Kap15(1.5.3)

[ Domů ] [ Nahoru ][krolliHelfia][vBZemi][doMB] [ Kap1] [ Kap2] [ Kap3 ] [ Kap4 ] [ Kap5 ] [ Kap6 ] [ Kap7 ] [ Kap8 ] [ Kap9 ] [ Kap10 ] [ Kap11 ] [ Kap12 ] [ Kap13 ] [ Kap14 ] [ Kap15 ] [ Kap16] [Kap17] [Kap18][Kap19][Kap20][Kap21][Kap22]

XV. KAPITOLA

DRUHÁ NÁVŠTEVA DAGOTU

Dohodli sa, že najprv ešte zájdu k ruinám vlastného domu a zakopú tam pri päte senníka, respektíve pri tom čo s neho ešte zostalo, ďalšie cennosti aby im ich zase pri ďalšej ďalekej výprave do Dagotu niekto neukradol. Jednalo sa hlavne o knihy, nejaké zlaté predmety a staré peniaze. Dom našli rovnako opustený a v ruinách ako ho nechali pred 2,5 rokom. Šátor začal naokolo stopovať a objavil stopy rôznych zvierat a skřetov, všetko však pomerne staré. Po krátkej obhliadke okolia usúdili, že im nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečie a tak prechádzali ruiny svojho domu hľadajúc niečo nové odvtedy čo tam zavítali posledný krát a súčasne sa snažili maskovať miesto úkrytu pokladu. Šátor objavil v troskách komína torzo svojho čarovného luku, ktorý si tam schoval. Luk však bol požiarom úplne zničený.

Keďže spravili všetko čo chceli a v horách sa im dlhšie zdržiavať nechcelo, rýchlo sa vrátili späť do Džabaru v nížine, dokúpili posledné potrebné zásoby, zašli sa pomodliť do chrámov, dobre sa vyspali a vyrazili plní očakávaní na cestu. Smer Laz! Druhý deň podvečer, po celodennom pochode, dorazili do tvrdze zemana z Lazu, kde prespali pri hlavnom vchode.

V noci strážiaci Gorg zobudil spiaceho Šátora na divný bekot ovcí v starej vysokej stodole vedľa tvrdze. Vysvitlo, že ovce v stodole napadla silná svorka vlkov. Družina razom zalarmovala obyvateľov tvrdze a sama začala brániť bezbranné ovce. Ako sa ukázalo nebol to vôbec prvý nájazd na tvrdz a vlci vôbec neboli sami. Spoločnosť im robili aj dvaja skřeti, ktorí sa však už nevrátili späť na rozdiel od pár vlkov, ktorí stihli utiecť preč. Skřeti však neposkytli ani žiadne informácie o prepade, kedže boli napriek zásahu naplocho hneď mŕtvi. Zostalo teda len stopovanie. Obyvatelia tvrdze z vďaky podarovali družine nejaké železné zásoby a trochu drobných za odmenu a družina vyrazila po krátkom zdržení ďalej.

Okolie začínalo byť čím ďalej tým menej prívetivé. Studený aprílový vietor sa preháňal po dlho neobrábanej pôde, ktorá sa pomaly menila na prériu, ktorou pôvodne aj bola. Na oblohe krúžili zlovestne celé kŕdle krkavcov. Čím sa viac blížili k Lazu, tým viac narastala skrytá nervozita medzi členmi družiny. Konečne zastavili asi 200 sáhov od brán bývalého mestečka. Bolo úplne prázdne a zdalo sa, že v ňom nieto ani živáčka. Ani inde bežné túlavé psy sa tam nemotali. Ošarpané domy, prebité strechy a vŕzgajúce dvere v polovyvalených pántoch dávali tušiť, že to čo sa skrýva v naoko opustenom meste nie je určite mierumilovné ale skôr smrteľne nebezpečné. Družina rýchlo rozmýšľala čo ďalej keďže sa stmievalo a bolo treba niekde prespať. Nakoniec radšej mestečko oblúkom obišli a šli ďalej priamo smerom na sever k džungli. Niekoľko míľ za mestečkom sa utáborili. Tieseň napriek hlbokej noci trochu ustúpila a bolo už úplne jasné, že družina urobila veľmi dobre, že do Lazu neliezla. Možno by už z neho asi nevyliezla.

Ráno teda po krátkom pochode zastavili konečne pred džungľou. Tiahla sa pred nimi ako taká zelená široká rieka a oproti studenej stepi naokolo kypela čulým životom. Po krátkej chvíľke váhania spôsobenej spomienkami na posledný pobyt v týchto miestach, kedy xO2 skoro roztrhal veľký tiger, vstúpili obozretne popod koruny hustých stromov do sveta vlhka, tepla a všadeprítomného hmyzu. Nešli ešte ani míľu smerom kde sa mala nachádzať magická stena, keď začuli ľudsky znejúce neľudské výkriky. Šátor a Gorg sa okamžite rozbehli smerom k nim. História sa zjavne opakovala. Dorazili na miesto kde asi dva a pol sáhový tiger prepadol dvoch Bronov a jednému z nich práve trhal krk, zatiaľ čo druhý s množstvom drobných rán sa zviechal práve zo zeme chystajúc sa zúfalo napadnúť tigra nejakým papekom. Šátor i Gorg sa vrhli bez váhania na tigra, keď dorazil aj Sekus a vyslal na dravca svoje blesky. Tiger neunikol svojmu osudu avšak ani ťažko zraneného Brona pod ním sa už družiníkom nepodarilo zachrániť. Ošetrili však aspoň druhého a vyspovedali ho čo sa vlastne stalo. Ako sa ukázalo z bronovho rozprávania obaja Broni šli opatrne džungľou a hľadali iný kmeň ku ktorému by sa po zničení vlastného pridali. Chvíľu odpočívali, keď náhle prestali vtáci spievať a opice škriekať. Na otázku družiny kto zničil ich kmeň a kedy sa to stalo, odpovedal, že skřeti pred pár mesiacmi. Bronovi nakoniec nechali dýku a rozlúčili sa s ním keďže s družinou nechcel putovať ďalej.Družina chcela totiž ísť do zničenej bronskej dediny a k obetisku, ktoré Bron označil za sídlo všetkého zla, ktoré zničilo dedinu a tak po najedení sa rozišli a družina sa pobrala ďalej.

Prišli k známej ornici, ktorá obklopovala magickú stenu. Vydali sa známym smerom popri stene a po chvíli odbočili na zarastenú cestičku. Asi míľu pred čistinou s obetiskom sa z opatrnosti zastavili. Vyslali dopredu na prieskum kúzelníkovu mačku a Šátora s Gorgom. xO2 a Sekus ostali radšej s poníkom strážiť veci. Prieskum dopadol rozpačito. Objavili síce len 2 skřetov, no tí strážili prístup k obetiskovej jame kade sa vstupovalo do nekonečnej šachty dole. Obaja skřeti sedeli medzi dvoma drevenými totemami, diskutovali o niečom strašne dôležitom a vášnivo sa prekrikovali. Gorg dostal od Šátora za úlohu ich naplocho vyradiť. Gorg ako veľký skřetobijec ich síce ovalil na plocho, no prisilne a tak obaja skřeti, ako zdroj informácií, boli opäť mŕtvi. S tým sa radšej vrátili trochu späť. Zanedlho sa objavila iná skupina asi 6 skřetov, ktorá idúc od bývalej bronskej dediny, niesla na kmeni priviazaných mŕtvych bronov. Naši dvaja družiníci ich prepadli a pobili pričom sa im zase nepodarilo nikoho zajať živého, keďže Gorgov útok naplocho bol zase prisilný. Keďže pobili už 8 skřetov, rozhodli sa, že sa stiahnu späť do džungle ku kúzelníkovi a alchymistovi a vyčkajú na odvetu skřetov všetci pokope. Na mieste nechali len mačku aby strážila okolie. Gorg ostal v tábore s xO2 a Sekusom a Šátor sa posadil asi 100 sáhov od tábora smerom k obetisku.

Po asi hodine čakania skutočne prišla prskajúca mačka a o chvíľu na to sa za zákrutou lesnej cestičky objavila hlava prvého skřeta, to však už na miesto dorazil aj Gorg varovaný Sekusom. Začala krátka řež. Družina pobila všetkých skřetov najmä vďaka ohnivej guli zoslanej promptne kúzelníkom. Zvyšok podorážali Gorg so Šátorom. Tentoraz sa im dokonca podarilo zajať jedného skřeta živého na výsluch. Šátor ešte dôsledne podorážal utekajúcich skřetov pričom vbehol skoro až do samotného obetiska. Tam však na neho už čakali šípy skřetov a tak sa radšej vrátil do tábora, kde sa zúčastnil výsluchu zajatca. Od toho sa dozvedeli, že skřetov je v celom obetisku asi 100 a že prišli z hôr pred niekoľkými mesiacmi a usadili sa tu. Hada, ktorý mal podľa pôvodných skúseností žiť na samom spodku obrovského obetiska vraj ovládal skřetí šaman. Skřeti žili tiež na jeho dne, no na opačnej strane ako had.

Nová nekonečná cesta nadol

Družina sa teda vydala znova k obetisku. Pozabíjali zopár skřetov, ktorí sa po nich odvážili ešte strieľať a zliezli rýchlo dole. Hneď vbehli do skřetieho doupěte a všetkých do jedného bez zaváhania pobili. Prehliadli len zbežne ich celú, neumne do skaly a ílu tesanú a čiastočne vykopanú miestnosť a začali prehľadávať samotné obetisko. Obávaný had žil na druhej strane dna obetiska za hrubou mrežou. Tá sa otvárala pákou na stene vedľa mreže. Tu nastala rozhodujúca chvíľa pomsty. Po dlhom celodružinovom plánovaní ako na obrovského plaza sa družina rozostavila po dne obetiska a Šátor konečne potiahol páku. Mreža sa vytiahla a dlho sa nič nedialo iba zvnútra šiel puch a hlasné zlovestné syčanie. Šátor patetickým hlasom vyzval hada v mene družiny Sekusa Jednorukého na pomstu za bezprávie, ktorého sa svojho času na nich had dopustil.

Dlho sa vôbec nič nedialo. Až odrazu vyletela obrovská hlava s rozoklaným jazykom dopredu z doupěte a udrela do Šátora. Ten preletel niekoľko sáhov dozadu, narazil do steny a zviezol sa na zem. Had znova narástol! Teraz mal už dobre cez 30 sáhov dĺžky. Nastal krutý boj. Šátor s Gorgom hneď utrpeli dosť zlé zranenia, no Gorgovi sa podaril famózny výpad a spôsobil hadovi ťažké zranenie. Stále to však nestačilo na aspoň vyradenie ohromného plaza. Kúzelník, vidiac náročný boj sa rýchlo radšej teleportoval nad jamu a z bezpečnej výšky sledoval boj. Družina zaliezla do rohov obetiska a do skřetieho doupěte pred hadom, ktorý sa metal a šľahal ostrým a dlhým jazykom na všetky možné strany. Kúzelník nelenil a zoslal silnú Ohnivú strelu a tá hada konečne zabila. Očakávajúc strašné množstvo pokladov v netvorovom žalúdku sa družina rozhodla hada na mieste a bez čakania rozrezať a pozrieť jeho vnútro. Družinovým rozrezávačom je samozrejme Šátor, ktorý je tiež mužom činu a tak sa krátku chvíľu po boji niesol celou obrovskou jamou otrasný smrad. V hadovom dlhom bruchu sa skutočne skrývalo nemálo vzácnych pokladov a družina ho celého prehliadla vskutku podrobne. Aj za cenu výrazného zdržania a skutočne nechutného predstavenia.

Hneď nato sa dali do skúmania hadovho brloha. Chodba do neho mala len pár sáhov a ústila do asi 30 sáhov dlhej miestnosti pričom to vlastne bola len akási niekým hrubo pritesaná jaskynná chodba, ktorá mala sotva niekoľko sáhov šírku a výšku. Všade bol zmysly otupujúci smrad, ktorý prenikal až do mozgu. V jednom kúte dlhej miestnosti bola suť a na jej vrchole niekoľko kožnatých vajec. Na vlhkej stene oproti vchodu a neďaleko sute boli 2 páky po stranách akéhosi nápisu. Sekus to v rýchlosti preložil ako Dagot a to zapôsobilo ako hodená bomba. Okamžite sa rozbehla čulá diskusia medzi družiníkmi. Po krátkej chvíli začali prehľadávať najbližšie okolie, no nič zaujímavé čo by im pomohlo nenašli.

Nakoniec, nevediac čo si počať a dúfajúc, že nebudú musieť ísť nekonečnými schodmi, potiahli jednu z dvoch pák. Začuli zošuchnutie za chrbtom a vzadu za nimi sa čosi výrazne zatriaslo. Razom vysvitlo, že jediný vstup do miestnosti, ktorým vošli prehradila hrubá železná platňa a za nápisom sa otvorili 2 paralelné chodby a strop miestnosti začal pomaly ale isto klesať. Gorg rýchlo vošiel dnu do jednej z otvorených chodieb aby ich preskúmal. Zistil, že boli len asi 10 sáhov dlhé a slepé pričom každá z nich mala po oboch stranách asi po jednom sáhu výklenok v ktorej stála kostra bojovníka. Bolo jasné, že strážia nejaký vchod. Po nejakej akcii družiny však bojovníci ožili a vrhli sa pomalým tempom na druhov. Družinu však neovládla žiadna panika. Presunula sa sporiadane ku platni a dala sa do vytrvalého boja. Bojovníkov však bolo veľa aj na následnú Sekusovu Bielu strelu a tak kohosi napadlo potiahnuť druhú páku. Toto však nebol až taký dobrý nápad. Do miestnosti sa totiž začal valiť prúd lúhu! Sekus všetkých teleportoval rýchlo za železnú platňu kde boli ako tak v bezpečí. Jaskyňou sa ozval strašný výkrik mnohých nemŕtvych a na chvíľu bol kľud. Po chvíli však aj cez železnú platňu začal presakovať lúh. A východ z chodby do obetiska bol tiež prehradený ďalšou platňou. Sekus teda presunul všetkých von do obetiska ďalším teleportom.

Začali horúčkovito hľadať vchod do známej šachty vedúcej do podzemia, keďže už tušili, že ani železné dvere toľko agresívneho lúhu nezadržia. Našli ju práve včas a rýchlo začali zliezať hrdzavými stupačkami dole. Netrvalo dlho a aj druhé dvere, po ďalšom z divných otrasov z podzemia, popustili a z chodby kde kedysi býval had sa vyvalil prúd lúhu. Popálil každého v dosahu kto sa mu nestihol vyhnúť a začal tiecť do šachty v rohu obetiska ako do výlevky. Šátorovi sa v poslednej chvíli podarilo zavrieť poklop a tak len tenké prúžky lúhu stekajúce kde tu nasvedčovali, že v bývalom obetisku vznikol bazén plný tejto nebezpečnej chemikálie. Cesta späť bola takto definitívne zahataná! Ešteže ani prvý raz neopúšťali Dagot tadeto a bolo málo pravdepodobné, že sa tadeto budú vracať späť. Či sa však tadeto bude dať ísť aj tretí raz dole bolo viac ako otázne. Dozadu sa nedalo a tak sa šlo len dopredu, v ich prípade vlastne dole. Začali teda zliezať stupačkami hlbšie a hlbšie šachtou. Gorg sa však neudržal a spadol, no nakoniec sa všetci bez väčšej úhony stretli, po zlezení 1450 sáhov dlhej šachty, v starej známej chodbe kde z jednej strany tiekla čierna smolovitá rieka a z druhej strany bola silne opaleskujúca magická modrá stena.

Tradične sa pred ďalším postupom hlbšie vyspali a prešli magickou stenou. Mačka sa nabila a hrozilo, že jej zhorí kožuch takže Gorg nelenil a priložil k nej svoju sekeru čím síce mačku vybil, avšak následne kade tade lietajúce blesky popálili družiníkov, ktorí si nestihli zaľahnúť na Šátorov povel veliteľa. Gorg si pritom skoro spálil vlastnú sekeru. Vyšli po suti nahor a cez skrížené a vyvalené dvere prešli do poslednej časti chodby, ktorá ústila do obrovskej, umelo pritesanej priepasti. Nedošli však až tak ďaleko pretože si náhle uvedomili, že celá chodba je na bokoch posiata radom asi polsáhových otvorov a že v nich žijú ploštice. Toto bolo to miesto kde družiníci stretli prvý krát válečníka Gorga. Všetci sa radšej opatrne stiahli za vyvalené dvere a čakali.

Nemuseli dlho. Po chvíli sa na nich skutočne vyvalila strašná spústa malých polsáhových, strašne zmutovaných ploštíc. Niektoré mali po štyri tykadlá, iné po dve hlavy, ďalšie o päť nôh naviac, niektoré zase vyzerali akoby ani nemali trup, iným čosi chýbalo alebo mali čosi veľmi malé či zase obrovské. Zrejmá dlhodobá prítomnosť vysokej koncentrácie mágie. Začal sa dlhý a neproduktívny boj. Šátor s Gorgom ich mlátili ručne stručne mečom a sekerou zatial čo xO2 podával Sekusovi buch-buchy a ten ich rýchlom slede hádzal do najväčšieho húfu ploštíc. Po pomerne rýchlom čase sa podarilo týmto kombinovaným prístupom počty ploštíc tak zdecimovať, že sa zvyšná polovica rozpŕchla späť do úkrytov odstrašená ohňom a výbuchmi. Že ich bolo skutočne veľké množstvo svedčí konečný počet zabitých, ktorý sa ustálil okolo čísla 130. Gorgovi ochrnula jedna noha a tak družina striedavo žartujúc a striedavo prehľadávajúc, čakala kým jeho ochrnutie pominie. Našťastie po hodine meravosť skutočne prešla a družina sa mohla konečne pohnúť ďalej.

Prišla k okraju obrovskej priepasti. Všade kde nedopadalo svetlo lucerny bola úplná tma. xO2 zobral kušu namieril niekde naslepo navigovaný len radou Šátora kamsi hore a strelil. Ozvalo sa také čudné brnknutie niekde nad ich hlavami, no potom všetko stíchlo a nič ďalšie sa nedialo. Všade len tma. Vtedy dostal Šátor spásonosný nápad. Zapálil fakľu, sústredil sa a fakľa sa začala vznášať a potom vzďaľovať pričom však sučasne osvetľovala priestor okolo seba. Chvíľu s ňou manévroval aby sa trafil do správneho polomeru, no nakoniec si osvetlili veľkú sieť, ktorá visela z im už známych veľkých kamenných kruhov. Bola však vzdialená od najbližšieho miesta asi 40 sáhov! Šátor posunul telekineticky fakľu späť a osvetlil ešte jeden prázdny kruh priamo nad ich hlavami, ktorý xO2 pri streľbe naslepo minul. xO2 zobral opäť kušu a po pár pokusoch trafil predsa len do prvého kruhu. Hneď nato stará sieť zmizla. Hneď na to alchymista strelil do kruhu, ktorý bol nad ich hlavami znova. Sieť sa rozprestrela pol sáhu od okraja jamy a padala rovno dole už tak ako mala. Nastalo handrkovanie kto pôjde prvý dole. Nakoniec zobral na seba zodpovednosť sám veliteľ. Posadil si mačku na plece a zliezol opatrne dole.

To čo zistil ich však vôbec nepotešilo. Nápis s hádankou, ktorý otváral vstup ďalej hlbšie do podzemia a vysúval naklonenú plošinu k ústiu chodby hore bol úplne rozbitý! Nič sa nedalo robiť a celá družina musela zliezať po sieti dole. Ako sa ukázalo čoskoro bolo to v poslednej chvíli lebo z otvorov sa znova začali valiť ďalšie ploštice. Gorg sa na sieti šmykol a skončil xO2 na hlave čo mu asi zachránilo život, keďže sa o neho zachytil a nespadol dole do obrovskej hĺbky. Sekus sa levitujúc zľahka posúval dole. O krátky okamih na to ako zišli úplne dole na dno sieť zmizla. Ocitli sa na spodku obrovskej jamy. Roztiahli sa do rojnice a nahrubo dno prehľadali. Vysvitlo, že bola väčšia ako si mysleli a mala pôdorys zhruba 200x200 sáhov a tak to bolo skutočne iba hrubé obhliadnutie dna priepasti. Stačilo však na to aby pri ňom našli pôdorys miesta kde sa vchádzalo do podzemia. Chvíľu bezradne meditovali, keď jedného z nich odrazu napadlo vykríknuť ahmarsky Voda! Také totiž bolo správne riešenie hádanky. Pomohlo.

Za temného hukotu sa začal dvíhať starodávny mechanizmus, ktorý vyniesol až hore naklonenú plošinu k ústiu chodby vysoko nad nimi, ktorá bola teraz plná ploštíc. Čo však bolo oveľa dôležitejšie, že súčasne sa otvorilo podzemie hneď pri opačnom konci plošiny smerom hlbšie do podzemia a dolu sa točili kamenné schody. Začali po nich opatrne schádzať dolu. Prešli asi 150 výškových sáhov, keď zrazu schody končili podlahou šachty. Začalo hľadanie páky, ktorá tam niekde určite musela byť. Nakoniec ju našli a podlaha sa odsunula nabok. Pod nimi bola 25 sáhov vysoká a 6 sáhov široká chodba z dobre otesaného kameňa. Šátor zrúčkoval po lane a posledných 5 sáhov už zoskočil dole. Prebehol s Gorgovou fakľou najbližšie okolie a zistil, že všetky východy sú zavalené a jedna chodba vyzerala byť ešte nedokončená, no toto vyzeralo byť oveľa staršie ako závaly, pravdepodobne ešte z čias budovateľov podzemia. xO2 i Gorg zliezli tiež po lane a zoskákali dole. Sekus sa k družine radšej teleportoval. Ocitli sa v chodbách nad Dagotom, v obávaných podzemných ríšach kudůkov a barbarov!

Dosť dlho si spomínali a hľadali v svojich mapách a poznámkach ako podzemie vlastne vyzeralo pri ich poslednej návšteve a nakoniec prehľadali jeden zával v chodbe vedúcej doprava hneď po asi 40 sáhoch. xO2 sa navyše podaril husársky kúsok, keď našiel malú dieru úplne na vrchu celého závalu. Rýchlo ju trochu zväčšili a prehádzali veci na druhú stranu pričom sa malou dierou pretiahli na druhú stranu aj oni a znova sa zformovali. Ocitli sa na známych miestach. Hneď za križovatkou im pod svetlo lucerny vošla skupina 4 skřetov. Boli celí otrhaní a bieli a vyzerali úplne zúfalo. Boli vychudnutí na kosť, bez zbraní a odetí len v nejakých handrách z koží. Šátor, verní svojej začínajúcej obsesii, od nich chcel okamžite vymámiť nejaké informácie, no akosi sa s nimi nevedel dorozumieť keďže hovorili čudným dialektom lámanej ahmarštiny. Dohodli sa, že chvíľu počkajú a Šátor znova zobral Gorgovu fakľu a prebehol okolie. Tak sa aj stalo. Cesta na juh k zásobárni fakieľ bola zavalená a všade bolo ticho a hlboká tma. Vyzeralo to, že od oddelenia oblasti od zvyšku podzemia tu nikto nebol ani nežil. Sekus medzitým čosi povyzvedal od hladných a smädných skřetov. Pôvodne to vraj bola asi 20 členná skupina, ktorá sa vydala nájsť nové loviská pre svoju tlupu. Zablúdili a nevediac ako sa dostali do tejto úplne odrezanej oblasti a nevedeli nájsť žiadnu cestu späť a to tu už blúdili niekoľko desiatok časov horiacej fakle. Postupne sa pojedli a pohlušili. Ostali nakoniec len štyria.

Družina sa poradila a rozhodla sa preskúmať sever oblasti. Skřeti sa ich držali tesne na dosah od svetla lucerny, zjavne mali pocit, že s družinou sa im vyhliadky na prežitie zvýšili. Prehliadli bývalé úplne rozbité a vybielené kudůcke kasárne a strážnice až prišli k ďalším závalom, ktoré oddeľovali celú oblasť od zvyšku podzemia. Všetko nasvedčovalo tomu, že celá oblasť je skutočne veľmi dôkladne odrezaná od zvyšného okolia. Šátor znova zobral fakľu a začal opäť pobehovať po jaskyni ako prieskumník. Preskúmal takto celý zavalený sektor a zorientoval sa pomerne dobre pričom objavil predpokladaný labyrint za závalom aj miesto odkiaľ ich kedysi dávno začali prenasledovať barbari. Zvyšok družiny zatiaľ táboril pri jednom zo závalov a debatovala. Čiastočne so skřetmi a čiastočne medzi sebou čo s nimi vlastne ďalej urobí pretože to že sa ich tak zarputilo držali im neskôr mohlo spôsobiť veľké problémy. Gorg ich skúsil vyzvať na súboj pričom xO2 im chcel rozdať dýky, no skřeti sa bojazlivo stiahli ďalej tušiac masaker, ktorý by určite nasledoval a pozorovali družinu už z oveľa väčšej vzdialenosti.

Keď sa vrátil Šátor pokračovali ďalej smerom na sever pričom zasadnú úlohu nakoniec zohral Sekus keď pri jednej križovatke požul akúsi bylinu a zrazu ich začal navigovať istým krokom do jednej chodby ďalej na sever. Prišli k ďalšiemu závalu kde začali hľadať. xO2 znova našiel nejaký malý priechod a tak rozšírili aspoň na malú dieru a Šátor sťa veliteľ šiel preskúmať chodby za závalom. Ešte predtým sa však radšej premenil na netopiera aby bol menej nápadný. Preletel dokopy 1800 sáhov tam a potom rovnakú vzdialenosť zase späť. Pritom objavil ďalšiu zložitú spleť chodieb z ktorých tie na severe boli dosť dobre strážené kudůckymi strážami a asi viedli hlbšie do sídiel kudůkov. Preletel ticho a nehlučne ponad ich hlavy a skúmal ďalej. Väčšina chodieb bola 6x6 sáhov v priereze a zopár ich bolo užších zhruba 4x4 sáhy. Nakoniec sa so všetkými tými novinkami vrátil späť a preletel cez malú dieru v závale.

Po tradične dlhej a hlavne búrlivej porade sa družina rozhodla vrátiť k závalu pred labyrintom. Potiaľ to ich nasledovali aj skřeti, no tí nakoniec, po krátkej debate, z neznámeho dôvodu zobrali radšej nohy na plecia a utiekli smerom odkiaľ s družinou prišli. Sekus sa teleportoval za zával a odhalil, že je hrubý asi len 5 sáhov. Presunul po návrate všetkých dnu a družina sa bezpečnom úkryte vyspala, najedla, napila a pripravila na dobre známy Labyrint. Sekus preložil nápis na ňom ako SMRŤ a Gorg v obavách znova otvoril otázku či sa nevrátiť späť odkiaľ prišli. Bol však okamžite umlčaný hlasmi družiníkov, ktorí si pamätali rôzne vynikajúce artefakty nájdené vo vnútri. Zaklepali teda bez váhania a 2x2 sáhy veľké dvere sa so škripotom otvorili. Vítali ich pieskovcové steny tak ako si pamätali z poslednej návštevy. Vošli dnu chvíľu dumajúc ako sa usporiadať. Dvere sa medzitým zavreli a len spomienka, že tadiaľ kedysi vošli bola známkou, že tam svojho času vôbec boli nejaké dvere.

Začali opatrne postupovať labyrintom plným nebezpečných pascí. Keďže však xO2 a Šátor v ňom neboli prvý krát šli takmer na isto. Takmer. Prvé nástrahy ľahko prekonali a odpoveďou slimák na ľahkú hádanku sa posunuli ďalej. Tam však už dostali riadne zabrať. Museli totiž prejsť cez úsek kde každý kto nemal hlavu plnú svojich dobrých skutkov a pozitívnych zážitkov zo života, ktoré sa mu prihodili sa prepadával hlbšie a hlbšie do magického pieskovca. Prvý šiel Gorg a snažil sa aj vyriešiť text vytesaný na ľavej stene, no po chvíli keď sa rýchlo prepadával hlbšie a hlbšie na to rezignoval a už sa len snažil sa neutopiť. Nakoniec si však našťastie spomenul na veľa krásnych a dobrých skutkov zažitých a spáchaných s družinou a tak sa z takzvaného morálneho bahna celkom rýchlo dostal. Po ňom šiel Šátor a s ním to bolo o poznanie horšie. Odpovede na nejasne formulovanú hádanku už neriskoval a ani sa o jej riešenie nesnažil. No aj tak sa prepadával stále hlbšie a hlbšie aj keď mu pomáhal Gorg čo mu jeho trpaslícke sily stačili z druhej strany. Nakoniec sa Šátor ponoril do svojich spomienok a pospomínal si. To mu umožnilo opäť sa postaviť na vlastné nohy. Poslední išli xO2 so Sekusom. Sekus skúšal hádať hádanku, no po chvíli to tiež vzdal. Keď sa však zamyslel nad celým svojim životom začal odrazu stúpať a nakoniec s celou oblasťou nemal väčšie problémy. xO2 však musel hlboko načrieť do útrob svojej deravej pamäte aby z nich aspoň čosi pozitívne vydoloval a aj tak sa mu stále ten čudný pieskovec lepil na päty a otravoval ho. Gorg medzitým opatrne nahliadol do pravej miestnosti a objavil tam na suti odpočívajúceho škorpióna. Šátor ako správny hraničiar sa ho pokúsil hneď skrotiť čo Gorg radšej nahlas ani nekomentoval a len krútil nesúhlasne hlavou nad nezmyselným cvičením tupého bezstavovca. Keď štír vyštartoval proti hraničiarovi Gorg našťastie nelenil a začal ťať do chitínoveho panciera čo mu sily stačili významne pri tom zazerajúc móda Šátora. Dúfal, že hraničiar si podobné experimenty v budúcnosti radšej odpustí, no bolo mu tiež jasné, že Šátor je v tomto nepoučiteľný vôl. xO2 hneď na to šmaril po nebezpečnom tvorovi svoju ohnivú hlinu a telo štíra sa rozprsklo po okolí. Družina rýchlo, no dôkladne prehliadla suť kde našla zopár zbraní a trochu peňazí po komsi, čo nemal v labyrinte toľko šťastia.

Vrátili sa späť do hlavnej chodby a pokračovali ďalej bludiskom. Prišli až k stene kde boli vyryté 3 nápisy. Eanatum. Wagros. Darkholer. Mená troch všeobecne známych bohov. Každý z úplne iného súdka. Minuli hada, len trochu vylezeného z jeho diery a zabili ďalšieho, tentoraz menšieho škorpióna. Prehliadli aj jeho, o niečo menšiu suť a nenašli na nej skoro nič. Začali diskutovať kam ďalej a nakoniec sa vydali doľava s Gorgom na čele družiny. Ten nechtiac potiahol nohou akúsi drôtik a do tela sa mu veľkou silou zabodli 4 šípky. Hodil sa okamžite na zem a čakal. Za ním sa vydal xO2 a plaziac sa vyčnievajúcim vybavením roztrhol drôtik pričom ho popri tom trafili 2 šipky. Pasca bola teda zneškodnená a družina sa ocitla pred ďalšou časťou bludiska. Vpravo bola diera v zemi kde asi žil nejaký tvor a vľavo to vyzeralo, že bludisko končí. Gorg začal strkať do diery svoje lano, no nič sa nedialo. xO2 tam teda pre istotu hodil jednu svoju Ohnivú hlinu. Ozval sa výbuch a z jamy vystrieklo niečo krvi. Šátor v nej našiel zuby akéhosi druhu hada, no pre istotu dieru priložil svojim štítom a na dôvažok si naň sadol. Takto chránený preskúmali Sekus a xO2 blízku suť. Po chvíli preskúmali aj druhú stranu, kde na ľavej stene našli asi 20 coulovú škáru. Vyslali dopredu veliteľa priviazaného pre istotu na lane. Hneď ako postúpil trochu ďalej prepadol sa do jamy plnej žieravej želatíny. Tá navyše hneď po jeho dopade začala tuhnúť, no keďže družina ho sčasti zachytila ostal v nej zatuhnutý len po kolená. Začali ho rýchlo ťahať z jamy von. xO2 si však našťastie spomenul na tuhnutie a tak družiníkov v poslednej chvíli zastavil inak by možno chudáka veliteľa roztrhli napoly. Gorg začal po krátkej porade prenášať kamene zo sute vedľa mŕtveho hada a hádzať ich na tuhnúcu želatínu a tým vytvoril akýsi primitívny most k uväznenému veliteľovi. Šátor uchopil najprv svoj lovecký nôž a potom svoj meč aby obrezal želatínu. Aj tak však podrážka z jednej topánky zostala v stuhnutej hmote. Po vylezení, respektíve vytiahnutí, Šátor ohromene sledoval ako sa hmota pomaly rozteká po zemi a vytvára lepkavé kaluže. Gorg ju pre istotu zozbieral a dal do jedného prázdneho vaku. Pre istotu. Čo keď sa im niekedy zíde alebo vysvitne, že je magická ?! Šátora napadla zaujímavá myšlienka. Telekineticky chcel presunúť mačku cez úzku škáru a týmto spôsobom preskúmať čo je vlastne na druhej strane. Mačka však s nápadom nesúhlasila a tak ju musel Šátor ukecať na 8 malých alebo štyri obrie krysy aby sa nakoniec vôbec nechala presunúť. Mačka nervózne prskajúc preplávala vzduchom a ocitla sa v ďalšej miestnosti Bludiska. Nič tam našťastie nebolo a ani sa jej nič nestalo. V družine sa čoraz nástojčivejšie začali ozývať silné reptajúce hlasy. V Bludisku totiž mali byť ukryté veľké poklady, no zatiaľ našli len holé steny a smrteľné nebezpečenstvo. Pred nimi navyše bola znova nejaká hádanka. Keďže späť sa ísť nedalo postúpili chtiac nechtiac dopredu a povedali odpoveď na pomerne jednoduchú hádanku. Načas bolo ohrozenie zažehnané. A tak tu sa na chvíľu družina zastavila aby sa mohla opäť pohádať.

Jedna polovica chcela ísť rovno von, druhá pozrieť iné hádanky hlbšie do Bludiska kde družiníci dúfali natrafiť na poklady keďže to bola časť v ktorej ešte nikdy nikto z nich nebol. Nakoniec vyhrala skupina, ktorá bola za východ z labyrintu a preto sa dali doprava. Nechceli riskovať ďalšie oslabovanie družiny. Prišli k dvom veľkým dverám, ktoré mali rozmery 5x5 sáhov a ktoré zatvárali cestu doľava a rovno. Šátor s xO2 si spomenuli, že von vedú len tie čo smerujú rovno. Niekto sa ich teda dotkol, že ich otvorí načo všetkých okrem Sekusa ovládol taký silný strach, že utiekli späť na miesto kde sa radili a hádali. Tam sa chvíľu presviedčali, že všetko je v poriadku a keď sa ukľudnili otvorili poriadne dvere idúce rovno. Za nimi bola chodba avšak vôbec tam nebol každým očakávaný morský piesok a široká jaskyňa! Dvere zjavne ústili úplne niekde inde. Po chvíli sa na dôvažok začali zase zatvárať. Gorg, ktorý už ako prvý vošiel do neznámej chodby, vliezol rýchlo naspäť dnu do bludiska aby sa neocitol vonku. Družina pozorovala veliteľa ako skúša niečo urobiť s druhými dverami vedúcimi doľava. Gorg ich súčasne tiež skúšal otvoriť, ťahajúc sekerou za kľuku, no veľmi a mu nedarilo. Nakoniec to Šátor nevydržal s nervami a normálne dvere otvoril chytením za kľuku. Z celej plochy dverí odrazu vyšľahol obrovský plameň a zranil veliteľa, ktorý rýchlo uskočil nabok. Dvere zostali pootvorené asi na jednu tretinu. Znova sa strhla hádka o to akým smerom sa má družina uberať. Po krátkej chvíli hádania sa konečne dohodli. Išlo sa určite von z bludiska, bez ohľadu na to kam dvere viedli.

Vošli do neznámej chodby a začali prieskum oblasti v ktorej sa ocitli. Tušili, že sú asi stále ešte u kudůkov, ale nijako si to nemohli dokázať. Preskúmali niekoľko stoviek sáhov labyrintu chodieb keď zrazu začuli krátky ostrý hvizd. Po pár sto sáhoch zbadali na jednej križovatke dve skupiny kudůkov ako sa k ním rýchlo a bez svetla blížia. Jedna bola štvorčlenná, v druhej bolo kudůkov asi tucet. xO2 so Šátorom a mačkou začali vyjednávať s oboma skupinami naraz a Gorg so Sekusom medzitým čakali v blízkej postrannej chodbe na výsledok ich vyjednávania. Počas doby na rozmyslenie preskúmali rýchlo kam postranná chodba vedie. Zistili, že je asi po 70 sáhoch zasypaná avšak, že sa cez zával sa dá prejsť, čo Gorg s mačkou hneď aj vyskúšali. Potom sa rýchlo vrátili späť. Veliteľ kudůkov, prinesený dôležito na nejakej lektike, im po vyjednávaní dal na výber z troch možností. Prejdenie po tme ku schodom do Dagotu, k ríši elfov žijúcich v podzemí a k miestu kde kudůci obchodujú s Bozakmi. Cenu za toto stanovil na dvesto mincí dreva. Keď mu však xO2 ukázal svoje šľachtické šaty okamžite znížil celú cenu na len 40 mincí dreva, no 40 mincí látok čomu akurát zodpovedali Kysličníkove šaty. Bol by to veľmi výhodný obchod pre družinu, ktorá sa tým vyhla konfrontácii s kudůkmi, dostala by sa tam kam chcela a za hodnotu, ktorá pre družinu bola malá. Otázne len ostalo či ich kudůci niekde nepodtnú.

Družina teda zložila dohodnuté veci na zem tmavej chodby a počkala. Dohoda znela, že kudůci jej zaviažu oči a na jedno písknutie mali ísť družiníci za hvizdom a na dve písknutia zastaviť. Chvíľu sa vôbec nič nedialo. Odrazu však nastala úplná, nepreniknuteľná tma. Lucerna družiny ledva osvetlila svoje najbližšie okolie a všetko čo bolo len trochu ďalej sa topilo v úplnej tme. O niečo neskôr sa ozval prvý ostrý hvizd. Po nejakom čase, keď Šátor celý čas skúšal počítať kroky, sa ozvaly ostré hvizdy dva a družina zastavila. Potom sa pohli znova, no už iným smerom a nakoniec zastavili úplne. Po krátkom čase sa čierno čierna magická tma rozplynula a ostala len bežná jaskynná tma. Sekus znova zapálil lucernu a zistili, že sú už úplne sami a neďaleko schodov, ktorými sa prvý krát dostali do Dagotu. Bolo jasné, že kudůci ich nepodrazili.

Obozretne začali bez zaváhania schádzať blízke schody. Oviazali xO2 lanom a asi 10 sáhov za ním postupovali po točitých schodoch dole Gorg, Sekus a Šátor. Zrazu xO2 svoj zostup zastavil. Gorg vyslal rýchlo Sekusa pozrieť sa čo sa deje. Sekus zašiel za oblúk a tiež sa zastavil. Zakričal na xO2 a po chvíli handrkovania vysvitlo, že ten stojí na úplne poslednom schode a pod ním je asi 20 sáhov hlboká jama kde sú schody prepadnuté. Začala ďalšia nekonečná diskusia o tom čo ďalej. Nakoniec sa dohodli na tom, že na všetkých zošle levitáciu kúzelník a xO2 vypije lektvar zmenšovania. Šlo o to schody zísť rýchlo a bezpečne. Asi za polhodinu sa skutočne ocitli všetci už pod schodami pričom ako si stihli cestou všetci dobre všimnúť schody boli asi na 20 miestach zrútené na rôzne dlhých úsekoch. Bez navrhnutého riešenia by schodisko klasicky schádzali snáď pol dňa. Schody ústili do dlhej, tmavej, relatívne úzkej a zle vykopanej chodby v skale. Tam, hneď pri konci schodov, sa aj zložili a konečne aspoň trochu vyspali aj keď po odpočinku Šátorovi a Sekusovi stále chýbalo poriadne spanie z toho ako boli unavení.

Ako tak oddýchnutí sa vydali v ústrety tajomnému, nebezpečnému, rozľahlému a bájnemu Dagotu. Vošli presne cez tú istú obrovskú baštu ako pri prvej návšteve mesta. Čo však bolo opäť divné baštu znova vôbec nikto nestrážil. Len čo vošli do mesta mohli znova zhasnúť svoju lucernu. V celom meste totiž ešte stále svietilo slabé nazelenalé svetlo, ktoré vytváralo pološero a vrhalo naokolo zvláštne dlhé tiene. V meste bol opäť kopec drakoniánov a vyzerali byť dokonca silnejší a vo väčšom počte ako minule. Zlo sídliace v meste pravdepodobne znova zosilnelo. Schovali sa do blízkej bočnej uličky a rýchlo začali po všetkých batohoch a tornách hľadať mapu mesta nakreslenú pri minulom prieskume mesta. Po horúčkovitom a nervóznom hľadaní ju konečne našli a vydali sa po typicky širokej ulici vedúcej na menšie námestie. Ulica bola široká temer 70 sáhov a vytvárala tak s obrovskými budovami po stranách prakticky bulvár, ktorý musel byť kedysi nádherný. Šli po kraji ulice v tieňoch a prakticky sa len schovávali po výklenkoch. Po chvíli takéhoto schovávania sa sa konečne objavili pred domom, ktorý bol podľa nich starou Orxanovou školou. Obrovské dvere boli spolovice vyvalené a vzpriečené vo vchode do domu. Na prednom priečelí hneď vedľa nepriechodného vstupu bol čierny odtlačok ruky s malým otvorom na mince hneď vedľa. Jeden po druhom vhodili mincu a pritisli vlastnú ruku na odtlačok na stene. Predtým však ešte preskúmali malý výklenok kde minule našli kopec výborných zvitkov na presun do virtuálneho sveta. Bol stále plný, no zvitky v ňom boli už úplne rozpadnuté a zničené. Žiaden použiteľný žiaľbohu nenašli. To výrazne komplikovalo situáciu do vzdialenejšej budúcnosti, teraz však nie. Družina tak po jednom zmizla vo virtuálnom svete kde pobudla niekoľko hodín reálneho času, no celé mesiace vo svete mimo realitu. Postupne sa jeden po druhom z neho zase všetci aj vynorili.

Prvý sa zorientoval ako vždy Gorg a hneď zavelil k ústupu do bočnej uličky, keďže asi 50 sáhov od nich, smerom odkiaľ pôvodne prišli, stála teraz väčšia skupinka drakoniánov. Hneď ako odišli z nebezpečného miesta sa Sekus ešte vrátil na krátko späť k miestu kde sa vkladala minca a prehliadol výklenok či neostali ešte nejaké použiteľné zvitky na úroveň. Neboli tam žiadne použiteľné. Dvere do obrovského domu boli vyvalené a vzpriečené, vstup do domu bol teda nemožný a najbližšie funkčné okno bolo veľmi vysoko a prístupné len teleportom. Sekus usúdil, že ďalšie zvitky tu už nezíska a šiel rýchlo za ostatnými, ktorí sa medzičasom schovali do bočnej uličky aby sa poradili čo ďalej. Vadili a hádali sa o ďalšom postupe typicky notnú chvíľu. Keď sa Gorg po chvíli vykukol do ulice aby prekontroloval situáciu vysvitlo, že asi 500 sáhov smerom od nich na križovatke, v smere, z ktorého prišli, je opäť skupina drakoniánov, ktorá sa stretla s inou. Obe skupiny sa navyše bavili v prítomnosti akejsi neznámej malej postavy. Medzitým Sekus a xO2 skúšali niečo prehľadávať v sutinách pod stenou domu, v uličke kde sa schovali. Družina sa, po návrate Gorga z výzved, rozhodla utiecť ulicou opačným smerom, no musela prebehnúť chvíľu po nebezpečnej ulici. To sa im so šťastím aj podarilo. Na druhej strane však v diaľke taktiež objavili ďalšiu skupinu drakoniánov. Vyzeralo to, že ich je celé mesto plné. Po schovaní museli prebehnúť tou istou ulicou znova, keď chceli pokračovať smerom kam mali pôvodne namierené, to jest k severnej časti mesta.

Náhle ich veľká skupina drakoniánov v opačnom smere zbadala ako prebiehajú cez ulicu pričom 4 z nich sa hneď rozbehli za odhalenou družinou. Družine nebolo viacej treba. V obave, že drakoniánom kudůk všetko vykecal a keď ich nájdu majú po chlebe sa pod vedením Šátora začal útek a kľučkovanie uličkami mesta až družina vošla do trojposchodového domu mestej chudiny. Chrbát kontrolujúci Gorg nevidel žiadnych prenasledovateľov. Dom však nemal dvere, ktoré by sa dali zavrieť a tak vybehli bezradne späť na našťastie prázdnu ulicu. Šátor navrhol iný dom s akými takými dverami. Navrhoval sa tam schovať a počkať kým sa situácia trochu ukľudní. Rozbehla sa debata o tom, že potrebujú vodu a že musia na sever, kde podľa niekoho tam skřeti mali vodu.

Po krátkej debate teda pokračovali v úniku ulicami a družina nakoniec vyšla na dobre dláždenej honosnej širokej ulici nazvanej podľa Cechu zlodejov. Tam spomalila a vydala sa ďalej na sever veľmi opatrne. Prešla okolo nejakého honosného sídla akéhosi šľachtica. Po pár desiatkach až stovkách sáhov obchádzala akýsi malý zámoček s nádvorím. Súrne potrebovali zohnať nejakú vodu. Zámoček bol sídlom baróna zo Severnej štvrtky ako prečítal Sekus z nalomenej tabuľky na stene. Družina vošla dnu na prieskum a vo vchode ostal strážiť iba Gorg s mačkou. Dom sprvoti ako zámoček až tak nevyzeral keďže z ulice bolo vidno len širokánske dvere vedúce do akéhosi dvora. Keď sa však vošlo dovnútra, po prejdení niekoľko sáhov širokého podchodu sa vošlo na malé nádvorie po okrajoch obkolesené s domami v ktorých kedysi bývalo služobníctvo a boli v ňom hospodárske priestory pričom časť striech bola ešte relatívne dobre zachovaná čo sa ukázalo ako mimoriadne dôležité omnoho neskôr. Oproti vchodu sa nachádzalo dvojité schodište s malou plošinkou pred bránou a relatívne veľkými dvojitými dverami. Bolo to priečelie, ktoré s nádvorím vzbudzovalo dojem zámočka, ktorý mal okrem prízemia ešte ďalšie dve poschodia a celkovo výšku asi 10 sáhov. V strede 30x30 sáhov veľkého nádvoria bola ešte studňa s kedysi krytou, ale teraz preborenou strechou. Vyzeralo to sľubne.

Nakukli do studne a Sekus do nej vhodil malý kameň, no zvuk, ktorý kameň vydal nesvedčil vôbec na prítomnosť vody. Skôr to vyzeralo, že kameň narazil do niečoho čo pôsobilo skôr ako nejaké bahno alebo smolu z ktorej sa liahli drakoniáni. xO2 navrhol hodiť dnu fakľu aby sa obsah studne overil. Mačka však náhle telepaticky poslala signál Sekusovi, že na križovatke bola spozorovaná drakoniánska hliadka. Stíchli v napätom očakávaní, no hliadka si ich našťastie nevšimla a o chvíľu mohli pokračovať v prieskume studne. Šátor nakoniec navrhol hodiť dnu lano a pozrieť jeho koniec. Po vytiahnutí bol koniec lana úplne čierny a strašne smrdel. Sekus rovno navrhol odrezať nakazený kus a odhodiť ho. Bolo jasné, že v studni vôbec žiadna voda nie je. Sekusa napadlo nájsť pivnicu kde by mohlo byť aspoň nejaké hoc príšerne staré víno. Odrazu dobehol Gorg, že či už majú konečne tú vodu pretože 4 drakoniáni stoja 30 sáhov od vchodu do zámočka a teda na ulicu sa vyjsť momentálne nedá. Po krátkej debate sa rozhodli, že preskúmajú zámoček, keďže na ulici stáli drakoniáni.

Celé stavenie vyzeralo skutočne jednoducho, no zároveň aj pomerne honosne. Okná boli orámované jednoduchými výčnelkami a steny boli úplne hladké, pričom ich farba bola po stovkách či tisícoch rokoch už prakticky neidentifikovateľná a teraz bola len zmesou šedi, čiernej a špiny. Sekus so Šátorom vliezli bez váhania dnu do hlavnej budovy, xO2 sa vydal hneď naľavo od studne do stajní, kde prehľadal dôsledne všetky miestnosti s kamennými zľabmi pre kone, ktoré však boli úplne prázdne. Gorg cez mačku poslal ostatným správu nech sa radšej družina pripraví na boj pričom súčasne vybehol k zámočku kde stretol Sekusa a Šátora a všetci spolu následne zbehli po xO2, ktorý vôbec nič netušil. Po chvíli, keď ani nedýchali v obave, že sa prezradia, sa nič neudialo a tak Gorg šiel k bráne preveriť aktuálnu situáciu. Drakoniáni našťastie pokračovali ďalej po ulici v hliadkovaní a družinu v dvore si nevšimli. Gorg používal pri hliadkovaní pre istotu malé zrkadielko, ktorým opatrne nakúkal za roh na ulicu. Rozhodol sa ostať pri bráne a strážiť ulicu, keďže z nej neustále čosi hrozilo. Šátor a Sekus sa zo stajní vrátili späť do hlavnej budovy zámočka, keď xO2 ešte za pol hodinu narýchlo preveril ostatné hospodárske budovy kde mohlo podľa jeho odhadu kedysi žiť možno aj 50-100 služobníkov pána baróna. Sem tam narazil na stopy po starobylom požiari, sem tam na kostru nejakého nešťastníka ležiaceho ešte v posteli v malých izbičkách. Našiel kdesi starý, práchnivý mech na vodu. Aj si naprv myslel, že z mecha ako správne drsný a skúsený dobrodruh a alchymista ochutná, ale nakoniec si len nechal kvapnúť kvapku páchnucej zhnitej vody na ruku. Žiadne iné stopy vody, nieto ešte pitnej, nikde nenašiel.

Šátor a Sekus medzitým vyšli po vstupných schodoch a vošli druhý raz do domu. Našli pomerne rýchlo na druhom poschodí dosť rozbitú knižnicu a spálňu, jedno vedľa druhého. Tretie poschodie asi 10 sáhov vysokého zámočka tvoril pôjd a strecha, z ktorej asymetricky trčala dokonca aj akási vežička slúžiaca pravdepodobne ako pozorovateľňa s pomerne dobrým výhľadom na okolité časti mesta a ulice kde bolo v diaľke vidno pobehujúcich drakoniánov. Pozorovateľňa mala aj malú verandičku na posedenie a vysoký tenký stĺp, ktorého účel však zostal pre družiníkov úplnou záhadou. Zelenkavý prísvit v celom Dagote vrhajúci dlhé tiene a pomerne zachovaný interiér domu, až na rozbité stĺpy, pôsobili miestami až úplne hororovo. Dom však bol kompletne prázdny a tichý.

Išlo sa prehľadávať obe miestnosti na prvom poschodí. Sekus prehľadal celkom úspešne 4x4 sáhy veľkú knižnicu vo vnútri ktorej boli tri spráchnivené kreslá s malým stolíkom a Šátor medzitým prešiel spálňu. Obaja dokonca čosi našli. Šátor pod zborenou zničenou posteľou, ktorú odtlačil, objavil malú tajnú skrýšu. V miestnosti bol ešte malý písací stôl pokrytý nepoužiteľnými rozpadnutými zvitkami, zaschnutým kalamárom a spráchnivelým husím brkom. Vedľa stolíka ešte stála zhnitá malá stolička. Sekus tiež čosi objavil a hneď akosi aj otvoril tajný zaprášený výklenok na ľavej stene kde boli nejaké rozbité knihy a tiež akýsi veľmi ľahký tubus na mapy a zvitky, ktorý sa mu odvtedy stal verným spoločníkom. Tubus sa totiž ukázal byť mimoriadne užitočným. Vošlo sa do neho až zhruba 50 zvitkov, ale až po tom čo z neho vysypal prášok z rozložených starých máp a zvitkov, ktoré v ňom boli dovtedy. Prskajúc a kýchajúc ich odtiaľ vyťahoval, keď ho do jeho jedinej ruky dosť hlboko sekla malá čepieľková, predtým nezistená a nespustená pasca. Liala z neho krv ako na bitúnku.

Mačka mňaukla a bez ďalšieho vysvetlenia zoskočila z Gorgovej helmy a rozbehla sa smerom k zámočku. Šátor rýchlo vytiahol Sekusovi z batoha nejaké byliny na zastavenie silného krvácania a na ošetrenie rany. Gorg medzitým ticho zakričal na xO2, ktorý cez rozbité sklo malého domčeka služobníctva pozoroval okolie, aby sa ukryl a bol v strehu, a bežal za mačkou do zámočka. Sekusa so Šátorom poľahky našiel podľa hluku a kriku hore v knižnici kde zbadal skrvaveného kúzelníka, ktorého súcitne oblizovala mačka. Šátor sa ho dotkol, napriek jeho odporu z plytvania, Sekusa a rana sa mu hneď vplyvom kúzla zacelila. Sekus si namosúrene zobral svoje už vybalené byliny /Červenoočko/ späť do torny a začal sa vypytovať na Gorga, ten však už dávno stál v miestnosti. Kúzelník vyzeral byť celou záležitosťou s pascou dobre vykoľajený.

Gorg sa vybral späť strážiť ulicu načo mu mačka vybehla späť na helmu a pohodlne sa tam usadila. Cestou ešte poprosil Šátora aby ho cez okno na poschodí kryl keby sa niečo zomlelo. xO2 hľadal cez miestnosti služobníctva a cez hospodársku časť budov vstup do hlavnej budovy zámočka, ktorý sa mu po asi smene hľadania skutočne podarilo nájsť a po prehádzaní niektorých kusov rozbitého nábytku vyšiel na prízemí hlavnej budovy samotného zámočka, v jeho kuchyni. Začal hľadať nejaké fľaše, ktorých tam rozbitých bolo pomerne dosť, ale nerozbité a pomerne čisté boli len dve. Začal pátrať po nejakej špajzi, sklade alebo akejsi pivnici. Hľadal nejakú zatvorenú fľašu s tekutým obsahom. Po smene hľadania natrafil na schody dole vedúce do špajze v ktorej na háku viseli zhnité kusy najskôr prasaťa, na stoloch ležali rozhádzané kusy spráchniveného chleba, to celé pre pomerne veľkú domácnosť. xO2 v špajzi našiel aj fľaše so starým zapečeteným fľaškovým vínom. Medzitým Šátor so Sekusom riešili čo ďalej a či neposadiť Gorga do strážnej vežičky, čo Šátor lakonicky komentoval, že Gorg čelí radšej nebezpečiu na zemi a čelom. Nato Sekus vliezol do kúpeľne v blízkosti spálne. Vo vnútri bol prázdny obrovský sud na kúpanie, kopec malých či väčších džbánov so zbytkami slizkej zhnitej vody a niekoľko zhnitých a spráchnivených utierok, drobný kúsok zatvrdnutej morskej soli. Po zemi boli asi kedysi kožušiny, no teraz však už boli len ťažko viditeľné. Šátor prehľadal pre istotu ešte raz výklenok v knižnici kde však nič nenašiel. Sekus sa vrátil späť do knižnice kde vytrvalým prehľadávaním miestnosti našiel dva kúzelnícke zvitky na Modré a Rudé blesky pre seba.

Na ulici stále stáli dvaja debatujúci drakoniáni. Gorg si z ulice kútikom oka všimol na chvíľu z vežičky vykúkajúceho Sekusa. xO2 sklamane vyšiel hore schodiskom ku hľadajúcim a debatujúcim družiníkom. Oznámil im, že vodu nikde nenašiel a Šátor mu takmer bez slova strčil do ruky prsteň, ktorý našiel v knižnici. xO2 neváhal a prakticky ihneď si rozložil svoje náradie a prezrel si prsteň spolu so svojou žabkou. Sekus so Šátorom sa vrátili do knižnice ďalej prehľadávať keďže predpokladali, že by v nej ešte niečo cenné mohlo byť. xO2 nebol po smene veľmi úspešný a zistil len, že strieborný prsteň skutočne vyrobil alchymista - theurg. Šátor našiel zapadnutú mapu v jednej spráchnivenej knihe kde bola nakreslená akási miestnosť vedúca zo špajze. Rýchlo si prezrel ešte zvitok pre hraničiara, ktorý našiel Sekus, na ktorom boli uložené dve ťažké zranenia. Veľká pomoc, ktorá možno raz niekomu zachráni život. xO2 zarputilo obhliadol ešte raz odolávajúci prsteň. Sekus náhle stuhol vyzerajúc akoby sa na čosi sústredil. Zakrátko zahlásil, že majú nejaký problém a o chvíľu k nim dobehne Gorg. Vyzeralo to, že mu čosi telepaticky prezradila mačka. Blížili sa drakoniáni.

Gorg počkal kým prídu bližšie a rozbehol sa ozlomkrky späť k zámočku za zvyškom družiny. Pred vbehnutím do zámočka sa ešte otočil. Uvidel ako v bráne do dvora stoja postavy drakoniánov. Sekus opatrne vykukol z okna a pritlmeným hlasom kričal na ostatných v spálni, že prichádzajú drakoniáni. Gorg sa hotoval vybehnúť hore na druhé poschodie za družinou, aby sa postavil k oknu, xO2 sa rovno postavil k oknu zo spálne s nachystanou kušou. Sekus pozorujúci pri okne videl ako ktosi stojí v bráne do dvora, ktorá bola vzdušnou čiarou asi 35-40 sáhov. Mačka s Gorgom si všimli, že drakoniánom temne červeno svietia v hrudi akési drahokamy. Sekus tlmene zakričal ostatným, že sto myslí, že majú nejaké detektory, ktorými zisťujú nepriateľov v okolí podľa toho čko mu hlási mačka. V spálni prebehla rýchla tlmená debata o ďalšom postupe. Sekus si do ruky dal pre istotu zvitok. Gorg už ďalej neváhal a rýchlo vybehol po schodoch k ostatným kričiac, aby boli v strehu, že prichádza 6 ťažko ozbrojených drakoniánov. xO2 súhlasne pokyvujúc hlavou mal v ruke kušu, v nej jedom potretú šipku, prst na spúšti kuše. Čakal. Šátor strážil okolie pozerajúc tiež von zo zaprášeného okna.

6 bozaci so širokými mečmi a dobrými štítmi vbehli dnu a zastavili asi 15 sáhov od podchodu, zhruba v strede dvora, obzerajúc sa dookola. Zjavne neišli úplne na isto. Všetci mali navlas rovnaké oblečenie a v zbroji na hrudi mali otvor kde bolo vidno už vyššie spomenutý, temne červený kameň vyzerajúci ako rubín o cca 5 coulovom priemere. Tento im teraz stále žiaril ako si stihol všimnúť už aj xO2. Sekus zakúzlil a tým vlastne zahájil boj. Gorg sledoval za oknom cez zrkadielko situáciu na nádvorí. Z kúzelníkovej ruky vyletel malý biely oriešok, ktorý pri drakoniánoch vybuchol na veľkú bielu guľu. Drakoniánska hliadka v ktorej boli Grwek, Krw, Swah, Kwah, Alg a Tuw svorne zarvali nahlas bolesťou a ostali otrasení z nečakaného útoku zarazene stáť.

Swah ako veliteľ zaškriekal hrdelným hlasom nejaký povel, no medzitým ho xO2 trafil šipkou. Samotná šipka ho síce len trochu škrabla, no o šipku až tak nešlo. Šlo o jed, ktorý narobil výrazne väčšiu paseku, a ktorý mal xO2 špeciálne namiešaný proti drakoniánom. Ten jed Swaha okamžite vyradil. Že je vlastne veliteľom družina zistila až neskôr a v danej chvíli to bola viac výhoda ako nevýhoda. Grwek sa zjavne na veliteľov povel hneď na päte otočil a utekal späť, asi zavolať pomoc. Ostávajúci štyria bozaci sa rozbehli smerom k zámočku, vleteli cez dvere dnu a vybehli hore po schodoch. Teraz šli už zjavne naisto. Gorg sa medzitým nachystal a rozkročil sa do dverí, každú chvíľu čakajúc útok. Za dverami sa po krátkej chvíli objavil Krw, Alg a Tuw nasledovany posledným Kwahom. Krw sa bez váhania zúrivo vrhol na Gorga v dverách a za ním sa dnu tlačil Alg. Kúzelnou strelou doráňaní Kwah a Tuw stáli len bezradne obďaleč, keďže sa cez Gorgom a Krwom zatarasený vchod do izby nemohli dostať. Zúrivo prešľapovali na mieste.

Gorg dvojitým, nie veľmi úspešným sekom ťal do Krwa, ktorému vystrekla do výšky zelená krv z otvorených rán. Šátor rýchlo cez okno zamieril na utekajúceho Grweka, ktorý sa snažil dostať na ulicu a po pomoc, svoj detonačný šíp a tak Grwek nestihol dobehnúť ani k podchodu, ktorý viedol na ulicu, keď sa ozval silný výbuch a padol ako podťatý na zem kde okamžite skamenel. Mačka zakúzlila na Gorgovej helme a dotkla sa ho pravou packou a Gorg sa zrazu cítil nejaký urýchlený. xO2 poslal zo zotrvačnosti šipku po padnutom Grwekovi na nádvorí, no šipka len preletela vzduchom na mieste kde drakonián predtým stál a odrazila sa od zeme niekoľko sáhov odtiaľ. Sekus zakúzlil opäť svoj silný biely oriešok, no ten sa tesne pred odpútaním od prsta len neúčinne rozplynul vo vzduchu pred ním. Kúzlo silnej bielej strely mu nevyšlo. Sekus si len zťažka povzdychol. Dnes skrátka vôbec nemal dobrý deň.

Medzitým vo dverách Krw v odplate zasadil Gorgovi ťažký sek a potešene zavrčal nad úspešným úderom. xO2 vidiac, že boj bude ťažký a dlhý, pustil na zem kušu a vybral si jed na namočenie ďalších šipiek, no bol to pomalý proces. Šátor bezradne cielil s napätým lukom sem a tam a sledoval v dverách bojujúceho Gorga, keďže nemohol cez Gorga strieľať lebo riziko trafenia Gorga bolo veľmi vysoké a mierením sa mu žiadnu skulinu nájsť nepodarilo. Gorg opäť z celej sily ťal po Krwovi a druhým sekom sekerou ho zase trochu zranil, no celkovo bol Gorg s postupom boja veľmi nespokojný. Krw vyzeral síce už pomerne dosť dosekaný, no stále úspešne odolával Gorgovým útokom kedy sa celkom úspešne uhýbal vražednej sekere, pričom sám naopak zasadzoval často nepríjemné údery. Likvidácia húževnatého drakoniána trvala až nebezpečne dlho. Sekus si vytiahol zvitok a Šátor bezradne krčiac ramená založil luk späť na rameno. S Gorgom to nevyzeralo dobre. Síce sa bránil útokom Krwa a no bol už riadne dorúbaný a boj to bol minimálne vyrovnaný. Kwah a Tuw niečo zaškriekali smerom ku Krwovi a zbehli dole k vyradenému veliteľovi Swahovi na nádvorí.

Okamžite ho začali ťahať preč smerom k studni a von na ulicu. Zrýchlený Gorg opakovane ťal po Krwovi, ktorý už nakoniec neodolal tiahu opakovaných viacnásobných útokov vražednej sekery a skamenený sa zvalil rovno pred Gorga. Gorgovi však sekera napriek snahe ju rýchlo vytiahnuť, zatuhla v soche mŕtveho Krwa. Šátor mu zakričal, že nech sa Gorg nebojí, že on sa po chvíli rozpadne na jemný prach a sekera sa mu uvoľní. Sekusovi vyšľahli z pravého oka tri modré blesky a zamierili cez okno rovno na Tuwa na nádvorí. Tesne pred ním sa však opäť z ničoho nič vyparili a zmizli. Sekus pretočil oči a zakvílil, že toto už nie je možné. Najprv sa poreže a potom mu nevyjdú až dve kúzla za sebou. Šátor sa zavesil za okennú rímsu a skočil dole z druhého poschodia. Doudieraný sa postavil opäť na nohy, no bol to zjavne najrýchlejší a vlastne jediný spôsob ako sa dostať von z izby keď vstup zablokoval bojujúci Gorg a drakonián. xO2, keď zbadal cez okno ako dvaja drakoniáni ťahajúc veliteľa, chcú utiecť z bojiska preč, hodil na zem šipky a jed, ktorý sa našťastie vo fľaštičke nerozbil a zchytil zo zeme naspäť svoju kušu. Teraz ňou mieril na oboch utekajúcich.

Gorg nechal sekeru trčiacu v soche Krwa tak a vytiahol si radšej meč a štít spoza opaska. Šátor sa medzitým na nádvorí rozbehol za tromi drakoniánmi a skúsil skopnúť dobitého Kwaha na zem, no minul. Kwah a Tuw ťahajúc veliteľa, sa vliekli ďalej, keď Tuw sa zrazu zvalil pod xO2 jedovatou šipkou vyradený na zem a ostal ležať na pol ceste medzi studňou a podchodom. Kwah teda ťahal veliteľa udatne ďalej sám cez nádvorie do podchodu a ďalej preč. Sekus, vidiac situáciu, sa rýchlo teleportoval dole do podchodu, ktorý viedol na ulicu aby im zámer prekazil. Kúzla mu našťastie vyšlo. Medzitým v zámočku viedol Gorg svoju súkromnú vojnu a ťal po Algovi dvomi sekmi, no opäť ani raz nezasiahol. xO2 v spálni za Gorgom stál a škodoradostne sa smial až sa za brucho chytal, keď videl urputnú snahu stále neúspešného a už poriadne zlostného Gorga. Zjavne ani on nemal svoj deň. Šátor medzitým konečne skopol Kwaha celou svojou silou, že mu skoro hlavu odkopol a ten sa natiahol ako bol dlhý v podchode tak, až zotrvačnosťou vyletel na ulicu. Ostal tam ležať v bezvedomí. Sekus zakúzlil na Šátora ďalšie kúzlo, no to mu zase nevyšlo. Mačka na Gorgovej helme zoslala modrý blesk na Alga aby Gorgovi pomohla udolať ďalšieho húževnatého drakoniána. Gorg po ňom opäť neúspešne ťal mečom. V podchode zatiaľ Sekus vytiahol svoj kesrithský meč a sledoval tajne dianie na ulici, kde sa našťastie zatiaľ nič podozrivé nedialo.

xO2 strelil na vyradeného Tuwa obyčajnú šipku čím ho úspešne dorazil a ten okamžite skamenel. Šátor v podchode rýchlo vtiahol skopnutého Kwaha niekoľko sáhov dnu hlbšie do podchodu. Veliteľ Swah tiež zostal ležať vyradený v podchode. xO2 stál v okne a sledoval striedavo situáciu dole aj hore aby mohol prípadne zasiahnuť, no zatiaľ nebolo veľmi ako. Alg zase úspešne zranil Gorga čo Alga povzbudilo v ďalšom boji, keďže drakonián bol už dosť zranený a nevyzeralo to sním vôbec dobre. Gorg ho na oplátku našťastie sekol mečom dvojitým famóznym výpadom po ktorom ostal Alg úplne otrasený a prakticky tesne pred smrťou. xO2 medzitým zhodil kušu a zdvihol šipky s jedom zo zeme, aby si ich odložil, že si ich natrie, keď bude naokolo väčší kľud. Mŕtvy Krw sa ešte stále nerozpadol a väznil tak stále Gorgovu sekeru. Alg, už v poslednom ťažení, zasadil Gorgovi z pomsty zúfalú ťažkú ranu a ten mu to vrátil slabým neúčinným výpadom. Šátor postupne dotiahol oboch ťažkých vyradených drakoniánov Swaha a Kwaha na rovnakú úroveň v podchode a Sekus medzitým stále strážil ulicu kde sa však našťastie stále nič nedialo.

xO2 konečne odložil tri šipky aj jed a Gorg opätovne zaútočil dvoma sekmi na Alga, no opäť ho nemohol zasiahnuť. Šátor sa otočil a rozbehol späť do zámočka, pričom Sekusovi zakričal, že ide pomôcť Gorgovi, načo mu zakričal Sekus aby nechal Gorgovi priestor, lebo podľa mačky sa mu vedie pomerne dobre. Alg rozzúrený ťal úspešne opäť po Gorgovi čo ho už začalo páliť do biela. Šátor dobehol ku schodom zámočka. xO2 sa vystrčil z okna a sledoval okolie pričom si všimol ako Šátor beží späť k nim do zámočka a zakričal na Gorga nech sa drží. Sekus v podchode pri vyradených drakoniánoch stále strážil pričom sa neskôr opatrne presunul k rozbitej studni. Gorg konečne vyradil Alga, ktorý sa vyvalil naznak pred Gorgom. Šátor dobehol ku Gorgovi, no ten už jeho pomoc nepotreboval a už len zťažka oddychoval po ťažkom boji. Krvácal z mnohých rán uštedrených oboma drakoniánmi. Sekus so Šátorom, celý čas nadávajúc nad ich váhou, odtiahli oboch vyradených bozakov z podchodu, pričom Šátor s Gorgom, ktorý im pribehol na pomoc ich potom lanom zviazali. Gorg si konečne mohol vytiahnuť sekeru z hromady prachu čo ostala po Krwovi. Po ďalších dvoch zabitých drakoniánoch ostal tiež už len jemný prach. Inak po nich ostalo už len plátové brnenie, plášte a nejaké vačky ako aj zbrane. Kameň v hrudi sa im rozpadol na rovnaký jemný prach a v brnení drakoniánov v tomto mieste trčala malá diera.

Sekus prehľadal všetkých drakoniánov, mŕtvych aj vyradených. xO2 zbehol späť do kuchyne kde mala byť podľa ich úvah, a už skôr objaveného nákresu, nejaká tajná chodba a skutočne objavil pri prehľadávaní schovanú úzku tajnú chodbičku. Keď sa ju alchymista hneď aj pokúsil otvoriť dostal ranu zo šipky vystrelenej zo steny kde bola šikovne ukrytá malá pasca. Chodba išla asi 3 sáhy, keď ústila do nejakej malej miestnosti. Gorg so Šátorom preniesli omráčených bozakov k tajnej miestnosti cez kuchyňu. Preskúmaním Sekus u nich našiel nejaké strieborné a medené mince, jednu neznámu lahvičku a u veliteľa, ktorý mal plášť označený zlatavým prúžkom aj nejaký menší, železný, hrdzavý, no zjavne používaný kľúčik.

Narýchlo obhliadli tajnú miestnosť, ktorá bola kobkou kde asi bývalý majiteľ zámočka mučil svoje obete. Bola symetrická, 3x6 sáhov veľká, s jedným vstupom cez krátku tajnú chodbu, ktorú objavil xO2. Po bokoch boli po dva páry okovov, v jedných bola stále prikovaná nejaká dokrútená a pokrivená kostra. Nejaký chudák bol asi dosť vytrvalo mučený a nakoniec ponechaný svojmu osudu v podzemnej kobke. Družina sa v kobke rozložila, preniesla tam všetky veci aj drakoniánov a zorganizovala výsluch nebezpečných zajatcov. xO2 medzitým prezrel predmety od bozakov. Nič zaujímavé medzi nimi však neobjavil.

Alchymista sa zastrájal, že keď nebudú hovoriť tak ich poleje svojim Rudými krížmi. Sekus ho zastavil s tým, že bozaci sú vyradení a na pokraji smrti a že od nich potrebujú aspoň nejaké informácie o podzemí a že Sekus ich mučit nevie a nebude, načo xO2 stroho reagoval, že ale on áno. Šátor s Gorgom strážili v kobke a len sa pochechtávali nad celou debatou. Zdalo sa, že to tu ešte bude veľmi zaujímavé. Nakoniec Sekus povedal, že keď nebudú spolupracovať tak nastúpi xO2 s čím xO2 ochotne razom súhlasil. Sekus ahmarštinou začal samotný výsluch otázkou ako sa volajú. "Jsme Swah, Tuw a Alg" odpovedal Swah. Nato sa ich Sekus spýtal na hodnosti. "Pcha, smraďochu, nevidíš, že sme Bozaks?!" povýšene odpovedal Swah. Sekus sa nedal vyviesť z miery a pokračoval ďalej podobnou otázkou, kto je ich veliteľ. Swah len bez reakcie dodal, že bozaci sú predsa nadradení nejakým elfským smradom takže mu nemá čo dávať podobné otázky. Sekus len podotkol, že je to len jeho osobný názor. Swah nechápavo hľadel na Sekusa, keďže najskôr vôbec netušil čo chcel elf slovom názor povedať, asi ho nepoznal. "Kdo Vám velí?" nedal sa odbyť Sekus a pokračoval stále v téme. Swah len odbojne zakričal "Já!" a vyceril hnusné, ostré zuby. "Jseš odvážnej" ocenil ho Sekus. "A tebe velí kdo?" opýtal sa opäť Sekus. "Pcha" odfrkol drakonián. "Mne velí smradi Baaz!" "Tak smradi Baaz říkáš, tak to im a tebe nebude vadiť, keď pozabíjam tvojich ostatných druhov?" spýtal sa ironicky Sekus. Gorg sa zdvihol, a opýtal sa Šátora, či to radšej nejdú vonku preskúmať lebo toto vyzerá byť nadlho. Swah si odfrkol a odvetil, že jeho druhov temnota určite rada privíta. Šátor, vidiac pomalý postup výsluchu, súhlasil, že radšej pôjdu vonku na prieskum. Sekusa odrazu niečo napadlo a opýtal sa Swaha či by mu nevadilo, keby jeho druhom doprial večný život a temnotu by potom nikdy nevideli. Swah sa strhol a tupo hľadel na kúzelníka pričom si pod nos mrmlal "Co to meleš za nezmysly smradlavej elfe?" Sekus potom ponúkol Swaha dúškom vody, no Swah to odmietol a vypýtal si radšej alkohol. "Možná mám, možná ne" tajomne odvetil Sekus, "koho zajíma voda?" spýtal sa ironicky Swah, načo mu Sekus odvetil, že jeho. Swah sa uškrnul a víťazoslávne dodal, že voda je sračka pre zmekčilých elfov. Sekus začínal mať pocit, že rozhovor nie je len dlhý, no hlavne vôbec nikam nevedie, Swah mal podobný pocit a znudene sa otočil na bok považujúc týmto celú debatu za odbitú.

Gorg so Sekusom si uzrejmili čo Sekus zistil a Sekus pokračoval bez nálady ďalej. "Ako ste nás našli?" "Síla Temnoty nám ukázala cestu!" odvetil drzo Swah. Gorg sa vychádzajúc von otočil v dverách a uchehtol sa "Oni sú fakt asi nejakí fanatici!". xO2 to nevydržal "Nechceš vážený Sekusi aby jsem ti pomoh?" Sekus ho odbil, aby radšej ďalej prezrel tie predmety čo mu dali. "Aká síla temnoty?" pýtal sa ďalej, "Síla Temnoty, která pramení v bahně co je tady všude pod městem nebo jaká?". "To bahno je jenom znak a příznak té temnoty!" vykríkol Swah. Sekus sa neudržal a začal s odporom kričať na drakoniána "Smrdí to jako vaše tlama!" Šátor, ktorý stále ešte počúval dialóg sa po preklade zarazil a usmial sa, "Sekusi nějak se nám začínaš měnit!" a s tým aj odišiel za Gorgom skontrolovať okolie. Swah s odporom skrčil tvár a vytiahol odniekiaľ z päty hnusný zelený chrachel, ktorým skúsil opľuť Sekusa, no ten sa mu však vyhol a zelená smradľavá slina tak neškodne stiekla len po spodku plášťa. Ovládol sa a pomyslel si, že o chvíľu to celé aj tak ukončí xO2, chcel však predtým drakoniána ešte trochu podusiť aj keď pochyboval, že rozhovor má na bozaka vôbec nejaký vplyv. "Už se těšíš zase na nějakej ten váš nechutnej rituál vzniku ďalších drakoniánu, co? A myslíš, že to všechno hravě přežiješ? Co?" " Přesně tak! Zítra bude nové novoluní a zrodí se dalších sto nových bratří!" odvrkol mu Swah. Asi ťažko sa toho dožiješ, pomyslel si Sekus, keď si náhle všimol xO2, ktorý už narýchlo končil s prezeraním predmetov, lebo tušil, že bude musieť jasne ukázať zlu kto je tu v kobke pánom.

Sekus Saga skúsil podpichnúť "Hm, zítra je pro tebe velmi daleko, zítra ten váš velekněz už nespatří temnotu těchto míst!" Swah sa nezdržal a začal sa nepríčetne smiať až tak nahlas, že to začuli aj Gorg so Šátorom na prieskume, ktorí práve načúvali vonku niekde v kuchyni. "Nepomůžou vám ani vaši přátelé na severu!" vyhrážal sa pateticky Sekus, no odpoveďou mu bol len divoký pobavený smiech do tváre a ignorácia jeho hrozieb. xO2 už nervózne poškuľoval po Sekusovi, že zakročí, no stále nevedel čo si má počať s posledným predmetom lebo sa mu zdalo, že tam cíti trochu magenergie. Nerozhodne váhal. Sekus sa neovládol, schytil dýku a bodol Swaha rovno pod rubín v hrudi načo Swah hneď skamenel s tvárou skrivenou nepodareným polovičným smiechom. Neskoro, pomyslel si xO2 a sústredil sa opäť na svoj predmet, keďže Sekus už svoj vnútorný boj zjavne vyhral. Dýka ostala zabodnutá v skamenenom tele.

"Tak, a těďko vážne, kdo je tady velitel?" opýtal sa Sekus potom čo vytiahol z opasku ďalšiu dýku a otočil sa k zostávajúcim dvom drakoniánom. "Pcha, právě si ho zabil, smrade!" odvetil Alg, ktorého podľa pokriku ostatných drakoniánov neznámo prečo volali aj Sag. Asi prezývka. "Tvé jméno je Sag, jestli si to dobře pamatuju" začal po dobrom Sekus. "A co? Jaké je tvé jméno, smrade? Z tvého elfského jména se tak akorát pozvracím!" odvrkol Sag. "Tu radost ti dopřeju, jmenuji se Sekus!" Drakonián sa povracal, presne ako sľúbil a na podlahe kobky sa ocitli zelenočierne zvratky páchnuce veľmi silne po alkohole. Sekus horúčkovito rozmýšľal ako z týchto odpudivých, tvrdohlavých a vzpurných protivníkov vypáčiť aspoň nejakú informáciu, hľadal nejaké citlivé miesto zajatcov. "To už není jako kdysi, kdy jste uměli létat!" Vyzeralo, že trafil so šťastím úplne presne tam kam chcel. Drakonián sa napaprčene zdvihol a vyhrkol "A čo? a čo? a čo ako má byť?" Sekus sa hneď chytil a dráždil drakoniána s radosťou ďalej "To už není jako tehdy, kdy na nás bozaci útočili ze vzduchu a mi je pobíjeli rudými kříži!". Sag sa chytil "Ne, to nebyli bozaci, ti nikdy neuměli létat!". "Tak kdo to tedy byl? kdo to tam létal?" dobiedzal ďalej Sekus. "Co já vím, mohli to být naši velitelé, nebo Sivaks, Kapaks, kdo to ví?" Sekus sa nezdržal malej provokácie "A kdo vás ma všechny rozeznat? Jste všichni slabí a změkčilí, hneď tady zvracíte!". Sag sa začal rehotať "A ty smrade? Ty kde máš křídla? Ja mám aspoň malé, no ty nemáš žádné!" a spokojne sa usmieval. Sekus, mierne vykoľajený logickou odpoveďou sa zmohol len na "Co ty víš, co ja skrývam pod svým pláštěm?". Sag sa len zasmial a odvetil, že určite len tu umelú ruku. "Umělá ruka je možná víc než ty vaše křídla." Odpovedal mu Sekus a rozmýšľal čo ďalej. Ten rozhovor opäť vôbec nikam neviedol a vypáčiť zmysluplnú informáciu bolo prakticky nemožné.

Vyrušila ho invektíva Saga, ktorý ho podpichol, že tá umelá ruka mu lietanie nezaručuje. "Jo a vám ty zakrslé křídla jenom spomínaní na létání" Sekus zamyslene odvetil. "Kdo Vám řekl, že jsme tady? Ti prolhaní kudůci, ktorým se nedá věřit ani to, že jejich máma byla...." odmlčal sa a pozrel na xO2. Ten v kľude prevracal v ruke predmet a vyzeral, že momentálne nič iné ani nevníma. Potom ho napadlo, že on vlastne ahmarsky nevie takže pokračoval ďalej, no aj tak zmenil svoju pôvodnú formuláciu ".., že jejich máma byla normální kudůcke rasy? Že to jsou tvorové, kteří snad někdy vypadali jako normální kudůci?" dráždil Sekus ďalej "Byli to oni?" Sag sa nezdržal a vykríkol "Pcha, kudůci jsou rovnací změkčilí sráči jako elfové!". Tentoraz naopak Sekus ľutoval, že xO2 nerozumie ahmarsky. "Tak proč je používáte?" No drakonián ho prerušil, že bozaci ich nepoužívajú, ale kudůci im slúžia. "A jak sa na ně můžete spoléhat?" opýtal sa Sekus a snažil sa vypáčiť viac o spolužití dvoch tajomných rás dole v podzemí. "Oni slouží dobře, pretože se bojí, bojí se Temnoty!" Sekus si odfrkol "Kdo by se přece temnoty bál?" Sag sa uškrnul a odvetil "Temnoty? ten kto nemá moc". Sekus sa zamyslel a skúsil vyhrážky "Zničíme to vaše bahno tady kolem, co je projevem té temnoty, tím začneme!" odmlčal sa a potom oduševnene pokračoval ďalej "a pozvedneme chrám z temnoty kam padl!" no odpoveďou mu bol len výsmech Saga, že chrám bude naveky slúžiť k zrodeniu jeho bratov. "Jak se tvoji bratří vůbec dostali do chrámu, kam mohlo vstoupit jenom dobro, jenom dobrá postava, která vyznáva lásku a mír nade vše?" opýtal sa zvedavo Sekus. Zhovorčivý Alg mu odvetil " Pcha, byli jste to vy lidé, vy sami jste si spravili z vašeho chrámu sídlo našeho boha! Zapomínáš na staré kletby, elfský měkkýši!" Sekusa ten fakt zaujal, no nedal to vedieť "Vaše kletby jsou už dávno zapomenuty, tak jako vy!" No Saga náhle debata prestala baviť "Pcha, to všechno jsou jen žvásty plné sraček, nezajímáš mne!" a ostentatívne si odpľul pred stojaceho Sekusa. "Vy možná toužíte dostat se na povrch, no mi známe cestu!" lákal ho Sekus. Alg sa však nedal chytiť a dogmaticky si mlel medzi odpľutiami svoje "Pcha, nikdy nenajdeš cestu ven, skapeš tady i s ostatníma!" Sekus len dodal, že vonku už bol, no Alg mlel ďalej svoje. "Jsou nas tisíce, desettisíce! Udavime te svými malými křídly když budem chtít!" Sekus sa začal smiať, prešiel vedľa k ležiacemu Tuwovi, odhrnul mu plášť a pozrel sa na ich malé krídla. Začal sa smiať ešte viac. Toto už zjavne zúčinkovalo a popudený Sag sa zdvihol z podlahy kobky a začal vykrikovať "A čo? a čo ma byť? Nemáme je jako Sivaks nebo Kapaks! a čo má byť?" "Ty je mají väčší?" Sekus nadviazal. "Pcha, jedno zamavnuti a budeš bez hlavy, smrade!" Sekus nechápal "Chceš mi říct, že vám je ocel na nic? Zbroje a zbraně, které máte na sobě jsou vám taky na nic? Že nás umlátíte křídly?" neveriacky sa opýtal . "Pcha, presne tak!" potvrdil mu drakonian. Ostalo ticho.

Po chvíli sa zjavne vykoľajený Sekus opäť ozval "Vždyť vy ani nevíte, že jsme tady!" no odpoveďou mu bol len smiech Saga. "Jsou nás spousty, které vi kde vás hledat, jste malí, mäkký a dobrí a to vás prozrazuje!" Sekus len neveriaco krútil celý čas hlavou "Ne, tomu neverim, ti nas nenajdou, vy to nevite, vy to jenom tusite, tak jako vsechno cos mi rek". Sag si z toho nic nerobil "Pcha, samé zvasty". Sekus si povzdychol. Tak bezvýsledný výsluch už dlho neviedol. Otočil sa a spýtavo sa pozrel na xO2 čo ďalej, no ten mu nevenoval ani najmenšiu pozornosť pohrúžený do svojej práce. Napadlo ho ako by sa od drakoniánov mohol dozvedieť kde je voda, na druhej strane nevedel ako sa to opýtať keďže drakoniáni vodu zjavne k životu vôbec nepotrebovali. Nakoniec sa opýtal kde je najlepšie miesto aby mohol vidieť ako sa rodia noví z jeho "nadradenej" rasy. "Nejlepší je stát se potravou!". "Vy, ale potřebujete těla na to aby ste se zrodili a na to nemáte tolik těl, vy ubozí, nemůžete mít tolik těl!" viedol si svoje Sekus zjavne smerujúc k bodu ako získavajú drakoniáni nových ľudí z povrchu. Sag sa však nenechal popchnúť k odpovedi. Zjavne bol síce veľmi prchký, ale súčasne sa ukazoval byť aj prekvapivo bystrý. Sekus rozpačito ustúpil, prerušil svoj výsluch a vyšiel na chvíľu von ku Šátorovi a Gorgovi s ktorými sa začal v tichosti radiť.

Padli návrhy omočiť lano v studni na nádvorí so smolovitou tekutinou na dne. Práve sa po ňu chcel Sekus vybrať, keď sa so strašnou ranou rozleteli dvere mučiarne v ktorej nechali samého xO2 so zviazanými drakoniánmi. Otvárajúce sa dvere trafili Šátora a Gorga, čo ich odmrštilo bokom a omráčilo, Sekus sa našťastie stihol dverám uhnúť. Cez rozrazené dvere vyleteli pajdajúci bozaci. xO2 zaskočený zízal za nimi, pričom v kobke ostali na zemi len roztrhané cáry lana. Gorg si začal okamžite šomrať popod nos "Vždyť měli být svázání!?" a začal vyťahovať sekeru. "Svázal jsem je já!" takmer ospravedlňujúco dodal Šátor a vrhol sa tiež za unikajúcimi bozakmi. Zvnútra sa ozval nahnevaný výkrik "Ja někoho zabiju!". To xO2 lamentoval nad zničenou výrobou nejakého predmetu čo práve kuchtil, ktorú mu bozaci pri svojom úteku rozšľapali. Gorg pribehol k bozakom a machol po jednom sekerou čím ho dorazil, no hneď si šikovne vytiahol sekeru a ťal po druhom čím druhého drakoniána opäť vyradil. Ten sa zvalil hneď na schodoch kam sa stihli medzitým obaja dostať. "Jednoho nech!" zakričal rýchlo Sekus aby Gorg nedorazil aj toho ležiaceho drakoniána, ktorý sa rýchlo začal preberať. Ich odolnosť a výdrž boli ohromujúce. "xO2, prosím ťa čo to tam robíš? A ako to, že si ich poriadne nestrážil?". "Nech ho!" bránil xO2 Sekus. "A prečo si ich neprehliadol Sekus?" obrátil sa na neho hneď s otázkou Gorg. Nad neúspechom lučby lamentujúci xO2 si sťažnosti Gorga vôbec nevšímal, "zas mi to nevyšlo, já se na to vykašlu!" vyhrážal sa. "Gorgu, já nejsem válečník," bránil sa Sekus, "jak sem měl vědět, že se pozbíraj? ja když jsem vyřazen tak se tak rychle nezvednu!". "Jsi mi o tom mohl říct, když si to věděl, že jsou takhle živí." pokračoval v obhajobe.

"Co s nima?" spýtal sa Šátor snažiac sa odviesť debatu viac konštruktívnym smerom. Sekus začal nadávať lebo si náhle všimol úplne zničené lano. Celá záležitosť ho zjavne rozladila a rozpumpovaný pokračoval, že ešte nejaké lano majú a tak navrhuje bozaka na neho zavesiť a mučiť kým nepovie čo chce povedať. /až neskôr si uvedomil aký nezmysel vlastne povedal a opravil sa, že kým drakonián nepovie všetko čo potrebujú vedieť/. Začal Šátorovi vysvetľovať aký sú oni strašne prolhaný a že sa od nich na rovinu nič nedozvieš, že im musíš povedať, že napríklad zlato je na severe aby si sa dozvedel, že je vlastne na západe. Hm, pohmkaval xO2 so Šátorom. "A to treba nevíš, že to zlato je v skutečnosti na východě". Postupne začal vysvetľovať to málo čo od nich zistil, a že verí že sú tak presiaknutí zlom, že by vedeli dať deti levom či supom. Alebo kyseline, dodal vecne zo svojho oboru xO2 snažiac sa byť účastný kúzelníkovho hnevu.

Sekus rozpumpovaný pokračoval ďalej vo vysvetľovaní. "Jeden z nich si dovolil na mně plivnout!". xO2 sa napriamil "Sere tě? ja si to s nim vyřídím, sere tě?". "Ne, počkej xO2.." zadržoval ho Sekus, pričom Šátor sa začal tlmene smiať pri predstave xO2 činiaceho spravodlivosť. Gorg zadržiaval xO2, ktorý sa už už hotoval vrhnúť Rudy kríž na ležiaceho bozaka a vehementne bojoval s rukami Gorga. "xO2 neee!" začal hulákať Sekus. "Ještě potřebujem vědět jak funguje to bahno, ty krystaly co tak zari v jejich hrudi, ty jako alchymista nechceš vědět jak fungujou?". "xO2, kľud!" hučal na neho z druhej strany Gorg, ktorý ho držal. "Šátore poď mi pomôcť, ja ho už neudržím! Trhá sa ako rozzúrený býk." Sekus začal skúšať na xO2 svoje diplomatické umenie. Šátor nedbal na Gorga, zdvihol sa a ťahal bozaka do okovov v kobke. Gorg sa mocoval s pomaly nepríčetným xO2 a poskuloval jedným okom po bozakovi, ktorému v hrudi žiaril červený diamant. Sekus si vypýtal asi pol smeny, a potom že ho môže xO2 konečne zabiť. Šátor sa zatiaľ mocoval s ťažkým drakoniánom. xO2 sklamane pozrel zo strany na stranu, zaštupľoval už otvorený lektvar a vložil si ho späť do torny. Sekus sa ho snažil uchlácholiť žiariacim rubínom v hrudi, no xO2 len sklamane opakoval "Rob si čo chceš, je mi to jedno". Sekus to lakonicky zhrnul, že ho pozná už dlho, no že je stále rovnako tvrdohlavým kudůkom. Gorg ho vyzval na stráženie snažiac sa alchymistu nejak motivovať, no xO2 len nevrlo odvrkol aby sa do neho radšej nestaral.

Sekus vyšiel z kuchyne do prízemia zámočka /musel sa vrátiť späť po lano/ a sledoval okolie kde sa však nič nepohlo. Gorg potichu zašiel za xO2 s absurdnou požiadavkou, aby bozakovi vylúpol z hrude rubín, keďže Gorgovi to viera neumožňuje, xO2 na neho zagánil tak zle, že nemusel ani odpovedať, a jeho pohľad dával jasne najavo čo si o požiadavke myslí. Sekus sa po chvíli sklamane vrátil späť, že on zo zajatca aj tak nič nedostane a nech si so zajatcom robí xO2 čo chce. Sadol si ku Gorgovi a strážil. Šátor sa snažil zistiť o čo Sekusovi vlastne išlo, no ten len odvetil, že dúfal namočením lana do čiernej hmoty v studni vyskúšať clonenie žiarenia rubinu v hrudi. Lenže nemal dosť dlhý kus lana. Gorg to len lakonicky komentoval, že zo Sekusa cítiť elfský pach a nie dobro. "Hele xO2, pujč mi ten prsten co jsem ti dal" poprosil ho Šátor. xO2 otáľal a nechcel ho Šátorovi požičať bez toho aby mu povedal načo mu prsteň bude. Samozrejme hraničiar ani za nič nechcel prezradiť načo alchymistov mocný prsteň potrebuje.Začali sa o neho ako malé deti úplne nezmyselne naťahovať. Nakoniec zo Šátora vypadlo, že ho chce priložiť k tomu rubínu na bozakovej hrudi.

Gorg sa znechutene a znudene zdvihol a ohlásil, že ide strážiť pred dvere do kuchyne pretože toto vôbec nikam nevedie. Naveľa, naveľa, mimoriadne dôležito xO2 podal prsteň Šátorovi, ktorý ho ihneď priložil k hrudi prikovaného drakoniána. Nič sa však nestalo. Sklamane prsteň vrátil späť xO2. "Hele, tady už asi nic neuděláme, měli bychom vypadnout. Určite jim bude podezřelé, že se tak dlouho hlídka nevrací!" Šátor sa zdvihol, že dobre, on si zoberie plášť od bozaka a skúsi sa na neho zamaskovať. xO2 vstal a pristúpil k drakoniánovi pozorne si prehliadajúc rubín vrastený v jašterčej hrudi. Vybral dýku a skúsil ho vylúpnuť. Dvere do mučiarne sa otvorili a vošiel Gorg. Šátor sa ho začal hneď vypytovať čo videl. "Hoši někde tu musí být voda, viděl sem krysy, úplněe promočené!" oznámil strážiaci družiník. xO2 na prvý krát úspešne vylúpol žiariaci rubín z hrudi drakoniána. Hneď ako ho vylúpol sa žiariaci rubín zmenil na obyčajný kameň. Bozak zareval od bolesti a v jeho hrudi sa objavila zelená mokvajúca rana veľkosti vylúpnutého rubínu. Sekus sa znechutene odvrátil. Šátor vyšiel von a oznámil Gorgovi, že ide radšej stopovať tie krysy, Gorg len kývol a upozornil ho aby bol opatrný. Hraničiar zistil, že krysy behajú z diery do diery na prízemí. Šátor sa vrátil späť poreferovať ostatným o náleze.

xO2 medzitým začal spovedať drakoniána či sa nebojí smrti a či to tu pozná. Drakonián sa len zasmial, že smrť je vykúpením a vynadal mu do smradľavých kudůkov. Prekladal mu Sekus, ktorý to patrične okorenil, pričom vysvetľoval xO2, že sú to asi nejakí blbí fanatici tešiaci sa na smrť, keďže aj pri zabití tých predchádzajúcich sa len smiali a tešili. "Hele zdochlino, nemáš alkohol?" ozval sa prekvapujúco prikutý drakonián smerom k Sekusovi. Sekus len kývol a pošepkal xO2, že chcú stále len tvrdý chlast. "Co za to?" vyzvedal Sekus. "Co za, co za to, noo NIC, dobrej skutek.." a začal sa pološialene rehotať. "To vy děláte? ne? dobrí smraďoši.." a začal sa znova nepríčetne smiať. Sekus začal zháňať alkohol, xO2 ho nemal a hneď navrhol drakoniána radšej zabiť, že to celé je zbytočné naťahovanie času. "Můžem tě nakrmit tím tvým bahnem, příšero!" ponúkal ho Sekus, načo sa drakonián evidentne potešil "Uaaa, božskou manou?". Áno, áno prikývol Sekus, s tým že alkohol mu nedopraje a postačí keď postaví fľašku pred drakoniána aby sa na ňu len pozeral. Vytiahol mech s otráveným vínom z vaku beztiaže, Šátor sa ozval, že našiel nejakú vodu. Sekus začal šípiť akúsi zradu a tak navrhol Šátorovi aby im dali vodu. Ten však vodu napriek tomu, že našiel kde môže byť, nemal. Sekus dal drakoniánovi pričuchnúť k fľaške, no ten len odfrkol, že je to slabé sračkové elfské víno a či nemá niečo o dosť silnejšie. Nakoniec mu však nedali radšej nič lebo sa báli, že mu jed vo víne ešte viac pomôže. "To pole vám zabráni sa šíriť.." načrtol smer ďalšieho hovoru Sekus. "Pcha, to je len výmysel zmekčilých mágov, už sa pracuje na tom aby bolo zničené!". Opäť začala nezmyselná prekáračka. Sekus podpichol drakoniána s tým či vôbec vedia pracovať. Dohadovali sa o tom, kto viac tvorí ešte notnú chvíľu, pričom Sekus ho dráždil silou poľa, ktoré číta niekoľko tisic mágov. Drakonián sa len ironicky uchechtol, že v prípade keby sa Sekus stretol s ich mocnými mágmi tak už by nebol nikto komu by mohol svoje spomienky povedať. Nadávali si pre predkov s malými mozgami. Sekus na hadov a drakonián na opice. Prekáranie bez výsledku nebralo konca kraja. Nakoniec drakonián odmietol komunikovať s tým, že podľa neho je Sekus úplná nula a nič nevie.

"Sekusi, mohu?" vyrušil Sekusa xO2. Sekus začal nadávať, že on sa s nimi vždy len poháda. "Mohu tě Sekusi zbavit toho bozaka?" nedal sa odbiť xO2. "Přichází tvé vykoupení drakoniáne!" vyhlásil kúzelník a kývol na xO2. "Pcha, od smradľavého kudůka? skloň sa mi kudůku a slúž mi!" odvetil povýšene drakonián. xO2 rozzúrený doslovným prekladom vytiahol dýku a bez najmenšieho zaváhaniaju ju bodol drakoniánovi rovno do hlavy. Dýka sa zapichla bozakovi veľmi hlboko pričom by asi ostala v skamenenom tele, no xO2 ju hneď obratne vytiahol. "Dobrá rana xO2" uznanlivo poklepal alchymistu kúzelník. "Hoši, pojďte mi pomoct hledat tú vodu!" opakovane navrhoval Šátor. V kobke teraz ležali dve hromady sypkého jemného prachu bozakov. "Hele vy ste ho zabili?" počudoval sa Šátor.

Družiníci vybehli vonku do prízemia hľadať diery po mokrých krysách v miestnosti priliehajúcej kuchyni. Všetci prehľadávali miestnosť tam kde boli diery pre krysy, musela tam byť niekde voda. Sekus našiel malý, veľmi dobre zamaskovaný, 1 sáh široký výklenok, ktorý odtlačil a v ktorom bola nakoniec schovaná studňa. Páchlo to vodou, na stene čiastočne visel a čiastočne bol prilepený zhnitý, spráchnivený povraz. Družiníci začali špekulovať o tom aké to je hlboké, Šátor zobral malý kamienok a hodil ho do studne. Po asi 4-5 sekundách kameň čľupol do vody. Studňa vyzerala krátka a na dne bola hladina vody.

"Hele jak se tam dostanem?" opýtal sa konečne nahlas kardinálnu otázku xO2. "Chytnem tě za nohy Šátore?" spýtal sa pobavene a jasne provokatívne Sekus. Gorg tam bez čakania skúšal rovno vliezť, no nevošiel sa. xO2 by to možno aj zmákol, no ten to však dôrazne odmietol, keďže nevedel plávať. Šátor sa ozval, že môže skúsiť telekinézu. Začala sa dlhá debata ako prakticky naplniť mechy vodou. Nakoniec xO2 podal Šátorovi svoj prázdny mech. Hraničiar sa sústredil a mech sa sám od seba zdvihol do vzduchu a začal pomaly klesať studňou ku hladine, mech sa však zjavne nepotopil, pretože keď ho Šátor vysunul späť bol zvonku na spodnej časti úplne mokrý. Aspoň si potvrdili, že v studni je skutočne voda. xO2 kdesi v blízkosti našiel ťažké železné vedro a hrniec čím bola celá dilema razom vyriešená. Šátor priniesol roztrhané lano od predtým zviazaných bozakov. Toto všetko nejak spojili dokopy a pomerne rýchlo, asi za 3 smeny, naplnili všetky mechy veľmi dobrou vodou. xO2 sa nalogal až mu v bruchu ločkalo, keď chodil okolo, pričom sa súčasne vo vedre na konci naberania aj opláchol od hrubej špiny, verný svojmu kultu čistoty tela. Keby mal viacej času určite by sa okúpal poriadne. Hneď na to vznikla krátka obava o kvalitu starobylej vody, ale xO2 sa dušoval, že keď ju pil tak chutila ako vynikajúca 2500 ročná voda.

Hneď potom začala porada o ďalšom postupe. Keďže tu našli vodu, zvolili si toto miesto ako svoju základňu pri ďalšom prieskume mesta a okolia. Padali rôzne absurdné návrhy, od zamaskovania sa na drakoniánov klasicky od Šátora, po vymýtenie všetkého zla v Dagote klasicky od Gorga. xO2 navrhoval oveľa pragmatickejší spánok, Sekus tiež, pretože jeho magické sily boli už úplne na dne, pritom popisovali Gorgovi čo našli pri prehľadávaní domu. Po tradične nekonečne dlhej porade navrhol Sekus vyjsť hore do veže odkiaľ by sa podľa neho dalo po strechách bezpečne a nikým nepozorovane odísť zo zámočka. Vyliezli teda hore na drevenú vežu kde mali krásny výhľad na celé podzemné mesto aj keď sa našlo ešte veľmi veľa budov vyšších ako veža zámočka z ktorej sledovali mesto pod nimi. Na križovatke ulíc, napravo od podchodu, ktorým sa vchádzalo do zámočka, stále stáli dvaja bozaci. Gorg ich identifikoval ako tých istých. Druhovia sa chvíľu rozhliadali dookola a prezerali si mesto z výšky úplne očarení výhľadom a rozľahlosťou mesta topiaceho sa v zelenom difúznom prísvite. Chvíľu dumali nad tým či by nemalo zmysel vyliezť až úplne na špic veže a súčasne prehľadávali okolité strechy cez ktoré by sa dalo prejsť na iné domy. Časť striech však bola povalená či preborená. Nakoniec sa rozhodli prejsť cez stenu domu, trebalo len nájsť správnu stenu pôjdu. Navrhol to Šátor.

Padol návrh aby vliezli malým okienkom o ktorom prskajúca mačka zistila, že je to okienko do záchodu, tureckého, na najvyššom poschodí. Hneď vedľa bol rovnaký záchod. Mačka po ostrej rímse, keď sa pár krát skoro pošmykla, prešla až na koniec strechy a prehliadla okolie kedy na ulici pod sebou zbadala 14 členný oddiel drakoniánov idúcich v dvojstupoch vedených nejakým krídlatým drakoniánskym veliteľom. Sekus sa zakuckal "Okrídlený?". Ostatní sa prekvapene otočili a pozerali na neho čo ešte mu telepaticky mačka povie. "Hoši je tam oddíl drakoniánu!" hlásil. "Jseš si na to mohl zvyknout." znudene zahlásil xO2. "Se neposerem." kontroval Gorg. "Hele, mají sebou okřídlence.." snažil sa objasniť zmenenú situáciu Sekus. "To je jiná věc." uznal xO2 "toho většího okřídlence, ne?". "Kysličník priprav si luk" zahlásil Gorg. xO2 sa k tomu moc nemal, aj tak mal len kušu, čo válečníkovi v zápale diskusie asi uniklo. Gorg však nelenil a vytiahol si svoj malý luk. Mačka medzitým referovala popis krídlatej potvory, ktorá sa ešte viac podobala na chodiacu jaštericu s veľkými, po zem siahajúcimi, krídlami a už len vzdialene pripomínala humanoida. Drakonián sa hýbal zvláštnym pološuchtavým krokom a mal na sebe len brnenie bez plášťa. Na hrdle sa mu hojdali ako desivý náhrdelník tri zosušené ľudské hlavy v rôznom štádiu rozkladu. Po sebe mal navyše ovešané rôzne drobné tretky a ozdôbky typu kostičiek, zrkadielok a koráliek a podobne, no na tú vzdialenosť sa to aj tak presne určiť nedalo. Pôsobil skôr ako nejaká odporná jašterčia verzia špinavého orckého šamana práve vylezeného z džungle. Celá skupina drakoniánov ho poslušne nasledovala organizovaným krokom smerom k najbližšej križovatke. Mačka sa vrátila.

Začala ďalšia porada. Padli návrhy presunu mimo mesta /Šátor/, do pol míle /Gorg/, ísť spať /xO2, Sekus/. Musel opäť rozhodnúť veliteľ, ktorým bol stále Šátor. Ďalší nápad bola nejaká stoka pod mestom, ktorou by sa určite dalo nepozorovane postupovať mestom. Otázka bola či to nebolo ešte nebezpečnejšie ako sa špacírovať po ulici. Veliteľ zjavne nevedel alebo nechcel rázne rozhodnúť a tak prebehla ďalšia dlhá debata pričom padol ešte jeden návrh preskúmať či pod zámočkom nie sú nejaké katakomby a uniknúť nimi. "Jo, hoši tak to uděláme takhle, přelezem střechou do dalšího domu a najdeme nějakou stoku, kanál nebo katakomby". "Hoši tišeji!" okríkol rázne druhov xO2. Odpoveďou mu bol Sekus, ktorý hlásil prskanie mačky na Gorgovej helme a pozrel sa hore na strechu nad hlavou.

V šeravom zelenom prísvite vo výške zhruba 20-25 sáhov sa mihli akési dva tiene. Zavládla mierna panika. Ktosi vydesene zašepkal "Už nás mají". "Hoši k stěně" kričal niekto druhý a organizoval to Gorg, ktorý chcel všetkých dokonca narvať do malej diery v stene pôjdu. Tiene sa však už neobjavili, no družina, čiastočne skrytá v diere, pre istotu ani nedýchala. Po chvíli sa ukľudnili a rozmýšľali čo ďalej. Gorg však stále striehol ako sup. Všimol si, že zhora sa opäť blíži nejaký tieň. Ticho zapískal na 10 sáhov vzdialeného Šátora, ktorý sa okamžite otočil a pozrel hore kde sa opäť mihli 2-3 tiene. "Hele Gorgu co se to tu děje?" pýtal sa Sekus. "Nevím, něco tady lítá nad střechou". Šátor zistil, že v druhej budove je v podlahe diera, ktorou treba zliezť, keďže iná cesta z miestnosti v druhom dome neviedla. Ako to presne pod dierou vyzerá však nestihol zistiť lebo sa vrátil na piskot Gorga. xO2 aj Sekus naliehali nech sa vráti to doskúmať a Sekus mu dal dokonca k dispozícii aj mačku s vysvetlením, že keby bolo treba sa vrátiť, že ho škrabne na rameno.

Sekus sa vykukol von na ulicu. "A jejej" povzdychol si bezradne. 14 členný oddiel drakoniánov sa totiž vrátil späť aj s krídlatým veliteľom, ktorý začal rozdávať rozkazy členom jednotky ukazujúc na zámoček aj dom vedľa kam sa snažila družina dostať pričom po drakoniánoch škriekal prenikavím hlasom. "Šátore pojď zpátky!" kričal Gorg. Mačka zoskočila z hraničiarovho ramena, prebehla okolo Šátora a švihla ho chvostom čo Šátor rýchlo pochopil a obozretne sa vrátil k druhom do úkrytu. "Asi to idú prehľadávať, mali by sme sa urýchlene vypariť!" hlásil Gorg. Nastala rýchla porada. xO2 navrhoval vrátiť sa späť do kuchyne a preskúmať či neexistuje cesta podzemím. Gorg navrhol zneviditeľnenie po strechách cez okolité domy. Mačka vybehla hore na Gorgovu helmu, evidentne sa necítila dobre. Chvíľu trvala organizácia plánu úniku z miesta kde už začínalo byť veľmi horúco. Sekus si vytiahol zvitok, Gorg poťažkal sekeru, xO2 zvieral kušu, Šátor široký meč. "Musíme honem dolů. Rychle!" zaznel povel.

Zbehli rýchlo do prízemia. Žiadne schody dole, do pivníc. Gorg chcel ísť pozrieť jedáleň vpravo, no zachytili ho Sekus so Šátorom aby sa na to vykašľal, že na to už teraz vôbec nie je čas. Sekus dal xO2 6 byliniek aby, keď ich stratí z dohľadu, nech sa nimi potrie. Sekus zoslal kúzlo Neviditeľnosť, no po chvíli vyvolávania len rezignovane pokrčil plecami. Opäť nevyšlo. Začínalo to celé smrdieť poriadnym průserom. Mačka zježila srsť aj fúzy, mňaukla a vyletela ako blesk na helmu Gorgovi. "Hoši, něco se děje" zavrčal nervózne Gorg. "Jsme v Dagote" sucho a nervózne mu odvrkol xO2 "nič se nedeje". Gorg odchlípil na štrbinu dvere a vykukol von. Zbadal ako do zámočkového dvora práve napochododoval oddiel drakoniánov. "Hoši, průser, drakoniáni jsou už na nadvorí!". Sekusa ovládla panika "to je konec! Kouzla už nemám a na dvoře jsou drakoniáni" rýchlo, zmätene a čiastočne nezrozumiteľne bľabotal.

Prebehla ďalšia stručná výmena názorov. Zvíťazil plán rýchleho presunu do kobky vedľa kuchyne kde vypočúvali drakoniánov s úvahou, že v úzkom vchode sa družina najlepšie ubráni predpokladanej drakoniánskej presile. "Hoši do kobky!" kričal v panike xO2 a družina rýchlo a veľmi organizovane ustúpila do kobky. Po zavretí si Gorg spomenul na zbytky drakoniánov pred dverami, ktoré by ich mohli prezradiť a tak rýchlo otvoril dvere, vyletel von schytiac brnenia čo po netvoroch zostali a rozkopal prach po mŕtvolách najlepšie ako vedel. xO2 si sadol na bobek a vypýtal si dve fakle na chystanú lučbu. Sekus začal prehľadávať steny pre istotu s vetou čo keď tam budú tajné steny, no predtým ešte pre istotu požul svoju obľúbenú bylinku, ktorú volal "Štěstíčko" aby mal väčšiu šancu vôbec čosi nájsť. Gorg sa zašil do opačného rohu ako xO2 a začal si liečiť zranenia utŕžené v boji, ktoré si mazal masťami. Šátor začal načúvať aj keď cez kamennú stenu tajných dverí širokú 20-30 coulov a s kuchtiacim xO2 v pozadí mal zjavne ťažkú úlohu. Sekus našiel 3 zlatky v spráchnivenom vačku, inak vôbec nič. Z kobky najskôr nebol žiaden ďalší východ.

Prešli napäté 4 smeny plné varenia, snorenia, liečenia a načúvania. xO2 sa nakoniec objavil pred druhmi s tromi fľaštičkami a zmiešanými pocitmi. Striedavo pozeral na evidentne doliečeného Gorga, netrpezlivého Sekusa a nervózneho Šátora nevediac čo si počať. Lektvary mal tri, oni však boli štyria. Zapálené fakle dohoreli. Ďalšie už pre istotu nezapaľovali. Mohol by im rýchlejšie dôjsť kyslík. Šátor potichu zreferoval ostatným, že počul ako v kuchyni za dverami drakoniáni čosi prehľadávajú a labzujú po celej kuchyni. Všetci napäto načúvali. "Zapchejte si uši! Rychle! Lehněte si!" začal po chvíli kričať Šátor na ostatných divné povely, no v absolútnej tme vôbec netušil či ich niekto aj vykonáva. Po krátkej chvíli sa začala silne triasť zem. "Šátore, čo sa deje?" kričal Gorg. Sekus si ľahol s jednou rukou na jednom uchu a do druhého ucha si predtým napchal aspoň časť šatky. Dúfal, že to bude stačiť. Po chvíli trasenie ustalo. Družina ležiaca na zemi ticho ležala ďalej a trpezlivo, no v napätí čakala. Znova zacítili otrasy a vo vzduchu bolo cítiť zvírený prach. "Oni to bombardujou?" opýtal sa šokovane a spočiatku veľmi váhavo Sekus. Začali sa narýchlo radiť čo ďalej urobia. Evidentne sa totiž na nich zrútila buď celá alebo veľká časť budovy.

xO2 navrhol, že vyrobil tri lektvary zmenšovania, zvaných aj Prckov, a že by ich mohli vypiť a jeden by ich potom vo svojom vybavení dostal von. Voľba padla na Sekusa. Ten sa mal hyperpriestorovať preč. Otázka však znela kam. Mágov bolo málo a Sekus si pamätal len ulicu a potom dom vzdialenejší viac ako 100 sáhov. To bola vzdialenosť na ktorú ešte mal magenergiu. Na ulici boli drakoniáni, nás vzdialené miesto nebola mágia. Družina sa notnú chvíľu hádala nad mapou so zapálenou lucernou. Plán bol do najbližšieho domu, ulice, okolitých domov, no miesto aj výsledok vyzerali byť veľmi neisté. Rozhodlo hlasovanie keď xO2 navrhol do tretieho domu na rozhraní 80-100 sáhov bez ohľadu na to čo tam je k čomu sa hneď pripojil Gorg. Sekus sa nevyjadril. Po chvíli však pomerne typicky xO2 svoj názor zmenil na teleport tam kde to poznajú. Sekus sa ozval, že je za riziko, Gorg sa tentokrát pripojil ku Sekusovi načo sa xO2 začal škodoradostne smiať "Máš to tu veliteľ! Rozhodni!" Šátor dlho nerozmýšľal a rozhodol. "Na istotu! Sem! A ukázal prstom na mapu. "Hele Sekusi, ale když vypijem ty xO2 lektvary budeš 6 směn sám!" Sekus sa usmial "po ničom inom kuzelník ani nikdy netúžil" a spokojene sa usmieval popod nos. xO2 ho nabalil éterickými olejmi do rezervy. Kyslíka ubúdalo a v malej kobke bol už dosť vydýchaný vzduch. Družina začala horúčkovito konať. "Hele hoši,tak tady jsou ti tři prckové, jak kdo co je vypije?" xO2 rychle rozdal Šátorovi a Gorgovi dva lektvary, posledný nechal pre seba. Sekus im to nakázal vypiť a vliezť si do torien. "Prcek bude trvat 6 směn a tak musíme nabaliť Sekusa a podal mu éterický olej. "Hlavne hosi rychle! Vypijte to tady. Jdeme a padáme. Rychle!" "Jak dlho ti prckové vydrží?" opýtal sa Šátor a podal Sekusovi nejaký svoj zvitok a odopol si z ucha svoju typickú náušnicu s ktorou bol výrazne obratnejší. Gorg kúzelníkovi narýchlo odovzdal prsteň na rýchle konanie a prsteň mocnej sily. "Sekusi tady máš tri lektvary na sprůsvitnění" "Hlavne hoši rychle, víte kolikrát se mi to nemusí povést?" "No joo, hoši tak pojďme pít!" zakričal nervózne xO2. Družiníci sa mihom zmenšili na 5 coulové postavičky, Sekus si ešte predtým zobral lucernu od Gorga a vytiahol zvitok. "Drž sa Sekus a hlavne, drž nás!" povzbudil Sekusa Gorg a vypil lektvar. "Jo, hoši, hlavně ať vyjde ta magie.." usmial sa Sekus.

Sekus naložil pobehujúcich drobných družiníkov, ktorí po sebe pokrikovali piskľavými hlasmi a neochotne vliezli do smradlavej torny. Nadivoko sa pohadzujúci v nej sa Gorgovi náhle zježili fúzy v znamení prebiehajúceho kúzla "Hele hoši nemačkejte se tady!" zapišťal Šátor, "Fuuuj, to je smrad" ozval sa Gorg. Kúzlo napodiv na prvý krát okamžite vyšlo a Sekus si vybavil miesto v oblasti ktorú síce až tak dobre nepoznal, no určiť k nej smer vedel úplne presne. Ostal však stáť na mieste aj s havranom na pleci. Telom mu náhle prešla silná bolesť a cítil sa veľmi zranený. Evidentne na mieste kam sa chcel teleportovať bola veľká prekážka. Strop sa otriasol váhou kameňa zrútenej budovy a pomaly sa začal prelamovať. Dnu sa puklinami sypal prach a kamenie. "Neee" Sekus zakvílil "teď nebo nikdy!". Zakúzlil znova do oblasti, ktorú poznal. Kúzlo tentoraz vyšlo a zrazu tam stál, v tme za dverami nejakého domu. "Hele, co tam dělá?" šomral nespokojne Šátor piskľavým hlasom. "Nič se nedeje Šátor, cítim, že je všetko v poriadku" ozval sa upokojujúco Gorg, no vzápätí sa mu opäť zježili fúzy druhý krát a zmätene zagúľal očami, čo však v zasmradnutnom vaku nebolo vôbec vidieť. "Co se děje, cejtim magii druhý krát?" začal neisto xO2. Sekus sa obzeral v tme, ktorá bola osvetlená len na háku visiacou lucernou.

Bezcieľne blúdenie Dagotom

Bol to nejaký vyšší mestský dom s malými bytmi s čiastočne popadanými trámami a prepadnutými poschodiami a kúzelník stál v jeho hlavnom neveľkom vstupnom vchode v ktorom bolo len schodisko bez okien. Sekus pomaly stúpal po zničenom schodisku s napriamenou protézou pred sebou na ktorej sa kývala lucerna a ľavou rukou lovil malé červené sušené kvietky v pytlíku v torne. Vytiahol si hneď tri a začal ich napäto rozžúvať. Do omráčených a zranených údov sa mu opäť vracala sila. Zastavil. Bolo treba preliezať a podliezať popadané trámy, kusy múrov a časti sute. "Sekusi je všechno v pořádku?" ozval sa z torny do ticha piskľavý hlas najprv Gorga, potom aj xO2 a Šátora, ktorí sa hneď začali vzájomne strkať. Neodpovedal im a bez slova vyšiel na prvé poschodie. Z ulice sa rinulo dovnútra cez dieru v stene na schodisku, ktorá sa otvárala na mieste bývalého okna, zelené šero Dagotu. Sekus opatrne vykukol cez dieru na ulicu. Videl niekoľko domov okolo zámočka ako aj samotný zámoček ako veľkú zborenú hromadu sute z ktorej ešte stále stúpal jemný zvírený prach. Celkovo sa jednalo o tri domy. Zaujímal sa však skôr ako o skazu, ktorej zázrakom unikli, o to kde stáli drakoniáni. Jedna jednotka o počte desať mužov stála na jednom konci ulice a druhá na druhom, v časti kde začínala demolovaná zóna. Pomedzi to pobehovali respektíve skôr poskakovali niekoľkí drakoniáni s kožnatými krídlami. Do toho sa motalo niekoľko ďalších nových predtým nevidených drakoniánov s dlhými, asi magickými palicami a dlhými vznesenymi purpurovo fialovými plášťami s kapucou, ktorí medzi sebou družne debatovali. Sem tam nejaký drakonián prišiel k suti aby niečo skontroloval a celkovo tá organizácia drakoniánov vyzerala ako po úspešne vykonanej akcii. Postupne sa bozaci formovali do dvojstupu a odchádzali, pochodujúc do inej časti mesta, nad tým všetkým sem tam preleteli ojedinelí ďalší drakoniáni, sivaci. Sem tam sa nejakí drakoniáni s kúzelnou kapucou teleportovali na sutiny a popichali tam čosi palicou načo sa teleportovali späť k druhom a pokračovali v rozhovore. Všetci drakoniáni mali v hrudi veľký červený rubín, ktorý však teraz aktívne nesvietil.

Sekus obhliadol druhú stranu. Z druhej strany schodiska bol malý dvor. Z jeho opačnej strany bol ďalší, prakticky rovnaký dom. Zo schodiska sa vchádzalo do jednotlivých bytov. Dvere na dvor boli zavalené čo bolo vidno po vyklonení z okna. Na dvore videl dva vyvalené spráchnivené zničené stromy. Zrazu Sekusa niečo napadlo a vyliezol o poschodie vyššie kde celú smenu čakal. Vytiahol zvitok zo svojho nového tubusu a začal odriekať dlhé zaklínadlo. Gorgovi v torne sa zase zježili fúzy. Sekus sklamane pokrčil ramenami, ciele boli prisilné. Zišiel dole o poschodie nad dvorom keďže pôvodne dvere na dvor boli zavalené. Stál asi 5 sáhov nad dvorom a rozmýšľal ako na dvor. Stále mal asi 4 smeny času kým sa družiníci zväčšia. Otvoril vak "Je to dobrý, nic se neděje, nic se neděje" rýchlo vysvetlil a zavrel vak. "Jo jasné, Sekus nás má v hrsti " neveriacky pritakal typicky paranoidne Šátor "Co ten furt dělá!". Gorgovi sa zase zježili fúzy. Gorg začal búchať na tornu. "Jo" "Hlavne toľko nekúzli!" zapišťal Gorg. Kúzelník stál na dvorčeku a pomalým krokom vošiel do ďalšieho nájomného domu "Vydrž Gorgu, už jen pár kouzel". Vošiel dnu a dom sa takmer ničím nelíšil od predchádzajúceho. Za domom však nebola ulica, ale ďalší malý dvor. Schodisko ďalšieho domu bolo zachované a dvere na dvor tiež, vyšiel na prvé poschodie. "Paráda, máme pekné, dobre chránené miesto!" pomyslel si spokojne Sekus obzerajúc sa dookola. Nakukol do torny a zase ju zavrel. Šiel prehliadnuť byty. Boli malé, väčšinou trojizbové, no napodiv mali niečo ako záchody, ktorých tenké rúry viedli niekam do hĺbok mestského podzemia. Izby boli nezvyklo prázdne, akoby vypratané. Dom nemal prístupnú pivnicu a kuchyňa bola vždy len na poschodí, spoločná. Nič také kúzelník predtým nevidel aj keď už kedysi počul o tom, že v Elfgorode ľudia kvôli cenám musia bývať v akýchsi spoločných, hromadných vysokých domoch.

Tento dom mal osem poschodí a asi 25-28 sáhovú výšku čo bolo skutočne veľa. Keďže rozdiel medzi poschodiami nebol, vystúpal do ôsmeho poschodia, prezrel pár izieb pre kontrolu a uložil sa v jednej z nich. Byt nemal kuchyňu ani záchod. Prešla ďalšia smena. O pol hodinu mal nastať čas zväčšenia družiníkov. Mačka spokojne priadla Sekusovi na ramene a Sekus povyberal nervóznych, dotlčených a pištiacich družiníkov z torny. "Hele kde to jsme?" začal štandardne Gorg, ktorý sa hneď aj keď stále ešte drobný a maličký chytal sekery a rozhliadal po okolí. Kúzelník sa zasmial "V osmém patře!" "Hm to mi moc nehovorí" nespokojne zadudral. "Hele a kterýho domu?" začal veselo Šátor a preťahoval si stŕpnuté a akési inaké a malé končatiny. "Dej nás nahoru na okno" žobronil Šátor s xO2. Sekus všetkých troch zdvihol a zobral do inej izby kde bolo okno. Keď ich na neho ukladal všimol si, že práve Šátora kdesi vytratil. Začal po ňom rýchlo nervózne pátrať a poslal mačku nech ho rýchlo nájde skôr ako nejaká zablúdená krysa. Mačka ho inštinktívne našla, ležal na zemi a tak ho v svojich zuboch doniesla späť ku svojmu pánovi. Ten ho uložil na rímsu, a keď videli dvor a druhý vysoký dom na opačnej strane preniesol ich na druhú stranu. "Hele to jsme nějak vysoko, ne?" začal Šátor. "Verím ti Sekus, že si nás doviedol na bezpečné miesto!" začal pateticky piskľavo Gorg. Stáli zmenšení na rímse a čumeli von. Sekus začal čas, ktorý ostával do konca trvania zmenšovacieho lektvaru, prehľadávať izbu v byte. Mačka lenivo strážila obzerajúc sa čochvíľa k oknu aj do vchodu. Sekus našiel za starou omietkou schovanu malú, už veľmi zašlú, šperkovničku. Pod zbortenou železnou pieckou našiel starý modlitebný text, ktorý bol už takmer celý prachnivý a tak sa už okrem názvu a prvých pár viet už prakticky nedal čítať. Družiníci sa začali zväčšovať a tak zoskočili rýchlo z rímsy.

Postupne zišli na nižšie poschodie v budove a hľadali bezpečné miesto na spánok. Šátor hneď zakuzlil a dotkol sa xO2 a seba. Sekus si začal sťahovať náušnice, prstene a iné šperky a vrátil ich svojim pôvodným majiteľom. xO2 sa prilepšilo po dotyku Šátora. Zišli ešte nižšie, kde konečne našli miesto na spanie s ktorým boli spokojní. Šátor sa opäť sústredil a zakúzlil opäť, hneď na to sa ticho dotkol xO2 a ten sa okamžite cítil zase o niečo lepšie. Chvíľu sa radili a plánovali čo ďalej, no tento raz sa prekvapivo rýchlo zhodli, že ako najdôležitejšie teraz potrebujú spať. Gorg si teda sadol k dverám do izby a začal strážit a xO2 sa najprv 5 hodín vyspal, spolu so Šátorom a Sekusom, a potom skúšal skúmať tubus a strieborný prsteň, no nič nové o nich neobjavil. Bolo asi niečo poobede kdesi ďaleko na povrchu, keď si líhali spať, ale v tomto bezčasom zelenom príšerí podzemia Dagotu to bolo beztak jedno. xO2 sa však zranenia nejak nechceli hojiť ani po spánku aj keď si celkom dobre odpočinul. Čo však bolo najzvláštnejšie, mal divný sen. xO2 sa súčasne po prebudení zdalo, že zelené príšerie Dagotu trochu stmavlo, a dal sa opäť zadumaný nad snom do skúmania stále zavretej šperkovnice, tubusu a strieborného prsteňa. Chvíľu sa mu nedarilo, zobral teda dýku a otvoril ňou opatrne šperkovničku v ktorej objavil dve zlaté náušnice. Vyzerali úplne obyčajné. Skúmal teda ďalej tubus a strieborný prsteň spolu so svojou vernou žabkou. O tubuse a prsteni sa mu konečne podarilo niečo zistiť. Tubus bol kuzelný na 150 zvitkov a vážil stále rovnako, pri siahnutí do neho sa hneď našiel pergamen, ktorý sa hľadal. Bolo k nemu brko s permanentným atramentom, no nesmelo sa nikdy namočiť do vody. Náušnice zo šperkovnice boli obyčajné. O striebornom prsteni sa xO2 podarilo zistiť, že zlepšuje pohyb a chôdzu postavy. Šátor sa zobudil a Sekus stále spal svoj typický nekonečný 10 hodinový spánok. Gorg sa prestriedal v strážení s končiacim xO2 a šiel si ľahnúť. xO2 začal vysvetľovať domeditovanému a zobudenému Šátorovi skryté funkcie predmetov, ktoré objavili, no hlavne začal rozoberať svoj sen, ktorý ho dosť trápil, lebo sa vyspal len tak napoly. Snívalo sa mu o dlhokrídlatých fialových drakoniánoch, ktorí v jeho sne predstavovali smrť a varovala ho pred nimi samotná Vesna čo poverčivý xO2 považoval za veľmi zlé znamenie, a najlepšie by podľa neho bolo dať od nich ruky preč. Počas tejto šepkajúcej debaty sa zobudil Sekus a Gorg.

Vonku šero opäť potemnelo, Gorg sa zamyslene posadil. Prvé čo počul bola debata o sne xO2, ktorý teraz už vzrušene nahlas debatoval so Šátorom a Sekusom, načo mu Sekus potvrdil, že drakoniánov z jeho sna videl a asi sú podľa neho tí najhorší z tých najhorších. Skúšal na nich zakúzliť veľké kúzlo zo zvitku, ale nevyšlo. Šátor zrazu zašepkal "Tiše hoši, slyším nějakej mlaskavej zvuk!" Gorg prestal rozmýšľať o snoch a vyskočil na nohy pričom schytil zbraň. Začul aj on okrem Šátora čudný mľaskavý zvuk stúpajúci pomaly hore schodmi. Šátor a xO2 sa prekvapene otáčali a sledovali čo sa deje, lebo nezačuli, asi aj vďaka rozhovoru, vôbec nič. Mačka vyletela po Gorgovi hore na jeho helmu, ostražito zazerajuc a prskajúc fúzmi. "Šátor, povedal by som to asi tak, môžme by kľudný, drakonián to asi nebude, ale zase na druhej strane môžme byť nekľudný lebo to nie je drakonián!" zafilozofoval potichu Gorg, čím vzbudil u zvyšku družiny úškľabky a sem tam tichý, súhlasný a pochvalný smiech. Šátor s úsmevom vytiahol meč a štít a vykukol z miestnosti kde spali.

Za dverami bola asi 2 sáhy široká chodba kde bolo schodisko hore a dole a oproti dverám boli ďalšie dvere do ďalšieho podobného bytu. Zatiaľ nikde nikto, zvuk šiel zdola a pomaly sa blížil hore schodmi. Napäto počúvali ako sa opakujúci mľaskavý zvuk stále vytrvalo a pomaly približoval. Nebolo cítiť žiaden zápach. xO2 so Sekusom sa stále prekvapene otáčali čo sa to vlastne deje. "Sekus, niečo sa blíži hore schodmi, nevieme povedať čo to je, poď so mnou pôjdeme sa pozrieť čo to je" vysvetlil mu Gorg. Sekus vstal a šiel s Gorgom k dverám respektíve k otvoru kde kedysi bývali dvere. Skúsil načúvať. xO2 si reflexívne vytiahol kušu a stuhol. Šátor vyliezol na chodbu a zbadal ako sa práve stočil na schodisku obrovský znetvorený červ s priemerom asi trištvrte sáhu. Pomerne rýchlo, vzhľadom na frekvenciu mľaskania sa sunul vyššie a vyššie po schodoch. Šátor sa zdesene otočil späť na družiníkov. Sekus začul mľaskanie, "je to červ" dodal nahlas keď mu to došlo čo sa plazí hore schodmi. "Strašný červ!" doplnil rýchlo Šátor krútiaci hlavou a opatrne nakúkajúc za roh. Gorg k nemu rýchlo priskočil. Pozreli sa na seba, Gorg nesúhlasne pokrútil hlavou. Ani on takého červa nikdy nevidel. Mal okrúhlu tlamu plnú ostrých zubov vo viacerých radoch s dvomi zlovestnými očami vpredu. Bol tvarom divne znetvorený. Chvíľu ostali zarazene stáť. Každý z nich rozmýšľal o ďalšom bojovom postupe.

Gorg poťažkal sekeru vedľa Šátora a odhadoval kde je najlepšie zaútočiť, Šátor vytiahol meč s štítom a pozrel sa smerom dozadu na xO2 so Sekusom. Sekus stál vzadu na hranici miestnosti kde odpočívali a rýchlo vytiahol krátky meč. xO2 zmätene stál chvíľu nevediac či vybehnúť k dvom družiníkom v chodbe s kušou alebo ostať stáť a vybrať si ohnivú hlinu, no nakoniec si po krátkom zaváhaní a Šátorovom nesúhlasnom pokrútení hlavou povedal, že vyrazí dopredu s kušou. Červ sa sunul vyššie a vyššie schodiskom pričom sa ukázalo, že je znetvorený zvlášť ohavným spôsobom. Telo sa mu po krátkom úseku odzadu rozdvojovalo takže dopredu čneli nie jedna hlava, ale hlavy dve pričom jeho celková dĺžka bola asi 7 sáhov. Najsamprv sa však vysunul len asi do polovice svojej čiastočne zdvojenej celkovej dĺžky.

xO2 s nádejou vypálil svoju šipku čím začal boj, no tá sa do mohutného rôsolovitého tela len plytko zapichla a vôbec netvorovi neublížila. Gorg zareval, zbehol po pár schodoch čo ho delili od veľkého tela a ťal čo mu sily stačili. Sekera sa však len neškodne odrazila od červovho kožovitého povrchu, Gorg ustál odpružený úder a prekvapený rýchlo zacúval späť ku Šátorovi. Červ sa priplazil ešte trochu bližšie a z chodu zaútočil na chudáka xO2. Nie však tak ako by si každý z družiníkov myslel, ale inak. Z končekov zubov sa mu nahromadil kumulovaný elektrický výboj a vyletel smerom na xO2, keď Šátor sa bleskom zo zubov červa s ťažkosťami vyhol. xO2 obklopili belavé elektrické výboje a xO2 sa poranený a v kŕčoch zvalil na zem kde na ňom blesky postupne dohasínali. xO2 sa len kŕčovito triasol na zemi ako pomätený, no nevyzeral veľmi ťažko zranený. Šátor priskočil a rýchlo ťal mečom po jednej z hláv červa, no meč sa mu tiež neškodne odrazil od pružnej kože červa. Hneď na to priskočil Gorg a bol tentoraz o čosi úspešnejší. Škrabol červa a z jeho rozťatej kože sa začal valiť belavý sliz. Sekus pustil meč na zem a vybral si zvitok. Šátor sa snažil okolo prešmyknúť aby napadol červa odzadu. Dve hlavy červa s dvomi otvormi vypálili ďalšiu salvu bleskov. xO2 sa im šťastne na zemi uhol a Gorg dopadol podobne. Mačka precitlivene mňaukla ako blesky presvišťali neškodne okolo ježiac jej všetky chlpy. xO2 sa otrasený postavil bez kuše na nohy a Sekus sa posunul bližšie ku xO2. "Jdu za xO2" zareval Gorgovi. Gorg sa rozbehol a zaťal opakovane z celej sily do kože nepoddajného červa čím ho celkovo dosť poranil a jednu hlavu za jej chrčania sa mu dokonca podarilo úspešne zlikvidovať. Šátor, ktorý medzitým zbehol zozadu, ťal po červovi famóznym výpadom a rozťal červa takmer do polovice. Ostávajúca hlava, ktorá sa hotovala k ďalšiemu útoku len bezvládne klesla na schodisko.

Družiníci zostali stáť. Prekvapene pozerali chvíľu jeden na druhého a chvíľu na rozsekaného červa. "Co to bylo?" začal podesene Sekus, "Nejaký červ." začal xO2". "Jsi mně sklamal veliteli", začal xO2 na Šátora, "už nikdy nedám na tvou radu" vyhrážal sa terajšiemu veliteľovi. "To vám byl, ale červ, čo?" nadšene rozprával Šátor, zjavne prepočujúc xO2 výčitku na to, že mu pred bojom ukázal, že hlinu nemá používať. "xO2, co to s tebou ten červ udělal?" prišiel k nemu Sekus a začal mu neveriacko ohmatávať brnenie čo po ňom po krátkej chvíli začal opakovať aj nadšený Šátor. Bolo úplne normálne. Ani teplé nebolo. "Jo, xO2, jseš v pohode?" začal Šátor zmierlivejšie, no xO2 ostentatívne hneď neodpovedal až nakoniec zahlásil "ja, to nekomentuju" dodal rezignovane, "pro mně už nejsi velitel" dodal vzpurne. "Hoši, zvládli sme ho, parchanta!" zapojil sa Gorg. "Jo, dobrá práce Gorgu, takového červa jsem v životě neviděl" tľapkal po ramene Sekus válečníka a ten sa spokojne usmieval a prikyvoval.

Začali obzerať masívnu zdochlinu červa. Tiahla sa za ním hrubá slizká stopa celé schody, ktoré sa plazil hore. Začali rozoberať odkiaľ prišiel. "Zjistíme odkud přišel" začal opäť Šátor nadšene spriadať plán ďalšieho postupu. "Asi z ňakýho podzemí" dumal kuzelník, no Šátor ho hamoval aby neblbol. Gorgovi sa však tá myšlienka celkom páčila, pretože by ho mohli preliezť, no Šátor mu pripomenul strašný smrad. "My pôjdeme vedľa toho smradu" trval na svojom trpaslík svojou typickou logikou. xO2 bol za to aby sledovali stopu červa, no ešte predtým mohlo byť zaujímavé sa pozrieť do jeho vnútorností či niečo zaujímavé za života nezožral. Šátorovi sa do toho veľmi nechcelo hlavne kvôli typickému smradu, ktorý pri tom vždy bol. Gorgovi smrad nevadil a padol Šátorov navrh na zmenu miesta pobytu. xO2 trval na rozpárani červa čomu sa chcel Šátor vyhnúť hodením úlohy na Gorga, no ten sa z toho tiež vyzul s poukazom, že on to tak dobre nevie. Šátor apeloval opäť na smrad, ktorý vznikol pri párani hada, no nic naplat šlo sa do párania. "Dobrá, ja ho skúsim prohlédnout a vy se podívejte co se děje venku" rezignovane dodal Šátor.

xO2 prešiel k oknu miestnosti, v ktorej spali a vykukol z nej na dvorček medzi domami. Bez pohybu, stále rovnaké zelenkavé šero. Gorg strážil. Nakoniec sa xO2 pridal k Šátorovi aby mu pomohol skrátiť pomerne dlhú a nechutnú úlohu. Schodisko a prakticky celu budovu zaplavila takmer okamžite vlna príšerného smradu presne ako očakával Šátor. "Ako vždy" zahundral nespokojne Šátor a nasadil si omastenú šatku na tvár, no veľmi nepomohla. Vnútri našli jednu natrávenú, no ešte použiteľnú dýku. Šátor ohliadal zuby červa a kýval s nimi špekulujúc či by sa nedali vybrať. xO2 rozmýšľal či nemal červ nejakú žľazu na výrobu elektrizujúcich bielych bleskov, ale nevedel kde začať a bezradne si obzeral hlavu červa so zubami. Šátor presvedčil xO2 aby tu dýku pozrel, no xO2 na nej nenašiel nič zaujímavé.

Pomaly sa všetci vybrali po slizkej stope červa dolu schodmi vedený Šátorom a s posledným Gorgom. Stopa viedla až na prízemie na hromadu suti kde na jej jednom konci čnela tmavá diera. Jediný kto sa do nej vošiel, aj to len nahý, bol xO2. "Potrebujem svetlo, najlepšie fakľu". Šátor zapálil kresadlom lucernu a podal mu ju. xO2 nahý vošiel do otvoru. Bola to tmavá úzka chodba vedúca asi 10 sáhov do 3x3 sáhy veľkej dutiny. xO2 začal hulákať späť. "Jo, hoši tady něco je! nějaká místnost! Nee místnost, takové doupě!" hulákal xO2. "Je to tady velký!" a podišiel k hromade predmetov na jednej strane doupěte. Váľali sa tam na hromade staré kožky, kosti skřetov, orkov, prerastených jašteríc a inej humanoidnej a nehumanoidnej hávede, čo požral veľký červ, no zvyšky dobrodruhov tam neboli. "Jsou tady nejaké hromady smetí, pojdtě sem, musíme to prozkoumat!" hulákal ďalej xO2. Šátor sa naklonil do otvoru a zareval dnu, že okrem mačky sa dnu nikto nedostane. "Tak ma musíte počkať, ja to tu prozkoumám!" a začal sa pozerať lucernou po obvode nory. Keď uvidel jej rozmery najprv sa zháčil, že mu to bude trvať celé veky, ale po chvíli si to typicky po svojom rozmyslel a zahulákal, nech tam počkajú, že to predsa len presnorí, ale že mu to bude trvať asi hodinu.

Slušnú chvíľu sa prehulákavali hore dole keďže zvyšku družiny bolo proti srsti tak dlho čakať, ale nakoniec sa zhodli, že nech to teda predsa len prehliadne aj so stenami, pričom niečo mu trvalo prenášanie tejto smradlavej kopy von k družine, ktorá to mala medzitým poriadne prehliadnuť. Družina po chvíli našla aj niekoľko zmysluplnejších a zaujímavejších vecí. Plášť, štít a brnenie po bozakovi, jeden Rudý kríž v škrupinke zaschnutého slizu a kopec rôznych mincí. Po chvíli ďalšieho hrabania k tomu pribudli tri zlaté kocky a jeden strieborný pohár páchnuci po splesnetom víne. xO2 zatiaľ hľadal vo vnútri nory tajné chodby a dvere. Po chvíli sa mu za kameňom podarilo objaviť malý výklenok, v ktorom sa živo mrvili tri kožovité larvy, ktoré mali v zadnej časti výklenku schovaného zpoly zjedeného orka. "Hoši tady nic není, jsou tady ti jeho potomci nebo co!" hulákal vonku zmätočne xO2 výsledok bádania. Družina si rozdelila veci podľa toho čo sa komu hodilo a páčilo. xO2 samozrejme bral tri zlaté kocky a hneď, len tak zo špásu s nimi na podlahe hodil. "Hele xO2, nebylo by rozumejší je nejprve prohlédnout.." skúšal Sekus, no ledva dokončil pochopil, že už je neskoro. Pred jeho očami sa xO2 scvrkol a strašne zošerednel. Sekus vykríkol a znechutene odskočil, podobne prekvapene zhýkol aj Šátor. Len Gorg všetko stoicky pozoroval polookom, keďže inak stále strážil. xO2 prekvapene pozoroval reakcie ostatných. "Co se děje?" začal vrtiac neveriacky hlavou. "Já sem to věděl, tady všude jsou nějaký čáry" lamentoval Sekus. No hneď ho napadlo aj požičať si od Gorga zrkadielko, no xO2 sa pozrieť na seba veľmi nechcelo. Onemel.

Začali rozoberať čo sa vlastne stalo. "Já sem hodil jenom těma kockama a padli 2x5 a raz 1, tak nevím" Družiníci si začali kocky podávať a obzerať pričom súčasne sa pozerali hneď na xO2 a hneď na kocky. xO2 nemajúc čo stratiť hodil ešte raz. Šátor ho však ešte varoval, že keď umrie tak mu to teda spočíta. Alchymista teda odovzdane hodil kúzelnými kockami. Sekus ho začal strašiť veľkou premenou na neznámu príšeru a xO2 sa okukával pozorne v zrkadielku, no tentoraz sa nič na živnostníci alchymistovi nezmenilo. Rozbehla sa búrlivá debata o možnostiach ko cky a možnej xO2 premene na drakoniána a podobné hovadiny pričom alchymista ponúkal každého v družine či si nechce hodiť. Akoby družina zabudla kde sa nachádza a čo tam robí. Tieto chvíľky sa v družine z času načas opakovali so železnou pravidelnosťou a nedali sa vykoreniť ničím a nikým. Akoby si tým družiníci ventilovali chvíle extrémneho stresu a boja o holý život, ktorý tak často zvádzali. V týchto chvíľach ich ostražitosť ochabla a všetci sa len sústredili na rozvíjanie debaty hoc ako sa téma zdala v danej chvíli malicherná. Chvíľu sa takto prekárali a Šátor sa polo sarkasticky, polo vážne opýtal načo vlastne Kysličníka družina vláči so sebou. Šeredný Kysličník provokatívne válečníka vyzval aby si predsa len skúsil hodiť magickými kockami. Gorg chvíľu zmätene pozeral raz na jedného, raz na druhého, no netrvalo dlho a hodil zlatými kockami aj on. Chvíľa napätia, no nič sa nestalo. Hodil ešte raz, no zase nič. Válečník sklamane vrátil kocky šerednému alchymistovi do ruky s tým, že asi to bude nejaký nefunkčný bazmek, ktorý vôbec nefunguje a začal si opäť nakladať vaky. Chystal sa vyraziť.

Gorg vyzval Sekusa a Kysličníka, že by mali rozhodnúť, ktorým smerom sa pôjde keďže si najviac pamätali a rovno vyzval Šátora, že potom by mal preskúmať mesto podľa ich rád. Podľa neho bolo treba získať nejaké zásoby a vodu. Hraničiarovi sa však von samému vôbec nechcelo. Sekus a Šátor sa naopak ironicky zasmiali a vyzvali Gorga aby šiel na prieskum on sám vediac, že zbabelý válečník toto najskôr nikdy neurobí. Takto sa naťahovali ešte notnú chvíľu a alchymista medzi rečou pripomenul, že teraz sa budú určite najviac zgrupovať drakoniáni. Podľa odhadu času a intenzity zeleného prísvitu mohlo byť niečo medzi treťou a štvrtou hodinou v noci. Sekus pokýval hlavou, že Kysličník má asi pravdu, že asi sa teraz niekedy skutočne kdesi rodia noví bozaci, tvrdil, no podľa jeho výrazu tváre to skôr vyzeralo, že druhov lakuje. Válečník si však nič nevšimol a začal spomínať na to ako asi noví bozaci v opise havrana vlastne vznikajú. Šátor navrhoval aby šli von z budovy nech pozrú čo sa vlastne deje, no trpaslík bol stále proti a vytrvalo nástojil na tom, že von by mal ísť, kvôli bezpečnosti, iba jeden. Kysličník si od niekoho požičal zase zrkadielko a začal horekovať čo sa mu to stalo s jeho predtým hebkou pleťou. Ostatní ho chápavo potľapkávali po ramene a ukľudňovali, tvrdiac, že sa to určite časom zmení k lepšiemu. Válečník mu doporučil, že teraz môže kľudne zastrašovať nepriateľov, no Kysličník nevyzeral byť dvakrát presvedčený. Skleslo pokýval hlavou, no nevyzeral, že by to niekedy skúsil. Šátor sa pomaly neochotne zberal, že pôjde teda vykuknúť von a pomaly sa na to chystal. Sekus mu ešte raz pripomenul, že potrebujú získať aj nejaké zásoby rôzneho druhu po ktoré sem v podstate prišli.

Šátor prikývol, že vie a preliezol dvorom v ktorom ležali dva obrovské spráchnivené stromy, preliezol hromadou sute a veľmi opatrne vykukol von na ulicu. Bola to ulica paralelná s ulicou Cechu zlodejov. Vpravo aj vľavo, na najbližšej križovatke stáli drakoniánske stráže. Zámoček sa ako hromada sutín vôbec nezmenil. Sutiny ešte stále prehľadávala malá skupina drakoniánov, no inak sa okolie veľmi nezmenilo. Šátor prevrátil oči. Vyzeralo to, že drakoniáni sú neuveriteľne trpezliví. Bolo ich asi poltucet a zdalo sa, že postupujú stále veľmi systematicky. Šátor pokýval hlavou a zaliezol späť, preliezol cez dvor a vrátil sa k svojím druhom so zlými správami. Bolo zrejme, že stále kohosi hľadajú. Vyliezť na ulicu práve v tejto chvíli bolo stále veľmi nebezpečné. Vrátil sa teda späť. Sekus sa zasmial a spokojne, no veľmi ironicky dodal, že ich asi stále nevedia nájsť. Kysličník zdvihol zrak zo zrkadielka v ktorom sa stále obdivoval a dodal, že ich určite hľadajú tie okrídlené svine, ktoré si pamätal zo strechy. Šátor nesúhlasne pokrútil hlavou, podľa neho tam teraz žiaden okrídlenec nebol. Vonku teraz videl len bežných bozákov. Gorg s Kysličníkom sa začali naťahovať koho vlastne Kysličník myslel, keď spomenul tých okrídlencov, no nevedeli sa zhodnúť. Sekus Šátora varoval aby si dal veľký pozor aj na tých vo fialových plášťoch. Šátor sa oprášil od prachu a oznámil, že ide ešte skontrolovať východ na druhú stranu.

Preliezol cez ďalší dvor plný sute, a opatrne vykukol na ulicu na opačnej strane. Vľavo na najbližšej križovatke s veľkou ulicou stála opäť stráž, vpravo bola ulica úplne voľná kam oko dovidelo. Strážiaci drakoniáni stali opretí o múr najbližšieho domu stojaceho na križovatke a o niečom sa zvesela bavili. Zjavne sa na svojej stráži veľmi nudili. Hraničiar sa rýchlo vrátil späť k druhom. Sklamane pokrútil hlavou, že je to dosť zlé, všade sú stráže. Sekus to ironicky komentoval, či tam vonku skôr nečaká nejaký divočák prezlečený za grizzlyho. Narážal tým na veľmi starú príhodu, ktorú zažil ešte s Četařom, ktorý bol tiež známy podávaním zmätočných a neúplných informácií prípadne úplne tendenčných informácií. Večer po tejto príhode stretli Šátora prvý krát. Šátor dezorientovane zaklipkal očami, vôbec nechápal načo kúzelník naráža a pokračoval v tom, že ulice sú v podstate dobre strážené a vyjsť von bez toho aby na seba neupozornil všadeprítomných drakoniánov nebude vôbec také ľahké. Gorg sa ho spýtal či je tam vôbec nejaká úniková cesta z ich miesta, Šátor potvrdil, že doprava by to možno šlo keby vyrazili všetci. Gorg ho hneď zarazil, že von ďalej by šiel iba on, Kysličník si bude vyrábať veci, načo sa Kysličník začal rehotať, pretože si uvedomil čo má vo svojej alchymistickej truhle a koľko toho z toho asi vyrobí. To bol tiež dôvod prečo súhlasil s takým šialeným spôsobom ako získať alchymistické zásoby ako cestou späť do Dagotu. Sekus mal podľa veliteľa odpočívať a Gorg si bude leštiť zbraň. Šátorovi sa to veľmi nepáčilo. Zdalo sa mu, že krk bude nastavovať opäť sám a ostatní zatiaľ budú len čakať. Gorg, vidiac rozpačité reakcie ostatných, rýchlo dodal, že veď sú navyše ešte všetci aj dosť zranení a nakoniec válečníka trpezlivosť prešla, a oznámil Šátorovi nech teda rozhodne on, keď už je ten veliteľ. Vyzeralo to, že všetci rozmýšľajú nad tým ako sa dostať k podobnému domu akým bola alchymistická dielňa pri ich prvej návšteve podzemného mesta. Vtedy sa tam skutočne dobre nabalili, dielňa bola plná rôznych lektvarov a alchymistických vecí. Šátor navrhol aby skúsili nájsť podobný dom na ulici Cechu zlodejov, no Gorg stále trval na tom, že cestu k domu by mal ísť preskúmať najprv on sám. Zjavne sa mu nechcelo riskovať ďalšiu konfrontáciu s drakoniánmi. Sekus, vidiac patovú situáciu, nakoniec dostal spásonosný nápad aby šla cestu overiť radšej mačka.

Gorgovi a ostatným sa nápad ihneď zapáčil. Mačka zbehla z jeho ramena, na ktorom v podstate stále sedela a šla rovno ku kúzelníkovi. Šátor sa jej síce snažil vysvetliť cestu, no mačka ho ignorovala. Zjavne čakala na pokyny od kúzelníka. Trochu to vyzeralo akoby havranov zlých vzťah s hraničiarom preskočil aj na mačku. Chvíľu sa naťahovali čo vlastne na dlhej ulici Cechu zlodejov, ktorá bola skutočne veľmi veľmi dlhá, vlastne hľadajú. Nakoniec sa zhodli, že hľadajú najkrajší dom. Sekus jej teda rýchlo vysvetlil to na čom sa zhodli a mačka zakrátko odbehla. Sekus s ňou bol v kontakte a priebežne oznamoval ostatným ako sa jej darí. Keďže sa však veľmi rýchlo vzdialila mimo dosah ich komunikácie ostali nakoniec len čakať. Čakali asi pol hodinu až sa opäť objavila.

Vpravo Cech zlodejov po krátkej chvíli križovala ulica Pod jabloňami, a ďalej Cech zlodejov pokračoval ešte asi 500 sáhov. Tam ulica končila a ústila do Okružnej ulice popri hradbách, ktorá sa tiahla okolo celého mesta. Šátor podľa mačkinho rozprávania rýchlo dopĺňal ich schematickú mapu mesta novými detailami. Vyzeralo to, že stráže boli skutočne na každej významnejšej križovatke. Družiníci sa rýchlo zhodli na tom, že šikovného a bezpečného prieskumníka, ktorý sa hladko vyhol všetkým strážam, pošlú rýchlo späť na ďalší prieskum. Sekus ju tentoraz poveril, aby sa vydala späť doprava a na prvej nestráženej križovatke odbočila. Toto mala urobiť aspoň na 5 križovatkách po sebe. Stále mala hľadať najkrajší dom, a Gorg dodal aby nezabudla hľadať stopy po tajomnej čiernej kvapaline. Čo tým sledoval tradične nikomu nepovedal. Trochu to celé pôsobilo, že sú bezradní kam sa vydať ďalej. Gorg po chvíli objasnil, že čiernou kvapalinou myslel hľadanie vstupu do stôk pod mestom. Napadlo ho, že by stoky podzemného mesta mohli využiť na bezpečný presun. Nikto radšej ani nemyslel na to, čo za zrůdy môžu v podzemných stokách číhať, keď po uliciach pobehovali drakoniáni. Nápad to však podľa Sekusa nebol vôbec zlý a stál za úvahu. Ešte v dosahu komunikácie s kúzelníkom, na jednej z tých mnohých križovatiek, mačka referovala, že skutočne našla dom, ktorý pravdepodobne kedysi patril krajčírovi. Bol výrazne architektonicky iný od ostatných domov v radovej zástavbe a mal na výšku asi 20 sáhov. Či v ňom niečo bolo, a či to bolo zaujímavé, a či to mohli so sebou zobrať, bola úplne iná otázka. Do domu pre istotu vôbec nevošla takže to netušili. Nechali ju nech sa vráti späť bočnými uličkami, tak aby sa vyhla všetkým stráženým križovatkám. Vyzeralo to, že by mohli mať nikým nestráženú cestu k zaujímavému domu krajčíra.

Mačke sa podarilo vrátiť sa späť už pomerne blízko, keď po ceste narazila na asi 10 člennú hordu obrých krýs. Úspešne sa vyhla čelnej zrážke, no krysy ju zbadali a začali ju prenasledovať. Sekus ostatných informoval, že mačka má nejaké problémy a je nasledovaná smečkou obrých krýs. Gorg bez váhania vytasil zbraň a natáčil sa smerom odkiaľ mohla mačka prísť čakajúc každú chvíľu hordu obrých krýs. Kúzelník ho chytil za rameno a otočil ho na smer odkiaľ mala mačka skutočne prísť. Ostatní sa rozostavili do bojovej formácie aby privítali nepriateľa. Šátora ako čerstvého druida čosi napadlo. Čakal na objavenie sa prvej aby vyskúšal chodí nové. Keď sa nakoniec skutočne objavila prvá krysa, sústredil sa. Krysy sa na krátku chvíľu skutočne zastavili, no potom sa s ešte oveľa väčšou zúrivosťou vrhli na družinu. Družiníci sa chvíľu po sebe zarazene pozerali čo to zase hraničiar stvára za nezmysly, no po chvíli len pokrútili hlavami a vrhli sa do boja. Na nič viac totiž aj tak nebol čas. Gorg sa obrátil s posmešnou poznámkou smerom k hraničiarovi aby radšej nerobil to čo nevie a vrhol sa so svojou sekerou na krysy. Rozpútal sa ľúty boj s otravným a nepríjemným protivníkom. Šátor len zazrel na válečníka vražedným pohľadom, no veľa času na ďalšiu debatu nemal, pretože sa musel okamžite uhýbať ostrým zubom rozzúrených krýs. Úspešne sa dvom vyhol a vytiahol si zbraň, ktorou hneď rozsekol najbližšiu krysu na prakticky dve rovnaké polovice. Blokoval vchod a tak ostatní nervózne pokrikovali aby sa odstúpil aby sa mohli aj oni zapojiť do boja. Mačka už dávno sedela v bezpečí na Gorgovej helme tak ako v poslednej dobe vždy. Vidieť válečníka vo víre boja, s mačkou, ktorá sa snažila udržať sa za každú cenu na jeho helme, stálo za to. Obaja tvorili akúsi strašidelnú karikatúru. Chiméru zloženú z dvoch jedincov. Šiel z nich strach a hrôza, no z družiny si toto nikto nikdy neuvedomil. Vždy totiž stáli s Gorgom a mačkou na rovnakej strane barikády. Šátor sa rýchlo stiahol hlbšie do miestnosti nasledovaný okamžite krysami a rozbehol sa poriadny, no veľmi rýchly boj. Väčšina krýs našťastie nasledovala Šátora, ktorý sa aj naďalej vedel hryzákom väčšiny z nich šikovne vyhnúť. Časť sa vrhla na Gorga, ktorého prvá z nich hnusne pokúsala do stehna. Kysličník neváhal, zamieril a vystrelil zo svojej šikovnej kuše. Krysa sa vykotila horeznačky so šipkou prepichnutou skrz hlavu. Sekus hodil po ďalšej svoju dýku čím ju ochromil, keďže ju náhodou trafil rovno do miechy. Gorg nasrdenne zaručal, nervózny z úspechu krýs, a vrhol sa na na ne hladný po odplate. Prvú rozťal rýchlym pohybom. Šátor sa medzitým úspešne bránil ostatným, až tá posledná zo skupiny na neho útočiacich urobila úplne nečakaný výpad spojený s výskokom a zahryzla sa mu zo zadu, hlboko nad stehno, prakticky do zadku. Šátor potlačil výkrik, zranenie ho príšerne bolelo a tam ho vôbec nečakal. Krátkym krokom odstúpil a strelil po jednej z krýs lukom. Šíp sa však v poslednej chvíli zapichol len do boku nebezpečného hlodavca, no aj tak sa krysa ostala metať na zemi bez toho aby niekoho ohrozila. Hraničiar v rýchlom slede zabil ďalšiu vedľa nej. Sekus druhým hodom dýky dorazil tú ochromenú a ďalej sledoval situáciu z bezpečia schodov, no viacej zatiaľ nebolo treba zasiahnuť. Šetril si svoje sily na ťažších súperov. Okolo Šátora ostali už len dve, Gorg s Kysličníkom na seba viazali zvyšok. Okolo Gorga začali odrazu lietať kusy mäsa ako sa mu podarilo rozsekať jednu z krýs famóznym výpadom, druhú trafil viac menej náhodne popri tom hranou sekery hneď vzápätí, no aj to stačilo aby bolo po prerastenom všežravovom hlodavcovi. Boj sa pomaly chýlil ku koncu, keďže počet útočiacich krýs sa hneď prepadol pod polovicu ich pôvodného stavu. Po ďalšej vlne útokov hraničiara s válečníkom bolo už prakticky po ňom. Sekus si založil už vybratú dýku späť a sledoval okolie či náhodou zvuk boja niečo nebezpečné neprilákal. Po zvládnutí boja ostatnými plnil s Kysličníkom väčšinou aj túto funkciu. Zakrátko posledná živá krysa radšej utiekla zbesilo preč a ticho po boji prerušovalo len pišťanie a skučanie metajúcej sa poslednej živej vedľa Šátora, ktorá však vďaka svojmu zraneniu nebola schopná uniknúť. Mačka zletela z Gorgovej helmy a krátkym hryzom ukončila krysino trápenie. Čisto symbolicky tak ukončila celú záležitosť a vybehla späť hore na Gorgovu helmu.

Válečník ju hladil po chvoste, celkovo spokojný s priebehom boja a mačka si spokojne priadla. U Sekusa v hlave sa však ozýval prúd nadávok na to, že sa nechala takto ľahko krysami dobehnúť. Šátor rozpačito krútil hlavou, zdalo sa mu, že pri bezvýznamnom boji so slabým protivníkom utrpeli až priveľa zranení. Válečník mu navrhol či neskúsi preskúmať krysy, jeho snorenie po pokladoch bolo príslovečné. Šátor sa najprv tváril nechápavo, hoci dobre vedel čo má válečník na mysli, do špinavej roboty sa mu zase nechcelo. Gorg sa nenechal vyviesť z rovnováhy, schytil dýku a rozpáral najbližšiu krysu. Miestnosťou sa pomaly rozlial šialený smrad. Kysličník prevrátil oči a začal lamentovať, že toto nie. Kvôli pár minciam či niečomu podobnému sa odmietal špiniť, keďže podľa neho boli vyhladované a určite v žalúdkoch nič nemali. Gorg však vzápätí reagoval typickou svojou logikou, že drahokamy sa v žalúdku určite nerozpustia, a uškrnul sa. Šátor sa zatváril chápavo a zdalo sa, že sa do čistenia predsa len pustí. Vytiahol svoj obľúbený lovecký nôž a začal s ním šikovne párať všetky bruchá. Výsledok však bol veľmi chabý, jedna zlatka a jedna strieborná bolo skutočne málo aj na pomery dobrodruhov zvyknutých na všeličo. Hraničiar si sklamanie otrel nôž do srste mŕtvej krysy a zlatku podal Kysličníkovi a striebornú Sekusovi, mali jasne rozdelené kompetencie kto čo nesie.

Zhodli sa, že ďalej pokračujú smerom k domu, ktorý objavila mačka. Keď sa však priblížili k východu z druhého dvora smerom von na ulicu, pochopili, že musia prejsť asi 70 až 100 sáhov po otvorenej ulici, pričom zľava stáli nie až tak veľmi ďaleko drakoniánske stráže. Rozbehla sa stíchnutá debata o tom ako to previesť, aby na seba neupozornili, do vyčerpávajúceho boja s nebezpečnými ľudojaštermi sa im vôbec nechcelo. Válečník navrhoval použiť mágiu a zneviditeľniť sa, tradične ako bezpečnejšiu variantu, no Šátor a Sekus boli jednoznačne proti, ak by kúzelník opäť minul svoju magenergiu museli by znova spať a to sa im vôbec nechcelo. Hlavne keď vstali ešte len nedávno, prakticky len pred niekoľkými hodinami, hoc bohatými na akciu. Chvíľu sa takto hádali, až sa ozval alchymista a priklonil sa na stranu hraničiara a kúzelníka. Bolo po debate a bolo treba skúsiť ako sa dostať okolo stráží bez použitia mágie.

Po krátkej chvíli sa zoradili a prvý vyrazil Kysličník. Akcia bola odsúdená na neúspech už od začiatku. Kysličník vyzeral ako chromý, ktorý pajdá po ulici. Za ním vyrazil Gorg a bolo to ešte horšie, Sekus už tomu dal len korunu a po pre nich nekonečne dlhej chvíli, zakopávajúc o kamene sa stratili v najbližšej bočnej uličke. Šátor sa síce prešmykol rýchlo a hladko, no škody už boli napáchané. Dvaja strážiaci drakoniáni ich zbadali veľmi rýchlo. Prakticky okamžite potom čo sa od domu odlepil Gorg so Sekusom. Jeden z drakoniánov sa s krikom rozbehol po ulici preč a druhý sa vydal bez okamihu zaváhania rovno za nimi s príšerným škriekaním, ktorým boli všetci ľudojašteri typickí. Ten ich jazyk znel príšerne, vôbec nechápali ako sa takým niečím dá vôbec dorozumievať. Šátor sa zdesene otočil a keď videl, že drakonián ho prenasleduje, začal na druhov hulákať aby rýchlo zmizli, že im je v pätách. Mačka zoskočila z helmy a hlbite ich viedla uličkami smerom k domu, ktorý objavila. Dúfali, že sa drakoniána po ceste nejak zbavia. Mačku sledovali tak urputne až nestíhali pozerať či ich drakonián skutočne stále prenasleduje. Šátor sa pred vbehnutím do domu rýchlo obzrel, no nevidel naokolo vôbec nikoho. Beh nebol najsilnejšou stránkou drakoniánov.

Dom vyzeral byť v poriadne dezolátnom stave. Prvé poschodie bolo úplne prázdne, schodisko smerom do ďalších poschodí hore bolo rozvalené. Do prízemia domu vošli bočným vchodom a priečelie domu bolo skutočne honosné tak ako tvrdila mačka, vysoké 20 sáhov. Na priečelí sa skvel mohutný starobylý nápis. Sekus pokýval hlavou, že je to to krajčírstvo, ktoré im spomínala mačka. Možný vchod do podzemia po ceste ani tu nikde nevideli. Čo bolo úplne najparadoxnejšie, dom tvoril križovatku, a práve o neho sa opierali ďalšie drakoniánske stráže. Stiahli sa od nich čo najďalej, do tmavého kúta prízemia aby ich náhodou nezačuli a šepotom sa radili čo ďalej. Šátor podotkol, že kamene v hrudi im možno môžu ukázať, že sú nablízku a tak v tomto dome určite neboli v bezpečí. Gorg bol zato aby sa tu určite nezdržiavali, že tu budú určite len nejaké handry a nič vzácne, a radšej nech idú ďalej na sever smerom k apotieke v ktorej už raz boli. Sekus nesúhlasil a bol rozhodnutý ich teleportovať hore na druhé poschodie, ktorého časti presvitali cez dieru v ktorej bývali kedysi schody. Kysličník podotkol, že Sekusov nápad má určitú logiku, pretože on počul, že bohatí mešťania bývali v domoch vždy čo najvyššie. Podľa toho čo počul, sa chceli chrániť pred prípadnými prepadmi. Sekusovi viac nebolo treba a zakúzlil.

Alchymista svoju vetu prakticky ani nedopovedal a vyparil od nich. Kysličník netušil úplne čo sa deje, ocitol sa sám, prakticky potme tak začal šeptom volať ostatných. Sekus prevrátil oči, bolo ho počuť až dole. Snáď ho stráže nezačuli. Za krátku chvíľu nato sa vedľa Kysličníka ocitol aj Gorg so Šátorom. Šátor narýchlo ukazoval Kysličníkovi nech radšej drží hubu aby všetkých neprezradil. Netrvalo dlho a objavil sa pri nich už aj Sekus. Miestnosti hore boli citeľne lepšie zachované. Boli v nich pozostatky rôznych tkacích strojov, šijacie stroje, žehličky. Všetko prakticky úplne rozbité. Tvary niektorých vecí sa dali určiť už len približne. Najväčšia miestnosť mala zhruba 5 krát 5 sáhov. Keďže tu boli schody na vyššie poschodie zachovalé, rýchlo vybehli po nich smerom hore.

Miestnosti vyššie boli rovnako rozbité ako tie dole avšak zachovalo sa v nich niečo zo šijacieho vybavenia. Zdalo sa že tu hore sa skôr dokončovali kusy šiat urobené dole. Vyšli ešte o poschodie vyššie, Ešte vyššie poschodie okupovali pravdepodobne tí, ktorí ručne došívali kusy z nižších poschodí. Všade sa povaľovali zbytky kresál v ktorých kedysi sedeli šičky. Vedľa zbytky látok a šicieho materiálu. Bol z nich už v podstate zgrcnutý rôznofarebný prach. Nečakali nanič a vyšli ešte o poschodie vyššie. Tam vyzerala byť kedysi jedáleň, s pomerne rozsiahlym barom. Zo všetkého však už boli len zmätené trosky. Ešte o poschodie vyššie sa zdali byť už súkromné komnaty krajčíra, ktoré pokračovali dokonca ešte vyššie malým schodiskom do akejsi manzardky. Ako tak, hlavne podľa charakteru zvyškov, dokázali ešte určiť spálňu, pracovňu a jedáleň. Nikde ani živej duše. Po stenách viseli úplne zničené obrazy. Gorg opatrne nakukoval za ne, no drvivá väčšina mu rovno ostala medzi rukami akonáhle sa ich dotkol. Bolo to všetko úplne práchnivé a rozpadnuté a držalo to pokope viacmenej len silou zlepeného prachu, ktorý válečník práve svojím pohybom rozrušil. Časť z rozpadnutých obrazov ostala rovno nalepená na steny pokryté plesňou. Šátor podišiel smerom k oknu, no dal si pozor aby doňho priamo nevošiel, keďže nevedel čo je na ulici. Potreboval len zistiť, na ktorú stranu sú okná otočené. Keď sa zorientoval, ukázal bez slova prstom na mačku a pozrel spýtavo na Sekusa. Kúzelník okamžite pochopil a poslal mačku na opačnú stranu k druhému oknu aby sa pozrela von. Na rohu domu stále stáli dve drakoniánske stráže, ktoré sa niečo bavili tým svojim škriekavým jazykom. Dnu však nebolo vôbec nič počuť. Smerom doprava išla ulica ešte asi 200-300 sáhov a ústila na ďalšiu väčšiu križovatku, smerom vľavo išla ulica asi 400 sáhov, keď ústila na podobnú križovatku. Inak bola ulica bez pohybu.

Začali v tichosti rozoberať smer ďalšieho postupu. Gorg bol zato aby sa izba dobre preskúmala, motivácia bola zrejmá, s podporou Kysličníka, ktorý pripomenul, že práve preto sem vlastne išli. Sekus to videl veľmi skepticky, no nechcel do toho veľmi zasahovať, mal zato, že možno sa im podarí skutočne niečo zaujímavé nájsť. Alchymista začal obhliadať miestnosť a podľa toho ako chodil okolo stredu zjavne hľadal najlepšie miesto na ktoré by položil Čarovnú rtuť. Druhovia ho upozornili, že bude možno lepšie izbu predtým prehliadnuť, aby im rtuť neukázala nejaké zbytočné blbosti. Použitie rtute bolo vždy náročnejšie na logistiku. Kysličník to uznal ako rozumný argument, sám používal rtuť veľmi nerád, a tak najprv izbu kompletne prehliadli. Po smene sa ukázalo, že tam predsa len niečo bolo. Sekus dokonca objavil nejaké dvierka na stene, Šátor ho hneď zastavil abych ich neotváral. Mohla tam byť poriadne svinská pasca. Ako sa neskôr ukázalo mal pravdu. Kysličníkovi sa podarilo nájsť západnutú striebornú lyžičku s perlou a rozpadnutý vačok s peniazmi kde bolo dosť peňazí a ležal v rozpadnutej epede. Asi ho tam niekto schoval a zabudol. Gorg sa klasicky zachechtal, že podobným spôsobom, keby prehliadli celé mesto, boli by za chvíľu poriadne bohatý. Nikto ho klasicky nekomentoval.

Dvierka, ktoré objavil kúzelník, boli asi 15x15 coulov veľké. Válečník vyzýval k opatrnosti s dvierkami, no inak ako skupina veľmi opatrní neboli. Rozprávali sa už prakticky skoro bežnými hlasmi. Ak by ich niekto začul nebolo by to zvláštne. Sekus potvrdil, že si tiež myslí, že dvierka môžu byť zapascované, boháči to tak zvykli robievať. Válečník ho stále varoval, aby dvierka určite neotváral. Šátora čosi napadlo a stiahol si z ruky jeden prsteň. Podal ho Kysličníkovi a navrhol mu nech sa skúsi pozrieť na tie dvierka on. Alchymista pokýval hlavou a pritakal, že to vyskúša, dvierka boli na stene, ktorá smerovala na ulicu, takže úkryt za nimi určite nebol veľký. Kysličník sa im prizrel lepšie a okolo dvierok bola taká malá úzka ryha, inak neboli ničím zvláštne. Všetci po sebe pokukovali, dvierka boli podľa každého určite zapascované a do ich otvárania sa nikto nehrnul. To však zjavne pre alchymistu nebol žiaden problém. Prešiel tu ryhu pomaly prstom po hornej strane, no nič nenahmatal. Hraničiar medzitým podišiel ku jednej zo stien a prezeral si stojan na fakľu, ktorý bol pripevnený na stenu. Sekus ho pochopil a podišiel k nemu, obaja rozmýšľali, že by ňou pohli. Niekedy sa podobne otvárali tajné dvere. Skúsili stojanom pohnúť, no nešlo to. Bol zjavne prichytený na stene veľmi pevne. Skúšali ho otočiť a všelijako ním kývať, ale nič z toho nefungovalo. Skúšali, po vyčistení, do držadla zasunúť vlastnú fakľu, no nič sa nedialo ani potom. Sklamane fakľu zbalili a vykašľali sa na stojan. Zdola pol počuť príšerný škrek, to sa tí dvaja drakoniáni na niečom urputne smiali. Družiníkov striaslo a pokračovali ďalej vo svojom prieskume miestnosti.

Dali si ešte jednu poriadnu rundu hľadania, no stále nič. Alchymista, vidiac, že nieto vyhnutia, nakoniec zobral do každej ruky dýku a opatrne s ňou išiel po ryhe okolo dvierok. Podarilo sa mu síce dvierka odchlípiť a čiastočne dokonca aj otvoriť, no súčasne mal pocit, že špičkou dýky o niečo zavadil a čosi preťal. V mihu na neho vyskočili 3 tenké ostré železné bodce schované okolo dvierok. Kysličník odskočil veľmi šikovne a tak len zpovzdiali pozeral ako sa dvierka otvorili a bolo vidno dovnútra. Kysličník neváhal a siahol dnu a zdvihol akýsi vačok, ktorý bol položený vo vnútri. Akonáhle ho však zdvihol spustila sa mu na ruky ostrá oceľová doska. Alchymista reflexne pustil vačok späť a rýchlo vytiahol ruku von. Len s veľkým šťastím sa mu nič nestalo a ostrá platňa ho oškrela len na časti prstov z ktorých mu teraz kvapkala pomaly krv. Ostatní veľmi dobre nevideli, tak sa vypytovali Kysličníka čo sa vlastne stalo. Ten im v rýchlosti vysvetlil, že dvierka síce sú od akejsi malej skrinky v stene, no tá je chránená dvoma pascami. Ukázal Gorgovi dĺžku každého z tých nebezpečných bodcov a dodal, že navyše tam je ešte jedna oceľová platňa, ktorá sa spúšťa. Válečník tam hneď chcel strčiť meč, no Sekus ho vyzval aby radšej chvíľu počkal. Gorg začal obchádzať stenu na ktorej boli dvierka a začal po nich klopkať. Že by tým mohol niekoho prilákať ho nenapadlo. Zavrel na diaľku mečom dvierka načo sa vysunuli zase opäť bodce. Tie sa však hneď zatiahli a nebolo prakticky vidieť odkiaľ vyleteli. Válečník opäť s mečom otvoril dvierka na čo sa zase spustili bodcové pasce. Oceľová platňa však stále bola na mieste a k vačku sa tak stále nedalo dostať. Už ani nebolo pre nikoho zaujímavé aké pasce vačok chránia, ale prečo a čo v ňom bolo.

Zvedavosť družiníkov rástla každou chvíľou a v ich predstavách bol vačok zdrojom neuveriteľného pokladu. Rozhodli sa jednu smenu počkať a tak sa všetci rozliezli do ostatných kútov skúšať snoriť či nenájdu niečo iné. Keď sa po čase všetci opäť zišli ku Kysličníkovi, alchymista s napätím mečom otvoril dvierka. Pasce znovu vyleteli, no oceľová platňa bola zdvihnutá. Mešec bol stále vo vnútri. Gorg v okamihu zarazil dovnútra svoj meč, ktorý teraz tak často nepoužíval. Platňa s veľkou silou zišla dole na zastavila sa na meči v ktorom vyrobila malý, no zreteľný zárez. Družinou preletelo vzrušené zašumenie. Alchymista neváhal ani sekundu a vopchal ruku dnu a narýchlo vytiahol mešec. Bol prekvapujúco veľmi ťažký, rozhodne nie obyčajný meštek visiaci na opasku, keď ide jeden do mesta míňať ťažko zarobené peniaze. Nikto ani nedýchal. Alchymista rovno otvoril mešec a všetci sa natlačili dookola aby videli čo je dnu. Boli v ňom len peniaze. Ale zato veľa. Asi 100 platinových, 100 zlatých, 150 strieborných a 100 medených. Mešec mal skoro 40 mincí a bol zázrak, že sa Kysličníkovi nerozpadol rovno v rukách, keď bol také veky uzavretý za dvierkami. Netrvalo však dlho a skutočne z neho ostali len franforce, takže peniaze putovali k jednotlivým družiníkom podľa toho kto čo niesol. Všetko dagotská ražba, respektíve ražba z toho obdobia. Podrobnosti nikto neštudoval, no určite ak by to jednorázovo vrhli na trh starožitníkov Jazerného mesta celé množstvo asi by rozvrátili trh.

Mačka hlásila, že vonku sa nič zaujímavé nedeje akurát drakoniáni sa presunuli na iný roh a ďalej debatovali. Inak jej stráženie šlo hladko akurát pred chvíľou dvaja strážiaci dostali návštevu jedného drakoniána, ktorý sa však po overení situácie, že je kľud, vrátil späť ulicou, ktorou prišiel. Válečník skúsil vytiahnuť zaseknutý meč, no nešlo mu to a tak ho aspoň trochu ohol a skúsil vytiahnuť takto. Podarilo sa mu to, no asi 15 coulov meča sa mu pri tom ulomilo. Gorg sprosto zanadával. Tento meč síce nepoužíval, no neplánoval sa sním ani predčasne lúčiť. No vyzeralo to, že asi bude, keďže mňa boj už bol prakticky nepoužiteľný. Ostatní družiníci rozoberali čo bude treba preskúmať ďalej. Kysličník bol rozhodnutý použiť v tomto dome ešte rtuť, ale chcelo to dobre premyslieť ako to urobiť. Rozhodli sa ešte poslednýkrát preskúmať jednotlivé izby a rozliezli sa do nich. Po smene sa sklamane vrátili späť do miestnosti, nikto nič nenašiel. Gorg trval na tom, že tu niečo musí byť a tak sa rozhodli ešte pre úplne posledný pokus. Alchymista len spokojne zahundral, že ich poklad sa im utešene zväčšuje, takže, keď to takto pôjde ďalej určite odídu pekne nabalení. Už teraz mali viac ako 700 zlatých. Keď sa zišli späť v veľkej miestnosti poklad sa im znova rozšíril, keďže sa im podarilo nájsť ďalšie zlaté a dokonca jeden vybrúsený rubín. Ten bol dokonca veľmi veľký.

Kysličník to rýchlo pozapisoval a porozdeľoval podľa toho kto čo niesol a vytiahol flakón s ortuťou načo sa vybral do spálne, keď ho zastavil otravný Šátor či ju predsa len ešte raz radšej nepreskúmajú. Alchymista rezignovane pokrčil ramenami, hraničiar bol ako vždy neodbytný a jemu sa nechcelo s ním hádať. Súčasne mal asi pravdu, že v spálni sa kľudne mohli povaľovať ešte ďalšie drahé mince a rtuť by mu ukázala viacmenej len nevýznamný poklad. Aby nič nenechali na náhodu, išli do spálne rovno všetci. Bol to dobrý nápad. Našli totiž dokopy v prachu roztratených ešte ďalších niekoľko zlatých, a v nohe postele schovaných ďalších 60. Alchymista vytiahol konečne nekompromisne flakón a kývol na ostatných aby sa zdekovali späť do pracovne, nechcel aby výsledok ovplyvnili poklady nosené dobrodruhmi. Sekus šiel dobrovoľne, nikdy mu celkom nevoňali prístupy alchymistov. Odrazu dvihol ruku aby ich vyzval nech sú ticho, niečo sa dialo a mačka mu zjavne usilovne čosi dôležité hlásila. Kysličník položil do stredu miestnosti ortuť a odišiel z nej. Gulička sa začala kotúľať smerom k jednej zo stien a aktívne po nej vyliezla načo ostala prilepená na nej. Po krátkej chvíli sa začala vpíjať do steny. Kysličník sa prizrel bližšie a začal hmatať po stene, netrvalo dlho a našiel malú západku alebo skôr tlačidlo. Keď ho bez rozmyslu stlačil, otvoril sa mali výklenok. Vnútri ležal opäť nejaký vačok.

Kysličník sa začal smiať, no alchymistovi v pracovni nikto nevenoval pozornosť pretože z ničoho nič do vedľajšej obývačky napochodovali štyria zvláštní kostlivci. Boli to kostry 4 obrých krýs vztýčených na zadných, ktoré napochodovali dnu ako vojenská jednotka. Druhovia sa na seba zmätene pozerali a Sekus prikývol, to bolo to čo mu mačka hlásila. Nič také nikdy nevideli. Zdalo sa že celý Dagot je presiaknutý podobnými zvláštnosťami. Gorg nervózne pokrútil hlavou, nemal rád takéto nadprirodzené veci. Šátor sa začal škrabať na hlave a zvláštne pozerať na štyroch príchodiacich. Sekus ho rázne zarazil, že nie. Vyjednávať sa s týmito určite nebude. Gorg sa uchechtol, hraničiarové snaha vyjednávať s kýmkoľvek a čímkoľvek bola pre neho neuchopiteľná. Krysy ich ako keby nevnímali a pochodovali v zástupe za sebou rovno do opačného rohu miestnosti. Zdalo sa, že družiníkov v miestnosti úplne ignorujú. Krysy, s jemným štrkotom svojich kostí, zmizli v protiľahlej stene. Do miestnosti dobehol rozčúlený alchymista, nechápal kde sa všetci podeli a prečo ich nezaujíma čo objavil. Našiel ich ako bez pohybu, s otvorenými ústami, zírajú na protiľahlú stenu, neschopný akéhokoľvek slova. Prvý sa ozval válečník, že by mali odtiaľto vypadnúť, že sa mu to tu nepáči. Neznášal podobné javy. Sekus mu vysvetlil, že práve okolo nich prešli štyria krysí kostlivci, vlastne duchovia. Alchymista guľal očami, nikdy o ničom takom nepočul.

Očividne ho však jeho objav zaujal viac ako nový vývoj udalosti. Otočil sa k hraničiarovi a vzrušeným hlasom mu oznámil, že našiel podobnú skrýšu ako pred chvíľou, navyše v nej niečo bolo. Najskôr vačok. Dvaja družiníci sa zobrali s Kysličníkom, zostal strážiť v obývačke, stále mu nešlo do hlavy čo to vlastne videli. Stále sa otáčal a očakával, že sa objavia znova. Výklenok, ktorý objavil Kysličník bol stále otvorený, vo vnútri bol podobný mešec ako našli v miestnosti vedľa. Gorg sa vrátil po kúzelníka, pretože mu nosil jeho otupený meč a zobral ho so sebou späť do spálne. Bolo jasné, že to urobia presne tak isto ako predtým. Meč Gorg rýchlo zasunul do výklenku, no nič sa nestalo a žiadna pasca sa nespustila. Kysličník obratom siahol do vnútra a vytiahol mešec pod ktorým bol navyše ešte aj zlatom vykladané honosné dýky. Krásna práca s jemným gravírovaním. Stupený meč putoval späť do vaku beztiaže. veľkým napätím otvorili vačok zvedavý čo v ňom bude. Našli v ňom 20 kusov platinových mincí, 20 kusov zlatých, 20 kusov strieborných a medených. Navyše v ňom bolo 5 krásne vybrúsených kryštálov, obrovský vybrúsený smaragd a 5 krásnych veľkých opálov. Navyše sa tam povaľovali dva zlaté prstene. Kysličník vytriasol mešec, chcel si byť úplne istí, že na nič nezabudli, tým sa mu však vačok rozpadol v rukách a rovno ho zahodil.

Mačka, ktorá kontrolovala situáciu na ulici hlásila, že drakoniáni sa presunuli k ďalšiemu rohu a vytrvalo diskutovali. Alchymista chcel hneď preskúmať dýky a prstene, to však znamenalo, že bude pomerne dlhý čas mimo. Sekus poslal Gorga nech radšej stráži, zjavne sa necítil dobre, keď strážila len mačka, navyše sa zdalo, že v zelenom prítmí Dagotu ho z času načas prepadával záchvat nezmyselnej paniky. Sekus a Šátor mali ďalej prehľadávať knižnicu. Všetky predmety, ktoré alchymista pozrel niesli pečať alchymistického výrobku. Akého to nevedel určiť a teraz na to nemal čas. Obom zvyšným družiníkom sa spolu podarilo objaviť skutočný poklad. Objavili knihu, ktorá vyzerala byť Súhrnom príšer, na ktoré môže dobrodruh naraziť. Mimoriadne užitočná vec, ktorá im v budúcnosti ušetrila nie jeden problém, a zachránila nejeden život. Teraz však dosah objavu nie každý úplne docenil. Sekus si teraz len zamyslene obracal almanach a prežúval horkú bylinku Šťastia, ktorú predtým požil. Tá bylina bola skutočne príšerne horká. Po chvíli almanach položil a pokračoval v prehľadávaní spolu so Šátorom. Nič zaujímavé však už nenašli. Po chvíli v prachu našiel niečo, čoho nadpis, keď si prečítal, donútil sa začať tak silno smia, až sa zakuckal smiechom. Podal to so smiechom alchymistovi, že to je niečo čo by sa mu určite zišlo. Bola to kniha o tom ako sa šijú odevy. Alchymista mu zahrozil päsťou, no Sekus ho však nenaťahoval veľmi dlho, a rýchlemu radšej podal aj druhú vec ktorú našiel, ktorou bol zvitok opatrený alchymistického pečaťou. Takýchto zvitkov nikdy nenašli veľa a určite v ňom bolo niečo zaujímavé. Kysličník pečať na zvitku bez váhania rozlomil a našiel v ňom recept na takzvaný Berylov lektvar. Celkom užitočnú vec, ako sa neskôr v jeho ďalšom nebezpečnom putovaní ukáže. Šátor vytiahol ďalšie 4 zvitky, ktoré našiel v prachu, jeden bol univerzálny hraničiarsky zvitok na liečenie ľahkých zranení a druhé dva boli určené kúzelníkovi, ako hlásala pečať ktorou boli zavreté. Kúzelník si hvízdol, jeden bol veľmi užitočný zvitok na teleport do 150 sáhov a ďalším bolo Svetlo. Tiež veľmi užitočná vec. Posledným bol zvitok na Modré Blesky, kúzelnícky najobyčajnejšie útočné kúzlo. Kúzelníkovi vo vytržení začal nahlas kritizovať krajčíra, že mal v knižnici teda poriadny bordel, a keby tam bol knihovníkom on tak by to určite lepšie zorganizoval. Aspoň by rozdelil zvitky podľa kategórií keď už nič iné. Každý však videl aký bol v to skutočnosti kúzelník spokojný, bolo zrejmé, že bol rád, že si doplnil zásoby.

Šátor pokýval hlavou a zobral si do ruky objavený almanach a začal v ňom pomaly listovať, keď ako prvé si vybral heslo Skřet. Válečník mu to vytrhol z ruky a začal v knihe listovať hľadajúc čosi čo sa podobalo na to čo pred chvíľou videli. Veľmi úspešný však nebol a začal listovať aby tam našiel aspoň drakoniánov. Rovnako bezúspešne. Vrátil knihu o sklamane naspäť hraničiarovi a rozprúdila sa debata kam ďalej. Začínali mať pocit, že dom krajčíra už pomerne dôsledne vyrabovali. Alchymista len sklamane zahundral, že bude potrebovať nejaký kus mastenca, ako v ruke otáčal recept na neznámom zvitku. Druhovia v okamihu zabudli o čom debatovali a začali ostošesť rozvádzať kde by takých mastenec mohli nájsť. Sekus o mastenci nikdy nepočul, Šátor tvrdil, že to je obyčajný kus kameňa, Gorg odporúčal návštevu kameníka, ale keďže boli v Dagote tak jeho odporúčanie bolo asi len rečnícke. Sekusom odporučila by zbehol o niekoľko poschodí nižšie, že tam možno nejaké kamene boli ktorými sa označovali látky. Alchymista neváhal ani sekundu a hneď sa vydal dole schodmi. Ostatní mu nevenovali prakticky žiadnu pozornosť. Gorg rozoberal so Šátorom čo to mohli byť za krysí kostlivci a Sekus im do toho referoval, že mačka nehlási nič nové akurát drakoniáni sa zase presunuli pred inú časť domu.

Kysličník po dvoch smenách vyšiel späť po schodoch hore k nim, vyzeral, že veľmi úspešný v hľadaní mastenca nebol. Druhovia zatiaľ dôsledne prehliadli ešte raz zvyšné miestnosti, no okrem Gorgových niekoľko zlatých a strieborných nikto nič nenašiel. Odrazu sa alchymista potuteľne usmial a vytiahol z vrecka asi 15 mincí mastenca. Nebol bohvieako kvalitný a veľmi sa drobil, ale bol to mastenec ako potvrdil hneď Gorg ktorý si kúsok kameňa zobral do ruky. Kysličník odrazu stuhol. Prevrátil oči a začal sa zbesilo hrabať v svojej alchymistickej truhle. Po chvíli si vydýchol a keď sa na neho všetci prekvapene pozerali vysvetľujúco len oznámil, že sa zľakol, že nemá v truhle dosť surovín. Ostatní len chápavo pokývali hlavou. Kysličníkovu paniku z nedostatku surovín chápali. Kysličník si zvyčajne syslil suroviny ako škrečok aby ich potom v návale veľkorysosti rýchlo minul na kopec vyrobených predmetov, ktoré behom niekoľkých minútach rýchlo rozdal. A syslenie mohlo začať odznova. Alchymista si to všetko ešte raz rýchlo prepočítal a oznámil, že asi smenu bude mimo pretože ide vyrábať ten lektvar na ktorého recept práve narazil. Či majú na to vôbec čas alebo sa to hodí sa s nikým nebavil. Keď ho niečo zaujalo bol veľmi podobný Gorgovi. Ale inak bol normálny. Aj Gorg.

Druhovia pokrčili ramenami a vrátili sa k svojmu hľadaniu, nič iné sa aj tak robiť nedalo. Neboli vôbec úspešní, a jediné pozitívum hľadania bolo, že skončilo. Kysličník ich privítal spokojný s fialovým lektvarom, ktorý sa ligotal v odrazenom svetle. Gorg bol celý zvedavý čo to je za lektvar, no Kysličník ho len odbil, že to je lektvar na to aby sa mu lepšie určovali predmety. Nič pre válečníka. Alchymista neváhal a vypil lektvar, a ostatní traja družiníci si sa vydali späť do svojho neutešeného hľadania. Kysličník schytil dva prstene a dve dýky a začal ich opäť skúmať. Bolo jasné, že mimo bude pekne dlho. Napriek lektvaru a strávenému času oveľa úspešnejší nebol. Jediné čo zistil bolo, že prstene neniesli rovnakú alchymistickú značku. Náhle sa mu oči rozžiarili poznaním a spokojne prsteň odložil nabok. Aspoň jeden sa mu podarilo určiť. Šátor sa vrátil prvý ku Kysličníkovi a ten mu vzrušene oznamoval, že ten prsteň je vlastne prsteň Neviditeľnosti. Hraničiar sa až zakoktal, keď to oznamoval Gorgovi. Gorg im na oplátku oznámil, že sa mu so Sekusom podarilo otvoriť nejakú neznámu tajnú chodbu. Bez pascí, podotkol s veľavýznamným pohľadom. Chodba to však bola nízka a úzka a bola v nej úplná tma. Kysličník sa ponúkol, že pôjde s ním a bude dnes lucernu. Kohosi napadlo, že tam pošlú mačku. Najprv ju však musel Sekus stiahnuť od okna kde strážila a Gorg presvedčiť aby to urobila.

Vbehla dnu a netrvalo dlho, keď sa objavila späť, v zuboch s práchnivou myšou. Hlásila, že chodba išla asi 2 až 3 sáhy a ústila do malej tajnej miestnosti kde bola posteľ a jednoduchý nábytok. Posteľ bola úplne rozpadnutá. Začali sa handrkovať kto pôjde dnu, válečník trval na tom že ich musí byť čo najviac aby to tam poriadne prehliadli. Šátorovi sa však dnu vôbec nechcelo bolo tam pre neho veľmi málo miesta. Zapálili si kresadlom fakľu a Gorg išiel prvý. Izba sa miestnosťou dala nazvať len sťažka keďže bola 1x2 sáhy veľká a prakticky celá vyplnená len posteľou. Tá bola úplne práchnivá. Nevyzeralo to na nejakú izbu služobníctva, skôr na nejakú tajnú skrýšu majiteľa domu. Gorg a Sekus šiel prehľadávať a Kysličník ostal vonku vyrábať ďalší Berylov lektvar. Šátora si našiel nejaké miesto v ostatných miestnostiach kde hľadal bez veľkého zápalu tiež. Už mu to nekonečné hľadanie liezlo poriadne krkom. Nezaváhal ani minútu, nikoho sa nepýtajúc, vypil opäť čerstvý lektvar a so zúrivosťou sebe vlastnou sa zase vrhol na ten posledný prsteň, ktorý stále odolával. Podarilo sa. Spokojne prsteň odložil a rozhodol sa pozrieť si tie tri kocky, ktoré ho tak príšerne zohavili. Odolávali. Druhom v tajnej miestnosti sa tiež veľmi nedarilo, Sekus po dvoch smenách takmer márneho hľadania vyliezol sklamane von, hlava sa mu už úplne točila od stiesneného priestoru, v rukách len dýku a meč, ktoré dovtedy objavil prakticky len položené v prachu. Šátor začul ako sa z úzkej chodby vysúkal Sekus, vykukol z knižnice a pokrútil hlavou, že tiež nič. Oznámil, že toto bolo jeho posledné hľadanie a ďalej už hľadať nebude a podal ostatným asi 10 zlatých, ktoré sa mu podarilo v prachu nájsť. Posadali si okolo Kysličníka, a začali dumať čo ďalej. Sekus bol dosť unavený a rozmýšľal, že by šiel zase spať. To malo na ďalšie plány zásadný vplyv.

/ako sa dostali do popisovaného domu? z nahrávky vyplýva, že pravdepodobne prebúraním sa jednotlivými domami-prečo nie teleportom? voľba nového veliteľa? Spanie? Išli neviditeľní?/

Zdalo sa, že sú prakticky uväznení v dome, v ktorom boli, ak teda nechceli riskovať konfrontáciu s drakoniánmi na ulici, čo sa im určite vôbec nechcelo. Chvíľu si obzerali miestnosť, rozmýšlali ako ďalej. Snorili kade tade a skúšali nájsť či z domu nevedie nejaká iná cesta von ako cez hlavný vchod na ulicu. Narazili na dieru v stene, ktorá však nikam neviedla pretože z druhej strany bola stena ďalšieho domu. Ktosi navrhol, aby sa skúsili prebúrať do toho ďalšieho domu cez túto stenu. Sprvoti to vyzeralo ako šialený nápad, no keď sa pozreli na to ako úplne natesno domy stáli vedľa seba, nebolo to odrazu až také nereálne, aj keď nosný stĺp budovy v ktorej boli, a ktorý bol prebúraný, mal prakticky jeden sáh. Akú hrúbku mala stena ďalšej budovy nikto netušil. Šátor navrhol aby prešli všetky podlažia či sa nenachádza niekde nejaký otvor, ktorým by sa dalo prejsť do ďalšej budovy jednoduchšie ako prácnym búraním, no keď prešli všetky 4 poschodia nenašli nič.

Vrátili sa teda späť k objavenej diere na prvom poschodí a skúšali rozrýpať starobylú maltu medzi tehlami a kvádrami. Išlo to napodiv mimoriadne ľahko. Hraničiar všetkých vyzval aby ryli skutočne veľmi potichu, nechcel na seba nikoho prilákať. Gorg po chvíli vyryl okolo kvádra hlbokú ryhu, no bolo jasné, že odhrabať kváder tak, aby sa dal vybrať, by mu trvalo minimálne ešte ďalšiu pol hodinu až hodinu. Robili to všetko prakticky potme, svetlo si nemohli dovoliť a zelenkavý prísvit Dagotu sem veľmi nedopadal. Radiť sa museli tiež rýchlo a veľmi potichu. Šátor naznačil, že toto asi bude rýchlejšia cesta ako to skúšať cez ulicu a drakoniánov. Hoci veliteľom bol Kysličník, zdalo sa že skutočné velenie má vlastne Šátor. Chvíľu váhali či skutočne pokračovať, no Gorg sa nakoniec pustil opäť do vyškrabávania toho jedného kvádra. To sa mu zhruba za trištvrte hodinu skutočne aj podarilo a kváder opatrne vytiahol. Preliezol na druhú stranu a začal škrabať z druhej strany spolu so Šátorom, ktorý mu asistoval na strane kde bola družina. Po ďalšej polhodine sa im podarilo vytiahnuť ďalší kváder a takto už vznikol priechod do ďalšieho domu, ktorý bol dostatočne veľký na to aby ním všetci bez problémov prešli aj s naložením.

Boli stále zhruba tri domy od domu krajčíra, na ktorého rohu stále stáli dve drakoniánske stráže. Ulica, do ktorej ústil východ z domu, v ktorom boli, bola paralelná s veľkou hlavnou ulicou nazývanou Kreontov bulvár. Z prvého poschodia v tomto dome bolo schodisko na prízemie a vzdušnou čiarou boli stráže od nich snáď 30-40 sáhov. Stále museli byť mimoriadne opatrní, prezradeniu sa chceli vyhnúť za každú cenu, každý ďalší boj len zbytočne vyčerpával ich bez tak veľmi ohraničené zdroje. Drakoniáni boli silní protivníci a keď ich nedajbože na seba prilákali viac, dalo sa pred nimi už len ujsť. Chvíľu sa hádali nad nákresom v prachu, ktorý narýchlo načrtol Šátor, začínalo byť jasné prečo Kysličník nemá úplnú kontrolu nad situáciou v družine. Bol zjavne dezorientovaný v tom kde sa vlastne nachádzajú. Po chvíli naťahovania sa si ozrejmili kde vlastne sú a začali uvažovať, ktorým smerom sa najlepšie pohnúť ďalej, bez toho aby na seba nalákali hordu drakoniánov. Alchymista, po zorientovaní, navrhol ulicu na ktorej by sa mali vynoriť, no Gorg so Šátorom ho okamžite spražili, pretože obaja jasne vedeli kam sa chcú dostať a Kysličník sa tomu potichu a bez protestov prispôsobil. Jeho nie veľmi dlhé veliteľstvo sa takto pomaly, ale isto stávalo len fraškou kedy jeho návrhy spôsobovali viac chaosu a zmätku ako praktických riešení. Nateraz sa však zdalo, že Kysličník pochopil kam návrhy jeho druhov smerujú a skúsil začať opäť aktívne ovplyvňovať smer debaty. Aspoň na chvíľu. Keď opatrne vykukli von na ulicu zistili, že sú prakticky oproti domu vo vnútri, ktorého sa ocitli po teleporte zo zámočka a v ktorého prízemí sa zrazili s obrovským zmutovaným červom. Šátor ich zavolal k sebe a pokrútil rozpačito hlavou. Vôbec nechápal ako sa sem vlastne dostali, a začal natáčať Sekusovu mapu všetkými možnými smermi aby na to prišiel. Kysličník už len rezignovane pokrčil ramenami, opäť sa stratil. Hraničiar sa náhle udrel do hlavy a ukázal, že pravdepodobne majú na mape zle označený smer severu, ich imaginárneho, na ktorom sa ešte predtým zhodli. Nikto si to medzičasom nevšimol. To dobre vysvetľovalo prečo sa objavili úplne inde ako válečník s hraničiarom čakali. Šátor narýchlo opravil niektoré značky, ktoré predtým urobili na mape a ukázal výsledok družiníkom. Teraz by to už malo sedieť.

/nejakým spôsobom, matne si spomínam, že možno po strechách?, sa dostali k Tyrovmu chrámu/

V chráme Tyra

Vošli do čiastočne zboreného chrámu Tyra, kde po stenách vysoko nad nimi, boli obrovské fresky zobrazujúce starobylý Dagot a jeho život. Nad freskami bola okolo takmer celého chrámu urobená na poschodí galéria pre zvláštnych hostí s teraz rozpadnutými lavicami. Niektoré zábradlia boli vyvalené von a ich trosky ležali na podlahe chrámu pod galériou. Poschodie bolo na čele chrámu smerom k oltáru, ukončené balkónom z ktorého kedysi rečnil kňaz. Nad galériou pre hostí viseli po stenách staré tapisérie, ktoré boli takmer kompletne zhnité a splesneté. Tvorili miestami prakticky už len tmavé fľaky na stenách. Niekoľko z nich však bolo ešte stále ako tak zachovaných a pod vrstvami špiny a prachu presvitali starobylé motívy bitiek na ktorých trpaslícky bojovníci odení v brneniach, ktoré sa už veky nepoužívajú, bojovali s drakmi a nestvůrami, z ktorých veľkú časť z nich družiníci nikdy nevideli a o množstve z nich ani nikdy nepočuli. Ticho našľapovali, všetci neviditeľní, keď okolo bolo počuť len prerývané dýchanie, tichý škrabot krokov a z času načas rýchle zvírenie prachu v ktorom sa objavili nejaké napísané slová. Dlhé chvíle len stáli bez slova, po chvíli, keď sa konečne zmohli na slovo tak si uvedomili, že by sa zviditeľnenili a pokračovali bez slov ďalej, len s občasným zvírením prachu, keď ktosi čosi opäť napísal do prachu. Postupne si prezreli tých niekoľko ako tak zachovaných tapisérií a všimli si, že jeden motív sa na nich odohrával viacmenej stále. Bol to je obraz strašlivého trpaslíckeho bojovníka s obrovskou sekerou bojujúceho v nejakých severných horách. Na každom z výjavov bol stále obklopený hordou mŕtvych alebo živých skřetov, ktorých bojovník zjavne kosil ako obilné klasy. Tapisérie, a ich zbytky, viseli na stenách oddeľujúcich veľký počet krásnych, dlhých okien zložených z rôznofarebných skiel, ktoré však teraz boli z drvivej väčšiny úplne rozbité. Pod vybitými oknami bola už len zmeť črepov a v oknách samotných trčali, ako v štrbavých ústach, len ostré hroty sklenených plátov, ktoré nestihli vypadnúť. Hoc celé miesto starobylé a sväté, nedalo sa nevšimnúť, že chrám predsa len miestami nasiakol celou tou skazenou drakoniánskou atmosférou Dagotu. Zo 6 stĺpov, podopierajúcich strechu chrámu v asi 20 sáhovej výške, bol jeden z nich ležiaci na zemi, krížom cez hlavnú loď chrámu, a nadôvažok rozbitý na niekoľko kusov. Strechu chrám prakticky nemal a dovnútra takmer nerušene dopadal zelenkavý prísvit Dagotu. Na zemi, pomedzi trosky stĺpu a haldu prachu, bolo vidno obrovskú plastiku tváre Tyra, ktorá mala v priemere asi 15 sáhov. Oproti vchodu boli na konci chrámu obrovské, krídlové, železné dvere, ktoré boli z polovice vyvalené a bezmocne viseli v pántoch. Za nimi bolo vidno ďalšiu menšiu časť chrámu v ktorej bol pomerne vysoký oltár. Kysličník sa bližšie prizrel obrovskej tvári na zemi urobenej v podlahe. Bola to tvár starého trpaslíckeho válečníka s dvomi veľkými jazvami cez tvár.

Roztrúsení pomedzi trosky, vydali sa pomaly smerom do časti za obrovskými železnými dverami kde stál oltár. Táto časť bola len akýmsi obrovským výklenkom kde na oboch stranách boli dve schodiská idúce kamsi hlbšie do podzemia. Chrám pôsobil mohutne, no z hľadiska ostatných chrámov a budov v Dagote patril medzi stredné až menšie. Gorg podľa šuchotu vytušil kde sa asi nachádza veliteľ, Kysličník, a začal ho ohmatávať na vakoch, horko ťažko mu nejako naznačil, že potrebuje peniaze. Alchymista sa začal hrabať po mešcoch, a z ničoho nič sa objavilo najprv 5, potom 10 zlatých, až nakoniec alchymista uznal, že Gorg bude potrebovať peňazí asi oveľa viac a nasypal mu do dlaní rovno celých 60 zlatých, ktoré sa objavili visieť ako kôpka visiaca vo vzduchu, keďže aj válečník bol neviditeľný. Válečník pokýval hlavou na znak súhlasu, že to asi bude nateraz stačiť. Postupne sa dotrúsili až do časti s oltárom. Bola to rozsiahla časť chrámu veľká zhruba 20x13 sáhov, a samotný oltár mal asi 4x3 sáhy. Pod oltárom bolo na zemi niečo napísané. Pristúpili bližšie aby to prečítali, no vyzeral to byť nejaký krátky text v trpaslíčtine a tak tomu prakticky nikto nerozumel. Podľa formulácie sa to zdala byť nejaká hádanka alebo príslovie. Kysličník ako veliteľ sa spýtavo pozrel na miesto kde podľa odfukovania tušil Gorga, ktorý však len ticho stál a bez slova civel na text. Válečník ho nevnímal, keďže malý kudůk bol celý čas neviditeľný a trpaslík civel bez slova na nápis. Šátor sa zmätene pozeral na Kysličníka, respektíve na miesto kde ho tušil a pokrčil rozpačite ramenami. Vyzeralo to, že nikto netuší čo sa deje a nikomu sa nechcelo prevziať iniciatívu čo ďalej. Odrazu sa do ticha ozvalo výrazné "Je to zlato?" od válečníka, ktorý sa obratom vynoril zpod pláštika neviditeľnosti. Vôbec nič sa však nestalo a zmätený Gorg začal v stále rýchlejšom slede skúšať iné slová. Skúšal peniaze, kladivo, kladivko, no zjavne žiadne slovo neprinieslo riešenie situácie, pretože nakoniec len zúfalo zvolal aby sa mu Gutrek ukázal. Družiníci si často Gorga, kvôli podobným veciam, dlho a škodoradostne doberali, Gorg to neznášal, no teraz bolo paradoxne ticho. Nikto sa nechcel zviditeľniť nepatričným rečnením, hoc Šátor sa určite musel veľmi premáhať aby nevybuchol smiechom. Ostalo zvláštne nedokončené ticho, ktoré náhle prerušil zvuk žuchnutia obrovskej tapisérie, ktorá sa odtrhla a putovala dole. Celé veky visela na stene, no porúčala sa práve teraz. Zvláštne ticho sa zmenilo na tiesnivé. Válečník sa otočil smerom kde tušil alchymistu, že potrebuje ešte ďalších 100 zlatých. Po chvíli sa skutočne v Gorgovej ruke objavila hromada zlatých hyskandskej dražby. Kysličník dúfal, že sa ich zbaví aspoň takto. Válečník nelenil a položil ich na oltár. Nič sa však nestalo. Družiníci sa postupne zviditeľnili a Šátor s xO2 mu začali do toho mudrovať aby oslovil ešte raz priamo Gutreka čo Gorg razom aj urobil. Vôbec nič sa však nestalo. Válečník si sňal z krku svoj náhrdelník zo skřetích uší a položil to na oltár tiež k ležiacej kope zlatiek.

Alchymista s hraničiarom to už nevydržali, a keďže nevedeli či sa smiať alebo plakať, a chceli dať Gorgovi trochu priestoru, rozdohodli sa, že zájdu radšej preskúmať podzemie pod chrámom kde zvyčajne boli hrobky s ostatkami významných osôb. S potláčaným smiechom popriali Gorgovi veľa šťastia a začali schádzať mohutným schodiskom. Válečník za nimi zakričal, nech dajú vedieť, keď budú potrebovať pomoc, načo sa Šátor len uchechtol a pokračoval po nejakom štipľavom komentári za alchymistom dole schodmi. Zdalo sa, že aspoň na chvíľu ta nekonečná, stále prítomná, stiesnenosť Dagotu ustúpila pred ich dobrou náladou. Nie však na dlho a po odoznení ich krokov sa okamžite vrátila. Po krátkej chvíli sa ich kroky ozvali opäť, keďže dole bola tma ako v pytli a dvaja družiníci zliezli dole bez svetla. Zelené šero Dagotu do podzemia nedosiahlo. Druhovia uvideli Gorga ako čosi zmätene vykrikuje pred oltárom. Šátor s Kysličníkom sa na seba bez slova pozreli. Celá tá ich skupina bola dobre strelená a nemožná. Gorg tu predvádzal dosť neúctivé teátro a bolo zázrakom, že ho tu pred oltárom medzičasom dávno nespražil nejaký blesk a oni dvaja pre zmenu liezli do podzemia bez svetla. Asi im už ten Dagot všetkým liezol poriadne na mozog a bolo malým zázrakom, že to všetko prežili takto bez väčšej úhony až sem.

Možno ako odpoveď na toto všetko sa k zemi zosunula ďalšia tapiséria, xO2 si len periférnym pohľadom všimol, že to bola opäť tá s podobizňou Gutreka, čo na druhej strane nebolo nič zvláštne, keďže Gutrek bol takmer na každej z nich, kde sa ešte obraz vôbec dal rozoznať. Či už to bola tá s Gutrekom na malom poníkovi ako sa prediera vysokými závejmi v silnom vetre alebo pre zmenu tá s Gutrekom na nejakých severských pláňach kde bol zase sneh. Kysličník, vidiac trápenie válečníka, radšej poprosil Gorga aby mu preložil ten trpaslícky nápis pri oltári. Bola to očividne hádanka. Nešťastný válečník len zúfalo pokýval hlavou. Vôbec netušil ako sa so slávnym bojovníkom zo svojho sna spojiť. "Gutrek si tu? Ozvi sa mi!" zakričal polozúfalo do ticha chrámu opätovne válečník. Nakoniec si len rezignovane kľakol pred oltárom a začal sa potichu modliť k Tyrovi, jednému z najhlavnejších bohov všetkých trpaslíkov. Modlil sa dlho. Veľmi veľmi dlho. Snáď aj pol hodinu.

Dvaja družiníci sa medzitým potulovali po chráme, vykukli opatrne von na ulicu, kde stále stáli na najbližšej križovatke drakoniánske stráže. Pri obsmŕdaní okolo objavili malé točité schody na galériu na prvom poschodí. Kam viedli točité schody neďaleko oltára smerujúce nahor radšej nepátrali. Nechceli rušiť válečníka. Gorg sa domodlil, povedal "Kľúčik" a nad oltárom sa objavila slabá modravá žiara. Nič viacej sa však nestalo. Zdalo sa, že Gorg naveľa naveľa postupuje dobrým smerom, no na správne riešenie hádanky nie a nie dôjsť. Skúšal hneď za tým slovo kľúč, zámok, no ani to nepomohlo. Gorg sa otočil ku hraničiarovi s ktorým chvíľu potichu diskutoval, kým za ich chrbtom sa k zemi postupne porúčali ďalšie dve tapisérie. Obe zobrazujúce Gutreka. Na stene ostali posledné dve s výjavmi kde bol tento trpaslícky bojovník zo starých povestí. Zvyšné, ak sa dali vôbec rozoznať, boli s iným námetom. Z ničoho nič kohosi napadlo, aby položili nejaký kľúč zo svojich bezodných zásob na oltár. A skutočne. Po položení kľúča na oltár, a povedaní slova kľúč, sa namiesto kľúča, ktorý tam položili, objavil na oltári ťažký kúzelný kľúč, ktorý na konci nemal vyryté drážky typické pre bežné kľúče. Tento kľúč sa končil veľkým bordovým diadémom, ktorý sa zjavne niekam prikladal. Kľúč vážil skoro 10 mn a vyzeral veľmi mohutne. Peniaze stále ležali nedotknuté na oltári. Gorg chvíľu váhal, no nakoniec zobral najprv ťažký, železný kľúč s diadémom a po ďalšom zaváhaní sa otočil a zobral aj peniaze ležiace stále na oltári. Šátor len prevrátil oči. Trpaslíkova príslovečná hamižnosť dosiahla nový vrchol. Hraničiar len dúfal, že s tapisériou naspadne úplnou náhodou náhle na ich hlavy aj niečo oveľa oveľa ťažšie. Gorg, zamyslene sa škrabajúc po brade, nikoho a nič nevnímal. Rozmýšľal do čoho asi môže pasovať takýto netradičný a neforemný kľúč. Bolo jasné, že bude treba preskúmať lepšie aj zvyšok chrámu, hlavne teda jeho podzemie.

Poodišli trochu bokom od oltára a začali sa chystať dolu. Bolo jasné, že v podzemí to už bude trochu iná káva ako pri presune Dagotom. Hoc Dagot samotný bol každú chvíľu životu nebezpečný, čo ukrývalo jeho podzemie nikto z nich netušil a pravdupovediac sa tam nikomu ani veľmi nechcelo. Na druhej strane niekde tam hlboko asi ležala odpoveď na Gorgov sen. Všetci sa rýchlo zhodli na tom, že na galériu na poschodí zatiaľ nemá veľký zmysel ísť. Po zapálení lucerny si skontrolovali, viac menej podvedome, zbrane a zišli schodmi dole. Schodisko ústilo do obrovskej podzemnej sály kde oproti, kdesi v tme, tušili druhé schody nadol. Ktosi schytil svetlo a poodídením oproti to pre istotu overil. V podzemí nebolo nič horšie ako keď im od nepreskúmaného chrbta vpadol nepriateľ. Malá nedôslednosť mohla mať rýchlo za následok smrť družiníka. Zhrkli sa ku sebe a opatrne postupovali rozsiahlou miestnosťou stále hlbšie a hlbšie. Na pasce radšej nemysleli aj keď bolo jasné, že v podzemí číta chrámu trpaslíckeho boha sa čakať určite dajú. Dúfali však, že až trochu hlbšie.

Po asi 15 sáhoch miestnosť končila do polkruhu a tesne pred ukončením, na zemi v strede, stál zvláštny pomerne vysoký výčnelok v tvare písmena Y dlhého asi 2 sáhy a širokého pri hlave dva a pri päte Y jeden sáh. Zastavili. Miestnosť bola zjavne oveľa menšia ako podlaha celého chrámu nad ňou. Po stenách okolo, v dosť veľkej výške, boli symetricky rozložené dokopy štyri, asi pol sáhu široké otvory, kde bol cítiť relatívne silný prievan a nasávanie vzduchu. Vyzeralo to na nejaký primitívny spôsob vetrania aj keď u trpaslíkov jeden nikdy nevedel a je možné, že celé vetranie bolo vlastne dielom nejakého génia. Na stojacom výčnelku boli po bokoch umiestnené štyri železné páky. Z každej strany bola na Y vytesaná tvár Tyra. Chvíľu diskutovali, no zakrátko potiahli postupne všetkými štyrmi pákami. Čosi v tme cvaklo a začuli slabý klokotavý zvuk natekajúcej tekutiny. Gorg nervózne zahučal na ostatných aby mu posvietili, keď zrazu sa s náhlym hukotom zapálilo jazero čiernej tekutiny a celé okolie odrazu osvetlil intenzívne horiaci nízky oheň. Obrovskú miestnosť začal plniť hustý čierny dym a ťažký olejom nasýtený smrad.

Po krátkej chvíli sa ozvalo ďalšie oveľa silnejšie tlmené hučanie. To sa zjavne rozbehli pol sáhu široké kamenné diery a začali rýchlo odsávať dym a smrad. Ten trpaslík čo toto vymyslel bol teda zjavne génius a žiaden primitív. Nikto z nich ešte nikdy nič také nevidel, i keď Gorgovi to pripomínalo ventilácie v ich obrovských kováčskych dielňach v Baliho Zemi. Vetranie bolo tak účinné, že okrem obrovského množstva dymu, v ktorom by sa zakrátko všetci podusili, odvetralo aj veľkú časť tepla tvoreného horením čiernej kvapaliny. Kysličníka napadlo, že ak ten čierny dym ústi nejakým komínom hore do prepadnutého mesta nad nimi, asi budú mať rýchlo nechcenú spoločnosť. Nechal si to vám radšej pre seba.

Po stranách poloblúkom ukončenej steny boli vchody do dvoch chodieb, ktoré boli dva sáhy vysoké a široké. Boli tak umne vytesané, že nikto z nich nevedel určiť, či si ich nevšimli alebo sa objavili potom čo sa hrali s pákami, no Gorg pokýval hlavou, že tam asi boli celý čas. Po výmene pohľadov ktosi ukázal doprava a všetci sa bez slova vybrali chodbou, v napätí, čo za prekvapenie hlbšie v podzemí nájdu. Po 5 sáhoch narazili na postrannú chodbu prehradenú dverami. Starými, kovom obitými, drevenými dverami. Družiníci sa na seba prekvapene pozreli. Drevo bolo v Dagote extrémne vzácne a málo cenu väčšiu od zlata. Väčšina ho bola úplne práchnivá alebo skamenená a takéto masívne drevo sa rovnalo obrovskému pokladu. Zároveň však nie veľmi ďaleko nad nimi, pár desiatok sáhov, bolo celé mesto zamorené drakoniánmi, jednou z najnebezpečnejších rás, ktoré družiníci poznali. Dvere však boli, napriek všetkému uvedenému, starobylé a nedotknuté. To samotné bolo veľmi výrečné. Atmosféra medzi druhmi razom zhustla keď každému došlo, že dvere musí asi chrániť poriadne silná mágia. Nikto z nich totiž netušil či sú tu vítaní alebo nie. Dvere boli zavreté a zamknuté a hlavná chodba pravdepodobne pokračovala ďalej. Zámok vyzeral úplne bežne a Gorg navrhol aby sa vôbec nezdržovali a išli rovno ďalej hlavnou chodbou.

Pokračovali teda ďalej a hneď po troch ďalších sáhoch narazili na postranné chodby z každej strany prehradené okamžite rovnakými dverami a hlavná chodba pokračovala ďalej. Opäť zamknuté. Neváhali a pokračovali hneď ďalej. Po ďalších štyroch sáhoch hlavná chodba náhle končila a po bokoch boli opäť postranné chodby a opäť prehradené zamknutými rovnakými dverami. Na konci chodby bola na stene opäť vytesaná podobizeň Tyra. Gorg ukázal späť za seba a navrhol aby preskúmali aj druhú chodbu. Nikto mu neodporoval. Gorg bol podľa každého viac menej doma.

Vrátili sa do miestnosti kde stále horel ten smradľavý oheň, odsávaný stále účinne dielom geniálneho trpaslíckeho architekta a vošli do druhej chodby, ktorá sa na prvý pohľad ničím nelíšila od predošlej. Po piatich sáhoch narazili opäť na postrannú chodbu prehradenú drevenými zamknutými dverami, po ďalších dva a pol sáhu bola chodba zasypaná mohutným závalom. Vrátili sa teda späť do veľkej miestnosti s horiacim čiernym olejom aby sa rozhodli čo ďalej. Možností bolo veľa, no chybu nechcel urobiť nikto.

Pri lepšom prezretí zvyšku miestnosti narazili na ďalšie dva bazény so zbytkami hustej mazľavej tekutiny. Asi rovnakého typu ako tá čo horela. Všetci sa zhodli, že čierna tekutina z podzemnej rieky tečúcej cez Dagot, a ktorú našli v studni na nádvorí zámočka, to nebude. Toto bolo očividne čosi iné. Najskôr prírodného pôvodu. Nešla z toho úzkosť, hnus, strach a skaza.

+++ treba spojiť+++

Po pravej stene, hneď za schodmi, po asi šiestich sáhoch, bola dva sáhy veľká okrúhla kamenná platňa na ktorej bolo trpaslícky vytesané nejaké meno, obrázok baníckeho kladiva a otvor na kľúč. Vyskúšali okamžite kľúč zmenený oltárom, no nepasoval. Také jednoduché to zjavne nebolo. Nápis tvrdil, že vnútri leží Hrothor baník, objaviteľ mitrilu. Vyzeralo to, že pod chrámom boli umiestnené hroby význačných trpaslíkov, pretože dva sáhy ďalej bola podobná platňa pri ktorej si všimli, že platne sa dali očividne zasúvať bokom do steny. Nápis tvrdil, že za platňou spočívajú ostatky Skurta, vojvodu Severného klanu. Jeho symbolom bola asi kamenná ruža, ktorá bola vytesaná nad menom a mala odbitý jeden okvetný lístok. Hneď dva sáhy ďalej bola iná platňa s menom Lork Loupiočko so znakom oka vytesaným nad menom. O dva sáhy vedľa ležal Rdislav z Dágestánu, jeho erb boli dva štíty a pod nimi meč. Vo vedľajšom hrobe ležal asi niekto významnejší pretože celá platňa bola slávnostne otesaná vencom horských štítov a pôsobila nádherne. Tie ostatné, ktoré doteraz videli vyzerali oproti nej ako hrubé kamene hodené na vchod. V strede bola vyobrazená trpaslícka sekera a meno hovorilo, že tam leží Yuk Khanis, Posledný zo Severných. Vo vedľajšom hrobe, tiež 2 sáhy vedľa, ležal Sardik Jednooký a v poslednom hrobe ležala podľa všetkého Gréta Liečiteľka s erbom jednoduchej alchymistickej banky používanej pri pokusoch a destilovaní. Na konci chodby bola na stene opäť vytesaná tvár Tyra. Oproti hrobke Gréty Liečiteľky bol odvalený vchod do prázdnej, zjavne ešte nepoužitej, hrobky. Len opatrne nakukli dnu, no bola prázdna, pokrytá jemným, starobylým prachom dávno minulého a zabudnutého času. Kap16.

+++ Gorgov sen a objavenie Tyrovho chramu, najdenie Gurtekovej sekery, prieskum kolumbaria, bitka s duchom, utek z kolumbaria, bitka v ulici s drakonianmi, teleport do Chufy? Klasu?...