenosti 400 sáhov, išiel osamotený Sekus. Keď sa už konečne nejako vzájomne dostihli netrvalo dlho a z džungle sa na družinu, oslabenú o hraničiara, vrhlo asi 50 kanibalov. Vyzeralo to, že sa na nich vrhla prakticky celá dedina. Možno chceli v skutočnosti iba oslobodiť zajatca, no možno to bola pomsta za predchádzajúci nevydarený boj. Vo veľkej skupine totiž boli muži, ženy aj deti. Muži začali strieľať fúkačkami po družine svoje šipky s jedom, ženy do toho hádzali po družine kamene a sem tam sa priplietol s nejakým papekom aj adolescent. Nič naplať hneď pri druhej salve šipok z fúkačiek sa v družine odohrala veľká tragédia, ktorá ukázala družine aký vie byť boj s divochmi nebezpečný a ako sa treba mať v divočine stále pozore, keď smrť číha prakticky vždy a všade. Šipka sa so zasvišťaním zapichla do krku Sekusovi a ten začal okamžite chrčať a dusiť sa. Behom pár sekúnd ležal rozkvecnutý na zemi ako zhnilá hruška. Bol mŕtvy!
Šátor medzitým zistil, že dedina do ktorej si to zamieril v podobe papagája, bola úplne ľudoprázdna a v dedine ostal iba jeden starý černoch s kosťou vo vlasoch a nose. Divoko bubnoval na tam-tame v strede dediny pred jednou z prázdnych chatrčí. Hraničiar po spätnej premene do ľudskej podoby, verný svojej zlej nálade, ho hneď z fleku aj bezdôvodne nechtiac zabil, keď ho chcel prvotne len na plocho omráčiť, no na vetchého starca bolo aj toto dosť. Nakoniec, po prehliadnutí šamanovej úbohej chatrče, celú dedinu zapálil a zmizol v džungli ako duch. V tom čase bol už Sekus dávno mŕtvy. Krakorec sa so zaškriekaním zdvihol a bez zaváhania odletel smerom k ďalekej pevnine. Nero, verný Šátorov pes, so zavytím opustil zvyšok družiny a vydal sa hľadať svojho pána do hustej neznámej džungle. Gorg s xO2 ešte dokázali odolávať presile domorodcov zopár krátkych chvíľ, ale nakoniec, vidiac beznádejnosť celej situácie, sa xO2 vyparil ako duch a Gorg vypil akýsi lektvar po ktorom sa premenil na obláčik bielej hmly a všetky jeho veci s hrmotom popadali na zem. xO2, ktorý sa v skutočnosti zneviditeľnil, schytil Sekusa za hlavu a dúfajúc, že žraloci sú kdesi zalezení, ho začal ťahať cez more k najbližším skalám vzdialeným od brehu asi 150 sáhov. Ľudožrúti, zúriaci nad tým, že korisť v podobe chutného elfa im s mŕtvou hlavou nad vodou pláva niekam preč, skákali a hulákali na brehu a šaman dokonca poslal tým smerom zopár akýchsi svojich modrých bleskov, ale nakoniec sa museli ľudožrúti uspokojiť iba s vecami po Gorgovi. Tie si však temer dokonale bleskovo rozobrali a Gorg v podobe hustej bielej hmly len bezmocne sledoval rozkrádanie svojich cenných vecí. Úplne v šetko však tí chmatáci nerozchytali a po chvíli hľadania válečník predsa len našiel kde tu rozhádzané na pláži niekoľko, stále cenných, zvyškov z výbavy. Bol však bez svojich kúzelných vecí, bez brnenia, hlavnej zbrane, jedla, vody a podobne. Keďže ako hmla nemohol pobrať ani tie zvyšky, tak sa aspoň v nehmotnej podobne rýchlo dopravil na skaly, na miesto kde xO2 ukryl telo Sekusa. Takmer okamžite zaspal znavený bojom, utŕžiac počas neho veľa šipiek, ktorých jed však odolnému trpaslíkovi vôbec neublížil a jednu veľkú ranu dobre miereným kameňom od nejakej zúrivej ľudožrútky.
Kanibali na pláži sa postupne vytratili späť do džungle celý čas živo diskutujúc o úspešnom boji a sledujúc blízke skaly na ktorých sa schovali dvaja družiníci s mŕtvolou. Šátor medzitým putoval. Zahalený do kúzelného plášťa od Bronov, šiel ťažko odhaliteľný hustou džungľou no po chvíli stretol 3 ľudožrútov z ďalšieho cudzieho kmeňa, so zvláštne odfarbenými hlavami. Potom čo im rázne rozsekal všetky fúkačky, domorodci rýchlo zdrhli nemajúc zbraň, ktorou by obrneného Šátora napadli. Netrvalo však dlho a po chvíli bol Šátor napadnutý džungľou znova, a to v podobe akéhosi zvláštneho kra, ktorý ho chcel očividne úplne omotať pružnými a pevnými vetvami. Po odseknutí 3 najnebezpečnejších konárov mu doškrabaný Šátor šťastne unikol aby o pár míľ stretol ďalšiu, tentoraz osemčlennú skupinu ludožrútov s rovnako odfarbenými hlavami. Nakoniec to pre tento deň vzdal a vyliezol na strom si odpočinúť pričom sa priviazal o strom aby z neho nespadol. Prežil relatívne pokojnú noc plnú nebezpečných zvukov. Ráno sa takmer zrazil s vlastným psom, ktorý ho celý čas vytrvalo hľadal. Šátor šípiac, že sa stalo niečo zlé, sa konečne rozhodol, že družinu radšej vyhľadá a skončí dobrovoľné odlúčenie z úplne nejasného popudu. Hneď neďaleko sa však na psa idúceho vpredu vrhla obrovská anakonda, ktorá okamžite začala nešťastníka škrtiť. Hraničiar ju rozsekal a rýchlo pokračoval ďalej. Cestou k pobrežiu natrafil na ďalšiu ľudožrútsku dedinu. Nechcel sa veľmi zdržovať a tak ju len zďaleka obišiel a dvoma dobre mierenými šípmi z diaľky zapálil slamenú strechu krajnej chatrče. Spokojne sa potom ticho vytratil v džungli.
Čo sa medzitým dialo na skaliskách? xO2 nechal válečníka spať a sám do polnoci behal po pláži a v džungli ako neviditeľný hľadajúc a zbierajúc Gorgove stratené a rozkradnuté veci. Videl šamana ako sa s nejakými ďalšími ľudožrútmi hrabe v zemi akoby tam čosi zakopával. Gorgove zbrane však nakoniec našiel povaľovať sa vedľa šamana. Rozhodol sa celú skupinu kanibalov len vytrvalo sledovať a čakať. Keď prišiel rad na bujarú pitku, v nestráženej chvíli ovalil šamana svojim krátkym mečíkom. Nestačilo a tak musel hodiť po šamanovi ešte aj jed a to sa už potom šaman zvíjal v kŕčoch a bolestiach na zemi. Nervózny alchymista rýchlo zhrabol šabľu, sekeru, luk a šípy a utekal odtiaľ kade ľahšie. Mal toho všetkého akurát tak dosť. Toľko náhlej improvizácie to nie je pre xO2 tá najlepšia vec. Radšej má keď je všetko dobre naplánované a hlavne keď to vychádza. Nie keď musí stále meniť plán a prispôsobovať ho neustále novým okolnostiam. Nakoniec alchymista, znavený a nervózny, prešiel po mori do tábora na skalách kde si práve Gorg doliečil svoje drobné i väčšie zranenia a kde sa už začínalo v teplom prostredí rozkladať Sekusove telo, ktoré už bolo dobre cítiť. Nelenil a ľahol si spať unavený improvizáciou.
Netrvalo dlho a už okolo obeda sa na piesočnej pláži objavil Šátor, ktorého v skratke oboznámili so smutnou novinou a nečakanou komplikáciou. Rozladený Šátor sa s alchymistom a válečníkom dohodol, že potrebuje aspoň pol dňa na spamätanie sa zo smrti kúzelníka, ktorý pochádzal rovnako ako on z Helfie a s ktorým sa medzičasom celkom zblížil. Na to zmizol znova ako gáfor v džungli, kde sa zakrátko stretol s nejakým veľkým bielym červom, ktorému sa obozretne radšej vyhol. Vbehol zúrivý do najbližšej ľudožrútskej dediny no keď zistil, že je ľudoprázdna a dokonale vypálená tak sa trochu ukľudnil. Vrátil sa kľudnejší k svojim druhom a vyrobil si na pláži, oproti skaliskám, malú drevenú palisádu a šiel spať po krátkej porade s ostatnými . Ráno sa uvidí čo ďalej no najdôležitejšie bolo, že sa chystali previesť spaľovací obrad na ktorom chceli členovia družiny poprosiť bohov aby Sekusovu dušu ešte nezatracovali a vyčkali na ich obety v prospech neskoršieho oživenia ich spolubojovníka. Šátor a Gorg tomu aj tak moc neverili, ale xO2, ako známy odborník v danej problematike, si stál jednoznačne za svojím. Skúsiť to určite treba, tvrdil s istotou. Ďalšia vec však bola, že do 12. júna chýbali už len 3 dni a tak sa im vidina domu a živej hraběnky rozplývala pred očami keďže s hľadaním ešte ani poriadne nezačali a už ich bolo o jedného menej. Bolo treba citeľne zrýchliť a hlavne zefektívniť postup preto mal Šátor dostať od ostatných všetko čo mu mohlo pomôcť pri rýchlom a hlavne bezpečnom prieskume ostrova.
Na druhý deň urobili presne to na čom sa večer dohodli. Šátor dostal požičané veci od každého, ktoré mu doniesol xO2 a ktoré mu umožnili pohybovať sa džungľou vysokou rýchlosťou a neváhajúc ani chvíľu sa rozbehol preskúmať ostrov čo najlepšie a nájsť aspoň nejaké stopy po nezvestnej šľachtičnej. Najprv sa v džungli vydal smerom k dedine ľudožrútov so zvláštne dožlta pomaľovanými hlavami. Obišiel ju a asi po míli sa stal svedkom veľmi zvláštnej udalosti. Skupina ľudožrútov prenasledujúca inú skupinu ľudožrútov, ktorá im jasne uniesla dve ženy, sa náhodou zrazila s ďalšou, väčšou skupinou ľudožrútov. Hluk tohto boja prilákal späť skupinu ľudožrútov únoscov a tak sa v podstate strhla bitka troch rôznych strán. Nakoniec sa únoscovia a prenasledovatelia paradoxne spojili a porazili skupinu neznámych ľudožrútov. Po skončení si to medzi sebou potom rozdali medzi sebou únoscovia s prenasledovateľmi a ako víťazi nakoniec odchádzali únoscovia s ďalšími pochúťkami pre táborovú kuchyňu. Zjavne sa im oplatilo sa vrátiť. Šátor teda začal sledovať únoscov, no zdalo sa, že zaujímavý príbeh ešte tak úplne nekončil. Tí samotní totiž začali byť opakovane decimovaní nástrahami džungle v podobe najprv veľkého tigra, potom zvláštnou obrovskou muchou s dlhým kladielkom a nakoniec mäsožravým kerom. Po tom všetkom ostali už len dvaja dobití kanibali vlečúci sa z posledných síl do svojej dediny. Aby toho nebolo málo tak keď tam konečne aj dorazili tak im ju Šátor, po preskúmaní šamanovej chalupy, podpálil.
Nestarajúc sa ďalej o osud kmeňa smoliarskych kanibalov, zbehol ešte rýchlo preskúmať pobrežie na severovýchod od dediny. Našiel tam ledabolo schované v krovinách pri pláži 3 pirogy, ktoré však boli dosť ťažké nato aby ich odpratal na vodu sám. Dobre si zapamätal toto miesto a pokračoval rýchlo ďalej na severný výbežok ostrova a potom sa vybral priamo hore na blízky kopec, ktorý bol najvyšším bodom celého ostrova. Tam objavil prameň stekajúci po opačnom úbočí kopca do mora a postupne sa meniaci na výrazný potok, ktorý tiekol na stranu ostrova na ktorej pristáli. Asi míľu pred ústím potoka do mora, na východnej strane ostrova, stála veľká osada ľudožrútov čítajúca asi 100 kanibalských duší. Hraničiar pomaly a obozretne obchádzal dedinu a sledoval čo sa v nej deje. Na koloch v strede boli priviazaní traja belosi vyzerajúci ako veslári alebo námorníci. Na dvoch už sedeli mračná múch a jeden mlel úplne z posledného. Neviditeľný Šátor sa k nemu opatrne prikradol a opatrne dal nešťastníkovi najavo, že je nablízku. Po krátkej výmene informácií cez nápisy na zemi v hline, hraničiar úbožiaka odviazal a odtiahol do džungle bez toho aby si toho ľudožrúti všimli, čo bol samo o sebe výnimočný výkon. Keďže však veslár, pre odrezané prsty na nohách, ktoré mu zhnisali, nebol schopný chôdze a pohybu, Šátor ho len nechal ako tak vyliečeného pod veľkou hŕbou nahrabaného lístia s jednou dýkou. Či to vlastne bola pomoc alebo oddialenie nevyhnutnej smrti nebolo v tej chvili tak úplne jasné. Hraničiar sa potom konečne vybral na spiatočnú cestu cez ostrov k svojim druhom na skaliskách. Po ceste sa ešte zastavil pri akomsi horúcom termálnom prameni a chvíľu dumajúc čo by to tak asi mohlo byť, sa odobral smerom na juh k družiníkom.
Tí nelenili a medzitým obradne spálili už rozkladajúce sa Sekusove telo a aj keď trochu popola Gorgovi náhly poryv vetra odfúkol do mora, drvivú väčšinu sa dvom družiníkom podarilo bez väčších problémov dostať do prázdnej fľaše od oleja, ktorú xO2 poctivo zaštupľoval a opatrne zabalil, pričom ju nakoniec s pietou obradne vložil medzi svoje ostatné veci v torne. Zvyšok času čakali na skalách v príšernom teple na priamom slnku a tak keď po dlhých a nekonečných hodinách čakania konečne uvideli na brehu skáčuceho psa a víriaci sa piesok, keďže hraničiar bol stále neviditeľný, došlo im zakrátko, že tancujúce fľašky vo vzduchu je dlho očakávaný Šátor. xO2 k nemu rýchlo prešiel cez morskú vodu a prehodili zopár slov cez pieskovú abecedu. Nakoniec sa xO2 pobral späť za Gorgom na skaly pričom ho však žraloci, krúžiaci v malej skupine okolo skalísk, trochu dokúsali. Horšie však bolo, že žraloci sa úspešnými útokmi a pachom xO2 krvi rozzúrili tak, že nie a nie odplávať preč. Druhovia uväznení na skalách začali skúšať všetko možné i nemožné aby nebezpečných žralokov odohnali preč, ale nič z toho čo robili nebolo bohvieako úspešné. Jediný ako taký malý úspech dosiahol xO2 hádzaním svojich jedov do vody po čom začali žraloci krúžiť o niečo ďalej od skalísk. Jedov však bolo v alchymistovej torne málo, boli slabé a žralokov bolo veľa. Po chvíľach ďalšieho útrpného, núteného čakania na rozpálenom slnku sa konečne dočkali, keď žraloci skutočne odplávali hľadať si nejakú ľahšiu korisť ďalej do mora. Keď už boli niečo okolo 300 sáhov od skalísk, Gorg sa, so všetkým čo sebe vliekol, vrhol do morskej vody a ako v zrýchlenom panoptiku preplával 100 sáhov asi za dvadsať kôl. Celý mokrý vyletel zbesilo na piesočný breh celý čas v hrôze či ho niektorá z tých nebezpečných a rýchlych beštií neprenasleduje. Pri tejto zúfalej panickej plavbe však prakticky utopil malé šteniatko, ktoré celý čas vláčil z nejasného dôvodu so sebou, keď si ho, pred skočením do vody, zabudol vybrať spod brnenia a teraz nedýchalo. Válečník zachvátený panikou zo straty šteniatka úpenlivo prosil Šátora aby šteniatku nejak pomohol a tak mu Šátor, dôležito sa tváriac, poskytol prvú pomoc na čo sa šteniatko našťastie prebralo. Nero, Šátorov pes, ho zo psej solidarity vylízal až úplne do sucha. Touto drobnou, a pre družinu veľmi charakteristickou príhodou, sa zavŕšil postup toho dňa.
Ďalší deň znamenal už len čisté plahočenie v desnom sparne a horúčave asi 25 míľ smerom k miestu kde Šátor našiel pirogy domorodcov, ktoré bolo na severo-západnom cípe ostrova kdežto trosky boli presne opačne. Šátor totiž okrem iného zistil od nešťastného veslára, ktorého zachránil vo veľkej ľudožrútskej osade, že väčšina trosečníkov aj s kapitánom lode bola prepravená na oveľa väčší vedľajší ostrov, ktorý sa rozkladal na severe od ostrova Sando a bol nevábne nazývaný aj Umrlčí. Po celodennom náročnom pochode dorazili druhovia večer celí spotení k miestu kde Šátor našiel tri pirogy domorodcov. Po krátkej porade sa hlavne kvôli únave a zlej nočnej orientácii na mori rozhodli, že sa najprv vyspia a ráno sa pirogami prepravia na susedný ostrov. Ešte v ten istý večer však prišla skupina kanibalov o počte 6 mužov, ktorí po krátkej vzájomnej hádke vybrali spomedzi seba štyroch, ktori zobrali dve pirogy a vliezli s nimi do vody. Za chvíľu zmizli v tme na mori a zvyšní dvaja sa rýchlo stratili späť do nočnej džungle.
Družina bola opäť bezradná. Šátor navrhoval aby ich rovno prenasledovali na poslednej piroge, ale Gorg a xO2 nemali na vec jednoznačný a jasný názor, ktorý navyše stále menili až sa nakoniec všetci zhodli, že zostanú spať tam kde sú a ráno sa uvidí čo ďalej. Ráno sa videlo to čo včera no možno bolo dobré, že predsa len ostali spať. Pirogy síce nepribudli zato more už stihlo vyplaviť čerstvú mŕtvolu jedného kanibala bez hlavy a so stopami po obrovských prísavkách, ktoré mal neborák po celom tele. Zjavne akási obrovská chobotnica. Druhovia zneisteli, no iná cesta ako cez prieliv nebola. Ostrov sa rysoval síce neďaleko, no prieliv bolo treba najskôr nejako prekonať. xO2 sa teda postavil na vodu a pomáhal Gorgovi nasadnúť do vratkej pirogy, ktorá sa pod Gorgom neustále kývala. Na druhý krát sa to za výdatnej pomoci Šátora konečne podarilo a úplne mokrý Gorg nakoniec sedel v piroge, ktorej špic však smeroval k oblohe pretože sedel vzadu. Na vyváženie si dal pred seba všetky veci a na provu pirogy ešte aj psa. S xO2 po pravej strane loďky, ktorý kráčal po vode vďaka kúzelnému prsteňu, sa smiešne naložená piroga pohla pomaly k opačnému brehu vzdialenému asi 3 míle. Šator sa rozhodol, že sa zmení na operenca a prieliv radšej preletí.
Už však asi po 300 sáhoch od brehu sa zrazu začala piroga kymácať a nadskakovať tak, že Gorg sa len tak tak neprevalil do mora. Ešte aj pes sa schúlil na dno loďky, prekryjúc si prednými labami hlavu v očakávaní čohosi veľmi zlého. Alchymista stojaci opodiaľ netušil čo sa deje a keď sa z ničoho nič more znova ukľudnilo, všimol si iba to, že pod loďou narástol akýsi veľký tmavý fľak, ktorý sa rýchlo zväčšoval. Po krátkej chvíli však už bolo nad slnko jasné, že tým tmavým fľakom je obrovská chobotnica rýchlo sa blížiaca z hlbín k piroge. Bolo zrejmé čo zahubilo nešťastného kanibala v noci a každému sa v pamäti vybavilo dokaličené telo vyplavené ráno na pláži. Zopár krát sa piroga znova otriasla a hneď nato začali vedľa nej vystreľovať chápadlá asi 10 sáhovej obludy. Zpredu sa. presne nad psom. dve chápadlá omotali okolo pirogy a prisali sa k nej strašnou silou až drevo loďky zaprašťalo. To isté sa udialo aj za Gorgovým chrbtom. Gorg nelenil, pudom válečníka schmatol šabľu, rozmachol sa a strašným sekom preťal dve chápadlá napoly. Týmto strašným sekom však zachytil aj psa, ktorý sa chúlil na dne v prednej časti pirogy. Pes bolestivo zavyl a bolo po ňom. V rovnakej dobe ako chápadlá omotávali drevenú pirogu, xO2 vyprázdňoval do mora už druhú fľaštičku akéhosi lektvaru, ktorými dúfal, že nerovnú situáciu ešte nejak zvráti. Prvú stihol vyprázdniť ešte kým sa chápadlá len vynorovali okolo pirogy. Teraz vylieval do mora nejaký čierny lektvar olejovitej konzistencie. Hneď za tým, sa ako dôsledok alchymistovej chémie miešajúcej sa v mori, udialo niekoľko rôznych vecí odrazu. Chobotnica, chcúc stiahnuť malú pirogu pod vodu, stiahla ramenami do vody len jej zadnú časť pričom predná, ničím nedržaná, bola katapultovaná nahor. Súčasne sa celá obrovská chobotnica začala rapídne zmenšovať a ako mizla v temných hlbinách pohyb jej ramien úplne ustal a ona už len voľným pádom putovala tesne za obrovskými odseknutými chápadlami ku dnu.
Piroga sa však prevrátila, tentoraz koncom do vody, opäť aj s Gorgom, mŕtvym psom a vecami v tornách. Gorg ešte stihol v poslednej chvíli schmatnúť vak so šteniatkom. Veci v tornách aj s mŕtvolou psa však putovali nekompromisne na dno. Piroga obrátená hore dnom sa kývala a tancovala na našťastie kľudnej morskej hladine. xO2 rukami otočil a stabilizoval pirogu, a tesne po tom ako si do pirogy vliezol Gorg, ktorý si do nej pre istotu rovno aj s rukami pri tele ľahol, skríkol alchymista "Žraloci!" A poodišiel trocha od loďky vyťahujúc z vaku znova nejaké svoje alchymistické pripomienky do diskusie, ktoré im teraz značne pomáhali. Jeden zo žralokov xO2 pokúsal a zo spodu ohrýzol až mu z nohy do mora stekala výrazná stružka čerstvej krvi. Po chvíli hľadania alchymista nakoniec našiel čo hľadal a vysypal do mora obsah akéhosi malého sáčku získaného ešte dávno v bronskej dedine. Zdesený Gorg ležiaci v lodi a vidiaci len nebo nad ním, zrazu začul revanie tigrov a veľké tigrie tlapy sa snažili vydriapať sa na pirogu. Keďže však jeden tiger bol z pravej a druhý z ľavej strany, loď samozrejme aj s Gorgom pretočili a ten bol opäť, dnes už tretí krát, vo vode. Teraz sa už na pirogu vykašľal a snažil sa úpenlivo dostať ku xO2 od ktorého očakával, že mu nejakým zázračným spôsobom pomôže. Zrazu mu však vak na chrbte praskol a z jeho chrbta sa do mora zošuchol asi jeden a pol sáhový tiger, zanechajúc na chrbte Gorgovho brnenia ryhy po ostrých drápoch. Toto už bolo pre oboch družiníkov veľa. Ponechali pirogu pirogou a neváhajúc ani minútu snažili sa obaja čo najskôr dostať na neďaleký breh. Válečník plával k pláži ako o život a alchymista si ešte predtým ako vyrazil po vode za ním obviazal ranu na nohe aby zbytočne nedráždil žralokov.
Medzitým sa za nimi pri piroge strhlo krvavé divadlo. Priplávalo k nej totiž niekoľko ďalších žralokov a tí sa bez rozpakov pustili do svojich druhov v tigrej podobe. Voda hučala, prskala až vrela pričom sa okamžite sfarbila na karmínovo červeno. To už nad ich hlavami krúžil Šátor, ktorý na brehu nevydržal čakať a premenil sa na sokola. Dal nespokojným škriekaním znamenie xO2 idúcemu po vode k brehu a odletel cez prieliv smerom k Umrlčiemu ostrovu. xO2 s Gorgom sa stihli medzičasom dostať k brehu včas a tak si zachránili aspoň holé životy. Ocitli sa však od Šátora oddelení trojmíľovým prielivom. Piroga sa húpala na mori tristo sáhov od brehu a neďaleko nej pokračovalo krvavé divadlo. Dvaja druhovia sedeli bezradne na pláži, Gorg kompletne mokrý, a hútali čo budú po nevydarenom pokuse o prejdenie prielivu robiť. Nikto nemal odvahu použiť vratkú pirogi ešte raz hoc sa húpala len neďaleko.
Hraničiar na opačnom brehu však neváhal ani okamih a hneď preskúmal svoje najbližšie okolie. Zistil, že sa nachádza na malej piesočnej pláži, na ktorej boli vytiahnuté, mimo zónu najvyššieho, prílivu dve pirogy a ktorá bola zo zvyšných strán obklopená močiarmi z ktorých stúpali podivne zafarbené a smradľavo zapáchajúce pary. Močiare okolo pláže končili rovno v mori a bolo tak trochu šťastím, že na takomto pobreží, ktoré sa tiahlo široko ďaleko, sa vôbec dalo pristáť na piesočnej pláži. Šátor si ihneď natiahol na tvár svoju typickú šatku proti smradu a začal bližšie skúmať okolie malej pláže. Po krátkej chvíli objavil dva náznaky chodníkov cez močiare, ktoré mali na svojich začiatkoch čosi ako značky. Na odumretých okýptených stromoch mali zavesené vetrom ošľahané kosti. Na jednom strome smerom k horám visela dotlčená lebka a na ďalšom, smerom na východné pobrežie, viseli dva skrížené hnáty držané pokope len tenučkým vláknom lyka držiacim len zázrakom pokope. Keďže tento chodníček vyzeral smerovať popri pobreží, tak sa preňho Šátor, po krátkom nerozhodnom váhaní, rozhodol.
Vyrazil tak niečo ráno po 8 hodine, keď už slnko naplno cerilo svoje silnejúce lúče spoza ostrova z ktorého sem dorazil. Chodník bol príšerný. Niekedy sa boril až po pás v bahne a keby nie povalených stromov vedľa neho už by si myslel, že z tej strašnej cesty zišiel. Sem tam sa mu podarilo prejsť po zbytkoch lianových rebríkov, ktoré kedysi dávno niekto natiahol cez úseky stojacej vody a tekutého bahna. Išiel teda veľmi veľmi pomaly a postup mu znepríjemňovalo nekonečné bzučanie komárov, ovadov, mušiek a iného roztodivného bodavého hmyzu. Miestami sa priotrávený tackal prakticky naslepo, keď vošiel do káps jedovatého plynu uvoľnených z hnijúceho močiara. Vďaka tomu, že šiel takmer neviditeľný, keď viditeľné bolo len bahno, ktoré sa mu prilepilo na telo, mohol už z diaľky vidieť podivné bahenné stvorenia, ktoré mu, bezcieľne blúdiace po močiari, skrížili cestu. Nehovoriac o bledých ozrutných červoch a zopár druhoch obrieho hmyzu, ktoré nikdy predtým nevidel. Vyhladovaný a zničený, šliapal stále železným tempom ďalej a ďalej vediac, že sa nesmie v žiadnom prápade zastaviť. Smädný, musel síce trochu po 14 hodinách vytrvalého pochodu spomaliť, ale stále sa nevzdával a šiel vytrvalo ďalej. Už dávno sa zotmelo a cestu mu osvetľoval len mesiac a hviezdy. A tak po takmer 21 hodinách neustáleho vytrvalého a zničujúceho pochodu, keď mal v nohách už 18 míľ v hnusných bažinách, prišiel konečne na zelený mokraďový úsek, ktorý asi po 100 sáhoch prerušovala pomerne široká kalná rieka. V jej okolí rástlo množstvo stromov a kríkov. Šátor sa k ním unavene dotackal a okamžite sa zvalil do krovia zťažka popadajúc dych. Zvládol si ešte urobiť aký taký primitívny pelech pod kríkom a v minúte zaspal. Svitalo. Bolo 11. júna.
xO2 a Gorg stále, podľa pôvodnej dohody, čakali či sa Šátor predsa len nezjaví. Nakoniec, po viac ako hodine čakania, nemajúc vôbec žiadnu vodu, sa dohodli, že vyrazia smerom k prameňu, ktorý im predtým opísal pod vrcholom kopca Šátor. Cestou k nemu minuli zvláštny teplý prameň o ktorom skúsený horal Gorg vyhlásil, že pochádza od trpaslíckych bohov podzemia kde bohovia udržiavajú veľkú teplotu. xO2 len chápavo pokyvoval hlavou, k bohom mal odjakživa veľký rešpekt. Po opláchnutí a samozrejme xO2 okúpaní sa išlo ďalej. Na vrchole kopca zistili, že dedín na ostrove po hraničiarovom vystrájaní citeľne ubudlo o čom svedčilo jednak niekoľko dohárajúcich veľkých požiarov na miestach bývalých dedín a menší počet tenkého dymu stúpajúceho z dedinských ohnísk. Počty dedín zakreslené na mape nesedeli o zhruba 3-4. Prakticky to však nemalo valný význam, kedže najbližšia dedina ku ktorej chceli ísť ešte stále stála. Nabrali si teda vodu v jednom z potokov a začali schádzať popri potoku dole k pobrežiu na opačnej strane ostrova.
Asi po míli pochodu však boli nútení zastaviť sa a vďaka Sekusovmu čarovnému prsteňu videl aj xO2 to čo mal možnosť dovtedy vidieť len Gorg. V hustom poraste vlhkej džungle sa vlnil akýsi veľký červený valec s mnohými výčnelkami. Z výčnelkov sa vykľuli nebezpečné konáre. A to konáre veľmi živé a hlavne mäsožravé a hneď sa na prekvapených dobrodruhov vrhli. Bol to rovnaký typ kra s akým sa stretol predtým Šátor. 4 vetvy okamžite omotali xO2 a jedna ešte aj Gorga. xO2 vetvy hravo zdvihli a bol nimi unášaný k telu toho divného kríka a vyzeralo to s ním veľmi zle. To však už rýchlo zakročil Gorg, ktorý jednu vetvu svojím bičom odťal a oslabené vetvy xO2 vo vzduchu neudržali a alchymista spadol na zem. xO2 sa na zemi začal brániť keru, ktorý si ho chcel pritiahuť po zemi opäť k sebe zvyšními vetvami. Gorg medzitým svojím veľkým bičom oddeľoval od xO2 zvyšné vetvy. To sa mu úspešne podarilo a nakoniec sa zbavil aj svojej jednej vetvy držiacej ho za nohu. xO2 neváhal a hodil do kríka dve svoje výbušné mince. Krík sa zatriasol a zosunul sa k zemi pričom z odseknutých vetví a z tela začala vytekať hustá zelená lepkavá hmota. Alchymista okamžite ako správny dobrodruh prešťúral obsah kra a okrem helmy a nestrávených zvyškov dobrodruha našiel dokonca zopár periel a nejaké zlatky. Obaja však v boji s kerom utrpeli značné rany a tak sa museli zo svojich zásob poriadne ošetriť, keďže hlavný liečiteľ v družine bol teraz ďaleko.
Ako tak ošetrení pokračovali rýchlo ďalej, keď zrazu začuli akési hlasné bzučanie. Rýchlo sa schovali do kríkov a čakali. Na miesto kde predtým stáli sa zniesla akási obrovská mucho-osa s dlhým čiernym kladielkom veľká asi 30-40 coulov. Lietala okolo miesta tam a späť, no po čase odletela zase preč. V džungli bolo mimoriadne nebezpečno a ako sa hneď za tým ukázalo nebola to ten deň zďaleka posledná hrozba. Hneď za týmto obrovským hmyzom začal mať totiž Gorg pocit, že im znova niečo hrozí. A skutočne. Po chvíli pátrania v húští svojimi zlepšenými zmyslami, objavili nejakú červenú zmäť. Začali už tušiť, že to asi znova bude nejaký mäsožravý krík a tak vliezli pre istotu do potoka a začali sa brodiť rovno jeho stredom. Mali pravdu. Z ničoho nič sa na nich z brehu, po ktorom predtým šli, začali sápať vetvy dovtedy pre nich skrytého kra. Tentoraz to však bol skutočne obrovský kus. Mal niečo cez 10 sáhov a len len, že na nich jeho konáre nedosiahli. Nakoniec ho v zdraví obišli a pokračovali rýchlo ďalej do dediny. Zvyšok pochodu už bol bez potiaží.
Pred dedinou zistili, že ju prakticky nikto nestráži pretože takmer celá dedina práve bujaro oslavovala. Asi objavenie utieknutého u zajatca, pretože sa skoro celá, až na nejakých kanibalských milencov objímajúcich sa pri dvoch pirogách, zhromaždila pri pecovej jame kde sa zajatec práve opekal a kam ho hneď bez meškania už dávno po chytení hodili aby neutiekol znova. xO2 sa teda odhodlal, že využije situáciu a pôjde do šamanovej chalupy na výzvedy. Uvažoval, že tam môže nájsť niečo dôležité, keď podľa rozprávania Šátora bol zajatcom veslár z lode. A skutočne. Objavil síce aj nejaké alchymistické suroviny, meč, zopár fľašiek lektvarov a iné drobnosti, no naďabil však aj na veci v chatrči kanibalského šamana nevídané. Napríklad na ženskú šatku voňajúcu dokonca ešte po voňavke a listinu, ktorú potom Gorg rozlúštil ako listinu pre niekoho, kto bol lénnym pánom Semkalom žiadaný o ochranu jeho ženy. Toto boli konečne konkrétne stopy po nezvestnej hraběnke! Stopy schovali do torny a na nič ďalšie nečakajúc obišli opatrne dedinu, prešli rovnako opatrne džungľou k najbližšiemu pobrežiu a upaľovali po pláži späť smerom k miestu stroskotania.
Počas cesty napadlo xO2, že by mohli skúsiť využiť ochranu virtuálneho sveta pred nástrahami ostrova, vec ktorú ešte nikdy predtým neurobili. Na to sa Gorg celkom logicky opýtal kde sa vlastne potom objavia a xO2 hneď napadla spásonosná myšlienka. Bolo vysoko pravdepodobné, že u Šátora a keby nie tam, tak na pôvodnom mieste. Každopádne stálo za pokus to vyskúšať pretože sa tým pádom rýchlo a pomerne bezpečne mohli dostať k hraničiarovi o ktorom vôbec netušili kde môže byť a ako ho budú hľadať. Toto by vyriešilo veľmi elegantne všetky ich súčasné ťažkosti. Keďže však bolo možné, že Šátor sa ocitol v problémoch a hneď po vynorení budú čeliť neznámemu nebezpečenstvu, narýchlo sa ako tak doliečili a vyspali, pričom Gorg musel ešte dospať to čo nestihol dospať včera. Počas oddychu sa našťastie nič nestalo a tak konečne ráno 11. júna sa vybrali na skusy do virtuálneho sveta. Dohodli sa však, že o 24 hodín sa zo sveta obaja vynoria.
Tak sa stalo a skutočne jeden deň od dohody sa vynorili späť v reálnom svete. Ocitli sa opäť v nejakej džungli, ktorá sa na prvý pohľad takmer ničím nelíšila od džungle kde zmizli do virtuálneho sveta. Zjavne však neboli na rovnakom mieste ako včera. Boli sami v nejakej, bohvie ako vzdialenej džungli. Stíchli a začali opatrne načúvať čo sa deje okolo nich. Džungľa sa zjavne pomaly prebúdzala. Svitalo. Avšak okrem bežných zvukov džungle súvisiacich so začínajúcim ránom tam však ešte bol zvuk, ktorý do džungle vôbec nepatril. Chrápanie. Obaja družiníci sa na seba pozreli. Začínalo to nádejne. Čistina na ktorej sa ocitli bola malá a tak Gorg, vybavený prirodzeným infravidením trpaslíkov a xO2 umelým infravidením prsteňa, uvideli smerom z ktorého prichádzalo chrápanie, akúsi ležiacu postavu, ktorú však inak nebolo prakticky vôbec vidno. Za týmto jasným zvukom chrápania neznámeho bolo ešte kdesi v pozadí počuť niečo ako hluk z kanibalskej dediny, ktorá však bola podľa intenzity hluku vzdialená aspoň cez pol míle. Trebalo teda najprv veľmi opatrne zistiť, kto to tak strašne chrápe. Začali sa pomaly približovať k ležiacej postave so zbraňami prípravnými na útok keby sa čosi zvrtlo. xO2 sa postavil ku hlave a Gorg k trupu, pričom meč radšej predsa len nachytro schoval. Šepotom začal budiť neznámeho, ale ten sa len prevrátil na druhý bok a chrápal neprerušene ďalej. Nakoniec ho Gorg rázne drgol načo sa neznámy hneď zobudil a siahajúc reflexívne po zbrani sa chcel okamžite postaviť no vyčerpaním zaraz klesol naspäť na zem. To však už xO2 dávno podľa smradu poznal, že sa jedná o strateného Šátora.
Ten však bol stále neviditeľný a ak ním chcel aj ostať, musel byť úplne ticho. xO2 si domyslel, že s ním asi nie je niečo úplne v poriadku a tak mu dal najprv najesť a napiť, pričom mu s vodou dal hneď aj zamiešaané byliny proti únave zo Sekusovej pozostalosti, keďže neduživý kúzelník mal vždy plné torny dryákov, ktoré ho mali udržať na nohách. Nakoniec sa osviežený Šátor dal do zúrivého popisovania svojich nedávnych osudov kreslením do hliny. Zložito im popisoval ako sa predieral bažinami a džungľou a ako po krátkom spánku na riečnom brehu preplával hlbokú rieku a natrafil na skupinku kanibalov s pirogami. Tých najprv stopoval, ale potom ich stopu stratil a natrafil na zvláštnych ľudí s kohútimi hlavami, ktorých nikdy predtým nevidel. Týchto skúsil tiež stopovať, no len ho odviedli od hlavného smeru pátrania, keďže postupovali stále ďalej od pobrežia smerom na sever. Vrátil sa teda radšej späť k rieke a išiel popri nej asi 15-20 míľ späť, keď sa ocitol tu, pred kanibalskou dedinou, kde si povedal, že sa najprv vyspí predtým ako sa rozhodne čo urobí ďalej. Gorg gúľal očami ako sa snažil pochopiť zložité obrazce v hline, ale nakoniec po vyjasnení všetkých nejasných detailov začali s xO2 vzrušene rozoberať nové zaujímavé informácie a práve pripravovali ďalší plán postupu družiny, keď ich vyrušilo akési šramotenie na opačnom okraji čistiny.
Po krátkom okamihu sa z húštia vynorili dve vysoké postavy. Boli to dvaja ľudia, evidentne dobrodruhovia, oblečení vo vycpávaných brneniach, ktorí niesli niekoľko prázdnych mechov na vodu, pričom na bokoch sa im hompáľali meče. Neznámi chlapi našich dvoch viditeľných družiníkov hneď zbadali načo rýchlo odhodili prázdne mechy preč a skríkli na Gorga a xO2 nech odhodia zbrane, pričom rýchlo vytasili svoje meče. Hneď na to si medzi sebou niečo prehodili a na to sa jeden, ktorého meno, ako neskôr vysvitne, bolo Kusman, sa rozbehol späť odkiaľ prišli. Gorg s xO2, nevediac čo to má celé znamenať, ostali čakať, pričom Gorg efektne zapichol svoj meč pred seba do zeme a xO2 si ho položil na dosah na zem pod seba. Po pár krátkych minútach dobehol veliteľ neznámych chlapov spolu s ďalšími 4 chlapmi. Prevrátil oči, že ho volajú k takej blbosti a pohrdlivo sa zahľadel na Gorga s xO2. Vydal jasný rozkaz ostatným nech ich zajmú pričom, že on sám si ide ešte na chvíľu ľahnúť.
Piati chlapi začali pomaly obkľučovať našich dvoch čestných hrdinov. Tí neváhali ani okamih a schytili opäť svoje zbrane späť do rúk. Hneď nato utŕžili zopár rán na tupo od neznámej družiny, ale to už si vybrali svoje fľaštičky a teleportovali sa z čistiny preč. Cudzí dobrodruhovia, nevediac čo sa deje, začali prehľadávať čistinu, pričom jeden z nich pritom zakopol o ležiaceho Šátora. Ten zostal ležať pretože sa bál, že keby sa postavil, štrngajúce krúžkové brnenie by ho prezradilo. Strhol sa povyk a hraničiar neleniac, hluk nehluk, rýchlo šprintoval opačným smerom, preč z miesta kde to začínalo zaváňať problémami. Keď pribehol znovu privolaný veliteľ neznámej bandy aj s nejakými ďalšími chlapmi, Šátor už bol ta-tam. Tí začali prehľadávať čistinu systematicky, meter za metrom, z jedného konca do druhého.
Šátor využil chvíľu a medzitým sa vybral na skusy smerom kde tušil tábor, ktorý podľa počtu mužov prehľadávajúcich čistinu, musel byť zjavne takmer prázdny. Po krátkej chvíli chôdze, smerom odkiaľ pribehol veliteľ cudzincov, skutočne objavil ich úplne prázdny tábor a tak Šátor neváhal, pobral narýchlo všetky torny, ktoré mohol nájsť, zviazal ich dokopy a odtiahol do blízkeho hustého krovia. Mohol ich možno odtiahnuť niekam ďalej, ale bál sa že sa niektorý z chlapov predčasne vráti do tábora a chcel radšej utiecť rýchlo preč. Dve torny si pritom zobral so sebou. Hneď na to sa vrátil ku Gorgovi, ktorý striehol za stromom na čistine, ktorú prehľadávali cudzinci, čakajúc čo sa bude ďalej diať. Podobne aj xO2, ktorý číhal schovaný za stromai na inej strane čistiny. Šátor s Gorgom rýchlo prehliadli torny, ktoré hraničiar dovliekol no bola v nich len železná zásoba. Odložili ich nabok a počkali kým sa chlapi nevzdialia z čistiny preč po nevydarenom hľadaní. Keď odišli dostatočne ďaleko, vyšli na čistinu a začali sa ticho radiť čo ďalej.
Po krátkej debate išiel Šátor naspäť do tábora dobrodruhov aby varoval ostatných keď sa budú neznámi chlapi vracať späť, keďže cudzinci určite potrebovali nabrať vodu. Popritom vypočul dôležitý rozhovor o tom, že skupina musí ísť podľa pôvodného plánu vymeniť nejaké mŕtvoly za akúsi hraběnku do neďalekej kanibalskej dediny. Vyzeralo to, že sú konečne skutočne na horúcej stope k hľadanej žene a že ani nie je veľmi ďaleko. Bolo ju však treba dostať od kanibalov a súčasne sa nejak vysporiadať s neznámou bandou.
Asi po polhodine sa skutočne trojčlenná skupina mužov, ovešaná prázdnymi mechmi, vybrala na vodu, ktorú sa im nepodarilo nabrať prvý krát. Alchymista s válečníkom už boli hraničiarom varovaní. Tesne pred východom cestičky na čistinu pohodil xO2 štyri svoje obľúbené pekelné mince, pričom sa postavil asi 5 sáhov od tohto miesta a Gorg stál na opačnej strane s pripraveným lukom aby ich dostali krížovej paľby. Chlap, čo išiel vpredu a v čele celej skupiny, vidiac mince zastavil a vybral sa sám pozrieť sa čo to je. Keď zbadal, že prišiel veľmi lacno k peniazom, zaškeril sa, zobral jednu do ruky a hneď ju okúsil v zuboch. Nad tropickou čistinou sa náhle ozvala strašná rana a neznámemu chlapovi odletela polovica tváre, ktorú mu výbuch odtrhol pričom sa v strašných bolestiach zvalil na zem čím privalil ďalšie pohodené mince a tie už dokonali dielo mužovej skazy. Telo bolo okamžite roztrhané na márne kusy. Hneď na to hodil po zostávajúcich dvoch ohromených chlapoch xO2 svoj jed, ktorý však netrafil svoj cieľ a po rozbití sa začal rýchlo odparovať úplne inde. Aj tak však boli dvaja chlapíci napolo pridusený a dezorientovaný a do kašľajúcich stihol ešte Gorg vypáliť dva svoje šípy pričom xO2 tam medzičasom stihol poslať ešte jeden jed. Ďalší chlapík sa zvalil s prestrelenými ramenami mŕtvy k zemi a posledný, tretí sa napoly oslepený a príšerne kašľajúci rozbehol tackavo smerom k táboru.
Gorg a xO2 neváhali ani minútu a odpratali rýchlo obe mŕtvoly preč do krovia. Jedine obrovská kaluž krvi v tráve ukazovala, že tu prišlo ku krvavému útoku zo zálohy. Hneď na to sa Šátor rozhodol, že bude sledovať posledného z trojice, ktorý prežil krvavý útok. Ten dobehol do tábora, ktorý už bol na nohách po sérii neznámych výbuchov a rozpovedal v rýchlosti čo sa stalo. Na to sa zdvihol kapitán aj s 5 mužmi a vydali sa na inkriminované miesto. To už však Šátor upozornil našich dvoch záškodníkov, že sa blíži trestná výprava z tábora. Tí nelenili a hneď sa zbalili a poďho do tábora oblúkom aby sa vyhli silnej skupine. Šátor ostal sledovať kapitána a skupinu.
V tábore zostali len dvaja chlapi na stráži ako aj ten jeden priotrávený chudák, ktorý bol následkom útoku úplne oslepený. Na okraji tábora sa ukryli v kroví a počúvali ako Ramon, tak sa ten oslepený nešťastník volal, rozpráva ako z džungle prileteli nejaké svinstvá a oslepili ho. Hneď ako to dokončil prileteli z okraja tábora znova nejaké svinstvá z džungle a urobili niečo podobné Ramonovmu spoločníkovi. Druhého prevŕtal Gorgov šíp načo padol bez hláska k vlhkej zemi. Ramon, zdesený situáciou a nič nevidiac sa schytil a utiekol naslepo do džungle okolo neho. xO2 hodil svoj zvyšný jed a Gorg dielo skazy na nešťastnom žoldnierovi nakoniec dokonal. Gorg si vytiahol svoje dva šípy z mŕtvych tiel a xO2 zobral jeden nerozbitý jed zo zeme a zmizli v džungli ako duchovia.
Medzitým sa bez výsledku a už citeľne nervózna vracala skupina s veliteľom, ktorá sa snažila nájsť našich družiníkov na malej čistine, kde sa odohral krvavý prepad. Pri prehľadávaní tejto čistiny a okolitého krovia vypočul Šátor pokračovanie veľmi dôležitého rozhovoru, ktorý znamenal, že skupina je od Rudého Oka a má za úlohu vymeniť od kanibalov hraběnku za nejaké už odležané mŕtvoly. Okrem toho sa mala časť skupiny po ceste pokúsiť chytiť skupinu štyroch dobrodruhov o ktorých bolo známe iba to, že zaujímajú Gildu a ta si ich chytenie dokonca veľmi dobre zaplatila. Podľa dôveryhodných zdrojov z pevniny boli nie tak dávno vyložení niekde v tejto oblasti. Toto boli mimoriadne závažné skutočnosti a Šátor zadumane sledoval partiu Rudlových chlapíkov, ktorá o záležitosti živo diskutovala.
Keď však partia prišla na dohľad od svojho tábora a videla čo sa medzitým stalo nastal poplach. Všetci boli zjavne vykoľajení až na kapitána, ktorý na sebe nedal nič znať. Rozkázal zbaliť tábor, pričom odniekiaľ z krovia vyvalili dve rozkladajúce sa mŕtvoly, ktoré v teple príšerne páchli a zbili narýchlo ešte jedny provizórne nosítka. Hneď nato začali chvatom pochodovať smerom k dedine kanibalov, no tempo mali strachom vyšponované tak, že ich stíhal sledovať prakticky iba Šátor. Gorg s xO2 išli až za nimi kedže im vôbec nestačili. Po pol hodine rázneho pochodu prišli na okraj kanibalskej dediny.
Dedina to bola dosť veľká a žilo v nej cez 200 duší ľudožrútov. Na jednom konci opalisádovanej dediny boli koly s jamou plnou žeravého uhlia. Pri neďalekých koloch bolo pripútaných 6 vychudnutých trosečníkov v poslednom ťažení. Vyzeralo to, že dorazili práve v najvyšší čas. Medzi nimi, ako zaraz vysvitlo, bola pripútaná aj hraběnka Líthas. Veliteľ sa krátku chvíľu na niečom dohadoval so šamanom a ten potom nariadil okamžitú výmenu dvoch rozkladajúcich sa tiel za nešťastnú hraběnku. Vtedy niekedy konečne dorazili k okraju dediny aj Gorg s xO2. Po krátkej chvíli domorodci hodili mŕtve telá do jamy s uhlím na pečenie a zaraz stúpal k oblohe pach sladkého ľudského mäsa. Na oplátku neznáma banda naložila na nosítka hraběnku, ktorá však vyzerala viacej mŕtva ako živá a skoro nedalo zistiť či vôbec ešte dýcha. Šátor okamžite využil svoju neviditeľnosť a zmizol v šamanovej chalupe kam sa dostal prechodom cez doširoka otvorenú bránu v palisáde. Objavil v nej až 3 rôzne truhličky a jeden kôš plný zatuchnutého, špinavého a krvou nasiaknutého prádla a starých vecí. Našiel tam aj jednu starú, odretú tornu, ktorá bola na svoj výzor veľmi ťažká a zabalil do nej obe truhličky. Vyliezol rýchlo oknom blízkym do džungle a poďho šprintom do bezpečia džungle.
Tesne predtým ako zmizol v relatívnom bezpečí lesa si však predsa len zopár kanibalov všimlo čosi podozrivé. S krikom sa rozbehli za hraničiarom, ktorého prezradilo ťažká viditeľná torna plachtiaca vzduchom. Neznáma družina chlapíkov aj s veliteľom prevrátila oči tušiac o koho zase ide a veliteľ rýchlo prikázal družine sa pohnúť preč kým sa veci ešte viacej neskomplikujú. xO2 s Gorgom sa opatrne, aby ich nikto neodhalil, vybrali za neznámou bandou. Museli však za nimi prakticky klusať, tak rýchlo išli. Našťastie asi po pol míli náhle skupina nesúca na nosidlách hraběnku, zastavila. Do cesty jej totiž vbehol Ramon, oslepený člen bandy, ktorý sa im stratil a teraz kričiac od bolesti, pretože bol celý doškriabaný a popálený od jedu a džungle, na svojich druhov úplnou náhodou narazil. Skupina zastavila a stretnutie využila na to aby si dala krátky odpočinok počas toho ako sa Ramon vyrozpráva zo svojich zážitkov.
Medzitým sa aj naša družina dala znova dokopy potom čo dorazil Šátor a dohodla sa, že zo zálohy prepadne neznámu bandu. V pláne bolo nechať veliteľa a dvoch jeho mužov nažive aby sa sami nemuseli ťahať s ťažkými nosidlami na ktorých ležala úplne zničená hraběnka. Plán bol teda jasný, už išlo o to ho len uskutočniť. Banda išla na čele s chlapíkom, ktorý si hovoril Brd, za ním pochodovali Bóder a Sotah nesúci nosidlá, nasledovaný samotným veliteľom za ktorým pajdal, z času načas kvíliaci, Ramon. Celé to ešte istili po bokoch idúci Svišť, ktorý i šiel vpravo a Kamor, pochodujúci vľavo. Naši družiníci sa rozostavili tak aby pochodujúcu bandu dostali do krížovej paľby. Vpravo vzadu ostal Gorg, ktorý si zobral na mušku Svišťa, a ako neskôr zistil, nebol to ten najsprávnejší výber, vľavo vzadu ostal Šátor a mieril na Kamora pričom vpredu, trochu naľavo, stál xO2, v rukách Ohnivé hliny, ktoré chcel hodiť po vpredu idúcemu Brdovi.
Tak sa aj stalo a celé to zahájil alchymista hodením hlín. Brda útok v okamihu roztrhal úplne na kusy, pričom nešťastnej hraběnke silný výbuch odtrhol pravú nohu. Rozsiahly výbuch schytal aj Bóder, ktorý utrpel tiež rozsiahle zranenia. Hraběnka veľkému devastačnému zraneniu na mieste podľahla a xO2 zatrnulo. Toto v pláne nebolo. Asi to zase prehnal, no to teraz už bolo zjavne jedno. Kamor to dostal od hraničiara presne do chrbta, ale ešte bol schopný boja a Svišť zareval ako tur a so šípom v ramene sa obzeral odkiaľ vlastne priletel. Veliteľ zahučal Kryte sa!, no družina neváhala ani chvíľu a rýchlo zaútočila druhý krát. Kamor sa nestihol ani rozbehnúť a padol ako podťatý, keď sa mu druhý Šátorov šíp vnoril do krku. Zato Svišť nečakal a so strašným revom zaútočil na Gorga, ktorý už nestihol ani vystreliť. Spôsobil mu ťažké zranenie, no Gorg duchaprítomne rýchlo odskočil a vystrelil po ňom zo svojho luku. Sotah medzitým zbehol po krídle a zaútočil na xO2, pričom mu sekol do ruky v ktorej držal druhú Ohnivú hlinu. Ten tiež duchaprítomne uskočil a hodil ju po ňom, ale netrafil a tak hlina len preletela okolo a vybuchla za Sotahovým chrbtom. V ďalších chvíľach veliteľ, vidiac, že polovica jeho bandy je už pobitá alebo zle dorúbaná, vykríkol ústup a sám sa začal s Bóderom pomaly sťahovať z bojiska. Hneď za ním išiel aj Sotah, pričom Ramon bol už z bojiska dávno preč a zmizol len krátko potom čo sa ozval prvý výbuch Ohnivej hliny.
xO2 sa začal zbesilo prehrabávať v tornách a vytiahol narýchlo lektvar, ktorým sa teleportoval asi 30-40 sáhov pred ustupujúceho veliteľa s Bóderom, no asi už za chrbát utekajúceho Ramona, ktorý však bol kvôli zdeseniu a oslepeniu jedom prakticky neškodný. Alchymista čakal na veliteľa a nenechajú nič na náhodu vytiahol si pre istotu obe Ohnivé hliny. Šátor sa medzitým tiež rozbehol za unikajúcim veliteľom no cestu mu skrížil ustupujúci Sotah. Šátor mu šabľou zasadil smrteľný úder a preskočiac jeho padajúce telo utekal ďalej za veliteľom, ktorý medzitým už zmizol v džungli. Gorg zatiaľ udatne bojoval so Svišťom z ktorého sa vykľul mimoriadne húževnatý súper, a ktorý za veliteľom zareval, že on tu radšej zhebne ako by mal zdrhnúť. A tak si Gorg vytiahol namiesto luku meč a z posledných síl mu zasadil rozhodujúcu ranu. Preskočil ho a utekal rýchlo za ostatnými aby ich nestratil aj keď hluk predierania sa džungľou bolo pred ním stále dobre počuť. Medzitym xO2 hodil po Bóderovi Ohnivú hlinu, no zase netrafil, ale to už stačilo veliteľovi na to aby šmahom odhodil svoju dýku spoza opaska a zakričal, že sa vzdáva. To isté hneď po ňom urobil aj Bóder. xO2 ich stihol vyzvať nech zostanú kde sú a vtedy k nim dobehol už aj Šátor.
Hneď ako ich zviazal aby neušli sa objavil konečne aj Gorg. Dôsledne ich prehľadali a prezreli aj telá, ktoré ostali dosekané na neďalekom bojisku. Nakoniec začal výsluch a od veliteľa hlavne vyzistili kto je a čo robí takom mieste. Debata bola krátka a nabrala nečakaný koniec, keď sa s ním družiníci prekvapujúco nakoniec dohodli, že za 300 zlatých na mieste a 300 zlatých na konci, ich dostane na svojej lodi až do Oskuthanu. Čo však bolo ešte šokujúcejšie tak sa dokonca dohodli tak, že nepriateľov nakoniec aj úplne rozviazali, keď k ním nadôvažok pribudol dokonca ešte aj stratený Ramon, ktorý ich nevedno ako v hustej džungli znova našiel. Asi podľa hluku. Nešťastnú hraběnku, ktorá tak zbytočne a hlúpo zahynula už prakticky zachránená, poliali olejom a bez rozpakov a ceremónií ju spopolnili. Popol vsypali do prázdnej fľaše pod oleja a bez diskusie putovala do torny niekoho z družiny. Zvyškov neznámej bandy sa na názor k veci nikto ani nepýtal.
Po krátkej príprave sa vydali sa na cestu smerom po prúde rieky približne 100 sáhov od brehu. Asi po míli rezkého pochodu natrafili na skupinu kanibalov, ktorý si vymenili s veliteľom neznámej bandy nejaké dohodnuté znamenia a zmizli v džungli. Toto isté sa zopakovalo po ďalšej míli. Bolo zrejmé, že veliteľ má s ľudožrútmi, ovládajúcimi túto časť džungle, nejakú dohodu. Asi bolo lepšie, že sa družina dohodla s bandou na súčasnom kompromise hocako vyzeral pôvodne ako úplné otočenie situácie. Po asi hodine a pol rezkej chôdze od miesta prepadu bandy, a asi 2,5 míle od dediny kanibalov, natrafili skutočne na loď. Kývala sa zakotvená asi 15 sáhov od strmého riečneho brehu, ktorý bol pokrytý hustou hradbou porastu, keď krátky úsek nad tým priberala rieka prítok z opačnej strany. Prítok odvodňoval rozsiahle močiare na západe, ktoré v diaľke končili strmými, rozoklanými horami. Týmito močiarmi putoval Šátor. Rieka tesne pod sútokom naberala na objeme a bola evidentne širšia, hlbšia a mohutnejšia a miestami dosahovala výrazne viac ako 100 sáhov šírky. Hĺbka sa odhadnúť v tej kalnej, hnedo-zelenej vode vôbec nedala, no podľa typu lode veľmi plytká asi nebola. Loď bola síce relatívne malá brigantína, no kýl mala široký a asi aj hlboký, pretože to bola normálna loď na otvorené more a nie nejaká malá riečna bárka. Na prove sa jej skvel vyblednutý a nie veľmi šťastný nápis Zlý vietor a na palube zmätene pobehovalo asi poltucta námorníkov. Neskôr vysvitlo, že ich je na lodi sedem a kapitán.
Námorníci, hneď ako zbadali skupinu na brehu mávať na loď, a spoznali v nej veliteľa bandy, tak spustili do člna priviazaného k boku lodi štyroch námorníkov, aby dopravili celú skupinu na loď. To sa aj stalo, pričom dvaja námorníci odprevadili našu trojčlennú družinu až do podpalubia kde ich však zavreli. V podpalubí bolo asi po členky natečenej vody a nejaké zavreté sudy a debny. Na konci tmavého podpalubia, smerom ku korme, bolo podpalubie prehradené železnou mrežou a za ňou zakrátko zbadali, po zapálení fakle, zbedačeného zarasteného väzňa. Nebolo vôbec jasné kto to je a prečo ho väznia. Boli však na pirátskej lodi takže to mohol byť úplne hocikto. Dali mu čo to najesť a napiť zo svojich zásob a otvorili ho z väzenia. Väzeň sa im nestačil skoro ani poďakovať a vysilený v mihu zaspal na debnách. Asi po hodine čakania, keď vôbec nebolo zrejmé či sa už pohli alebo nie, sa zrazu poklop na vyššiu palubu otvoril a zhora dole nakukla zle sa škeriaca hlava veliteľa bandy. Výsmešným hlasom im oznámila, že ich dohodu ruší a že odteraz sú jeho zajatcami. Vyzval ich nech sa o nič nepokúšajú pretože o krátky čas budu odovzdaní pred samého náčelníka pirátov, Rudé Oko a ten by ich kľudne za vzpurné chovanie mohol dať aj rýchlo popraviť. Veliteľ zjavne veľmi rýchlo zabudol čo stalo v džungli a na lodi sa cítil sebaisto. Bola to chyba.
Družina po tomto vyhlásení neváhala ani sekundu. Prchký Kysličník vytiahol okamžite Ohnivú hlinu a vyhodil ňou do vzduchu jedny z padacích dverí von z podpalubia. To zaskočilo dvoch námorníkov, ktorí bohvie prečo stáli práve tam a práve vtedy, keď na palube bolo práce vyše hlavy. Po schodoch vybehol hneď Šátor a zabil jedným sekom chabo sa brániaceho, prekvapeného námorníka. Na druhého zaútočil Gorg, ale nakoniec mu s ním musel pomôcť Šátor. No netrvalo však dlho a o chvíľu už aj tak obaja námorníci ležali v kaluži čerstvej krvi, ktorá sa pomaly zväčšovala. Dvaja družiníci sa ocitli na vyššom podpalubí kde boli po stranách malé kajuty. Na prove bola kuchyňa s jedálňou, ktorú prezradil smrad a rozhádzané nádoby a na korme bola kapitánova kajuta, ktorú prezradili vyrezávané dvere. Začali narýchlo prehľadávať kajuty na hlavnej chodbe a hneď v prvých natrafili na námorníka v spodkoch, ktorého Šátor bez problémov spútal. Gorg s xO2, ktorý sa k nim medzitým pridal, stihli objaviť v ďalšej kajute starého známeho. Rýchlo sa vrhli na Ramona, ktorý sa so zaviazanými očami a dokonca v pyžame, pokúšal vyliečiť z nedávnych zážitkov v džungli. O krátku chvíľu sa už zviazaný a opäť na smrť vydesený, metal na posteli vedľa dvoch mŕtvol námorníkov, ktoré boli spratané k nemu do kajuty.
Prebehla krátka bojová porada, no bolo očividné, že na palube by družina stále ešte čelila slušnej presile. Nakoniec družiníci vyčkali čo sa bude diať a rozostavili sa v dverách otvorených kajút neďaleko schodíkov na palubu. Šátor si dokonca stihol ešte aj zdriemnuť, keď asi po 40 minútach konečne zliezol dole akýsi námorník po ktorom kapitán z paluby kričal Krivé Ucho. Asi preto, že mal jedno z uší skutočne výrazne skrivené. Rýchlo ho odzbrojili, poviazali a šupli k ostatným. Za chvíľu mal ísť, podľa kriku na palube, dole Bóder, ale nakoniec sa rozhodol, že dole pôjde sám veliteľ. Toto prišlo veľmi vhod, pretože takto nemusela ísť družina po veliteľa hore na palubu. Okamžite ho odzbrojila a doviedla ho do najnižšieho podpalubia kde ho priviazala ku mreži pričom schytal hneď niekoľko silných kopancov za porušenie ich dohody.
Tak či tak nakoniec bolo nakoniec treba ísť na palubu, keďže do podpalubia sa, napriek nevráteniu sa predchádzajúcich ľudí, nikto ďalší hodnú chvíľu nevybral. Válečník ostal strážit pri schodíkoch nahor, a xO2 so Šátorom vybehli hore na palubu. Tam videli, že kapitán lode má úplne ine problémy ako sa starať o to čo sa deje v podpalubí a kde všetci ostatní v podpalubí miznú. Každou chvíľou totiž hrozilo, že narazia na plytčinu. Chlapi na palube mali dlhé drevené bidlá, ktorými odstrkovali loď do strán podľa pokrikov kapitána. Ten po nich hulákal ako zmyslov zbavený. Šátor rýchlo utekal dole vyslobodiť spútaných námorníkov v podpalubí, aby mohli pomôcť so záchranou lode a Gorg odzbrojoval tých hore na palube. No tento chaos na palube však spôsobil, že niektorí námorníci sa prestali venovať riadeniu a postrkovaniu lode a s otvorenými ústami sledovali čo sa to vlastne na palube deje. Hneď na to nasledoval tupý náraz lode o akúsi prekážku a všetci popadali na palubu. Kapitán začal okamžite bohovať až sa hory zelenali a začal mlátiť holými rukami námorníkov hlava nehlava. Asi už boli na podobné reakcie svojho kapitána zvyknutý, pretože veľmi šikovne uskakovali na strany a netvárili sa nijak prekvapene. Kapitán nakoniec kopol teatrálne do kormidla a nadávajúc zišiel do kapitánskej kajuty.
V pätách mu šiel Šátor, ktorý sa ho snažil po ceste do kajuty presvedčiť, aby sa ešte venoval riadeniu lode. Keď kapitán zočil širokú dieru do nižšieho podpalubia a krv naokolo vytiahol razom dýku spoza opaska a zaútočil zúrivo na Šátora idúceho za ním. Ten mu však pohotovo vyrazil malú zbraň z ruky na čo bezradný kapitán zúrivo prebehol okolo hraničiara a vtrhol do kuchyne aby zapil svoju zúrivosť dávkou grogu z lodných zásob. Tam sa chvíľu hádal so Šátorom, čo však vôbec k ničomu neviedlo a tak Šátor bezradne vyšiel späť na palubu. Námorníci zvedavo, a s poriadnou dávkou nedôvery, sledovali počínanie družiny na lodi vidiac, že kapitán dostal jeden zo svojich záchvatov zúrivosti. Asi po jednej hodine, keď prúd pomaly otočil na plytčine loď o 180° a loď sa tak dostala takmer do stredu rieky, skúsila družina vytiahnuť lano z lode na breh a uviazať ho o nejaký silný strom. Po odtočení 10 sáhov silného lodného lana, keď Šátor stál na vode posilnený prsteňom Černej vodomerky od Kysličníka, a nevládal udržať ťažké hrubé nasiaknuté lano, ho družina, za pomoci dvoch námorníkov, zmotala sklamane späť. xO2 už začal diskutovať o tom aby opustili uviaznutú loď, ale v tom jeden z námorníkov, ktorí pomáhali so zmotávaním, ukázal do rieky a čosi vykríkol. Zdalo sa, že rieka spomaľovala svoj tok!
Hneď na to vyletel z podpalubia úplne napitý kapitán a začal hulákať po svojich mužoch, aby rýchlo začali odľahčovať loď, že prišiel príliv. A hneď šiel sám príkladom, keď s dvomi námorníkmi vyniesli odrúbaný veľký stôl z kuchyne a začali dokonca rúbať lodné stožiare. Šátor medzitým neváhal a zorganizoval ľudskú reťaz aby tiež nejako prispel k riešeniu situácie a začali všetci takto spoločne postupne čistiť podpalubie. Všetko šlo neúprosne do vody. Po hodine sa tok rieky prakticky úplne zastavil a voda začala pomaly stúpať. O ďalšiu hodinu už bolo celé vrchné podpalubie vyhádzané, aj s mŕtvolami a rieka práve vtedy opäť otočila svoj smer a začínala prúdiť opäť svojim pôvodným smerom, pričom hladina rieky začala pomaly opadávať. Bola posledná možnosť sa pri tomto prílive dostať z plytčiny. Námorníci sa rozostavili okolo okraja lode a schytili dlhé bidlá pričom kapitán sa postavil ku kormidlu a vykrikoval vpravo alebo vľavo, podľa toho ako chcel rozhýbať loď. O chvíľu sa už loď kývala tak, že niekedy už už naberala bokom vodu a keby sa neboli námorníci a družina pevne držali, dávno by boli vo vode. Šátor kľačal na kolenách a vracal z pohybov lode. Nakoniec loď srdcervúco zaškrípala, zavŕzgala a so strašným škripotom sa otočila o ďalších 180° načo sa pustila uvoľnená po prúde dole smerom k moru. Kapitán začal tancovať ako zmyslov zbavený, všetci si vydýchli a staré krivdy boli zabudnuté. Kapitán hneď začal organizovať všetko na lodi tak aby znova neuviazli na ďalšej pohyblivej dune a šťastne sa dostali až k moru. Krivé Ucho aj tak povedal, že to nebola len taká obyčajná plytčina, ale akási živá duna. Bol to skúsený morský vlk a aj keď nikto netušil čo tým vlastne myslel, stačilo to na to aby každý dostal pocit, že unikli nebezpečnému neznámu.
Rieka pomaly unášala vyprostenú loď smerom k moru a iba odrúbané sťažne a vyčerpaní ľudia na palube dávali tušiť, že sa na lodi udialo čosi výnimočné. Pomalým tokom rieky sa pri slabom vetre, ktorý nemohli využiť, splavili asi za 2 hodiny k ústiu malej rieky do mora. Tam spustili kotvu v zálive a Gorg hneď začal organizovať námorníkov, ktorí sa mali vylodiť na brehu a zrúbať aspoň dva poriadne stromy. Kapitán prikázal aby zobrali z podpalubia nejaké náradie a o chvíľu už loďka odrazila od lode a pomaly sa blížila k brehu porastenému džungľou. Vtom zrazu dovtedy apatický Bóder vyskočil na rovné nohy a ukazujúc prstom na more zakričal. Loď! Loď! A skutočne. Smerom k nim sa pomalým tempom blížila veľká galéra poháňaná jedným radom vesiel a dvoma veľkými plachtami, ktoré však teraz viseli spľasnuté na rahnách, pretože vial iba veľmi slabý vietor. Kapitán, po chvíli sledovania približujúcej sa galéry, ozrejmil, že týmto tempom bude pri nich asi za 2 hodiny. Námorníci začali hneď uzatvárať stávky o tom, kto to je a čo s nimi asi urobí. Najviac sa námorníci prikláňali k predstave, že je to loď od Rudého Oka a teda, že pomoc je už nablízku. Loďka s Gorgom, Krivým Uchom a zopár ďalšími námorníkmi so sekerami sa rýchlo vrátila späť. Okamžite zobudili Šátora, ktorý išiel medzičasom dospať tú nekonečnú únavu z putovania ostrovnými bažinami.
Družiníci sa začali rýchlo radiť čo ďalej vo výrazne zmenenej situácii. Šátor totiž ešte predtým stihol omámiť mocným kúzlom kapitána lode a tak ten sa k svojmu novému priateľovi správal mimoriadne prívetivo i keď inak to bol v podstate starý, mrzutý chlap. Novou loďou sa stabilná situácia na lodi výrazne zmenila a nikto netušil, či je galéra hrozbou alebo novou možnosťou dostať sa späť pevninu. Družina prebrala všetky možné alternatívy no aj tak sa muselo hlavne čakať. Keď sa konečne galéra priblížila asi na pol míle od zakotvenej lode, bolo už dávno šero. Galéra tiež zakotvila a teraz sa kymácala v šere ako dáky mohutný tieň na rieke v hmle. More bolo kľudné a bolo pomerne teplo. Námorníci na galére rozvešali lampáše a na boku bolo vidieť mnoho faklí. To ako zvedaví námorníci zaplavili okraj galéry aby videli čo sa bude diať. Od mohutného tieňa sa odlepil malý tieň na ktorom svietili dve malé svetielka. Boli to dva lampáše, ktoré držali kormidelník loďky a akási postava vpredu. Keď doveslovali asi na 50 sáhov k lodi, začali vyjednávať s kapitánom.
Počas krátkej doby vysvitlo, že je to galéra z Južnej Federácie plaviaca sa na pravidelnej trase z Vtákoslavova do Oskuthanu cez Južnú federáciu. Mala naponáhlo a zastavila sa na tomto, pre obchodné lode divnom mieste, ktoré bolo navyše mimo jej trasy len preto, lebo tu mala vyzdvihnúť akýchsi pasažierov. Po tomto pozval kapitán lode kapitána galéry hore na palubu nech si celú záležitosť preberú v príjemnejšom prostredí. Kapitán galéry nechal v loďke kormidelníka a vystúpil na palubu nasledovaný štyrmi svojimi vojakmi v šupinových brneniach. Boli to vetrom ošľahaní barbari, zle zazerajúci na námorníkov. Kapitán galéry nechal troch svojich mužov na palube nech sa tam trochu lepšie poobzerajú a sám s jedným pobočníkom zišiel na pozvanie kapitána Šundu do jeho kajuty. Zrazu ich uprostred rozhovoru prerušili výkriky z hlbšieho podpalubia. To mal na svedomí xO2, ktorý tušiac možné problémy zbehol do podpalubia a bez škrupúľ si kúpil rozospatého bývalého väzňa Lothara za 60 zlatých aby zabil veliteľa Kosarta, ktorý by mohol skutočne niečo prezradiť o družine kapitánovi galéry. Kapitán galéry sa však chcel osobne porozprávať so zdrojom týchto podivných výkrikov a zišiel preto osobne dole. Po krátkom rozhovore, keď sa v podpalubí obšmietajúci xO2 zneviditeľnil, uznal, že s veliteľom Kosartom to asi nie je všetko úplne v poriadku a po odporúčaní kapitánovi Šundovi, aby dal Kosarta ošetriť, sa vrátil do Šundovej kajuty, aby mal čím skôr z krku túto zjavne sa komplikujúcu záležitosť.
Vysvitlo, že kapitán Šunda, ovplyvnený Šátorom, nepozná žiadnu 4 člennú skupinu, ktorá by sa tu mala niekde vyskytovať a jediná skupina o ktorej vedel bola len veľká skupina, ktorú vyložil včera večer a doteraz sa nevrátila späť, čím narážal na bandu, ktorú zlikvidovala družina. Na to sa družina natlačila pred kapitána galéry či by ich nezobral do Oskuthanu a samozrejme, že nie zadarmo. Kapitán po chvíli rád súhlasil a tak sa dohodli, že prepraví dvoch družiníkov plus veliteľa Kosarta, Ramona a Bódera. Tak to aj skončilo, no problémom ostal stále neviditeľný xO2, ktorý nebol zahrnutý v dohode. Alchymista nakoniec musel zliezť tesne pred slepým Ramonom nepozorovane do loďky z galéry a v druhej loďke, ktorá viezla Gorga aj s Kosartom, ich museli odviezť námorníci zo Šundovej lode. Na lodi ostal prakticky len kapitán Šunda, pár námorníkov a oslobodený väzeň Lothar. Ten vybehol po chvíli z podpalubia a začal hulákať, že bol okradnutý a že má určite dostať od akéhosi poloskřeta 60 zlatých. To však už žiaľbohu hulákal do hustnúcej tmy a za miznúcimi loďkami. Veliteľ galéry tiež predal počas stretnutia Šundovi nejaké náradie a kladky, aby si mohli poradiť s opravou lode. S týmito vecami sa potom druhá loďka vrátila späť.
Družina sa tak už v úplnej tme nalodila na galéru širokú asi 8 sáhov a dlhú viac ako 45 sáhov, ktorá bola vysoká nad hladinou dobre cez 4 sáhy. Kým si xO2 stihol uvedomiť čo sa deje, už sa ocitol sám v loďke priviazanej ku korme galéry. Ostal úplne sám pod tropickou oblohou. Ostatní sa medzitým stretli s veliteľom veľkej posádky slúžiacej na galére. Zdalo sa, že na lodi bola súčasne veľká vojenská posádka a jej veliteľ bol úplne evidentne skutočným pánom situácie na celej lodi. Tento ich po krátkom vypočutí hneď prepustil a dostali miesto na spanie v kuchyni, kde sa Šátor a Gorg striedali pri strážení svojich zajatcov, ktorých chceli odovzdať súdu v Oskuthane.
Galéra okamžite napriek noci vyrazila a bubnovanie udávača rytmu sa miešalo s údermi bičov dopadajúcich na telá spotených otrokov, ktorí stále bez prestávky veslovali. Šátor sa konečne počas plavby vyspal z tej dlhej nekonečnej únavy a loď si to šinula tichou bezveternou nocou na severovýchod k brehom Kopthu. Po 16 hodinách nepretržitej plavby, keď už pálilo popoludňajšie slnko a biče sa ozývali stále častejšie, sa objavil na obzore prístav, ktorý sa rýchlo približoval. A niečo okolo druhej poobede zakotvili v starom dobrom Oskuthane, ktorý sa za tých 9 dní čo boli preč vôbec nezmenil. Po drobnom úplatku colníkom prešli mimo colnej kontroly a vylodili sa priamo na móle. Po drobných problémoch sa na breh dostal aj neviditeľný xO2, ktorý zašiel za nejaké vyložené sudy, aby sa z druhej strany zjavil už ako skutočný xO2 z mäsa a kostí. Šátor potom na popud Gorga odozdal troch zajatcov (veliteľa Kosarta, Ramona, Bódera) veliteľovi stráží robiacich vstupnú prehliadku na lodi. Ten sa s nimi dohodol, že treba prísť svedčiť na súd a čakal, že sa ešte objavia večer na hlavnej vojenskej stanici aby im boli oznámené podrobnosti a podpísali protokol o hlásení kriminálneho činu.
Spokojní si vykračovali mestom, tešiac sa zo života a z návratu do civilizácie po dobrodružstve, ktoré im určite hneď tak niekto neuverí. V hostinci sa presvedčili či je všetko v poriadku a či sú ich kone zaobstarané ako má byť. Dostali tiež izbu a kedže sa chystala na druhý deň veľká oslava štátneho boha Atona, bol hostinec natrieskaný až po strop. Dostali teda len izbu 728 a čo znamenalo sa museli poriadne trepať do schodov. Neskôr poobede zbehli ešte ku klenotníkovi a známemu theurgovi Pomyšlovi Jasnozrivému. Gorg medzitým začal zháňať nejakého učiteľa falošného hrania po tom, čo bol aj s xO2 v hostinci obohraní o zopár zlatých. xO2 šiel v tom čase zisťovať niečo o utečencoch z Krwelovho štátu a Šátor si dohodol veľmi dôležité stretnutie s arcikňazom Atona, čo bol vyššie postavený náboženský predstaviteľ v meste. Potom zabehol ešte na oblastné veliteľstvo a podpísal pergamen, že tí traja odovzdaní úradom sú skutočne piráti od samotného Rudého Oka a súčasne ich popri tom veliteľ vyzval aby sa určite dostavili o 10 dní na súd a priniesli aj nejaké dôkazy. Inak, že budú musieť tých troch prepustiť na slobodu. U arcikňaza si Šátor vyžiadal stretnutie s Nástupcom Atona, čo bol najvyšší predstaviteľ viery v Kopthe, ktorý bol v meste kvôli veľkým oslavám. Po mastnom úplatku mu stretnutie bolo prisľúbené na ten istý deň večer čo už samo o sebe bol zázrak. Po nejakom čase strávenom poflakovaním sa a vybavovaním v meste bol čas na stretnutie so samotným Nástupcom Atona. Pri ňom sa Šátor zmienil o svojej neskromnej prosbe k bohovi Atonovi, aby sa pokúsil oživiť ich druha Sekusa, ktorého smrť každého družiníka hlboko zasiahla a bez ktorého schopností sú aj životy ostatných v ohrození. Nástupca mu naznačil čo by bolo adekvátnou odmenou za tak veľmi šľachetný skutok a Šátorovi sa zakrútila hlava pri predstave toľkého bohatstva, no nedal na sebe nič znať. Nechcel vyzerať ako vecí neznalý buran. Zmohol sa len sľub, že zajtra pred hlavnou slávnosťou bude mať Nástupca požadované množstvo špízu na stole i keď ešte absolútne netušil ako a kde ho zoženie.
Zamyslený Šátor sa vrátil do hostinca a narýchlo vymenil s nejakým neznámym barbarom ich izbu, pretože popoludní sa mu na námestí stala opäť veľmi zvláštna príhoda, ktorá znova začínala smrdiet veľkými problémami. Ktosi mu v dave do ruky strčil kúsok pergamenu, ktorého jedna strana bola úplne začiernená sadzou. Keď sa potom za čerstva u theurga Pomysla pýtal čo to môže znamenať tak ten ho bleskovo vyrazil z obchodu na ulicu akoby ho nikdy nepoznal. Logicky hneď nato sa pozreli do Zaribovej knihy kontaktných adries Gildy a s nepríjemným prekvapením zistili, že do nej patri aj Pomysl Jasnozrivý, ba dokonca aj sám Nástupca Atona. Veľké problémy na dosah. xO2 potom celé popoludnie vyrábal nejaké svoje alchymistické svinstvá v predtuche, že sa mu čoskoro určite zídu. A tak večer, keď všetko naokolo v hostinci stíchlo a sedeli na zemi vo vymenenej izbe, začali sa radiť čo ďalej. Veľmi na výber však nebolo. Nakoniec sa dohodli, že Nástupcovi dajú tých pár mincí špízu čo im zostalo ešte od Zaribu a k tomu Šátor skúsi ponúknuť niečo navyše. Informácie, peniaze alebo šperky. Nasledujúci deň strávili rôznymi doučovaniami a nakupovaním pri čakaní na dôležitý večer.
K večeru, keď sa už začalo na veľkom námestí pred Atonovým chrámom zhromažďovať čím ďalej tým viac ľudí, prišiel na audienciu k najvyššiemu Nástupcovi Atona, hraničiar Šátor a začal s ním vyjednávať. Nástupca Atona nehovoril celý čas prakticky vôbec nič. Len prikyvoval a jedol pričom to celé prerušoval stálym monotónnym modlením. Keď však Šátor spomenul meno Dagot, Nástupca Atona vyhodil okamžite všetko služobníctvo z izby a začal jednať so Šátorom úplne inak. Nakoniec ho Šátor uhovoril na to, že mu ukáže kde je vchod do podzemia cez ktorý sa dá nájsť cesta do Dagotu, ktorou sa do neho dostali oni. Nástupca Atona však chcel vedieť viac. Chcel súčasne aj polohu druhého vchodu, ktorý mal byť ukrytý niekde v Malom Khane. A ten Šator nevedel udať. Takže mu ho mali nájsť do 31. Júla, inak, že vraj sa Sekusa nepokúsi vôbec oživiť. Keď Šátor naveľa naveľa súhlasil, kňaz si len pomädlil ruky a išlo sa do chrámu. Chrám bol narvatý až strach, ludia sa modlili a nervózne podupkávali pričom hlavné ovácie zožal samozrejme sám Nástupca Atonov, keď vyšiel na malý balkón nad oltárom na ktorom bol rozsypaný popol Sekusa. Obrad začal najprv výzvami k Atonovi a modlitbami za vyslyšanie všetkých prosieb. Pokračoval zložitým obradom za neustáleho modlenia a celé to trvalo dosť dlho. No náhle sa to konečne Najvyššiemu z ničoho nič podarilo. Až na to, že Sekus, ležiaci nahý na oltári, nemal pravú ruku od ramena, čo však súviselo s niečím úplne iným. Šátora i Sekusa, spolu s Nástupcom Atona, zaviedli po zázraku späť do útrob chrámu do jednej z jeho množstva komnát, zatiaľ čo ľudia v bázni a strachu vzývali Atona aby urobil viac takýchto úžasných zázrakov. Nástupca Atona, im v komnate objasnil, že sa proti podvodu z ich strany poistil a že ak mu neprinesú to čo chce, teda mapu miesta kade sa da ísť do Dagotu aj druhou cestou, zabije Sekusa tým, že zaborí dýku do jablka, ktoré vzniklo spolu s dýkou pri oživovaní. Na to odišli kanálmi k námestiu kde stál chrám Lesany, teda oproti hostincu, a Nástupca Atonov sa vydal znova do chrámu vykonať zopár zázrakov pre prostý ľud. Kap10.