Kap11(1.0.2)
XI. KAPITOLA
MALÝ KHAN
Porada bola oproti minulosti relatívne krátka, asi aj vďaka novému inštitútu veliteľa družiny zavedenému na galére cestou z Ludožrútich ostrovov do Oskuthanu, ktorého úmyslom bolo zabránenie ďalších nezmyselných úmrtí v družine a výrazné zrýchlenie nekonečných porád. Porady to síce skutočne zrýchlilo, ďalším úmrtiam to však zabrániť nedokázalo, ako sa ukázalo neskôr. Pripravili si potrebné zásoby, dohodli s hostinským uloženie koča aj koní v hostinci na 7 dní a vybrali sa na sever do Košu a odkiaľ sa malo vyraziť do Malého Khanu. Bolo treba nájsť vchod do jedného dávno navštíveného podzemia, v ktorom sa ocitli xO2 a Sekus asi pred 2 rokmi a v ktorom objavili tajomnú veľkú chodbu. Samotnú chodbu vtedy nepreskúmali pretože hneď na začiatku odbočky, ktorá do nej viedla a kde ústil vchod zo skřetej jaskyne, ležal drevený teleport, ktorý obaja druhovia zvedavo vyskúšali. Ocitli sa vtedy náhle v akomsi sklade zemiakov v Khůliho zemi, čo bol pohraničný trpaslícky štát stovky míľ vzdialený od podzemia do ktorého vošli. Táto tajomná chodba mala, podľa istých indícií, byť chodbou spájajúcou starobylý a bájny Dagot s Dagestanom, čo samo o sebe bola informácia nedozerných následkov a chodba samotná výnimočným technickým dielom. Alchymistovi a kúzelníkovi až teraz začali zapadať diely skladačky, ktoré mali so sebou prakticky už dávno a ani netušili, že majú ešte aj takýto, úplne iný zmysel. Teraz hlavne potrebovali nájsť túto predpokladanú druhú cestu do Dagotu. Bola to informácia pre Nástupcu Atona, ktorý mal stále nástroje, ktorými mohol Sekusa opäť vrátiť do ríše mŕtvych, z kade ho dostal, no kam sa však Sekusovi rozhodne vôbec nechcelo. Horšie bolo, že ani jeden z dvoch dotyčných družiníkov si úplne presne nepamätal o ktorý vchod do podzemia sa presne jedná a kde presne tá skřetia jaskyňa leží. V hlave sa im miešalo jaskýň niekoľko, keďže v okolí ich bolo veľa a do niektorých družiníci v rámci svojich dobrodružných začiatkov aj vliezli. A kedže mali čas len do 31. júla museli sa ponáhľať.
Preto ich kroky teraz viedli na miesta ich bývalých dobrodružstiev. Do Košu dorazili poobede pričom najpomalších členov výpravy zviezol voz s obilím patriaci nejakému sedliakovi z okolia. V mestečku, ktoré sa od poslednej návštevy zmenilo len málo, snáď až na všade prítomných utečencov z Krwelovho štátu, druhovia hneď zavítali pozrieť starých známych. Takým bol nepochybne aj hostinský od Zlomeného Pařátu. Ten keď ich zbadal začal oslavovať hneď a vytiahol odkiaľsi zo skrine odloženú vzácnu fľašku nejakého domáceho špiritusu v ktorom bol naložený malý dlhý had. Šátor objednal izbu na jednu noc, ale keďže mali len jednu dvojku tak si ju nechali len ako základňu dúfajúc, že časom nájdu čosi lepšie. Hneď na to sa xO2, ktorý si hostinského veľmi nepamätal, vybral spať do malej dvojky. Dole tak ostali len Gorg, Sekus a Šátor a aj keď hostinský Gorga vlastne vôbec nepoznal, rýchlo sa nad fľaškou zoznámili a našli spoločnú reč. Šátor znesie veľmi málo a tak bol o chvíľu nacenganý pod obraz boží a bol vynesený do malej izby Gorgom zakrátko po odchode Kysličníka.
Ešte pred tým však debatovaním zistili, že Hyskandia zavádza nové poriadky v bývalom Krwelovom štáte. Hranica je vraj dobre strážená, pohraničný pás o šírke niekoľko sto sáhov je vraj poctivo vyrúbaný a dobre udržiavaný, Hyskandia tiež svojvoľne posunula hranicu, ktorá teraz viedla presne stredom Malého Khanu a Habdž Khór bol teraz hraničným vrcholom. Niekoľko skupín džabirských pohraničníkov vykonávajúcich kontrolu hraníc po svojom typicky ležérne na to vraj zarvalo, kým si hliadky všimli, že situácia sa výrazne zmenila. Hyskandskí vojaci vraj útočili bez výzvy na čokoľvek podozrivé a každé ilegálne prekročenie hranice hrozilo ak nie bezprostrednou smrťou na mieste, tak pomalou na šibenici po odhalení vo vnútrozemí. Povrávalo sa, že na kritických úsekoch hranicu strážia samotní sardaukari, ktorých meno vzbudzovalo u prostých dedinčanov a mešťanov strach a hrôzu. Vstup do štátu na oficiálnych hraničných prechodoch bol len na dopredu vystavené glejty a obchod medzi oboma štátmi pomaly ustával napriek tomu, že Džabir mal s Hyskandiou asi najlepšie vzájomné vzťahy, po samotných krolloch, v celom Prímorí. Dokonca sa na veľké prekvapenie dozvedeli, že opäť stojí Mesto Barbarov, ale tehly a murivo jeho domov vraj boli potiahnuté akýmsi našedlým tenkým povlakom, ktorý sa miestami zdal až skoro čierny. Podľa opisu obchodníkov, ktorý mesto navštívili, z mnohých okien vraj viseli červeno-čierne vlajky Hyskandie a trubači vraj do úplného zblbnutia, deň či noc, vytrubovali z veží a hradieb hyskandské vojenské pochody.
I napriek tomu, alebo práve preto, že družiníci boli schmelení, sa na druhý deň odvážne vybrali do dediny Kefdžar. xO2 totiž navrhoval, že hľadaný vchod bude ležať asi niekde v jej blízkosti, no ako sa pomerne rýchlo ukázalo, bol to len veľmi chabý pokus si aspoň na niečo spomenúť. Šátor však ešte predtým, kým opustili mestečko, odmietol už neviem koľkú ponuku Gorga, ktorý hraničiarovi núkal na uzmierenie nového psa. Šátor všetky Gorgove vytrvalé pokusy o zmierenie zarputilo odmietal, hnevajúc sa na válečníka za nedávny incident na Ludožrútich ostrovoch, keď Gorg v piroge nešťastne rozsekol okrem chápadiel obrovského osmonoha aj hraničiarovho psa Nera. Sklamaný válečník išiel teda rovno za miestnym šarhom, ktorému psa za 5 zlatých predal. Keď sa to však Šátor tesne pred odchodom do hôr dozvedel, išiel zaraz k šarhovi a obratom všetkých psov, ktorých mal šarha u seba odkúpil za 15 zlatých. Boli našťastie len štyria a dvaja z nich už boli veľmi veľmi starí. Boli to však predsa len zvieratá a tak druidská duša Šátorovi nedala aby ich nechal v rukách traviča psov.
A tak sa všetci vydali na cestu do Kefdžaru obohatení o smečku 4 psov, ktorí sa celý čas vďačne motali okolo Šátora. Vysvitlo však, že dedina Kefdžar je presne tou istou dedinou, v ktorej družiníci svojho času za tuhej zimy s kopami snehu, pomáhali zachrániť Líthas prvýkrát a dedina zjavne vôbec nesúvisela s hľadaným podzemím. Starešina opevnenej osady vôbec nič nevedel o skřetoch a obrovskej chodbe na tejto strane hôr. Naveľa, naveľa si však po čase predsa len spomenul, že asi pred 2 rokmi, ešte barbari na požiadanie Džabiru, čistili na opačnej strane hôr nejakú jaskyňu od skřetov. Posol od barbarov, ktorý oznamoval vyčistenie podzemia posádke v Koši, sa vtedy zastavil počas cesty v dedine. Podzemie však podľa starešinu bolo po detonáciách takmer určite opustené, čiastočne možno zasypané a ku všetkému sa teraz nachádzalo na hyskandskej strane pohoria. Napriek tomu, že starešina netušil kde sa vlastne spomenuté podzemie nachádza, mali jeho informácie pre družinu cenu zlata. Družiníci ešte skúšali prehovoriť vodcu trpaslíckej obce aby ich pod rúškou tmy previedol na opačnú stranu, ale trpaslík sa nemienil nechať zabiť a nápad rezolútne odmietol. Všetko čo mohol pre družinu urobiť bolo, že Gorgovi, ako jedinému zástupcovi trpaslíkov, podrobne vysvetlil ako sa dostať na druhú stranu hranice s čo najmenšími problémami a v ktorej oblasti by zhruba asi mala tá stará jaskyňa byť. Potom Šátor, chystajúci sa na pochod, ponúkol starešinovi troch psov zo svojej novej smečky, pričom jedného psa, toho od Gorga, si nechal pri sebe. Starešina rád ponuku prijal, hoc väčšina psov už bola stará, pretože potreboval aspoň nejakých k nočným strážam na vartovanie opevnenej dediny.
Hneď potom sa družina vydala na pochod preč, smerom do Hyskandie. Postupovali lesom zhruba po vrstevnici smerom na sever a netrvalo dlho a po asi 3 míľach zazreli pred sebou jasne vyrúbaný pás lesa a videli ako pás pokračuje hore až do kosodreviny. Starešina im zdôraznil aby sa určite držali hranice lesa a kosodreviny, aby prípadne videli vojakov, keď budú schádzať z vrcholovej obchôdzky. Chvíľu čakali, no keď nevideli nablízku žiadneho vojaka, prešli rýchlymi prískokmi vyrúbaný pás kde sa cítili ako zajace čerstvo odraté z kože a rýchlo sa vnorili do nízkeho lesa na druhej strane hranice. Srdcia sa im rýchlo rozbúšili, keď si uvedomili, že sú v obávanej Hyskandii a navyše úplne ilegálne. Netrvalo dlho a pár sto sáhov od vyrúbeného priestranstva to aj pocítili na vlastnej koži.
Prvý to schytal asi 20 sáhov popredu idúci Šátor, sťaby družinový prieskumník. Z ničoho nič priletelo asi 5 šípov, prerazili hraničiarove brnenie a zaryli sa mu hlboko do tela. Zakymácal sa a mal čo robiť aby po nečakanom utoku nespadol. Krv sa mu valila zovšadiaľ. Pes, ktorý išiel vedľa neho bol už v smrteľných kŕčoch, dva šípy mu prepichli krk a ďalšie dva sa mu zapichli do zmietajúceho sa tela. Zostávajúca družina, nevediac čo sa deje, len vidiac, že Šátor ma potiaže a bol napadnutý, mu pribehla okamžite na pomoc. Sekus duchaprítomne hneď zoslal mocné kúzlo, ktoré spôsobilo, že všetci okamžite zmizli a jeden druhého vôbec nevideli. Všetkých videl iba Sekus. Tým zabránil ďalším nebezpečným šípom aby našli zle doráňaného Šátora. Hneď nato bolo jasné, že sa rozpŕchnu po okolí aby rozdelili útočníkov.
Tým však razom stratili výhodu neviditeľnosti, ktorá ostala len Sekusovi a Gorgovi, ktorí ostal s kúzelníkom. Obaja odbehli po svažnici a potom rovno hore kopcom do kosodreviny, kde sa chceli ukryť. To isté urobil aj Šátor s xO2, ale každý na opačnú stranu. xO2 bežal najprv dole brehom, kde sa po asi 30 sáhoch zastavil a čakal zatiaľ čo Šátor prebehol asi 25 sáhov hore kopcom do kosodreviny, kde rovno zaľahol aby ho nebolo vidno. Na miesto kde bola predtým družina medzitým dobehla skupina vojakov oblečených úplne v čiernom a podobných cudzincom, ktorý ich raz v noci prepadli v hostinci v Oskuthane. Toto však zjavne neboli nejakí zelenáči. Dvaja z vojakov sa zohli a začali dokonca stopovať na mieste kde sa družiníci rozdelili! O chvíľu bolo nad slnko jasnejšie, že pochopili manéver družiny a tak len ostalo otázne čo vlastne urobia. Neznámi vojaci sa očividne chvíľu radili čo ďalej podniknú. Šátorovi sa celá situácia nechcela páčiť. Toto vobec nevyzerali byť bežní normálni vojaci. Kto to len môže byť, prekotne rozmýšľal? Zato Sekus to vedel odkedy ich zbadal. V tom okamihu mu aj došlo kto boli tí cudzinci čo tak divne vtrhli do ich izby v hostinci. Mali v pätách oddiel 9 sardaukarov.
Toto vyzeralo na rýchle vyhladenie celej družiny. Sekus sa zamyslel a čosi ho napadlo. Mal kúzlo, ktoré by pomer mohlo trochu napraviť. Začal sa sústreďovať na vyvolanie kúzla, načo sa však hneď zviditeľnil vedľa už tiež viditeľného Gorga, ktorého narastajúce ježenie fúzov upozornilo na hromadiacu sa magenergiu. Sekus si domrmlal svoje tajomné zaklínadlo a precitol z tranzu načo sa usmial. To asi znamenalo, že si myslel, že kúzlo vyšlo. Gorg nevedel čo to bolo za kúzlo, ale videl, že v skupine nebezpečných sardaukarov sa začali diať divné vecí. Niektorí vojaci začali pobehovať dookola ako snoriaci psi, niektorí sa začali otáčať na mieste akoby nevedeli kam z konopí. Stopári síce našli stopy aj smer, ale náhle sa jeden z nich vyrútil s mečom na toho druhého. V tej chvíli sa asi 7 sáhov od nich zjavil xO2, a akýsi zvláštne rýchly, hodil obe Ohnivé hliny čo mal v rukách. Ako obyčajne netrafil síce presne tam kam chcel, no výbuch aj tak zranil dvoch vojakov, z toho jedného veľmi škaredo. Gorg sa v tej chvíli odrazu odvážne rozhodol, že príde xO2 na pomoc a rozbehol sa smerom k alchymistovi, pričom z behu zaútočil hneď na veliteľa sardaukarov. Šátor sa medzitým rozhodol, že skúsi situáciu zvrátiť radšej z diaľky svojim lukom. Postavil sa v kosodrevine a začal páliť jeden šíp za druhým pomaly zostupujúc dole svahom, ale bez valného účinku. Jediné čo v celom boji dosiahol bola trefa do veliteľa, ktorá mu však zásadne vôbec neublížila a jeden zásah ku koncu nerovného súboja. Účinnosť jeho streľby bola tento raz asi len pätinová.
Chaos u sardaukarov, napriek všetkému, však trval a jednotliví vojaci zvláštne striedali zdanlivú nečinnosť a nerozhodnosť s náhlymi a nečakanými útokmi jedného voči druhému ako aj voči družine. Keď sa niektorí hyskanďania vzájomne už dosť značne dorúbali a družina zastúpená Gorgom a xO2 tiež rozdala zopár silných úderov a Ohnivých hlín, rozhodol veliteľ, že sa sardaukari radšej stiahnu preč. Bolo to celé umocnené aj tým, že xO2 efektne zlomil vysoký smrek za ktorým sa medzičasom skrýval kúzelník. Alchymista sa pokúšal Ohnivou hlinou trafiť jedného z dvoch vojakov útočiacich na Gorga stojaceho pred stromom. Veľký smrek s praskotom spadol tesne vedľa oboch bojujúcich, ktorí len s očami rozšírenými od úžasu stihli len tak-tak uskočiť nabok. Na to sa aj poslední útočiaci vojaci stiahli a zbehli po svažnici smerom hlbšie do Hyskandie a stratili sa po chvíli v hustom lese.
Družina pokope začala v rýchlosti prehľadávať mŕtvych a ošetrovala si rany z nerovného boja. Jedinou výnimkou bol Gorg, ktorý sa utiahol stranou zjavne vykoľajený predchádzajúcim bojom. Po Sekusovej rade, ktorý si všimol kam Gorg zaliezol, sa poňho vydal xO2, ktorý ho našiel pod stromom ako si lieči rany. Spolu sa vrátili na bojisko a Gorg si vytiahol zpod veľkého spadnutého smreka svoju obľúbenú halapartňu, ktorú tam v zmätku nechal. Zvyšok družiny sa rýchlo radil čo ďalej a pokračoval v prehľadávaní vecí zabitých vojakov.
Neprešla však ani pol hodina a Šátor, ktorý odbehol strážiť dopredu, varoval družinu, že sa niečo deje v smere kam odbehol zvyšok sardaukarov. Gorg rýchlo zbehol k Šátorovi po ďalšie informácie a xO2 so Sekusom, keď videli ako Šátor s Gorgom o niečom dlho diskutujú, sa radšej rýchlo skryli za najbližšie stromy. Gorg so Šátorom urobili podobne, keď videli, že skupina sardaukarov sa evidentne vracia späť a jeden z nich sa od skupiny odpojil a stúpal rýchlejšie k družiníkom opatrne sa skrývajúc za stromami pri postupe hore svahom. Gorg sa radšej utekal skryť za strom pri xO2 a Sekusovi, zatiaľ čo Šátor počkal, kým sa sardaukar viacej priblíži a začal po ňom strieľať zo svojho luku. Hneď na to mu na pomoc dobehol aj Gorg, ktorý si to medzitým rozmyslel, no to sa už však sardaukar otočil a vracal sa radšej k svojim. Tí sa naopak trochu priblížili aby kryli ústup svojho druha šípmi z lukov. Šátor s Gorgom neváhali a strom za stromom sa naopak blížili k 5 sardaukarom pod nimi.
Keď sa priblížili na dosah, krajný sardaukar okamžite zaútočil na Šátora, no Gorg mu ihneď priskočil na pomoc. Keď však videl, že Šátor si s vojakom sám poradí, rozhodol sa zaútočiť svojou halapartňou rovno na samotného veliteľa. Ten napriek ranám, ktoré mu predtým uštedril xO2 buch-buch a čiastočne aj zblúdilý Šátorov šíp, však vyzeral, že je na tom až zázračne dobre. Nadtým však prostoduchý Gorg neveľmi dumal a rozmachol sa halapartňou čo to dalo čím zasadil veliteľovi smrteľný úder. Hneď potom však k zosunutému telu veliteľa pribehol jeden zo ďalších sardaukarov a začal vyťahovať niečo z torny. Bola to akási neforemná hruda hliny, ktorá silne Gorgovi pripomínala alchymistove Ohnivé hliny. Gorg nelenil a pokračujúc v skvelom boji, jedným sekom rozťal aj tohoto vojaka, pričom jeho mŕtve telo spadlo na zem a hruda mu vypadla z ruky. Ozvala sa silná detonácia. Blízko stojaceho Gorga výbuch trochu poranil, no už mu medzitým pribiehal z boku na pomoc Šátor, ktorý vyradil ďalšieho vojaka, ktorý mu blokoval cestu ku Gorgovi. Kysličník sa medzičasom vyhol bojujúcim a začal utekať dole svahom, vyzeralo to, akoby čosi zbadal. Hraničiar pribehol k válečníkovi práve včas, pretože pri Gorgovi už stál ďalší vojak s podobnou nebezpečnou hlinou, ktorú po válečníkovi hneď vrhol. Tentoraz hlina zasiahla Gorga presne a spôsobila mu ťažké zranenia. Hned po tom sa vojak zohol na zem a začal vyťahovať tretiu Ohnivú hlinu. To už Gorga úplne dožralo a celý skrvavený dorazil spomínaného vojaka v tomto boji už takmer tradičným jedným sekom. Ohnivá hlina, ktorá mŕtvemu vypadla opäť tradične vybuchla, ale tentoraz spôsobila okolo len drobné poranenia. Na to sa objavil v smere príchodu sardaukarov úplne zadychčaný xO2 utekajúci hore svahom. Objasnil, že sa mu čosi zazdalo a vyzvedal sa čo to bolo za ďalšie detonácie. Bolo treba rýchlo konať a tak družina začala ako tak spratávať stopy boja čo vznikli pri dvoch krvavých súbojoch.
Rýchlo však vysvitlo, že celkový počet sardaukarov o jedného nesedel. Šátor začal nahlas uvažovať, že sa mu zazdalo, že niekto pred druhým súbojom odbehol načo si xO2 len sklamane povzdychol a neochotne potvrdil, že sa pokúsil vojaka prenasledovať, ale márne. Bola veľká a veľmi odôvodnená obava, že tento vojak privolá prosily alebo nedajbože celý vojenský oddiel. Družiníci všetko ešte viac zrýchlili. Šátor zviazal posledného ešte žijúceho no vyradeného vojaka, Sekus zbežne prehliadol telá mŕtvych vojakov a xO2 trochu lepšie veliteľovo telo, pričom Gorg, ako ttradične, strážil. Rýchlo pobrali z vybavenia sardaukarov to čo sa im mohlo zísť a vo považovali za zaujímavé. Nakoniec v tornách skončila jedna deka, ktorú si hneď zbalil Šátor, 4 zvláštne malé červené knižky, niekoľko fľaší červeného vína, z ktorého polovicu jednej fľašky Gorg na fleku vypil. Zvyšok vecí, mŕtvoly a vyradeného vojaka už radšej nechali tak. Bolo treba sa čo najskôr dostať čo najďalej od miesta bitky. Vyšli späť do kosodreviny a odtiaľ ďalej hore na skaly, pričom sa súčasne uviazali na jedno lano, ktoré zobrali mŕtvym sardaukarom. Potom začal Sekus kúzliť a všetkých razom zneviditeľnil.
Pomaly sa po skalách opatrne pohli preč, pričom Šátor v návale paniky rozlieval po ich stopách víno aby splašil stopovanie psov. Asi si v tej rýchlosti neuvedomil, že tým vytvára stopy nové. Takto obozretne postupovali popri začiatku kosodreviny vedený Gorgom. vedenia dopredu, ktorý ako jediný hovoril s trpaslíkom z osady a teda jediný ako tak vedel kde asi vstup do jaskyne mohol byť. Išli veľmi pomaly a za tri hodiny neprešli ani 2,5 míle. Cesta skalami bola pomalá a ťažká. Nakoniec sa rozhodli, že radšej zlezú do lesa a tam, že im to pôjde oveľa rýchlejšie. Počas pochodu sa xO2 nahneval na Šátora, pretože s ním celý čas stále len manipuloval, kedže bol priviazaný pred ním. Na protest si sadol na zem a odmietol ísť ďalej čím vlastne zastavil celú družinu. Po krátkej chvíli ho však niečo napadlo a začal šmátrať v torne. Vytiahol akýsi zvitok a ako ho čítal tak sa zviditeľňovať, no súčasne sa zase strácal, pretože podľa charakteristického malého záblesku sa teleportoval. Gorg chvíľu vyjavene pozeral kam to vlastne xO2 zmizol, no Sekus ho medzitým netrpezlivo postrčil dopredu a tak sa Gorg s otvorenými ústami radšej na nič nepýtal a opatrne sa pustil ďalej. Po asi hodine ďalšieho pochodu, keď prešli len niečo cez 1,2 míle, zastali a neviditeľní sa zvalili pod strom aby sa vyspali. Onedlho na to sa znovu objavil xO2, ktorý prekvapenému strážiacemu Gorgovi len niečo podráždene zamrmlal a evidentne bez nálady si tiež ľahol spať. Po 5 hodinách sa s Gorgom bez slova vystriedal v strážení.
Ráno sa všetci zobudili zhruba o 8 a postupne sa pozviditeľňovali. Vyrazili však až niečo po 9 kvôli klasickým ranným rituálom a po 6 a pol hodine vytrvalého šľapania a prejdení asi 7 míľ, dorazili k miestu, ktoré sa ničím nelíšilo od zvyšku cesty. Jedine tým, že ich Sekus zastavil. Začal chvíľu mudrovať a po chvíli, keď sa uistil, že je to tak, im oznámil, že treba odbočiť a po pár sto sahoch hore kopcom ich doviedol pred akési malé udolie, pričom povedal, že ním musia ísť hore. Začali teda neochotne stúpať pod vrcholky hôr. Prešli asi 500 sáhov, no to už začínalo byť Sekusovi podozrivé a tak usúdil, že sa asi pomýlil navrhol zostup späť na pôvodnú cestu. Šátorovi to však nedalo a skúsil odbehnúť zopár desiatok sáhov dopredu a stopovať.
Práve začínal prehľadávať blízke skaly, keď sa mu náhle otvoril obraz akejsi malej rokliny na ktorej konci bola nejaká stavba. Zavolal družiníkov bližšie a všetci udivene zastali pred akousi tvrzou, ktorá niesla evidentné známky obliehania a aj dobytia. Celé miesto vyzeralo veľmi zaujímavo ani jeden z nich netušil kdeže sa to vlastne ocitli. Bolo však jasné, že hľadaná jaskyňa to nebola. Prvou stopou, ktorá mohla naznačiť kde vlastne sú bolo, keď niekoľko desiatok sáhov od vyvalených a ohoretých vrát do tvrdze trčal zo zeme kôl. Na ňom boli ledabolo pribité dve doštičky očadené ohňom a slabo sa kývajúce v poludňajšom vetríku. Na každej z nich bol jeden nápis. Jedna tabuľka hlásala Džabar a druhá ukazujúca zhruba smerom k tvrdzi mala napísané Aldži. Vyzeralo, že patrila bývalému barónovi, ktorý sa vzbúril proti kráľovi a vyprovokoval tým svojho času krátku občiansku vojnu v Džabire. Ked vošli do tvrdze privítal ich puch spáleniny, ktorý nevyčpel ani po toľkom čase od dobytia. Vojna bola krátka a skončila jasným víťazstvom kráľa a mohla skončiť tak pred 3-4 rokmi no zhorenisko tvrdze vyzeralo, akoby ho vypálili len včera.
Družiníci sa dali do spontánnych prechádzok medzi sutinami a postupne sa medzi nimi roztratili. Tu a tam niečo odkopli, zodvihli či presunuli, ale nič mimoriadne medzi ruinami nenašli. Určite sa už iní, šikovnejší, no hlavne rýchlejší lapkovia, postarali o to, aby čokoľvek cenné z miesta dávno zmizlo. Vtom začuli Gorg a Sekus akési podivné hrdelné zvuky, ktoré vychádzali z jedinej ešte stojacej strážnej veže v celej tvrdzi. Gorgovi sa odrazu zazdalo, že počuje v tej veží hlasy skřetov a tak vybehol hneď ako zmyslov zbavený do boja s ešte neznámym, no už tušeným, nepriateľom. Medzitým však Sekus našťastie pochopil, čo chce Gorg spraviť a tak sa za ním rýchlo rozbehol aby ho zastavil. Zvyšok družiny, tušiac, že sa čosi dôležité deje sa rýchlo rozbehol za nimi a Šátor v poslednej chvíli stihol chytiť Gorga za zbroj. Ten sa mu však rázne vytrhol a už už chcel zletieť dole po schodoch, keď vtom sa z ničoho nič zastavil. Začal sa okúňať a po krátkej chvíli pristal na to aby s ostatnými prehodnotil ďalší bojový postup.
Keď sa po krátkej tichej diskusii zhodli na ďalšom postupe, zbehol Gorg celý natešený dole schodmi za xO2 ryku, že všetci skřeti sú smrdutí kojoti a malé smradľavé špinavé kožky. xO2 ako jediný vedel ako tak po skřetsky a preto mu pripadla vzácna česť osloviť špinavých skřetov. Pritom však jedinú akú takú istotu, že sú to skutočne skřeti mali druhovia len z počúvania hlasov, ktoré vychádzali z podzemných priestorov veže. Keď však Gorg konečne zbehol schodmi dole a otvoril dvere, skutočne uvidel ako sa asi tucet skřetov opíja za jedným dlhým, veľmi hrubo tesaným stolom, ktorý sa prehýbal pod súdkami skysnutého piva a tancujúcimi skřetmi. Ako však dovnútra vbehol Gorg krik okamžite ustal akoby uťal (skřetovi hlavu) a na chvíľu sa rozhostilo úplné ticho. Potom skřetie tváre strašne zkysli a potom už Gorg počul iba strašný rev a buchot ako sa skřeti jeden cez druhého skúšali nájsť svoje porozhadzované zbrane a zbroje, aby sa mohli postaviť tomu odpornému trpaslíkovi vo dverách. Gorg vybehol z miestnosti von a postavil sa za hneď za roh vypadnutých dverí. Za druhým rohom stál už dávno pripravený Šátor, ktorý si netrpezlivo prehadzoval svoj strieborný meč z ruky do ruky. Oproti vchodu do miestnosti stál xO2 pripravený s krátkym lukom a vedľa neho po boku stál Sekus pripravený zasiahnuť keby niečo.
Po krátkej chvíli vybehli z miestnosti prví dvaja skřeti a s rýchlosťou a hlúposťou sebe vlastnou vbehli Gorgovi rovno pod nabrúsené ostrie jeho zbrane. Na to sa vyvalili v rýchlom slede ďalší dvaja, no a začala sa regulárne bitka. Jedna z najlepších v doterajšej histórii družiny. Za necelú minútu bolo po všetkom. Gorg sa mihal ako blesk a stínal hlavy skřetom ako keď lámete špáratká. Nezaháľali ani Šátor s xO2, ktorí si tiež niekoľko skřetov podali. Nakoniec sa celková bilancia stretnutia ukázala ako výnimočne dobrá. 6 skřetov zabil Gorg, 4 mal na konte Šátor, 2 zložil xO2 a jedného dokonca Sekus pričom prakticky len Gorg utrpel vážnejšie zranenie, a aj to len jedno.
Po boji rýchlo prehliadli všetky telá a zišli dole, kde obrátili celú miestnosť naruby. Dalo im to nejakú námahu pretože celá miestnosť mala okolo 10 sáhov v priemere. Začali zarputilo prehľadávať všetky miesta kde by sa mohli nachádzať hocijaké tajné dvere, keďže mali utkvelý pocit, že kdesi musí byť vchod k čomusi väčšiemu kvôli čomu tam skřeti vlastne sedeli. Keď s uplynutým časom stále nič nenachádzali, začali sa postupne rozhliadať aj po zvyšnej časti tvrdze. Okrem veľkej hlavnej miestnosti obsadenej skřetmi však vôbec nestálo za reč tých pár rozbitých chlievov a maštalí s vyprázdnenými skladmi, ktoré preskúmali. Vrátili sa teda späť do miestnosti kde hodovali skřeti. Bol tam príšerný bordel a smrad až z toho oči štípali. Na jednej hromade sa tu povaľovali prehnité kože na ktorých skřeti spali s kosťami ich obetí, ktoré patrili rôznym humanoidom a odpadkami, ktoré boli pomiešané so stolicou a zvratkami. V celom ich doupěti však napriek veľkej snahe nenašli nič zvláštne a zaujímavé, a keď už prehliadli všetko čo sa ešte prehliadnuť dalo, tak sa rozhodli, že sa vrátia späť na pôvodnú trasu nižšie v úvode ďalšieho údolia, kde by podľa Sekusa aj xO2 mala byť tá pôvodná a hľadaná jaskyňa.
Tú sa im skutočne aj večer konečne podarilo nájsť. Bolo to viac menej úplné šťastie pretože na konci tohto údolia bolo skalisko, ktoré bolo označené runou zákazu vstupu. Ak by tam ta runa nebola tak by si asi vôbec nespomenuli, kde presne hľadané podzemie bolo. Barbari sú však precízni vojaci a vchod označili a tak družina okamžite začala robiť prieskum skaly, ale kedže nemohli nájsť žiaden rozumný vchod ani mechanizmus na otvorenie podzemia, začali skúšať búchať na skalu a zúfalo ňou skúšali aspoň pohnúť. Nič sa však neudialo. Nakoniec Sekus vytiahol zo zásob nejaký zvitok a prečítal z neho akési neznáme kúzlo, ktoré ho urobilo priehľadným asi ako horúci vzduch teteliaci sa nad rozpálenou prašnou cestou. Takto zmenený prešiel skalou ako nôž maslom až v nej zmizol úplne. Nakoniec sa po krátkom čase objavil späť s tým, že skala je hrubá len asi 1,5 sáhu a za ňou sa dá nájsť normálna podzemná chodba s rozmerom 1x2 sáhy. Kúzelník postupne teleportoval najprv Gorga potom xO2 a nakoniec aj Šátora. Vo vnútri zistili, že dvere, ktoré boli predtým v podzemí, boli pozatĺkané do skaly, ale že inak vyzeralo byť podzemie v podstate vyčistené.
Vtom sa ozval xO2 s úplne nečakanou poznámkou, že by už bolo načim zvoliť vodcu na ďalšie obdobie, keďže týždeň už dávno prešiel. Po formálnom odpore Šátora a príchode stále sa teteliaceho Sekusa, však voľba napriek tomu prebehla a dvomi hlasmi bol zvolený Gorg. Ten sa hneď chopil iniciatívy ako veliteľ a poslal ešte stále teteliaceho sa Sekusa skúmať blízke okolie, pričom zvyšok družiny pomaly postupoval ďalej skúmajúc okolie. Keď však za jednými dverami Sekus z hrôzu zistil, že nemá kúzelné svetlo a z ničoho nič sa akosi nemôže rukou dostať cez stenu späť, teleportoval sa ihneď k ostatným. Keďže čas bežal a nič dôležité družiníci nevyriešili, začali sa radiť čo ďalej. Ďalším návrhom bol spánok, na ktorom sa po debate zhodli, čo Gorg potom uzavrel lakonicky vetou, aby teda Sekus spal priamo na chodbe. Bolo evidentné, že válečníkové vedenie vzbudzuje veľké pochybnosti a rozpaky. Nakoniec však hraničiar Gorga presvedčil, že spanie na chodbe nie je zďaleka najlepší nápad a vrátili sa teda späť k miestu, kde sa vynorili po teleportovaní do vnútra jaskyne.
Spať sa odrazu opäť nešlo a Gorg si naopak hodil mincou na ktorú stranu jaskyne sa vybrať. Šlo sa doľava. Najskôr však bolo treba vyvaliť zabednené drevené dvere. Klin sa klinom vybíja usúdila asi družina a tak ich išiel vyraziť veliteľ Gorg. Po asi treťom pokuse, keď už bol trpaslík otlčený ako hrom a zvyšok družiny už začal nahlas a otvorene prejavovať svoju nespokojnosť, sa konečne Gorgovi podarilo odprásknuť časť obloženia dverí. Šátor medzi tým prehliadol ďalšie dvere vedľa. Nakoniec Gorg so zlovestným zadudraním celé dvere aj s obložením vyvalil a tie sa s rachotom vyvalili zvíriac niekoľko ročný prach uložený vôkol. Spoza dverí sa vyvalili kvantá malých vyhladovelých krýs, ktoré Gorg, napriek xO2 hlasnému odporu, zapálil, keď predtým rozbil o zem fľašu oleja. Z chodby vyšľahli plamene a oškvarili trochu Gorga načo sa vydesené krysy rozpŕchli kade ľahšie a xO2 sa urazene spratal na koniec družiny zlostný z toho že sa neberie vážne jeho názor. Gorg sa postavil do chodby na čelo družiny a skupina sa dala do pochodu.
Prešla jednu križovatku a natrafila na chodbu, ktorá bola celá začiernená od sadzí a pokrytá drobným oškvareným popolom zmiešaným s malými kosťami humanoidov. Po krátkej diskusii medzi Sekusom a Kysličníkom bolo usúdené, že sa jedná o chodbu, ktorá bola pri predchádzajúcej návšteve xO2 a Sekusom poliata olejom ako prevencia a obrana pred skřetmi a neskôr bola aj zapálená (viď Kap.I.). Po stopách starých sadzí sa dostali až do kruhovej miestnosti kde prvýkrát spali obaja družiníci pri svojom prvom dobrodružstve. Neďaleko objavili aj zotleté zbytky škorpióna zabitého kedysi dávno. Pobrali sa ďalej hlbšie do jaskyne no hneď asi za druhou zákrutou sa na Gorga idúceho vpredu vyvalil obrovský červ s množstvom krátkych nožičiek a zvláštnymi 8 tykadlami, ktorý bol celkovo omnoho hrubší ako Gorgov pás. Gorg neváhal a hneď zaútočil. Červ sa však naňho natlačil a zvláštnymi tykadlami ho celého ochromil. Zvyšok družiny ustúpil trochu dozadu aby Gorg mohol lepšie bojovať no nezdalo sa, že by to nejak pomohlo a dokonca xO2, ktorý išiel ako posledný ani poriadne nevidel čo sa to vpredu vlastne deje. Šátor chvíľu čakal čo sa bude diať, no keď videl meravý postoj válečníka a pár ťažkých rán čo mu červ zasadil tesákmi vsadenými v kruhových ústach, sa hraničiar rýchlo rozhodol, že radšej zasiahne. Vytiahol šíp a vystrelil čím dosť poranil červa, ktorému hneď druhý šíp definitívne zrušil chúťky na Gorga. Gorg bol však ešte stále ochromený jedom červa.
Šátor neváhal a válečníkovou halapartňou rozpáral červa prakticky po celej dĺžke čo spôsobilo okamžite takú explóziu smradu, že Šátor na mieste skoro omdlel. Oplatilo sa však. Vo vnútri našiel hraničiar prakticky rozloženého dobrodruha aj s brnením a zbraňami ako aj drobnými cennosťami. Halapartňa bola celá zaslizená a tak ju Šátor položil nabok pričom vytiahol zo zaslizených cenností malý drahokam, prišiel ku ochromenému Gorgovi, utrel doňho zaslizený kameň a ironicky sa ho opýtal či ho nepozná. Gorg len zagúľal očami a nič. xO2 medzitým zbežne prehliadol miestnosť kde bolo červove doupě, kde našiel trochu drobných mincí. Gorg sa však nie a nie prebrať zo silného ochromenia. xO2 mu medzitým potrel rany od červa mastičkou a zašil najhoršie zranenia. Už sa chystal, že mu dá vypiť jeden Rudý kríž, keď sa náhle Gorg striasol a precitol z dlhého ochromenia. Odstrčil xO2 a zamieril si to rovno ku Šátorovi, ktorý medzitým skúšal vybrať šípy z ostatkov červa okolo. Gorg schytil svoju halapartňu ležiacu nablízku a otrel ju hraničiarovi do relatívne nových nohavíc, ktoré si nechal ušiť svojho času v Klase, v Inglandii. Válečník naňho súčasne zavrčal nejaké vyhrážky, načo sa Šátor po svojom zašklebil a chcel aj niečo urobiť, no nestihol, pretože sa medzi nich rýchlo postavil Sekus a začal ich zmierovať, že nech si to radšej vybavia potom vonku férovým pästným súbojom. Gorg sa na kúzelníka významne zahľadel a s veľkodušnosťou sebe vlastnou Šátorovi naznačil, že mu teda odpúšťa. Šátor si niečo pre seba zamrmlal a odišiel radšej za xO2, ktorý sa počas celej hádky nenápadne vyparil z dohľadu, aby sa do nej náhodou nejako nezamotal.
Nakoniec sa situácia ukľudnila a na čelo skupiny sa znova postavil, i keď oslabený, ale odhodlaný, Gorg. Za ním išiel Šátor, potom Sekus a na konci bol klasicky xO2. Prešli časť podzemia, ktorú už poznali, prešli okolo kostry zlodeja a hraničiara, rozlomených dverí a hromady malých skřetích kostí rozhádzaných okolo (viď Kap. I.), prešli rozbitou miestnosťou skřetských stráží a vošli do ešte nepreskúmanej časti podzemia. Hneď za druhou zákrutou spustil Gorg, idúci vpredu, pascu v chodbe, ktorá ho riadne skrvavila avšak po zásahu hraničiara, ktorý kúzlom prilepšil válečníkovmu zdraviu, sa pokračovalo ďalej v nezmenenej formácii. Nakoniec vošli do hlavnej miestnosti skřetov. Sál bol pôvodne asi dosť veľký a keď sa dá u skřetov hovoriť o luxuse, tak pôvodne asi aj dosť luxusný. Trestná výprava rytierov však zanechala stopy aj tu. Všetko čo sa dalo zničiť bolo dôsledne zničené. Pri jedných dverách ležala kostra v brnení s barbarskými znakmi uložená v pietnej polohe. Asi rytier, ktorý padol pri výprave do podzemia, no zvláštne bolo, že jeho telo si rytieri nezobrali do sebou. Nerozmýšľajúc nad pohnútkami rytierov sa družina vydala do otvorenej tajnej chodby ústiacej do veľkého sálu.
Ocitli sa v tajnej chodbe kde na jednej stene bol veľký kamenný kváder odsunutý na stranu. Za ním bola pomaly sa rozširujúca chodba ústiaca do obrovskej chodby veľkej 4x4 sáhy. Bol to dlho hľadaný tunel, ktorý na jednom konci ústil v Dagestane a na druhom v Dagote. Keďže družina vlastne našla to čo hľadala pre Nástupcu Atona, zakreslili vchod do podzemia na veľkú mapu okolia a pomaly sa vybrala naspäť do hlavnej sály a tam vošla do jednej z malých bočných miestností, ktoré asi slúžili ako sklady cenností, pretože napriek evidentnému vybrakovaniu sa podarilo družine v miestnosti stále ešte nájsť poriadnu kopu mincí všetkého druhu. Vztýčili jedny vyvalené dvere a zadebnili nimi východ z malej miestnosti tak aby sa v nej mohli vyspať. To sa im aj bez ujmy podarilo a prebehla debata čo ďalej. Keďže hlavný cieľ už našli, rozmýšľali čo ďalej. Nakoniec sa rozhodli, že jaskyňu dôkladnejšie celú doskúmajú pretože pri prvom dobrodružstve na to nemali ani čas asi schopnosti.
Vydali sa do západnej nepreskúmanej časti. Tam zakrátko narazili na rovnaký systém zadebnených dverí ako na opačnej strane. Keď zistili, že bez vyvalenia jedných sa ďalší prieskum nebude dať robiť, dal sa Gorg znova do práce. Ako na potvoru však spustil ďalšiu pascu, ktorá po ňom okamžite vystrelila dve rýchlo rotujúce hviezdice. Družinou zaznela salva škodoradostného smiechu a teraz už skutočne urazený Gorg konečne dvere rozrazil. Za dverami vošli do zatuchnutých podzemných priestorov, ktoré boli dlho izolované. Vošli najprv do slepej chodby, no vtom ich napadla trojica tygrovo pruhovaných obrovských chrobákov. Zle pošramotili Gorga, avšak po zapojení zvyšku družiny, ktorá sa chvíľu opätovne len pozerala a škodoradostne bavila, sa im spoločne, bez obligátneho zapojenia xO2, ktorý sa nedostal na dosah, podarilo dvoch z troch chrobákov zabiť, a len jedného vyradeného nechať bezmocne sa metať na zemi. To síce vyzerá teraz pomerne kruto, ale keď mu Šátor nechal miesto na únik tak chrobák sa tam len bezmocne metal a Gorg ho nebol schopný doraziť ani na štvrtý pokus a tak to nechal tak. Neznáma averzia družiny voči svojmu veliteľovi Gorgovi už bola do očí bijúca a situácia hrozila prerásť do otvoreného konfliktu. Dôvod však nebol úplne zrejmý.
Pokračovali rozpačito ďalej chodbami na juh pričom liezli všade kde sa vliezť dalo a pokiaľ sa to niekde hemžilo nejakou potvorou tak to radšej obchádzali. Nakoniec prišli do ľavej južnej časti jaskyne, ktorá sa nachádzala hneď vedľa vchodu. Tu objavili miestnosť plnú starých pavučín a zopár vyhladovaných škorpiónov. Tu aj nastala prvá vážnejšia otvorená hádka v družine. xO2 bol za zlikvidovanie oboch potvor no Sekus so Šátorom boli jednoznačne proti, pričom sa oháňali úplnou zbytočnosťou celého podniku. Na veľké počudovanie xO2, ktorý očakával veliteľovu podporu, sa Gorg rozhodol vykašľať sa na pár škorpiónov zavelil k návratu do hlavnej sály podzemia z ktorej prišli. Navrhol ísť preskúmať tie veľké dvere za ktorými bola obrovská chodba kde on a Šátor ešte nikdy neboli. Válečníkovo rozhodovanie bolo chaotické a chýbala mu kontinuita. Prešli teda opäť celou jaskyňou späť a vošli do chodby za dverami, ktoré oddeľovali sálu od veľkej chodby.
Prístupová chodba k obrovskej chodbe sa hneď rozširovala a vpravo bola akási drevená búdka o ktorej Sekus s istotou vyhlásil, že je to teleport do Khůliho zeme. Celá skupina však išla ďalej hlbšie smerom do chodby 4x4 sáhy veľkej a asi 8 sáhov dlhej, ktorá potom končila ako T do rovnako veľkej obrovskej chodby idúcej zhruba zo severozápadu na juhovýchod a spájala asi Dagot s Dagestanom. Len čo však prešli niekoľko sáhov za teleportom, začali im pod nohami z ničoho nič ťukať dlaždičky a okamžite sa ozvali ohlušujúce explózie. Nič také predtým Sekus a Kysličník nevideli a pôvodne sa do obrovskej chodby dalo bez problémov dostať. Asi práca barbarov. xO2, ktorý išiel prvý, šťastne prebehol až do veľkej chodby, no Gorg so Šátorom odskočili späť k drevenej búdke. Jedine Sekus ostal doráňaný ležať na zemi medzi nebezpečnými dlaždičkami. Po asi 10 minútach sa konečne prebral, nevediac čo sa to vlastne stalo, no to už mu Gorg mával nad hlavou akousi palicou.Bol to opačný koniec jeho halapartne na ktorej konci bol uviazaný nejaký lektvar, ktorý mal kúzelníkovi pomôcť. Sekus sa len len uhol tvárou a lektvar spadol a rozbil sa o jeho hlavu a o zem. Gorg zahrešil a vyzval Sekusa aby sa vôbec nehýbal. Ten začal pomaličky šmátrať po sebe a nakoniec vyhrabal po polhodine pomalého hľadania a za minimálneho pohybu akúsi tmavofialovú fľašku. Nakoniec si, ale na šťastie na niečo spomenul a fľašku na poslednú chvíľu zaštupľoval a vrátil opatrne do vaku. Niečo si nespokojne zamrmlal popod nos, Gorgovi sa zježil fúz a zrazu vedľa neho stál Sekus, ktorý sa preťahoval po hodine ležania bez pohybu na zemi. xO2 sa rozhodol, že pole, niekým nazvané tiež neviem podľa čoho mínové, prebehne priamo späť, čo sa mu aj s napodiv malými stratami úspešne podarilo a vrátil sa k druhom na druhej strane.
Rozhodli sa, odradení zapascovaným prístupom k obrovskej chodbe, že dorazia tie potvory na juhu a vypadnú von, keďže nič zaujímavé už v jaskyni aj tak nebolo a tak sa rozhodli opäť vrátiť späť. Rozhodli sa opäť vrátiť, ale nemohli tak urobiť pretože po pár sáhoch čo vyšli z veľkej sály, začuli nejaké vzdialené výbuchy a nejaký vzdialený ruch. Začali sa opatrne sťahovať späť a schovali sa v miestnosti kde sa asi odohrala rozhodujúca bitka medzi rytiermi a skřetmi bývajúcimi vtedy v podzemí. Keď sa však dlho nič nedialo a hlasy sa začali blížiť z oblastí od hlavného vchodu, Gorg ako veliteľ a válečník rozhodol, že sa pokúsia po východnej časti jaskyne prebehnúť smerom k východu von a nepozorovane uniknúť z jaskyne, kedže všetko nasvedčovalo tomu, že im po krku idú znova sardaukari aj keď úplne istí si neboli. Tesne pred východom sa zastavili a všimli si, že masívny kameň zatarasujúci vchod je odvalený a dvere, ktoré stihli zazrieť a boli predtým zabednené ešte barbarskými rytiermi, sú povyrážané alebo rozrazené. Vyzeralo to má silnú skupinu. Začali sa rýchlo radiť čo ďalej. Po krátkej porade Sekus vypil nejaký lektvar, ktorý ho duševne veľmi posilnil a teleportoval Gorga pred vchod.
Tam podľa predtým zistených informácií mali stáť stráže. Boli tam skutočne dvaja sardaukari v čiernom a Gorg jedného z nich hneď z fleku rozťal halapartňou. Hneď na to vybehol z jaskyne aj Šátor a úspešne dorazil druhého sardaukara, ktorého stihol zraniť válečník. Tí však ešte pred smrťou stihli niečo nahlas vykríknuť a tak bolo treba rýchlo konať. Gorg zbehol ku koňom stojacim neďaleko a začal ich všetky rozháňať, až na štyroch, ktoré chcel nechať pre družinu. Kone sa však držali poblízku a boli zjavne dobre vycvičené a nechceli sa rozutekať bez ohľadu na to čo okolo nich válečník robil. Ich pobitie však neprichádzalo do úvahy kvôli Šátorovi a jeho povolaniu. Nakoniec im Gorg, nevediac čo ďalej, poodsekával aspoň sedlá dúfajúc, že to aspoň trochu spomalí prenasledovanie sardaukarmi. To už však Šátor pomáhal nasadnúť na koňa Sekusovi a xO2 už dokonca odcválal o kus ďalej, keď si na niečo spomenul a vracajúc sa späť lovil niečo v svojej bezmedznej torne. Podal nakoniec Sekusovi nejakú fľašku a a popchol svojho koňa k cvalu od prekliatej jaskyne. Sekus razom vypil lektvar a zrazu sa scvrkol na púhych 7 coulov, načo si ho Šátor vložil do svojej torny a vydal sa za xO2. Dobiehajúci Gorg zťažka vysadol na svojho koňa a ako správny veliteľ, obzerajúc sa dookola, ako posledný opúšťal horúce miesto.
Po pol hodine, keď sa už dostatočne vzdialili od nebezpečnej jaskyne, vytiahol práve včas Šátor Sekusa z torny, kedže sa už práve začal znova zväčšovať na svoju pôvodnú veľkosť. Po prejdení ďalších niekoľko míľ a aktívnom zahladzovaní stôp vytrvalým Šátorom, našli vhodné miesto v hustom lese na rozloženie dočasného tábora na odpočinok, samozrejme bez ohňa. Prespali bez ťažkostí a rozhodli sa, že nebudú radšej schádzať z hôr do nížiny, ani, že sa nebudú vracať rovnakou cestou kvôli prenasledovaniu sardaukarmi, ale že celé pohorie obídu naširoko dookola. Na prechod krížom si netrúfali. Popri tom si ale trúfali skúsiť nájsť jaskyňu istého Zlozruba, ktorý ich svojho času zajal a snažil sa ich využiť ako lacnú pracovnú silu na kopanie akéhosi nezmyselného tunela do bane na zlato na opačnej, západnej strane pohoria. Dosť na tom, že svojho času vtedy odtiaľ družina unikla ľahšia o jedného družiníka a na úteku tam nechala pomerne veľa dobrých vecí zo svojho vybavenia. Od rána teda začali hľadať vchod, respektíve miesto, kde by tento vchod mohol byť ukrytý. Po celom dni hľadania, držiac sa opatrne v lese a celý čas strážiac či ich niekto nesleduje, sa konečne niekomu v hlave rozsvietilo a zakrátko si kone uviazali neďaleko úzkej roklinky vedúcej k asi 20 sáhov vysokému bralu. Tam niekde mal byť predpokladaný vchod do podzemia, či v ňom však niekto ešte bol nebolo jasné.
Len čo však začali stúpať smerom k vysokému bralu aby ho prehliadli, začali po nich lietať šipky a šípy z korún stromov. Na mieste teda zjavne ešte niekto bol. Družina sa hneď rozbehla k bralu aby sa čiastočne kryla za skalami. Za chvíľu zistili, že miesta z ktorých ich niekto ostreľuje sú asi dve a tak Šátor a Gorg sa rozbehli za neznámym ostreľovačom z kuše a Sekus s xO2 skúsili strom na ktorom sedel neznámy ostreľovač so šípmi. Sekus začal mrmlať akési zaklínadlo a potom zmizol. Opäť sa vynoril až pod jedným zo stromov na ktorom sedeli ostreľovači. Začal pomaličky a opatrne stúpať hore smerom k nim pričom jeho pohyb sa podobal na pomaly stúpajúcu mydlovú bublinu ľahko stúpajúcu v teplom vzduchu. To však nikto z družiny nevidel. xO2 totiž zostreľoval niekoho s kušou na strome, tak isto aj Gorg so Šátorom. Jedine Šátorovi sa však podarilo hore aj kohosi trafiť, keďže z koruny sa ozval hlasný bolestivý výkrik. Sekus sa opäť sústredil a zapálil hniezdo v korune pod dvoma trpaslíkmi, ktorí boli hore ukrytí aj s malými lukmi z ktorých pálili po družiníkoch pod stromami. Horiaci trpaslíci sa v zmetku ako sa hasili od šíriacich sa plameňov navzájom zhodili z hniezda dole a so zlomenými väzmi ostali ležať na zemi. Šátor s Gorgom medzitým stále neúspešne ostreľovali niekoho v korune ďalšieho stenu s kušou. Sekus sa rýchlo teleportoval na druhý strom. xO2 medzitým zabehol k skalnej stene a strážil či z nej niekto nevyjde, kedže bolo silné podozrenie, že na veľký krik a buchot vylezú nejakí skřeti, ktorí zvykli strážiť vchod do podzemia, skontrolovať situáciu. Tak sa o krátku chvíľu skutočne aj stalo a xO2 pohotovo z fleku jedného hneď zastrelil. Zostávajúci skřeti, ktorí vyšli von sa vrhli vrčiac na xO2, no ten ich začal po jednom odstreľovať pričom sa sťahoval stále ďalej a ďalej od ústia jaskyne. Sekus sa medzitým dostal do koruny vedľajšieho stromu a zbadal v ňom sedieť veľmi škaredého hobita! Prekvapený a plný úvah o tom ako sa sem taká rasa vôbec dostala, ho nenapadlo nič duchaplnejšie iba ho zhodiť zo stromu dole. Rozbehol sa a z celej svojej elfskej sily do neho drgol. Hobit prekvapením vytreštil vydesené oči a mávajúc rukami, prepadol cez okraj hniezda pričom zostal ležať mŕtvy na zemi pod stromom. Sekus zarazený rozmýšľal, že jediní dvaja živí hobiti, ktorých kedy v živote videl bol jeden zavretý v zdobenej klietke v Helfii v cirkuse, a druhým bol hostinský Zariba v Meste Barbarov, ale inak ich videl len na obrázkoch a v knižkách kde sa o nich často písalo ako o čarovných mužíčkoch z východu. Toto bol tretí. Šátorovi rovnako skoro oči vypadli, keď zočil čo spadlo z oblakov. Chvíľu prekvapený chodil okolo mŕtveho hobita, keď ho upútali hlasné výkriky zpred jaskyne kde bola stena dovnútra už úplne otvorená a xO2 tam práve likvidoval nejakých skřetov.
Už mu tam však bežal na pomoc aj Gorg a tak sa hraničiar a válečník spolu zakrátko postavili po boku alchymistu, ktorý posilnený zahnal skřetov konečne na útek späť do jaskyne. Z jej vnútra sa však zrazu ozvalo hromadné tiahle vlčie vytie vydané mnohými hlasmi hladných šeliem a z chodby vedúcej hlbšie do jaskyne sa zakrátko na denné svetlo vyvalili mohutní šedí vlci. Bolo ich dosť veľa a začali okamžite zúrivo útočiť hlavne na Gorga a Šátora. Tí sa rýchlo stiahli k stene v maličkej miestnosti, ktorá vznikla otvorením 2 sáhovej steny aby si chránili aspoň chrbát. Za ich chrbtom bola navyše aj páka, ktorou, ako sa pamätali Sekus, xO2 aj Šátor, otvárala skalná stena. Začali sústredene a spoločne odolávať útokom mohutných vlkov, ktorí ich hrýzli až strach. xO2 sa rýchlo po neúspechoch na bojisku zneviditeľnil a pozoroval už potom celý boj s úctivej vzdialenosti asi 20 sáhov. Sekus, ktorý rýchlo prezrel hobita, sa tiež vydal smerom k otvoru v skale pri ktorom sa začala odvíjať malá dráma. Po krátkom oboznámení sa so situáciou sa teleportoval hore do rohu nad Šátora, levitujúc tak aby na neho vlci nemohli dosiahnuť. Šátor začal hystericky kričať na Gorga ako zmyslov zbavený aby vybehol von pred jaskyňu, že on to tu zavrie, kedže začínalo byť jasné, že také množstvo silných vlkov družina len tak z fleku, bez prípravy a neodpočinutá, neporazí a že to neboli len tak hocijakí vlci Šátor vedel ako správny druid hneď od začiatku. Šátor chcel skutočne potiahnuť páku a už už sa za ňou naťahoval, že to urobí, keď sa Sekus zamyslel a Šátor sa odrazu ocitol mimo jaskyne vedľa Gorga, ktorému sa razom zježil fúz. Tradične v tom mal prsty Sekus, ale teraz mu načasovanie vôbec nevyšlo. Trochu sa unáhlil pretože si to pôvodne vypočítal, že hraničiara teleportuje až potom. Potiahol páku teda rozmrzene sám a stena sa začala pomaly zatvárať, pričom sa kúzelník hneď na to ocitol nad otvorom do jaskyne a začal zbierať po skale nejaké šutry na vlkov, ktorí by prípadne stihli vybehnúť, kedže skala sa zatvárala skutočne pomaly. Čo však čert nechcel stena sa zrazu prestala zatvárať a začala sa dokonca znovu otvárať! Príčinou, ako videli všetci okrem Sekusa, bol jeden rozzúrený vlk, ktorý chňapol po páke a hlavou ju vyvrátil opačným smerom. Nie žeby vedel čo s pákou, ale tesne predtým tam stál Sekus a vlk skočil v podstate po ňom.
Gorg a Šátor už boli úplne dokúsaní a skrvavení a tak sa Šátor rozhodol, že vbehne opäť dnu a pokúsi skalu opäť zavrieť. Najprv sa však musel prebiť cez pár vlkov pri čom mu pomohol aj Gorg a dokonca aj Sekus svojim presne miereným šutrom jedného vlka zložil. Hneď potom však vytušil Šátorov zámer a ocitol sa po zakúzlení nad pákou pod ktorú rýchlo rozložil svojimi kúzelníckymi silami malý oheň. Nebol dosť veľký aby nejak výraznejšie zranil, ale dosť veľký aby odradil od miesta pod pákou, i keď niektorí vlci sa po visiacom Sekusovi sápali aj napriek ohňu. xO2 nabral odvahu a postavil sa z druhej strany k ústiu jaskyne aby odlákal časť vlkov. Tí ho síce vôbec nevideli, ale napriek tomu cítili a tak zmätení sprvu neútočili len pobiehali okolo a cerili ostré zuby. Nakoniec však dvaja vlci predsa len zaútočili tam kde cítili najsilnejší pach a xO2 začal púšťať, po letnej tráve pred otvorom, červené kvapky krvi. Toto mu úplne stačilo na to aby svoje pokusy pomôcť zabalil a radšej zdrhol do bezpečia ďalej od ústia jaskyne. Šátor tú krátku chvíľu a odlákanie vlkov medzitým rýchlo využil na prebehnutie k nešťastnej páke a hodil sa na ňu aj napriek ohníku, ktorý pod ňou veselo plápolal. Celou váhou svojho tela sa do toho oprel a páka so zaprašťaním ostala Šátorovi v rukách, na čo bol Šátor ešte jemne ošľahnutý plameňmi ohňa. Sekus po druhý krát premiestnil Šátora cez pomaly sa zatvárajucu stenu, ktorú hraničiar uviedol do pohybu. Hneď na to sa von ocitol aj on. Skala sa konečne so žuchnutím zavrela a zavládlo hrobové ticho. Len pach krvi a spáleniny dával tušiť, že sa tu odohral boj na život a na smrť.
Družina rýchlo preskúmala tri mŕtvoly tajomných strelcov ležiacich pod stromami a rozhodla sa, že sa vyspí v ich hniezdach, v ktorých na nich pôvodne číhali. Jeden z družiníkov mal stále strážiť, keby sa niečo v smere od skaly udialo. Po zábavnom a komplikovanom lezení na strom, keď najmä Gorg mal problém na neho vyliezť a na ňom sa aj udržať, keďže bol taký naložený, že sa v hniezde okamžite prepadol a jedine hrubý konár ho zachránil od pádu z 12 sáhov výšky, uľahli konečne spať. Najprv sa vyspal Šátor s Gorgom a s nimi aj xO2 a všetci traja potom čakali kým sa prebudí kúzelník, ktorého spanie bolo už legendárne dlhé. Počas spania a čakania sa nič nebezpečné neudialo, akurát z miesta pohyblivej skaly, kde bol vstup do podzemia, sa ozývali stále a vytrvalo rytmické údery akoby krompáčmi, až sa objavila 10x10 coulová diera v ktorej sa zazubil prvý šeredný skřet. Po chvíli sa krompáče a lopaty ozvali znova. Šátorovi to nedalo a zliezol zo stromu pozrieť sa čo sa to vlastne deje. Po obhliadke otvoru, keď práca na druhej strane ostražito ustala, začal hraničiar znášať drevo na jednu kopu. Keď ho uložil zapálil ju kresadlom a na chvíľu sa sústredil. Horiaca kôpka dreva sa zrazu sama zdvihla zo zeme a pomaly sa vsunula do malého otvoru! Gorg s xO2 čumeli na strome ako puci. xO2 pokrikoval na Šátora nech to radšej nechá tak, najmä ak sa mu po nahádzaní dreva skoro všetko vrátilo rýchlo späť a dokonca za ním sem tam začali lietať aj čierne šípy.
Gorgovi sa však nápad zapáčil a s potuteľným smiechom zliezol respektíve skôr zletel dole na zem a hnal sa ozlomkrky k Šátorovi. Tam začali spoločne kuť pikle čo na skřetov na druhej strane skalnej steny. Tí však nelenili a kopali usilovne ďalej a ďalej a diera sa pomaly, ale permanentne zväčšovala. Šátor našiel neďaleko akýsi dlhý drevený papek, zaostril ho rýchlo mečom na primitívny kôl a vhodil cez otvor dnu. Z vnútra sa ozval výkrik, nadávky a krik načo pracovný ruch na chvíľu ustal. Z diery naopak začali lietať ďalšie čierne šípy. Po chvíli sa však skřeti vrátili k práci, pomaly sa stmievalo a diera sa stále zväčšovala aj keď niekoľko skřetov už bolo určite nepoužiteľných. Nakoniec si naši dvaja odvážlivci vôbec nevšimli, že sa diera rozšírila už na takmer pol krát pol sáhu čo už stačilo na prepchatie sa von. Zrazu sa ozvalo známe tiahle vlčie zavytie a z diery vyskákali asi 10 vlci nasledovaní orkami, ktorí efektne vyskákali kotúľom letmo pričom si navyše držali jednou rukou helmu aby im neodletela a v druhej ruke držali krátku ručnú zbraň.
Vlci sa okamžite vrhli na Gorga a Šátora a niekoľkými úspešnými útokmi obrátili Gorga na zbabelý útek smerom do lesa. Šátor vidiac prevahu útočníkov sa začal postupne sťahovať popri skalnej stene smerom k stromu na ktorom sedel xO2, ktorý na ňom vtedy už nesedel, pretože stál vtedy už pod stromom a rozhodoval sa komu ísť rýchlo na pomoc. Nakoniec sa rozhodol pre Gorga a zdvihol si k ústam nejakú fľašku po vypití ktorej sa ocitol pár sáhov od Gorga. Tým odlákal hlavný útok vlkov smerom na seba a doráňaný Gorg ich potom rýchlo úspešne dorazil. Šátor ďalej postupoval popri stene a ďalej úspešne likvidoval vlka za vlkom, avšak orci začali okolo ústia jaskyne vytvárať nebezpečnú formáciu, ktorou, ako sa zdalo, sa hotovali kryť príchod ďalších bojovníkov. Šátor bol už veľmi vzdialený od ostatných a len sem tam zavytie vlkov od skalnej steny spolu s pravidelným svišťaním tetivy dávalo tušiť, že hraničiar stále žije. xO2 tušiac veľké problémy v ktorých sa Šátor ocitol, sa rýchlo vrátil k otvoru v skale z ktorého svetlo ožarovalo len malý polkruh a začal v tme pobehovať hore dolu a odstreľovať z tmy jedného orka za druhým. Tí aj skúsili rojnicou postupovať do tmy, ale po ťažkých stratách to vzdali a zobrali svojho jedného ťažko zraneného druha a začali ho ťahať cez otvor dnu. Šátor však medzičasom utrpel ťažkú ranu od vlčích tesákov a šiel v bezvedomí na zem. Dvaja zostávajúci vlci ho rýchlo chňapli za nohu a trup a odtiahli k otvoru, kde ho rýchlo a prekvapujúco obratne vtiahli dnu a skřeti zvnútra na miesto otvoru priložili nejakú dosku alebo možno stôl na upchatie otvoru.
Po celú dobu týchto dramatických udalostí spal Sekus pokojným spánkom hore na strome. xO2 a Gorg sa hneď po únose Šátora pohádali a xO2 podľa nepísaného pravidla zbavil Gorga pre stratu družiníka velenia. Na to sa už citeľne kľudnejšie začali radiť čo v danej situácii ďalej. To že na dosku v otvore niekto medzičasom pribil akýsi pergamen si nikto nevšimol. Počkali teda na zobudenie sa Sekusa a oznámili mu nepríjemnú novinu. Ten po zaostrení vôle urobil bojovú poradu a na nej sa traja družiníci dohodli, že Šátora treba za každú cenu vyslobodiť a že nebudú zbytočne ďalej čakať, kedže hrozilo, že Šátora medzitým možno zabijú. Keď prišli znova pred otvor do jaskyne zakrytý zvnútra doskou, všimli si konečne pribitý pergamen s výzvou na okamžité odídenie inak bude Šátor popravený. Výzva to bola nezmyselná a po tichej a krátkej porade pred pergamenom sa jednohlasne zhodli, že idú dnu a aj na tom ako preniknúť cez skalu. Spravili to klasicky kúzlom Sekusa a za necelú pol minútu sa na druhej strane skalnej steny okrem pár otupených krompáčov a lopát váľali aj tri skřetie telá, z toho dve bez hlavy a jedno so strašnou ranou v strede chrbta. To potom ako jeden zo skřetov chcel uniknúť preč, no nestihol sa poriadne ani otočiť od na zemi rozložených kociek a bolo po ňom. Gorg bol rýchly a efektívny. Hneď na to sa dnu ocitli aj xO2 so Sekusom. Keďže ani jeden skřet nešpitol od prekvapenia, dnu vošli nepozorovane a mohli pokračovať v prepade ďalej pričom podľa všetkého nepriateľ stále nič netušil.
Prešli cez malú strážnu miestnosť v ktorej však nikto nebol a postupne sa dostali až ku dverám a jednej postrannej chodbe. Chodba za dverami viedla do väzenia a postranná chodba tiež, no to druhé väzenie bolo tým v ktorom boli xO2 so Šátorom uväznení prvýkrát pri predchádzajúcom zajatí. Vydali sa teda do postrannej aby sa čo najskôr dostali k hraničiarovi. Prešli po schodoch dole do nižšieho podlažia a Gorg dostal za úlohu zabehnúť dole do ciel po Šátora. Válečník sa však vrátil sám so správou, že Šátora dole nenašiel. Družina ostala zarazená, no nebol čas to veľmi rozoberať pretože prakticky okamžite boli nútení sa brániť, kedže sa na nich vyvalila hromada skřetov a orkov. Bojovali s nimi taktiež nejakí trpaslíci a dokonca sa zjavil aj sám zlosyn Zlozrub, aby zasiahol do bojov v čiernej koženej maske, ktorá mu zakrývala tvár. Bitka to bola neľútostná a veľmi krvavá. Orci a skřeti padali ako klasy obilia pod válečníkovou halapartňou, ale s Gorgom to bolo už tiež povážlivo načaté a xO2 mlel už prakticky z posledného. Ostávalo ešte pár najsilnejších nepriateľov proti vyčerpanej a neúplnej družine. xO2 s Gorgom už aj rozmýšľali a kalkulovali varianty možného ústupu, ale odrazu Sekus prišiel so spásonosnou ideou. Napadlo ho totiž zapáliť samotnému Zlozrubovi masku chrániacu mu tvár. Kúzelník neváhal a hneď tak urobil. Sústredil sa a o chvíľu sa ozval príšerný rev a Zlozrubovi vyšľahli z tváre jasné plamene. Zlozrub sa zúfalo snažil si horiacu masku strhnúť z tváre, ale nešlo mu to a tak začal utekať späť do svojich komnát, kde tu naraziac do steny, ktorú pre plamene a bolesť vôbec nevidel. Hneď v pätách sa stiahli aj jeho zmätení trpaslícky pobočníci.
Na bojisku zostal len jeden z nich a nejaký zblúdilý ork. Týchto už družina nejako z posledných síl dorazila, keď sa zrazu k družine, zväzujúcej jediného preživšieho orka, doniesol z chodby kade utiekol Zlozrub, krátky no veľmi silný svetelný záblesk. Družina sa v zlej predtuche rozbehla tým smerom, avšak po prebehnutí sály a tajného vchodu do Zlozrubovej komnaty našli len odhrnutý huňatý koberec a na zemi hŕbu črepov respektíve sklenenej krištáľovej drte. Sekusovi a xO2 okamžite došlo čo sa stalo a sklamane zvesili ramená. Zostávalo teda ešte nájsť chudáka Šátora a vyčistiť podzemie od skřetov. Zbehli ešte hlbšie dole do podzemia, kde bolo väzenie a kde už Gorg začal iniciatívne organizovať prepustenie väčšinou barbarských väzňov na slobodu. Sekus medzitým vyšiel po schodoch späť do prvého podlažia a zašiel do druhej cely na ktorú si spomenul, že do nej kedysi už raz niesol Šátorovi jedlo. Nebolo isté, že tam hraničiar bude no skutočne tam bol. Šátor však z dlhého pobytu v base asi ohlúpol pretože len čo mu Sekus otvoril dvere cely začal byť ku kúzelníkovi nedôverčivý. Obišiel podozrievavo Sekusa a vyparil sa dole aby sa začal pýtať Gorga a xO2 čo sa stalo so Sekusom. Leitmotívom jeho večne sa opakujúcich otázok bola veta, ktorá časom zľudovela “A Ty si náš ?” pričom dôverníkom v paranoi sa mu stal napodiv zajatý ork. Toho dokonca rozviazal a umožnil mu zoslabnutému sa plaziť k východu z jaskyne pričom sa po čupiacky k nemu prihováral.
Keď ho takto zočil Gorg, ktorý v jaskyni organizoval okrem iného triedenie koristi, prehľadávanie, kŕmenie zajatcov, vyjednávanie s nimi a stráženie tak skoro onemel. Orka znova zviazal a zle sa pozrel na hraničiara krútiac nespokojne celý čas hlavou. Šátor ho však znova pri najbližšej príležitosti rozviazal, kedže ork mu prisahal, že je skutočne ich. Nakoniec vykoľajený, veľkodušný, ale poriadne nasratý a trpezlivosť strácajúci Gorg, orka Šátorovi prenechal, aby ho ten prenechal pre zmenu zase barbarom, ktorí neváhajúc ani minútu mu rozdrvili hlavu krompáčom za to, že na nich v base permanentne púšťal vodu. Gorg zakrátko dohodol s barbarmi schôdzku v Džabare a nechal ich ísť, pričom oni mu na oplátku sľúbili, že ak sa v zdraví dostanú na džabirskú stranu tak mu pošlú nejakú odmenu. Po sčítaní a vytriedení všetkého čo v celej jaskyni družina našla, sa začali hotovať na odchod. Bol stanovený na ďalší deň ráno. Zabednili poriadne teda otvor do jaskyne, podobne ako to pred nimi urobili skřeti, a vonku ešte v lese dobre schovali kone. Ďalší deň ráno pobalili všetko čo chceli z jaskyne odniesť a naložili to na kone. Riadne obťažkaní korisťou, no stále v nebezpečnej Hyskandii, sa pomalým tempom pustili obchádzať celý Malý Khan juhom.
Šátor šiel úplne posledný za všetkými a permanentne zahládzal stopy. Bolo to potrebné pretože družina naložená toľko koľko kone vládali odniesť bola veľmi pomalá a v horskom teréne ledva prešla za deň aspoň 15 míľ. Obchádzanie Malého Khanu po južnej strane jej tak trvalo celé 4 dni! To už začínal byt Gorg notne nervózny. Nerád by totiž, a s ním aj zvyšok družiny, stretol ešte raz sardaukarov strážiacich hranicu. Nakoniec ju šťastne prekročili a zišli na džabirskej strane do nejakej zapadlej dediny zvanej Prudich. Celá dedina sa pred nimi radšej schovala a len jeden domorodec mal to veľké šťastie prezradiť našim dobrodruhom kade ďalej na Igbu. Že to nebola posledná návšteva tejto zabudnutej džabirskej viesky vtedy nikto netušil. Do Igby sa konečne dostali tesne pred zavretím mestských brán. Zašli do hostinca, nechali si tam postrážiť na noc kone, čo bola nejaká nová služba v danom hostinci, a zaliezli spať. Na ďalší deň odišli do Džabaru, kde sa ubytovali v starom známom hostinci Divoký Jih, kde boli ubytovaní pred výpravou na Ľudožrútie ostrovy. Hostinský však bol napodiv dosť nevraživý a hneď čo zaliezli do izby niekam odbehol.
Podvečer na dvere izby kde bývala družina ktosi silno a nekompromisne zabúchal. Boli to mestské stráže. Hostinský ukázal na štyroch družiníkov a prehlásil, že mu nie tak dávno zničili dve izby na druhom poschodí. Tvrdil, že sa to stalo asi pred mesiacom. Toto bol neodškriepiteľný a jasný fakt na ktorý si okamžite všetci spomenuli potláčajúc pobavený smiech a tak Šátor vytiahol rýchlo vačok s peniazmi aby záležitosť urovnal a Sekus s neodolateľným úsmevom zaplatil. Teda najprv poriadne hostinskému a potom všímavo aj mestským strážam, že sa vôbec unúvali s takou banalitou. Stráže ostali zaskočené a zmätene sa odporúčali preč. Hneď za nimi sa spokojne pobral aj hostinský. Hneď ďalší deň Gorg zbehol do chrámu Tyra pomodliť sa a odložiť sú tam niektoré veci, xO2 zabehol medzičasom zase do Vesninho chrámu pričom, keď sa opýtal kňaza čo znamená ten jeho znak vypálený na hrudi, kňaz v úcte pokľakol a prehlásil xO2 za svätého. Je vraj bohmi vyvolený aby vykonal nejaký veľký a významný čin. To xO2 veľmi nepotešilo, ale aj tak sa aspoň niečo dozvedel a bolo to viac ako to nič čo vedel doteraz. Keďže na druhý deň sa v chráme začínal náboženský seminár venovaný výučbe nových kňazov Vesny, kňaz hneď požiadal xO2 aby niečo, na tému svätého znaku na svojej hrudi, na seminári predniesol. Polichotený xO2 si teda svedomito pripravil reč a na druhý deň ju skutočne aj predniesol novým adeptom na kňažské rúcho. Sekus s pomocou Gorga medzitým doplňoval vybrakované zásoby, keď im asistoval Šátor.
Po pár dňoch, keď si rozdelili väčšinu koristi z Malého Khanu, predali hyskandské kone na mäso, keďže na jazdenie ich nikto nechcel kúpiť hoc boli mimoriadne kvalitné, pretože boli zreteľne ocajchované a zabehli po svoje kone do Koša, sa rozhodli zájsť sa konečne pozrieť na svoj dom v podhorí Malého Khanu. Dom nebol veľmi ďaleko od Džabaru a tak dostať sa tam nebol žiaden veľký problém. Na ich veľké prekvapenie to nebola len tak nejaká zrúcanina, ale pomerne veľký, trojposchodový, dobre postavený dom aj s pivnicou pod celým domom. K domu tiež patril aj senník stojaci hneď vedľa domu a tesne okolo oboch stavieb sa tiahla 2 sáhová drevená palisáda. Dom stál na pomerne veľkej čistine v lese pričom pár sáhov neďaleko bol malý potok. Dom asi pôvodne slúžil ako opevnená horáreň. Pozemok nebol ničím ohraničený, koľko človek uspravoval a uchránil pred divočinou, toľko bolo jeho. Bol podľa zákonov v pohraničí na 2 roky oslobodený od daní, to však ešte nevedeli. Preliezli celý dom od pôjdu až do pivníc, bol veľký a nikto z nich ešte vlastný dom nemal takže prehliadka trvala dlho a bola dôsledná. Rozhodli sa prespať v ňom aspoň jednu noc.
Ešte predtým sa však odohralo zaujímavé intermezzo, ktoré ich upozornilo, že to v horách nie je všetko úplne bezproblémové a bezpečné. Šátor najskôr vystopoval neznámych orkov a spolu s Gorgom sa im vydal potom v pätách. Natrafili na nich nie veľmi ďaleko. Boli štyria a evidentne na pochode späť do nejakého svojho doupěte. Gorg sa na nich rovno vyrútil a Šátor ich z diaľky postrieľal. Boli okamžite mŕtvy, no naši dvaja prieskumníci ani nič nezistili. Obhliadli ich mŕtve telá a keď nenašli nič podozrivé tak sa vrátili k druhom do domu. Ešte ten istý večer zakopali zárodok budúceho družinového pokladu do zeme vedľa domu. Na druhý deň sa rozhodli, že si musia švihnúť ak chcú stihnúť všetko čo si predsavzali splniť a tak všetci až na Gorga vyrazili do Koša. Gorg sa pre zmenu rozhodol, že sa vráti do Džabaru do chrámu Tyra po nejaké svoje veci. Vyrazili ráno, no len čo prešli pár míľ, posledne idúci družiník po otočení uvidel stúpať k nebu čierny mastný dym. To isté uvidel aj Gorg. Obe skupiny popohnali svoje kone naspäť v zlej predtuche a ich zlé tušenie sa razom vyplnilo.
Niekto im podpálil dom hneď potom čo odišli. Väčšina družiny vracajúca sa od smeru na Koš prišla na miesto až po Gorgovi, no ten už vynášal z prázdneho domu posledné veci čo v ňom družina nechala. Neopatrného, ale obetavého Gorga však zasypali padajúce trámy z poschodia domu. Dnu teda vbehol Šátor krytý mokrou dekou, ktorú si namočil v potoku a vytiahol odtiaľ privaleného Gorga pričom pre zasypaný vchod vyskočili radšej cez okno, ktoré už aj tak kvôli horúčave prasklo. Gorg vliezol hneď do potoka kde si chladil popáleniny. Zvyšok družiny sa len bezmocne sledoval poslednú agóniu ich príbytku. Šátor začal stopovať kto to mohol byť, ale nenašiel nič poriadne. Na oblohe však vysoko vo výške poletovali nejaké orly. Šátor nakoniec predsa len nejaké stopy v okolí našiel a tak sa po nich trestná výprava družiny hneď aj vydala. Objavili pred nejakým strmším svahom zopár hniezd orlov so skrývajúcimi sa trpaslíkmi na stromoch. Nejako ich udolali, pričom Šátor dokonca akosi šikovne chytil aj jedného orla živého. Keď všetkých trpaslíkov pobili a orly zahnali rozhodli sa vrátiť do Igby po zásoby. Zaznačili si do svojej mapy presné miesto kde narazili na orlie hniezda a vydali sa na cestu späť do Igby.
Prešli znova cez Prudich a dorazili do Igby. Tu xO2 so Šátorom odrazu vyhlásili, že potrebujú oveľa viac času na svoje štúdium ako si mysleli a teda nech sa o tú bandu postará Sekus s Gorgom čo najmä Gorgovi zježilo fúzy. Buď ako buď obaja sa bez dlhšej debaty vyparili v meste a nechali ich nech sa dohodnú obaja dotyční sami pričom sa ešte aspoň stihli dohodnúť, že sa uvidia každé ráno o 8:00 pri fontáne na hlavnom námestí. Sekus s Gorgom rýchlo zapadli do najbližšej krčmy kde sa začali vypytovať po nejakom vhodnom kšefte pre dobrodruhov, keďže ten ich aktuálny sa im asi zdal málo atraktívny. Pootravovali skupinu farmárov, ktorí boli opäť z Prudichu, ktorí boli v Igbe predať nejaké produkty a hneď na to sa išiel Sekus opýtať na radnicu o odmene za bandu čo okradla karavánu s knihami aj keď táto stopa už asi veľmi vychladla. Gorg dohodol medzitým jeden doprovod po Jazernú hranicu u jedného obchodníka v krčme, o ktorom však typicky nezistil ani ako sa dotyčný volá.
Hneď poobede vyrazili s obchodníkom pričom prespali na ceste v stepi za odbočkou do už temer chronicky známeho Prudichu. Na druhý deň prešli zvyšných pár míľ k hranici s Jazerným štátom. Za asistencie tucta sardaukarov, ktorí ich sledovali zoradení vedľa seba zo vzdialenosti asi 300 sáhov, dozreli na obchodníka aby prešiel hladko formalitami jazerných pohraničníkov. Hneď na to sa rýchlo vrátili späť hlbšie do Džabiru, kedže pohľady sardaukarov pálili v chrbtoch ako rozžeravené ihly. Struhli to hneď do Prudichu, kde začali rovno u starostu obce. Dozvedeli sa, že sem-tam skutočne vylezú z lesa podivné potvory a okradnú zopár dedinčanov. On, že vraj aj urgoval vrchnosť, ale každý zodpovedný na to zjavne kašle a tak sa stalo, že ten farmár, ktorý Gorgovi v krčme v Igbe hovoril o svojej vypálenej farme, je skutočne obeťou neznámych potvor vychádzajúcich z lesa. Starosta ďalej povedal, že zopár pokusov o pochytanie prípadne pobitie tých nestvúr už bolo, ale nikam to neviedlo. Dovolil im, že môžu prespať v tej vypálenej farme a, že im na noc postráži kone, ktoré si u neho môžu nechať. V noci našich dvoch družiníkov však zobudil nejaký ruch. Vyliezli von pred ruiny statku a objavili skupinu letcov na orloch ako z výšky hádžu do noci kade teda nejaké zvláštne vybuchujúce malé veci. Keď ich letci na orloch zbadali, začali hádzať drobné výbušniny po nich. To Gorga so Sekusom dopálilo a jedného orla aj s jazdcom zostrelili, pričom pilot sa pádom na zem okamžite zabil. Prehliadli ho, no keď neobjavili vôbec nič podozrivé, zaliezli znova späť do ruín spať a rozhodli sa, že ráno vlezú do lesa na to miesto kde objavili ešte so Šátorom a xO2 hniezda orlov so strelcami. Zdalo sa im, že všetky veci spolu nejak súvisia.
Ráno, po niekoľkých hodinách vytrvalého pochodu, sa dostali na miesta kde rozvrátili hniezdiská orlov. Z ničoho nič začuli nejaký šramot. To sa práve nejakí orci vracali z lesa s dlhým kmeňom nejakého orúbaného smreka. Sekus s Gorgom sa schovali nablízku a sledovali čo budú orci robiť. Tradične sa začali najprv hádať a biť, ale po nejakom čase sa konečne dohodli a začali kmeň smreka píliť a nakoniec odhrabali na blízkom svahu trochu lístia a konárov a otvorili nejaký schovaný drevený poklop. Nahádzali dovnútra narýchlo porezané drevo, zavreli poklop a začali odchádzať niekam preč. Vtom na nich vybehli Gorg so Sekusom. Gorg ako skúsený válečník zložil hneď dvoch orkov z fleku a ďalších dorazili spoločne hneď za tým. Spratali rýchlo všetky telá a rozhodli sa vojsť do jaskyne, do ktorej vchod im odhalili orci. Otvorili drevený poklop, Gorg vybehol nad a Sekus sa postavil na bok. Z jaskyne sa chvíľu nič neozývalo. Gorg to nevydržal a nakukol opatrne dnu. Stále nič. Tak zliezol zo svahu a vbehol nervózne dnu. Temer vrazil do dvoch obrovských krollov. Zaútočil na nich a odraziac ich útok, pričom krolli hulákali ako zmyslov zbavený, utiekol von.
Tam už čakal Sekus a spolu s Gorgom prekvapených krollov zabili pred vchodom do jaskyne. Krolli pravdepodobne ani nestihli pochopiť čo sa vlastne stalo. Stihli však prezradiť pri boji aspoň svoje mená, Huk a Srd. To sa už však z jaskyne rinul ohlušujúci rev z viacerých hrdiel. Gorg zacítiac skřetov sa vovalil dnu bez ohľadu na strategický plán Sekusa, ktorý mu mihom vyfučal z hlavy. Skřetov však bolo aspoň tucet a tak Gorg vliezol do výklenku pre krollské stráže a tam postupne likvidoval skřeta za skřetom. Skřeti hnaní nenávisťou a revom pološialeného veliteľa za chrbtom boli pobití rýchlo Gorgom a Sekusom pričom sa odniekiaľ z tmy vyvalili ešte ďalší orci a dokonca aj dvaja barbari, ktorých prilákal hluk boja. Orkov ešte nejako pobili, ale s barbarmi to už začínalo byť vážnejšie. Útočili rýchlo a hlavne presne takže Sekus sa rozhodol jedného z nich neutralizovať z časti aj preto aby od neho neskôr mohol zistiť nejaké informácie. Sekus zakúzlil a ..... a barbar padol ako podťatý na zem a zaspal. Gorg sa začal rehotať pretože podobné kúzlo i Sekusa ešte nevidel a s rehotom potom aj dorazili druhého zmätene sa tváriaceho barbara. Narýchlo prehliadli všetky telá a zobrali im všetky cennosti pričom začali narýchlo prehľadávať priľahlé podzemie.
Prehliadli najprv chodby vpravo, kde našli miestnosti s pelechmi pre barbarov aj krollov čomu nasvedčovali vysoké stropy okolitých chodieb. Neskôr vošli do časti podania s nižšími chodbami, ktoré bezpečne podľa husného smradu patrili jasne skřetom. Nakoniec vošli do chodieb, ktoré viedli do hlbších, ústredných častí celej jaskyne. Prišli až na križovatku, kde vľavo bola malá miestnosť, slúžiaca ako sklad zbraní, a odbočka vpravo bola hneď prehradená dverami za ktorými sa ozývalo vytrvalé vlčie vytie. Keďže Sekus s Gorgom nechceli riskovať súboj s nebezpečnými vlkmi, ktorých mohlo byt enormne veľa, začali znášať súdky s vínom z miestnosti pred chodbou, aby jednak zabarikádovali celú chodbu a súčasne znemožnili vlkom útočiť. Nadôvažok ešte začuli z chodby pred nimi, ktorá končila tiež dverami, nejaké neznáme silné hlasy. Gorg sa postavil na súdky a Sekus za neho. Spoza dverí sa na nich vyvalili znova nejakí skřeti aj orci, ale boli nasledovaní nejakou neznámou ženou a chlapom, ktorý veľmi pripomínal Zlozruba, prezývaného aj El Paso. Začala sa krvavá řež, keď tu zrazu sa začali dvere do bočnej chodby, za ktorými sa ozývalo to nebezpečné vlčie vytie, otvárať! Spoza dverí sa okamžite vyvalili nejakí vlci, no vtedy už našťastie bola väčšina orkov a skřetov dávno pobitá. Tí dvaja neznámi ľudia sa začali pred ich očami meniť a skončilo to premenou na dvoch obrovských vlkov. Sekus a Gorg sa teleportovali okamžite ďalej od teraz už spoznaných nebezpečných vlkodlakov pričom pri ústupe jeden z nich dosť zle poranil Gorga. Nakoniec si spásonosne spomenuli na vlčí mor za opaskami a hádzajúc ho ostošesť zahnali vlkodlakov na útek. Potom Sekus odpálil zopár vlkov a tak sa po úteku svojich vodcov svorky celá svorka rozpadla a niektoré zvieratá sa rozbehli opačným smerom, ine skončili na bastarde Gorga. Z ničoho nič oslepil našich dvoch hrdinov silný záblesk a v diaľke začuli rozbitie niečoho veľkého skleneného.
Gorg hlasno zahrešil a spolu so Sekusom sa rozbehli do miestnosti odkiaľ prišiel záblesk. Tá bola síce veľká, ale prakticky celá zdevastovaná. Za provizórnym jednoduchým trónom bola otvorená jednoduchá tajná chodba. Rozhodli sa vojsť do chodby aj keď bezpečne nevyzerala. Po jej obzretí vyšlo najavo, že ústi do komnaty tej tajomnej ženskej a do akejsi klenotnice od ktorej však zjavne nemali kľúčik a bola v nej dobre ukrytá čepeľová pasca. V komnate však nebolo vôbec nič zaujímavé, avšak črepiny pri posteli dávali jasne tušiť čo sa stalo s tými dvoma vlkodlakmi. Vrátili sa teda sklamane ku klenotnici. Pascu zneškodnili, ale dvere odomknúť nijako nevedeli. Nakoniec sa rozhodol Sekus vyriešiť to hrubou silou. Poslal Gorga obďaleč a šmaril z diaľky k dverám zopár kúskov svojich špeciálnych hrušiek. Nastala silná detonácia a z dverí do klenotnice ostal len očadený rám. Všade poletoval drobný prach a triesky pomiešané sem-tam s kusmi roztrhaného a ohoreného papiera. Keď vošli do miestnosti ostali stáť ako prikovaní. Miestnosť bola síce malá, ale kompletne napchatá drahými vecami. Na policiach boli látky, rôzne drahé zbrane, vačky s peniazmi, drahokamy, šperky. Na zemi našli 13 nepoškodených a 2 na šalát dotrhané knihy. Všetko pobalili a naložili na kone. Veľmi sa však ponáhľali, boli len dvaja a zjavne mali strach, kvôli nebezpečnosti prostredia Malého Khanu, že ich nejakí lapkovia o veľkú korisť pripravia. Jedine tým sa asi dá vysvetliť prečo nepreskúmali celé zvyšné podzemie ako je u nich zvyčajné a dokonca pri východe z jaskyne nechali chrápať a podstate zabudli zviazaného barbara, ktorého chceli zobrať na výsluch so sebou.
Zliezli z hôr opäť do Prudichu a prešli cez neho s pýchou dobyvateľov. Cez odbočku sa, po pár hodinách známej cesty, dostali do Igby. Tam sa ubytovali a zbehli rýchlo na radnicu vrátiť ukradnuté knihy. Zožali veľkú chválu a vďaku spolu s finančnou odmenou za knihy, pričom však razom vysvitlo, že dve najvzácnejšie knihy (O Dagote a O Páde Južného impéria) medzi nájdenými vôbec neboli. Hneď na to zabehli k theurgovi doplatiť za plášť, ktorý pre nich vyrábal. Nechali oceniť drahokamy, pričom časť z nich hneď aj predali, a popredali aj všetky zbrane, ktoré zobrali a nepotrebovali. Rozdelili si utŕžené peniaze a najali si izbu. Prespali do rána a o 8:00 ráno sa pri fontáne stretli so Šátorom a xO2. Tí medzitým vybavovali nejaké svoje záležitosti. Šátor krotil orla ktorého ulovil pri vymlátení orlích hniezd, čo sa mu však neveľmi darilo a dravec sa stále nebezpečne trhal. xO2 sa doúčal nejaké cudzie jazyky, nakupoval suroviny a modlil sa k Vesne. Darmo však pretože Vesna jeho modlitby vôbec nevyslyšala. Rozhodli sa, že vyrazia ďalší deň ráno a že pôjdu do Dagestanu cez Jazerný štát a potom vražednou trasou popred Dagestan do Zlatého mesta. Ešte však nevedeli kedy popri tom zájdu do chrámu Tyra kvôli Gorgovi v Baliho Zemi a do Kopthu kvôli Sekusovmu voodoo Najvyššieho Atonovho Nástupcu.
Uskutočnili sa súčasne nové voľby, keď bol podivuhodne zvolený Gorg a nakoniec vysvitlo, že ho vôbec nikto nevolil a predsa bol zvolený a tak vyplynulo, že sa Gorg vlastne zvolil úplne sám. Ten hneď navrhol bleskovú cestu do Džabaru po svoje odložené veci. Neupozornil však, že tam má odloženú aj pomerne cennú halapartňu a iné drobnosti. Povedal len, že tam má odložených 100 zlatých. A na to sa mu všetci do jedného vysmiali, že kvôli takej blbosti 45 míľ zachádzať určite nebudú. Namosúrený Gorg teda vyskočil na koňa a s nikým nerozprával, len sem tam si popod nos prehodil, že ho majú na svedomí ak kvôli tým pár zlatým nebude mať veci čo ho nedajbože v budúcnosti zachránia. Vyrazili teda z Igby, smer Jazerný štát. Prešli malý hostinec, odbočku do Prudichu a prišli až pred ošarpanú tabuľku hlásajúcu, že opúšťajú Kráľovstvo Džabirské. Všade okolo len step a vľavo v diaľke Malý Khan, vpravo sa po pár míľach tetelil vzduch nad púšťou. Sadol už večer a tak sa utáborili bez ohňa pod mohutným dubom. Prekvapil však Gorg, ktorý sa na protest proti neustálemu podrývaniu autority vzdal veliteľstva. Za nového veliteľa bol zvolený prekvapivo xO2. S tým sa uložili spať s obligátnym strážením. Noc bola pokojná, no ráno, hneď čo vyrazili na cestu, začali prvé problémy.
Najprv začali pomaly postupovať na východ v smere starej cesty, ktorá sa po stočení na juh ihneď vytrácala v stepi. Niekde v tejto oblasti by sa mali stretávať hranice Jazerného štátu, Džabiru a teraz už aj nebezpečnej Hyskandie. Jazerní pohraničníci vôbec nikde, no na obzore sa klasicky objavila naopak hyskandská hliadka. Už z diaľky vzbudzovala strach. Štandardný tucet jazdcov v čiernom, sardaukari, sa cvalom rýchlo blížili k našim cestovateľom. Bez rečí ich obkolesili, začali ich vypočúvať akoby boli z niečoho obvinení. Oni ich aj skutočne obvinili. Z nezákonného prechodu hranice a boli nútení cvaknúť za osobu 10 zlatých pokuty. Na to si sardaukari zapísali ich mená a prepustili ich, pričom začali cvičené kone viesť k cúvaniu. Naša družina v pokoji elfov prešla tabuľku označujúcu koniec Džabiru a vydýchla si. Keď sa však posledne idúci Gorg pre istotu obzrel, zbadal ako s veliteľom sardaukarov hovorí nejaký vojak z jednotky. Na to sa rozľahol hlasný hyskandský povel, sardaukari niečo skríkli a dali sa do rýchleho cvalu rovno za družinou. Sekus nelenil a hneď družinu zneviditeľnil do vzdialenosti 4 sáhov.
Celé to však úplne pokazil Gorg, ktorý si úmyselne grgol a tým sa on samotný razom zviditeľnil. Sardaukari, ktorí spomalili lebo nevedeli presne kam družina zmizla a museli ju stopovať, popchli kone znova do cvalu len čo válečníka na koni zbadali. Keďže koňa Gorg svojím činom nezneviditeľnil, spustil sa z koňa a nechal nech ho vedie Sekus. Sám sa odplazil asi 30 sáhov od smeru družiny a kedže povieval svieži vetrík nebol v stepi tak ľahko identifikovateľný. xO2 pre zmenu skúsil ísť iným smerom ako Šátor a Sekus, čo však znamenalo, že zviditeľnil na okamih iba hlavu koňa, pričom ho síce hneď strhol späť, no hlava neviditeľná už zostala. Úplný chaos. Takže znova boli viditeľný. Pridali však a rýchlo sa začali sardaukarom vzďaľovať pričom dúfali, že na tú diaľku vojaci tak malú hlavu koňa vôbec nezbadajú. Sardaukari sa však vôbec nedali odlákať stopami Gorga (až na jedného vojaka, ktorého po stopách vyslal veliteľ) a sledovali ďalej väčšinovú stopu skupiny. Keď sa však Gorg postavil aby čelil sardaukarovi, ktorého dostal na zem zranením jeho koňa a keď sardaukar neskôr padol pod Gorgovým mečom, strhli kone a zaútočili na Gorga v plnej sile. To už sa však blížili z opačnej strany naši družiníci Gorgovi na pomoc. Sekus začal rovno kúzliť, no kúzlo mu nevyšlo a tak sa sardaukari vmiešali medzi nich, pričom hneď traja napadli Gorga. Gorg nelenil a zaútočil. Sardaukari však pri nájazde na Gorga temer popadali z koní, keď sa zrazili s neviditeľnou družinou. Družina ich prekvapenie využila na zasadenie pár dobrých úderov, ale situácia začala byť vážna. Gorg skočil pred kúzelníka, ktorému sa do tyla už stihol dostať jeden vojak. Sekol cestou po jednom, pričom zasiahol koňa, ktorý zranený zhodil svojho jazdca zo sedla. Šátor medzitým sekal a rúbal čo vládal, ale nebolo mu to nič platné. xO2 hodil svoje dve ohnivé hliny, no tradične netrafil a tak sardaukarov nebezpečná výbušnina len škrabla. Sekus dostal presne mierený zásah od vojaka za sebou a odkväcol do sedla pričom v bezvedomí ho kôň niesol ešte asi 5 sáhov, keď z neho Sekus spadol. Gorg hodil pod Šátora a xO2, ktorí boli doráňaní po sérii útokov vojakov, krištáľ dymu, ktorý sa hneď premenil na 2 sáhy vysokú dymovú clonu s priemerom asi 5-6 sáhov. Oboch ich zahalil hustý dym.
Sardaukari ocitnuvší sa v dyme z neho rýchlo vyšli a aj ostatní, ktorí boli v jeho dosahu sa vzdialili asi na 2 sáhy, zložili z pliec luky pričom z nich hneď začali páliť do dymovej clony. Gorg sa medzitým rúbal s jedným húževnatým vojakom. Z ničoho nič Šátor zakričal nech sa všetci presunú k lesu, že ich tam čaká pomoc. Nikto nepochopil, čo tou pomocou vlastne myslel, kedže nič iné Šátor nepovedal. Keďže nikto sa nehýbal preč a Sekus bol ranený, Šátor myšlienku ústupu k lesu úplne nezavrhol len ju zmenil. Rozhodol sa, že aspoň dobehne po pomoc. Sardaukari za ním vypálili zopár šípov, čo viedlo k vyradeniu Šátora a jeho nasledovnému odkvecnutiu v sedle. Akoby zázrakom sa v ňom udržal a so sklonenou hlavou a telom na konskom krku chodil v bezvedomí okolo. xO2 ostal v dyme a pálil naslepo pričom aj na neho pálili úplne naslepo. Sem tam dostal zásah, ale inak to bolo veľmi stereotypné no pre alchymistu dosť bezpečné. Gorg medzitým zobral celú záležitosť do vlastných rúk. Začal likvidovať kone jazdcom aby eliminoval ich veľkú výhodu. Potom obehol dym a za ostreľovania sardaukarmi dobehol ku Sekusovi ležiacemu v tráve. Keďže bol dosť ďaleko a sardaukari Sekusa vôbec nevideli, nenapadlo ich čo to tam Gorg vylieva na zem. To však bol jeden Rudý kríž pre Sekusa, ktorého to okamžite postavilo na nohy. Sekus sa po chvíli teleportoval ku xO2 a ľahol si pri ňom na zem. (xO2 bol stále na koňovi). Odtiaľ taktiež sledoval čo sa deje mimo dymovú clonu, kedže mal prsteň infraviditeľnosti. Keďže xO2 strieľal úplne naslepo tak mu ho rýchlo požičal čo sa im podarilo až po dlhej dávke xO2 čakania. Veľmi to však xO2 streľbu neupresnilo. Čo však bolo oveľa horšie Šátor ako jediný sa obzrel dozadu a tak on jediný, ale v bezvedomí videl prichádzať ďalšiu skupinu sardaukarov, ktorým išiel naproti jeden z vojakov, zhodou okolností práve ten, ktorý veliteľa upozornil na skupinu, že s ňou nie je niečo v poriadku. Dokonca aj veliteľ, ktorý bol po Sekusovom zmámení dokonca aj priateľsky družine naklonený, ale vycvičení sardaukari ho nepočúvali a tak išiel za vojakom aby zabránil tomu čo si myslel, že nie je správne. Keďže sa teda nikto neobzrel tak aj nikto nevedel, že sa blíži nová hrozba. Gorg sa rozbehol ku bezvedomému Šátorovi klimbajúcemu v sedle, nasledovaný spŕškou šípov od vojakov. Keď k nemu pribehol, zistil, že nemá nič na účinnú pomoc Šátorovi a tak sa vrátil rýchlo späť. Pri celej ceste odrovnal popri tom dvoch sardaukarov čo sa mu motali popod nohy. Po likvidácii ešte ďalších dvoch, sa dvaja zostávajúci dali na ústup pričom ich však Gorg odrovnal. Keď sa konečne obzrel, uvedomil si ako správny válečník novú hrozbu a vysadol rýchlo na koňa.
S krikom po ostatných sa rozcválal rovno k blízkemu lesu pričom na bojisku nechal šedivý dym lenivo sa prevaľujúci nad zelenou trávou a okolo neho rozhádzané zbrane, krv a metajúce sa telá ťažko ranených sardaukarov plus pobiehajúce alebo ranené kone. Pod lesom sa (Šátorovi podal Rudý kríž Sekus) spomalili a hneď čo doňho vošli všetko razom stíchlo. Po krátkej chvíli sa zabodol pred Šátora šíp a tak sa Šátor pre istotu zastavil. Pomaly k nemu dorazili xO2 a Gorg, Sekus zostal stáť radšej obďaleč. Zo stromov zošplhali nejakí vojaci. Potichu ukázali smerom do lesa a začali rýchlo chystať nejaké pasce nestrácajúc už s družinou ďalej čas. Po asi 500 sáhoch chôdze začuli z miesta odkiaľ prišli podivné zvuky pripomínajúce boj a výkriky. Z ničoho nič zošplhali pred nich opäť nejakí muži maskovaní rôznymi vetvičkami, listami a odevom. Pod khaki plášťom sa im lesklo kožené brnenie s erbom na hrudi. Erbom bola čierna päsť na krvavo červenom pozadí a nad tým krátky nápis “Smrť Hyskandii”, keď sa muži otočili tak na plášti mali vyšité červeným písmom “JOBA”. Začali potichu diskutovať so Šátorom pričom sa stále obzerali poza chrbát družiny a keď začuli vzdialený výkrik uškrnuli sa. Šátor so Sekusom im ukázali svoje štítky barbarskej armády, veliteľ skupiny okamžite zasalutoval a opýtal sa ich či by nechceli hovoriť s kapitánom.
Keďže družina chcela, a za zvyšok sa zaručili Šátor so Sekusom, zaviazali im oči čiernou koženou šatkou a začali ich viesť lesom. Po chvíli sa však Sekus rozhodol, že vyhľadá bezpečný azyl virtuálneho sveta, zložil si kožený pásik z očí a prečítal zvitok pričom okamžite zmizol. Nikto nechápal prečo, kedže podobnú vec už Sekus prednedávnom urobil a zvitkov vôbec nemali veľa. Nič naplať zmizol a tak boli nútení postupovať ďalej bez neho. Veliteľ sa chvíľu aj nervózne vypytoval družiny čo to malo znamenať, ale po opakovanom uistení Šátora a xO2, že to nebolo pre barbarskú armádu vôbec nebezpečné sa všetci pobrali ďalej. Po niekoľkých hodinách pochodu prišli konečne na nejakú čistinu kde to páchlo veľkým táborom. To jest potom, ohňom, potravinami a podobne. Dostali sa hneď k vypočutiu u kapitána, ktorí po overení totožnosti a zaručení sa za Gorga, totožnosť overoval vojak kedysi slúžiaci pod Kumbr-Kembrom, pričom vysvitlo, že samotný Kumbr-Kembr bol mŕtvy a jeho brat Kembr-Kumbr zdrhol do Južnej Federácie, pozval družinu k sebe do zemľanky, kde im konečne zložili z očí tie otravné kožené pásky.
Ocitli sa v malej vydlabanej diere s jedným vchodom a jedným východom. Výsluch bol korektný a kapitán im stručne oznámil, že po páde Krwelovho štátu zbytky armády bojujú v Malom Khane proti hyskandským okupantom a keďže ich dovtedajší veliteľ je mŕtvy podliehajú teraz jeho veleniu. Družina sa po Gorgovej prísahe pomerne ochotne podriadila svojmu novému statusu a kapitán ju poveril na skúšku aj prvou úlohou. Mal ňou byť vstup do Mesta Barbarov, teraz nazývaného Novým Mestom a zistenie podrobností o obrane mesta. Keďže však toto bola podľa družiny pomerne ľahká úloha prakticky pre jedného človeka a sila družiny bola v jej jednote rozhodli sa požiadať o inú, ťažšiu úlohu. Na to im kapitán po chvíli váhania oznámil, že je to o niečo zložitejšie a že úloha tkvie v podstate v popravení súčasného hyskandského veliteľa mestskej stráže Nového Mesta. Po akte pomsty mu mala byť na hruď pribitá listina s textom od JOBA. Toto už znelo veľmi zaujímavo aj keď súčasne takmer samovražedne. Družina bola rozhodnutá barbarom nejako pomôcť, jednak z formálnej nutnosti a jednak z úsilia splatiť svoj dlh za zbavenie sa jednotky nebezpečných sardaukarov v pätách. Podľa kapitánových informácií v potýčke dokonca padli aj dvaja členovia JOBA. Šátor sa taktiež dozvedel, že hraničiar, ktorý ho telepaticky kontaktoval je Jestřábí Voko. Šátor mu poslal po kapitánovi flasu dubovice (kruhovice). Keďže ponúknutá akcia bola mimoriadne riskantná dostala družina čas na rozmyslenie. Nakoniec sa však rozhodli, že ponuku, napriek veľmi veľkému riziku prijmú, no ako sa ukáže neskôr pre Šátora to nebolo šťastné rozhodnutie. Kap12.