Kap13(1.0.2)
XIII. KAPITOLA
ZNIČENIE KEFDŽARU
Ráno sa všetci zliezli dole na raňajkách. Len čo začali jesť, prichomejdil sa hostinský a začal niečo rozprávať Gorgovi a xO2. Po chvíli odišiel a prišiel nejaký trpaslík. Predstavil sa ako trpaslík zo starej známej dediny Kefdžar, ktorý bol vyslaný dedinou aby opäť niekoho najal, pretože v blízkosti dediny sa nedávno usadila veľká tlupa skřetov a orkov, ktorá okolo dediny zle šarapatí a navyše unáša ľudí z dediny. Družina, s momentálnym hovorcom Gorgom, ponuku pomerne promptne prijala a rozhodla sa, že vyrazí čo najskôr na pomoc opakovane ťažko skúšanej dedine.
Bolo však predtým treba vyriešiť niekoľko logistických záležitostí. Na stole pred nimi trónili veci z pozostalosti Krvavého Zeda, ktoré sa podarilo zachrániť. Sekus prehlásil, že predpokladá, že skoro všetky sú najskôr kúzelné, no xO2 to po svojom skúmaní potvrdil s istotou len o brnení. Už sa to chystali zbaliť, keďže nikto z družiny (Sekus, xO2, Gorg) také veci používať nemohol, keď vtom sa za zakašľania prihovoril ku Gorgovi Bezejmenný. Vraj mu síce smer putovania družiny veľmi nevyhovuje, ale kedže s družinou sa mu šanca na prežitie podľa neho zvyšuje, chcel Gorga poprosiť či by sa k ním nemohol pripojiť. Argumentácia to síce bola dosť zmätočná, no bolo očividné, že neznámy dobrodruh, ktorý sa stále nepredstavil s nimi skutočne chce putovať ďalej. Hneď na to sa ozval dokonca aj Akbar, ktorý sa tiež ponúkol, že sa vydá s družinou na pomoc trpaslíkom, kedže nemá momentálne veľmi do čoho pichnúť a peniaze z mešca sa tiež rýchlo vytrácali. Keďže družina bola oslabená o silného Šátora, rozhodli sa po krátkej porade dvoch nových členov na skúšobnú dobu jeden týždeň prijať medzi seba. Na tú dobu súčasne dostali aj požičané niektoré veci od družiny, čo však Akbar odmietol kedže mal svoje vlastné kvalitné vybavenie ešte z domu.
Čo to pojedli a vyparili sa do mestečka na nákupy doplniť zásoby pred výpravou. Dohodli sa, že vyrazia o 10 hodine, ktorú zvestoval malý poďobaný trubač. Niečo po 10 hodine rannej skutočne aj vyrazili smerom na Kefdžar. Sekus prekvapujúco zostal v hostinci a dohodli sa, že sa po neho nás to isté miesto aj vrátia len čo vybavia tú záležitosť so skřetmi o ktorej každý predpokladal, že bude asi rýchla. Kefdžar bola pre družinu dobre známa trpaslícka dedina vzdialená asi 10 míľ od Košu smerom do hôr na úpätí Malého Khanu. Bola to prakticky posledná trpaslícka dedina v Malom Khane, ktorá zostala z niekdajšieho veľkého trpaslíckeho osídlenia a asi aj jedna z posledných dedín v celom Malom Khane vôbec.
Po asi 6 hodinách príšerne pomalej chôdze po rozbitej a zarastenej ceste kedy sa len Akbar viezol na koni a šlo sa pomaly klasicky vďaka pomalému xO2, sa konečne doteperili do dediny. Pod poslednej návštevy sa v nej vôbec nič nezmenilo. Iba nevraživosť respektíve obozretnosť trpaslíkov sa zvýšila a celkovo dedina pôsobila ešte viac v rozklade ako pri poslednej návšteve. Keďže do dediny, ktorou bol v podstate jeden obrovský opalisádovaný hlineno-kamenný dom uprostred ruín bývalej dediny, ich nevpustili a na veľké prehováranie sa dnu dostal len Gorg, zvyšok družiny sa flákal bezcieľne po okolí. Bezejmenný behal hore dole a hľadal či nenájde nejaké stopy. Keď sa Gorg vrátil zvnútra domu prehodil niečo na adresu xO2, ktorý od trpaslíkov čosi potreboval a vydal sa naproti Bezejmennému, ktorý k nemu išiel z úplne rozžiarenou tvárou. Tvrdil, že našiel viaceré stopy skřetov a orkov idúce skutočne na juh od dediny. Podľa trpaslíkov malo byť doupě tej bandy ukryté niekde asi 3 míle na juh.
Vydali sa teda opatrne týmto smerom. Po asi 2-3 míľach pochodu zrazu vzduch preťal ostrý hvizd. Po rýchlych taktických presunoch, keď Akbar dokonca vyliezol na strom a keď Gorg spolu s Bezejmenným opatrne prišli k zdroju hvízdania, ktoré sa opakovalo, zistili, že na mieste sa nachádza len malá nora. Bezejmenný síce cely čas tvrdil, že to je len nejaký lesný svišť či čo, no zvyšok družiny sa nemal, že by takému čosi vôbec aj uveril. xO2 medzi tým narýchlo vyrábal nejaké to svoje alchymistické svinstvo. Nakoniec, keď to predsa len vyzeralo na toho malého svišťa, sa na to vykašľali, Akbar zliezol zo stromu a pobrali sa ďalej. Po pár sto sáhoch stopy odrazu končili. Nedalo sa vôbec určiť kam idú a kam zmizli. Proste sa motali po okolí a zrazu nikde neboli. Akbar sa vrátil s koňom pre istotu pár desiatok sáhov späť a uviazal ho tam preventívne pred niečím zlým. Načúvali. Až na Bezejmenného nikto nič nepočul. Za to Bezejmenný začul nejaké tlmené hlasy vychádzajúce rovno spod zeme. Načúvali teda znova. Tentokrát to už začul dokonca aj Gorg. Akbar sa utrhol a vo vytržení zelenáča začal tam zúrivo prehľadávať. Keď však po smene márneho hľadania vôbec nič nenašiel, začal Gorg naslepo štuchať do zeme plnej minuloročného lístia svojim bastardom. Na niektorých miestach kov skutočne narazil na čosi tvrdé a pevné.
Akbar sa rýchlo stiahol dozadu za strom v obave o svoj život a Bezejmenný stál chrbtom k ďalšiemu stromu keby niečo. xO2 stál vedľa Gorga, trochu nabok a sledoval situáciu. Všetci stáli a napäto sledovali počínanie válečníka. Dosť dlhú chvíľu sa skutočne nič nedialo. Zrazu sa ozval zo zadu silný hvizd a v zemi sa náhle otvoril otvor a pred Gorga vyskočili razom dvaja smradľaví skřeti. Hneď nato si aj ostatní všimli za svojimi chrbtami asi tucet skřetov blížiacich sa od zadu nasledovaných dokonca nejakými orkami. Skřeti neváhali ani minútu a hneď udreli na družinu.
Ku Akbarovi priskočili traja skřeti a hneď ho uviedli do bezvedomia. xO2 hodil po ďalších dvoch skřetoch, čo sa vrhli naňho, Ohnivú hlinu a tá spôsobila hneď skazu dosiaľ nevídanú. Bezejmenný sa ocitol v obkľúčení dvoch skřetov a dvoch orkov pričom však prekvapujúco dosť rýchlo všetkých bez väčších problémov pobil. Na relatívne nového zelenáča veľmi dobrý výsledok. xO2 skočil nabok a aby odlákal skřetov od Akbara, ktorému hrozilo zabitie,začal po nich strieľať. Jedného rovno skolil a ďalší sa naňho skutočne vrhli, čím mu odlákanie vyšlo a Akbarovi tým asi zachránil život. Gorg sa medzitým ocitol v obkľúčení štyroch skřetov a dvoch orkov. Bezejmenný pomohol xO2 a Gorg konečne začal tiež rúbať skřetov aby sa dostal ku orkom. Po chvíli z veľkej skupiny, ktorá napadla družinu ostali v lese 2 skřeti, z nich jeden utekal ozlomkrky preč a druhý sa fanaticky bil s Gorgom. Dvaja orci, ktorí zostali stáť pri otvore do podzemia sa ozlomkrky rozbehli tiež preč. V pätách im hneď bežal odhodlaný a odvážny Bezejmenný. Dobehnúť ich nebol pre neho žiaden veľký problém. Zabil hneď oboch a po chvíli ťahal ku Gorgovi ich mŕtve telá za nohy. Gorg si medzitým čistil meč nad mŕtvym telom fanatického skřeta. O toho posledného, ktorý utiekol sa nikto nestaral.
xO2 pobehoval po okolí zatiaľ čo Gorg zašiel rýchlo za polomŕtvym Akbarom a ponatieral mu rany nejakou svojou mastičkou zo zásob. Akbarovi sa razom prilepšilo. Z ničoho nič sa postavil na nohy zmätene sa obzerajúc. Bola mu v skratke objasnená celá situácia čo sa zomlela a po krátkej porade sa družina dohodla, že nechá Akbara radšej na strome aby tam strážil a schoval sa. Keby niečo mal silno hvízdnuť. Ostatní traja družiníci si pripravili zbrane a zišli dole cez objavený poklop.
Bol to asi 3 sáhy dlhý komín kolmo do ílovitej zeme, pričom sa schádzalo po akýchsi primitívnych kovových stupačkách. Zostupný komín ústil do pomerne malej chodby ktorá bola len asi 1 sáh široká a len asi 1,2 sáhu vysoká, celé vykopané v mazľavom íle. Strop bol kvôli nestabilnej hornine spevnený hrubo otesanými drevenými trámami a podlaha bola z udupanej hliny. Skoro dvojsáhový Bezejmenný šiel po štyroch a úplne posledný keďže sa vôbec nemohol otočiť a prípade problémov by zablokoval celú úzku a nízku chodbu. Na čelo sa postavil Gorg a za ním šiel xO2 držiaci lampáš. Všade bolo ticho a pomerne sucho. Jedine smrad naznačoval, že tu bývali skřeti. Chodba na juh viedla do malej miestnosti, ktorá bola osvetlená fakľou v stene a okrem skřetích pelechov tam bol aj akýsi vetrací otvor nahor. Gorgovi sa to prestávalo páčiť. Robota to síce bola hrubá, skřetia, no nápad a riešenie bolo až príliš dobre urobené na to, aby to napadlo takých primitívov akými skřeti väčšinou boli. Chodba na sever mala odbočku, ktorá ešte nebola dokončená čo zistili podľa nerovnej steny a položených krompáčov a lopát. Ďalej po ceste v hlavnej chodbe bola malá miestnosť na odkladanie zbraní kde sa nachádzali aj nejaké na skřetov dosť veľké zbrane. Potom už chodba ústila do veľkej miestnosti podopretej 4 stĺpmi, v ktorej boli dokonca dva stoly a spústa malých stoličiek. Výška tu bola skoro 2 sáhy a v jednom rohu bola dokonca kameňmi obložená studňa. Z miestnosti boli ešte 3 ďalšie východy. Jedna chodba idúca napravo bola tiež vysoká asi dva sáhy a po pár sáhoch ústila do nejakej miestnosti. Chodba oproti bola malá a nízka ako aj chodba naľavo, ktorá bola prakticky ihneď prehradená 1 sáh vysokými dverami.
Družina sa rozpŕchla naokolo aby všetko v miestnosti prehľadala. Gorg skúmal dvere, Bezejmenný veľkú chodbu a xO2 strážil a načúval u opačnej. Pri prieskume zistili, že dvere sú spojené s nejakou pomerne rafinovanou pascou, ktorá sa v podobe mreže s veľmi ostrými špicmi rýchlo spúšťala tesne pred dvere. Veľká chodba ústila do miestnosti kde boli rozhádzané pelechy pre 4 orkov. Na hrubom stole uprostred miestnosti boli tri pergameny z ktorých sa rýchlo zistilo, že to sú listy v ktorých bolo pokyny pre skupinu skřetov a orkov, ktorá mala pripraviť tábor a vyčkať na väčšiu skupinu posíl, ktorá mala doraziť v druhom slede pričom cieľom celého ich snaženia bola likvidácia poslednej trpaslíckej dediny v Malom Khane. Kto za tým všetkým stál však z listín vôbec nevyplývalo. Väčšia skupina posíl mala podľa listov a ich dátumov každú chvíľu doraziť.
Rozbehla sa rýchla porada a nakoniec sa družina rozhodla najprv preskúmať všetky chodby v podzemí a potom sa vrátiť ku dverám aby vyskúšali čo je za nimi. Pri podrobnom prieskume celého podzemia objavili množstvo nových pelechov pripravených pre nové posily pričom to boli všetko pelechy pre skřetov. Veľa miestností však bolo ešte zjavne nedokončených a tak cifra cca 50 skřetov zostávala stále otvorená a množstvo votrelcov z divočiny mohlo byť ešte oveľa vyššie. Aj tak to však bolo ohromné množstvo, keď si jeden uvedomil, že do nížiny to bolo čoby kameňom dohodil a do už pomerne veľkého Koša len asi desať míľ.
Súčasne družina objavila tri ďalšie východy z podzemia, pravdepodobne cez ktoré ich skřeti zo zálohy napadli. Taktiež objavili, zavretých za nekvalitnými dverami, 5 živých trpaslíkov a jednu trpaslíčku a 5 tiel už mŕtvych trpaslíkov. Pri oslobodzovaní jeden trpaslík nešťastnou náhodou zahynul a tak ostali už len 4. Trpaslíčku pre istotu neoslobodili, pretože bola psychicky vo veľmi žalostnom stave a hrozilo, že po prežitých odpornostiach spácha samovraždu. Ako ďalej vysvitlo z rozprávania s trpaslíkmi, ktorí prežili bola to dokonca starostova žena, ktorá sa stratila asi pred týždňom. Družina dala trpaslíkom najesť, napiť a keď si trochu odpočinuli vybrali sa, nesúc svojich mŕtvych druhov, do Kefdžaru. Dohodli sa s družinou, že niekoho za ňou buď pošlú alebo že družina prípadne príde za nimi, keď skončí skôr ako boli dohodnutí. Po preskúmaní dverí s pascou sa ukázalo, že za nimi nie je žiaden veľký poklad, ale skřetie skladisko potravy v podobe ľudských hláv, kusov tiel alebo iných častí nahádzaných na kope, ďalej tam bolo dosť faklí, kožušín a zbraní.
Naši družiníci sa opäť začali radiť čo ďalej. Rozhodli sa, že vyčkajú na skřetie posily zahrabaní v ich vlastnom pelechu. Gorg a Bezejmenný zakryli tela mŕtvych skřetov pred vchodom do podzemia. Všetci zliezli dole a vzpriečili Gorgom odrúbaný stôl do chodby. Bezejmenný si šiel ľahnúť do jedinej miestnosti kde nemal poriadnu klaustrofóbiu, xO2 relaxoval a natieral si šipky do kuše s obávaným kurare. Odrazu strážiaci Gorg tlmene vykríkol a do chodby náhle zoskočili traja skřeti, ktorí opatrne postupovali dopredu malou a úzkou chodbou. Gorg ich v mihu rozsekal len čo sa dostali na dosah jeho meča a keď rýchlo odpratali telá preč, vyšiel válečník po priečkach tesne pod poklop a opatrne vykukol von. Zbadal nejaké nohy tesne vedľa poklopu. Nestihol sa ani zadiviť a poklop ktosi väčší a silnejší rýchlo odklopil a sekol po Gorgovi mečom. Gorg sa len tak-tak stačil uhnúť, ale stratil balans a spadol do chodby. Otriasol sa a začal rýchlo ustupovať preč od vstupu, smerom k veľkej miestnosti, kde stáli pripravení xO2 a Bezejmenný, keďže tušil, že o chvíľu pôjde do tuhého. Za ním začali do chodby skutočne postupovať ďalší skřeti. Gorg sa stiahol až na začiatok miestnosti a potom na skřetov rovno zaútočil. Bola to opäť veľmi krátka bitka. Na konci celého oddielu skřetov bol nejaký trubač, ktorý na otlčenej plechovej trúbke niečo trúbil a na konci zakričal smerom k otvoru nahor pár zdesených viet. Hneď nato ho Gorg dorazil.
Družina sa začala pripravovať na veľký boj pretože Bezejmenný zreferoval, že pri vchode horí veľká vatra a skřeti za asistencie nejakých veľkých postáv niečo majstrujú. Iné skupiny skřetov vraj za pomoci jedného vysokého človeka so psom prehľadávali dokonca okolie a čosi hľadali. Gorg medzičasom nanosil telá skřetov na kopu a potom, ked ho čosi napadlo z nej urobil kopy dve. Jednu pri jednej a druhú pri druhej chodbe. Polial chodbu s hlavným vstupom olejom, vzpriečil tam znova stôl a trpezlivo čakal. xO2 vedľa s pripravenými šipkami tiež. Bezejmenný medzičasom šacoval mŕtvych skřetov. Nakoniec sa poklop znova otvoril. To už však zavládla v radoch družiny panika a bolo razom rozhodnuté, že sa uteká z bojiska pretože vysvitlo, že so skřetmi je dokonca aj akýsi kúzelník a hraničiar! Tu už odrazu končila každá sranda. Počty boli nevyrovnané a hrozilo zmasakrovanie družiny bojachtivými skřetmi. Gorg, vidiac celú situáciu, ďalej nečakal a okamžite polial trámy zvyšným olejom a podpálil ich. Oheň za krátku chvíľu chytil. Skřeti sa síce začali valiť otvorom no čo s nimi ďalej bolo však už družina nevidela, pretože všade sa valili kúdoly dymu a naokolo už šľahali plamene z dreveného obloženia. Gorg vybehol po stupačkách k poklopu a pomaly ho otvoril. Niekto mu ho však opačným pohybom prakticky vytrhol z ruky a hodil niečo dnu načo poklop ihneď privrel. Ozvala sa strašná rana. Gorg akoby úplným zázrakom sa výbušnine na šťastie vyhol a zdrúzgal sa späť dole do chodby. Na ranu sa vyvalili zo svojich poklopov aj xO2 a Bezejmenný. xO2 sa vyparil pod rúškom tmy opačným smerom ako Bezejmenný preč z bojiska a bolo to asi múdre a šťastné pretože na Bezejmenného sa upútala prakticky všetka pozornosť. Toho ihneď napadli skřeti a dokonca aj samotný hraničiar so svojim bojovým psom. Psa síce veľmi rýchlo Bezejmenný zabil a skřetom utiekol, no hraničiar ho veľmi ľahko dobehol a so šialeným výrazom sa naňho vrhol. Gorg sa pozbieral otrasený zo strašnej detonácie, no zranený len málo a vybehol konečne von z horiaceho podzemia. Vrhol sa okamžite na skřetov a rozsekal ich pričom sa vrhol hneď za tým na hraničiara. Bezejmenný rýchlo využil čas na útek preč. Gorg v rýchlom, ale veľmi ťažkom boji hraničiara zabil a nasledoval Bezejmenného, ktorého našiel o kúsok ďalej ako si pri strome hľadá svoj meč, ktorý mu vypadol pri náraze do stromu. Spolu potom utiekli smerom na Kefdžar kam sa po asi troch hodinách blúdenia aj dostali.
Prešli opustenými domami na okraji dediny a ohlásili sa u stráži na bráne. Boli vpustení do opevného domu a boli privedení k veliteľovi stráže. V celom dome ostalo asi len 10 bojaschopných trpaslíkov a asi 20 trpaslíčiek a 5 detí z toho tri nemluvňatá. Starosta dediny ležal od návratu svojej ženy v opitom stave v temnom kúte domu a bol prakticky nepoužiteľný. Veliteľovi stráží teda rýchlo oznámili prítomnosť veľkej a silnej skupiny skřetov chytajúcej sa čoskoro prepadnúť Kefdžar. Po krátkom rozhovore a odovzdaní skřetieho zlata trpaslíckej vedme si Bezejmenný išiel radšej ľahnúť a Gorg radšej strážiť. Predtým ešte vypustili holuba od trpaslíkov s posolstvom pre Sekusa, v ktorom sa hovorilo aby prišiel a doniesol ďalšie zásoby. O chvíľu družiníkov prišli upozorniť, že akýsi malý démon búcha na dvere palisády. Bol to xO2. Keď sa však k nemu začali trpaslíci strážiaci bránu správať nevraživo, založil si svoju kušu späť na chrbát a vybral sa späť do lesa. Gorg len zaklial na ochoze palisády, no keď xO2 nedbal jeho výkrikov, vrátil sa radšej dovnútra domu. Porada všetkých trpaslíkov a našich dvoch družiníkov mala byť o hodinu, no starosta sa žiaľbohu stále neprebral z hlbokej opilosti a tak sa odložila o ďalšiu hodinu. Už sa však nekonala...
Pri prechádzaní po palisáde si odrazu veliteľ stráže debatujúci s Gorgom niečo všimol v okolitej nočnej tme. Boli to skutočne zakrádajúce sa skupiny skřetov plížiacich sa tmou. Trpaslík aj Gorg začali okamžite burcovať stíchnutý dom, no bolo už neskoro. Z tmy vyletela najprv jedna a potom hneď za ňou aj druhá rachejtla a dvojitým výbuchom vyvalila na jednom mieste obrovský kus palisády a dokonca aj steny domu za ňou. Z lesa sa ozval chrapotavý, falošný zvuk trúbky a k otvoru v palisáde sa z lesa vyvalila veľká skupina skřetov, teraz už otvorene utekajúca k ohorenej diere. Nasledovaní boli orkami a v tme za nimi sa dokonca kymácali aj nejaké štvorsáhové kolosy. Gorg hodil rýchlo svoj luk na zem, poťažkal si svoju sekeru a otočil sa do otvoru v palisáde. Keď uvidel to mračno čiernych šípov hlasno zaklial a stiahol sa bližšie k palisáde aby sa ňou aspoň trochu kryl.
Z domu vybehli 5 trpaslíci a polo oblečení vystrelili rýchlo zo svojich krátkych lukov. Dvaja z nich okamžite padli obsypaní čiernymi šípmi, ktoré z nich trčali ako tŕne z ježka. Zvyšní traja tiež rýchlo zabehli za okraje palisády aby sa kryli. Skřeti sa vovalili medzi palisádu a dom a razom obkľúčili troch trpaslíkov a Gorga. Začala sa krvavá řež. Z domu vybehli ďalší trpaslíci a nejaké trpaslícke ženy s nožmi či sekerami a so šialenými výkrikmi sa vrhli na skřetov sekajúc, bodajúc a hryzúc nenávidených nepriateľov. Bolo to brutálne, krvavé a intenzívne. Všade rev a krik, skřeti padali vo veľkých množstvách, no útočili stále ďalej a ďalej a trpaslíci tak jeden po druhom taktiež padali rozsekaní či skôr roztrhaní k zemi. Sem tam nejakí skřetí hejtman hodil po nejakom trpaslíkovi dokonca Ohnivú hlinu. Nakoniec sa zapojili aj zvyšné skřetie oddiely čakajúce doteraz v tme spolu s orkami pričom menšia skřetia jednotka bola dokonca poslaná strážiť hlavnú bránu aby tade nikto neutiekol.
Celý útok a počty skřetov niesli skôr rukopis vojenského ťaženia ako bežného skřetieho prepadu a vyzeralo to, že niekto si dal veľkú prácu s tým aby zničil poslednú trpaslícku dedinu v Malom Khane. Bezejmenný sa zobudil na ohlušujúce explózie, bolo mu hneď jasné koľká bije, obliekol si rýchlo brnenie a začal s lukom strieľať po skřetoch okolo. Presila však bola očividne veľmi veľká a tak sa rozhodol, že radšej zmizne kým sa to ešte dá. Zastrelil ešte jedného orka a vydal sa behom okolo celého domu. V pätách mu bežali 3 orci a pár skřetov. Bezejmenný vyskočil na palisádu a zoskočil dole smerom do lesa. Za ním aj orci takže sa musel otočiť a jedného zabiť aby si vytvoril náskok a rýchlo utekal k lesu. Zmizol v ňom a oblúkom šiel na cestičku vedúcu z dediny do Koša. Gorg tiež dosť rýchlo pochopil, že takú hordu sám nepobije, odpľul si a s prísahou, že ich ešte niekedy dostane sa vyrútil okolo skřeta, ktorého predtým rozťal na polovicu. Prebehol rýchlo okolo obrovského obra a utekal smerom k lesu, opačne ako Bezejmenný, niežeby tušil kam hraničiar bežal. Za ním dvaja orci a aj ten údesný obor. Obor bol pre svoju výšku ohromne rýchly a jediná záchrana Gorga bola v tom, že mal slušný náskok. Hneď ako odbočil do lesa, ho orci, ktorí rýchlejšie zareagovali dobehli a povalili. Gorg oboch rýchlo zneškodnil a ticho si čupol k najbližšiemu stromu. Obor s príšerným hulákaním prebehol niekoľko sáhov od neho, keď listy a ihličie sa zo stromov sypali ako sa zem a celý les triasol pod krokmi kolosu. Gorg chvíľu čakal a potom začal potichu čítať zvitok, ktorého kúzelné písmená sa postupne vypaľovali a vyparovali vo vzduchu nad listinou len čo ich prečítal. Suché lístie sa zvírilo a válečník zmizol vo virtuálnom svete.
xO2 sa zobudil na strome, na ktorý pre istotu vyliezol, na veľký hluk a rachot smerom od dediny. Opatrne zliezol zo stromu a vydal sa veľmi obozretne okolo palisády všimnúc si skupinu 6 skřetov strážiacich hlavnú bránu. Videl ako sa zdvihli po tom čo začuli chrapľavý hlas obitej trúbky a futašili preč. Pokračoval v obozretnom obchádzaní palisády a prišiel k veľkej očadenej diere v palisáde vyvalenej prvou rachejtlou. Za palisádou bolo od domu počuť zvuky skřetieho rabovania a z malých okienok domu už začínali pomaly šľahať plamene nedávno založeného ohňa. xO2 pomaly prechádzal zrakom okolie, keď si odrazu pred palisádou všimol nejakého zvláštneho vysokého chlapa v kápi. Napadlo ho, žeby to mohol byť ten kúzelník o ktorom ktosi z družiny hovoril a tak si rýchlo v tieni palisády pripravil svoju jedovatú šipku a vystrelil. Zásah do čierneho, strela mu mimoriadne vyšla, keď trafila neznámeho chlapíka rovno do krku. Ten skríkol a spadol na zem pričom sa chvíľu metal na zemi až len na konci úplne ochabnuto ako handra ležal na zemi držiac sa oboma rukami za krk.
Skřetí hejtman, ktorý z diaľky pozoroval rabovanie, zdesene vykríkol a rozbehol sa s krikom k telu chlapíka. xO2 ho hneď sundal ďalšou jedovatou šipkou zo svojich bezodných zásob. Keď však videl, že sa začalo zbiehať čoraz viac skřetov a dokonca sa objavil aj jeden obor, rýchlo sa zneviditeľnil a postavil sa pár sáhov od kúzelníkovho tela. Skřeti ohmatávali chlapíka a zúrivo o čomsi diskutovali. xO2 im rozumel a vedel, že zabil kúzelníka, ktorého sa všetci skřeti, orci a obri veľmi báli, no súčasne bolo jasné, že na neho spoliehali a je možné, že bol hlavným taktickým vodcom celej akcie. Ako už býva u podobných rás a situácií zvykom začali sa všetci urputne hádať o vodcovstvo skupiny. Jeden z obrov, ten druhý ešte stále behal po lese a hľadal Gorga, smutne a mlčky zobral telo kúzelníka do rúk a odniesol ho kúsok bokom. To však už xO2 utekal rýchlo preč, pretože skřeti náhodne pri hádke na neho narazili a začali všade sekať ako zmyslov zbavený. Alchymista utekal smerom na Koš. Pod poslednou zákrutou sa ešte zastavil a otočil sa.
Skřeti dorabovávali dom respektíve pevnosť Kefdžar, poslednú trpaslícku dedinu v Malom Khane a ak nie jednu z posledných dedín v pohorí vôbec. K stíchnutej tmavej oblohe plnej hviezd šľahali veľké plamene a husí rad skřetov s plnými pytlami si to hasil spokojne preč o niečom diskutujúc. Jeden obor niesol telo mŕtveho kúzelníka a druhý mal cez rameno prehodenú nejakú polomŕtvu trpaslíčku, snáď ti nebola starostova žena. Celá skupina vedená orkami si do dusala do kopca až za krátku chvíľu zmizla úplne v lese a nič nenasvedčovalo zúrivému a krvavému boju, ktorý sa tu pred chvíľou odohral. Len horiaci veľký dom osvetľujúci malý kúsok oblohy a smrad spáleniska ukazoval na nedávne desivé divadlo. Vtáci sa začínali zobúdzať a spoza vysoké kopce bolo vidno prvé zore. Bolo načase zmiznúť a tak sa vydal na cestu do Koša zamyslene dumajúc nad osudom dediny.
Po chvíli ho dobehol Bezejmenný, ktorý začal škemrať aby sa radšej vrátili po Gorga čo xO2 rázne ako hlúposť odmietol. Tak sa Bezejmenný vrátil aspoň kúsok sám, ale zvuky prebúdzajúceho sa lesa ho prinútili vyhľadať radšej znova xO2 spoločnosť. Keď prešli asi jednu míľu, čo im v tej tme trvalo asi hodinu, vynoril sa pred nimi so slabým zableskom Gorg. Po ujasnení situácie sa dohodli, že budú ďalej pokračovať do blízkeho Koša. Prešli ešte asi dve míle, keď zbadali postavu rysujúcu sa na obzore Mala síce zjavne obe ruky, no napriek tomu to bol Sekus, pretože ako zakrátko vysvitlo dal si v Koši zhotoviť drevenú protézu s hákom s ktorou sa hneď družiníkom pochválil. Začal sa vyzvedať čo sa stalo, keď vyzerajú takí dobití a doráňaní a kde že majú Akbara. Po dlhom rozhovore, keď najmä xO2 sa chcel radšej vrátiť do Koša, sa rozhodli nestrácať čas a hneď sa vydať po stopách skřetov. Cestou ešte stihli v okolitom lese hľadať byliny.
Vrátili sa do zničeného Kefdžaru, ktorý asi 6 hodín po zapálení domu ešte stále dutnal a dohorieval. Bojisko vyzeralo strašne. Všade mŕtvoly zohavené besniacimi skřetmi a mŕtvoly skřetov. Tie však nemali žiadne znaky aké mali na sebe skřeti predtým, ktorým bol supí dráp a boli mŕtvoly boli okradnuté o všetko cenné čo mali. Vydali sa ďalej po malom odpočinku a prestávke, ktorú Gorg využil na zhromaždenie mŕtvol a ich zakrytie čečinou a xO2 na výrobu predmetov. Po krátkej chvíli stopovanie skřetov pokračovalo. Nebolo dlhé.
Stopy po asi míli ustili na čistinu a viedli ďalej k otvoru, ktorý viedol do starej trpaslíckej bane na zlato. Družina baňu už poznala z predchádzajúcich potuliek krajom, keď sa jej z nej podarilo jednej tuhej zimy vyslobodiť hraběnku Líthas, ktorú držala v svojej moci nebezpečná harpyja. Netrvalo dlho a z jaskyne vyšli štyria.skřeti a jeden obor. Išli asi na pochôdzku. Všetci až na Bezejmenného a xO2 sa stihli schovať. Bezejmenný ešte v poslednej chvíli zaliezol za blízky strom, no xO2 bol na tom veľmi biedne pretože zrazu ostal nes celej čistine úplne sám a tak sa na neho sa uprela celá váha obrovho útoku, ktorý sa na nešťastného alchymistu okamžite zniesol. Gorg neváhal a vidiac nebezpečnosť situácie trocha poodbehol bokom aby napadol obra zo zadu pričom sa však cestou zdržal s dvomi skřetmi. Na Bezejmenného zaútočili zostávajúci dvaja skřeti, ktorí si všimli kam sa schoval. Sekus nečakal a na obra vyslal rovno celý zväzok svojich bleskov tušiac, že Kysličník bude potrebovať všetku pomoc aby túto nebezpečnú situáciu ustál. Z obra sa zadymilo a na hrudi sa mu objavili obrovské rany s nazelenalým spáleným okrajom. Obor sa okamžite rozzúril do biela bolesťou a aj keď sa po kúzelníkovom zásahu ledva motal, rozmachol sa z celej sily svojim obrovským kyjakom. xO2 nanešťastie zasiahol priamo do hlavy a rozdrtil mu ju razom aj s helmicou. xO2 padol mŕtvy na zem!
Gorg sa okamžite zmenil na bersekra. Z úst sa mu začala valiť narúžovelá pena, divoko zavyl a ťal po obrovi ako zmyslov zbavený bez ohľadu na vlastnú obranu. Obrovi po kúzelníkovom načatí bleskami už veľa nechýbalo a za krátko padol pod váhou Gorgových útokov. Všetci sa rýchlo vrhli ku xO2 lenže jemu už nebolo pomoci. Bol definitívne mŕtvy! On ktorý prežil skoro všetko a hrôzy také, o ktorých sa normálnemu smrteľníkovi ani nesnilo, ležal teraz bezmocne mŕtvy na zemi a bolo mu už všetko jedno. Radiť sa veľmi nebolo o čom. Sekus sa zahĺbil na chvíľu do čítania nejakého zvitku a a začal meditovať. Gorg ho strážil a Bezejmenný si pripravoval nespokojne svoje zbrane. Chcel sa vrátiť späť do Koša. Zaváňalo to poriadnym prúserom. Nakoniec sa, ale predsa len rozhodol ísť s družinou. Nasadil do tváre výraz apatie a leštil si meč.
Po chvíli sa všetci bez slova zdvihli a vošli mlčky do jaskyne. Bolo zrejmé, že teraz sa už z toho stala osobná vec pomsty a že jaskyňa po ich návšteve musí ostať prázdna. Bolo v nej prítmie, no po 150 sáhoch sa hlavná chodba končila a delila na dve postranné. Okrem Sekusa tu ostatní boli prvý krát. Z pravej strany bolo počuť akýsi veľký hluk. Všetci vošli dnu do pravej postrannej chodby kde prekvapili nejakých skřetov idúcich z miestnosti do miestnosti. Gorg ich okamžite všetkých zabil, no aj tak stihli spôsobiť poplach. Gorg ostal stáť z jednej strany križovatky, Bezejmenný z druhej a za neho sa postavil Sekus. Rozdali niekoľko presných úderov na hromadu blížiacich sa skřetov. Gorg si odrazu všimol ako sa zo tmy v jednej neďalekej miestnosti zdvihol mohutný skrčený tieň. Prichádzal obor. A nebol sám. Na Gorga sa odrazu zozadu vrhli asi štyria skřeti za ktorými sa tlačili nejakí orci, podobne to vyzeralo aj v križovatke. Z jedného smeru sa po štyroch plazil v chodbe smerom ku križovatke obor.
Medzitým inde v jaskyni zatiaľ začul hluk boja neznámy barbar Bruth. Schoval sa v jaskyni pred búrkou a nocou a teraz v nej uviazol kvôli tlupe skřetov s obrom, ktorý vošli do jaskyne po ňom a teraz stále chodili okolo vchodu. Hlbšie do jaskyne nechcel ísť pretože sa bál neznámeho. Vyšiel teda do veľkej chodby aby sa pozrel kto s kým to vlastne bojuje. Bola to naša družina na ktorej jednom konci bol Sekus. Bruth sa priblížil a zakričal niečo na Sekusa pred ním.
Sekus dobre, že nedostal infarkt od strachu, že má niekoho neznámeho za chrbtom. Rýchlo sa otočil aby zistil, či je nový príchodiaci nebezpečný a keď zistil, že skôr nie venoval sa radšej boju, keďže práve začalo prihárať. Potom ho však zrazu napadlo teleportovať nového barbara rovno orkom od chrbta. Barbar však nič podobné predtým nezažil a tak nezareagoval správne a kúzlo vyšlo úplne na zmar. Sekus zaťal zuby a keďže predtým si vyvolal Planere, ľahol si do vzduchu do chodby tesne pod strop tak aby hlavou videl do chodby, ktorou sa blížil po štvornožky obor. Zoslal razom Rýchlosť na Bezejmenného a ostal radšej levitovať pod stropom chodby. Za krátku chvíľu bolo po skřetoch v križovatke, keď jedného dokonca roztlačil samotný obor o stenu ako sa tlačil do križovatky. Smrad z obrových úst bolo cítiť všade vôkol a prerazil aj odporný skřetí puch, ktorý bol všadeprítomný.
Bruth zakričal niečo čo nikto nerozumel a vybehol do chodby aby pomohol v boji. Ako neskúsený by však asi urobil oveľa lepšie keby sa do boja s tak ťažkým protivníkom radšej vôbec nemiešal. Hneď pri behu totiž 2 sáhy vysoký barbar nechtiac zachytil Sekusove ležiace nohy vľavo hore a posunul chudáka kúzelníka rovno do chodby pred obra od ktorého úst bol Sekus teraz vzdialený asi 25 coulov a súčasne visel nad hlavami skřetov pod ním. Sekus sa obratom teleportoval pod strop preč z nebezpečného miesta, ale napravo od Bezejmenného. Toho hneď zrýchlil aby mu pomohol. Gorg a Bezejmenný spolu vymlátili zvyšok skřetov pred sebou a hneď potom ho Sekus teleportoval do chrbta orkom aby to vyčistili aj tam. Jedného ešte stihol Bezejmenný zabiť, keď sa odrazu ozval príšerný rev otriasajúci celou jaskyňou. To zreval obor snažiaci sa dodať kuráž zvyšným spolubojovníkom, ktorých už veľa neostalo a zdalo sa, že sa každú chvíľu rozpŕchnu. Sekus a Bezejmenný okamžite odpadli a skřet sa tiež sklátil do mdlôb. Dvaja orci radšej ušli, bezradne sa obzerajúc, smerom do vnútra jaskyne kam sa im zjavne veľmi nechcelo. Gorg a Bruth sa vrhli na obra a zasypali ho ťažkými ranami. Obor sa presunul úzkou chodbou štvornožky na križovatku pričom rukami rozhodil kopu skřetích mŕtvol a v križovatke rozhodil ruky do oboch chodieb kde stál Bruth a Gorg. Obaja úderom odleteli dobré 3-4 sáhy chodbou pričom Bruth ostal zle pošramotený. Obor sa natočil tvárou smerom k východu z jaskyne a pomaly sa tam posúval. Bol ťažko zranený a krvácal z niekoľkých ťažkých rán.
Bruth duchaprítomne odtiahol vo vzduchu omdletého, stále však levitujúceho Sekusa, obrovi z cesty. Obor už však k východu nedošiel. Dorazil ho hneď ďalší presne mierený Gorgov zásah načo sa obor zvalil, ale tak nemotorne, že omdletého Bezejmenného a Gorga jeho ohromné mŕtve telo nepustilo vôbec von. Gorg teda schytil meč a potiahol obra za jednu nohu. Obor sa trocha odvalil a tým sa na jeho chrbte utvorilo trochu miesta pre prelezenie jednej postavy. Medzitým Bruth odtiahol Sekusa k zemi a sadol si k nemu čakajúc čo sa bude ďalej diať.
O chvíľu spoza tela vyliezol Gorg a vidiac Sekusa v bezvedomí vytiahol rýchlo bastard a naznačil Bruthovi aby sa trochu vzdialil od kúzelníka. Barbar sa urazil a skúsil s Gorgom nejak jednať, ale keď ani on ani Gorg nevedeli nájsť spoločný jazyk, čo bol vlastne častý problém nováčikov v družine, vyšťuchal ho Gorg preč od Sekusa. Dva sáhy sa mu však zdali stále malo a tak začal do Brutha šťuchať ďalej mečom aby ho dostal ešte ďalej. To už Brutha dopálilo a chcel trpaslíka podkopnúť, no Gorg sa šikovne uhol a praštil, podľa neho drzého Brutha, bastardom naplocho. Bruth sa hneď zvalil ako mech zemiakov a Gorgovi došlo, že rana ktorú neborákovi barbarovi uštedril bola asi prisilná.
Vybehol rýchlo pred jaskyňu a začal sa tam hrabať vo veciach, ktoré ostali po xO2 a ktoré nechali pred jaskyňou. Našiel tam nejaké lektvary zelenej, červenej a ružovej farby, no keďže netušil, ktorý je ten správny zobral všetky tri. Skúsil najprv červený, potom zelený a nakoniec ružový. Ten ružový nakoniec zabral a Bruth sa síce z bezvedomia neprebral, ale vyzeral zdravo ani akoby sa ho obor a Gorg ani nedotkli. Len čo sa Sekus a Bezejmenný prebrali zišli sa všetci traja vo veľkej hlavnej prístupovej chodbe. Sekus sa porozprával s prebratým Bruthom a objasnili mu situáciu v ktorej sa ocitli. Nakoniec sa Gorg a Bezejmenný vybrali ku zničenému Kefdžaru po Akbara.
Ozaj čo robil medzitým Akbar? Dokopy nič. Odvtedy ako vyliezol na strom na ňom sedel a zliezť sa odvážil až keď celá tlupa skřetov a iných potvor, ktoré dovtedy videl len v knižkách, odtiahla spred svojho dupäťa. Potom opatrne zliezol dole a začal skúmať okolie. Všade spúšť po bojoch a táborení. Zohyzdené telo jeho koňa sa váľalo bez hlavy pod jedným stromom obklopené mračnom múch. Opatrne našľapujúc vošiel do ešte teplej chodby, ktorej steny pokrývala zmes popola a spečeného ílu. Všade nejaké ohorené zvyšky čohosi čo sa už nedalo identifikovať, sem tam polozhorené skřetie telo, ktoré strašne páchlo, dym, jemný prach, popol. Akbar s prstami na nose prehľadal ohorených skřetov. Pozbieral všetko čo ešte malo akú takú cenu a význam a s nosom plným štipľavého a smradľavého dymu vyšiel netrpezlivo von. Toto vôbec nebolo to čo od dobrodružstva čakal. Samý smrad, špina, dym a krv. Všetko tak vzdialené od kultivovaného vystupovania jeho rovesníkov. Vyliezol zdeptane na strom a trocha si na ňom pospal. Nakoniec sa rozhodol, že zájde späť do Kefdžaru kde predpokladal, že budú aj jeho noví spoločníci. Tam aj po pár hodinách chôdze skutočne dorazil. Usalašil sa opäť na strome neďaleko čistiny na ktorej stála vypálené a zničená dedina. Netrvalo dlho a po asi hodine dorazil do dediny oddiel vojakov z neďalekej posádky v Koši a začal opatrne prehľadávať sutiny a pochovávať trpaslíkov uložených na jednej kope. Akbar radšej čakal.
Po nie veľmi dlhej chvíli vošli do dediny z druhej strany Bezejmenný a Gorg. Začali rozprávať s veliteľom. Vysvitlo, že veliteľ bol zalarmovaný kvôli hustému dymu stúpajúcemu z hôr, ktorý bolo vidieť až z Koša vzdialeného 10 míľ. Veliteľ ich požiadal aby ich zaviedli k miestu kde zlikvidovali zvyšok tlupy, ktorá k ním podľa posledných správ prenikla z Hyskandie. Bezejmenný sa razom dostal do nálady aj vďaka vojakom, ktorí ho stále čímsi tekutým ponúkali a počas cesty k jaskyni sa pred nimi z ničoho nič z lesa vynoril Akbar. Veliteľ ho hneď požiadal aby mu načas, kým sa nepresvedčí o jeho loajálnosti, odovzdal svoje zbrane čo Akbar bez protestov urobil.
Spoločne potom dorazili na čistinu pred jaskyňu kde už Sekus s Bruthom práve pálili mŕtvolu xO2. Všetci spolu ticho vzdali hold mŕtvemu družiníkovi. Po chvíli sa sponad horiacej hranice znenazdajky silno zablyslo a potom už nič len hukot silného ohňa sa niesol vzduchom ako posledná pocta ktorú mohol živel vzdať mŕtvemu družiníkovi. Po dohorení aj posledných plameňov Sekus a Gorg opatrne zhrabali popol nabok a obradne ho vsypali ho do troch fľaší od oleja z ktorých jednu si zobral Sekus. Veliteľ medzitým začal organizovať výpravu dovnútra jaskyne. Zrazu ho ale niečo napadlo a prišiel za družinou. Opýtal sa ich či by mu nepriniesli z jaskyne mŕtvolu toho záhadného cudzinca čo vyzeral byť kúzelníkom a ktorého zabil Kysličník. Družina bez dlhých rečí súhlasila.
Vošla opäť dnu a a po chvíli odtiaľ vyšla aj s telom kúzelníka. Ešte predtým však vydurili z jaskyne zvyšných dvoch orkov, ktorých si vonku podali hneď stráže. Vyšli všetci von. To už sa veliteľ radil aj s pobočníkom nad nejakou mapou. Bola to mapa jaskyne aj so zakresleným nejakým ovládačom. Veliteľ sa krátko spýtal či chce ísť ešte družina dnu lebo on má príkaz baňu raz a navždy zavrieť aby s ňou už neboli ďalšie problémy v budúcnosti. Družina sa chvíľu hádala ako ďalej, ale nakoniec Gorg presadil, že sa na to celé vyfláknu a pôjdu preč. Temer sa na tom pohádali do krvi. Hlavne Bruth chcel silou mocou ísť dnu. Veliteľ rozkázal vojakovi Kethovi aby zatiahol za páku a rýchlo utekal. Nakoniec Keth začal z celej sily točiť starou veľmi zhrdzavenou pákou. Ozval sa tiahly škripot a dunenie pričom chodba sa začala postupne zatvárať ohromnými, 3 sáhy širokými kamennými blokmi. Odrazu Bruth spravil niečo čo nikto nečakal. Schytil náhle bágel s cennosťami a rozbehol sa dovnútra. Bol by isto zahynul rozmliaždený veľkým kamenným blokom, ale kúzelník vytušil jeho zámer a teleportoval ho dnu. Skala sa so zadunením zavrela.
Bruth sa ocitol sám a v tme a v malej miestnosti keďže chodba bola teraz rozkúskovaná mnohými kamennými blokmi rozličnej hrúbky. Pravé trpaslícke majstrovstvo. O chvíľu sa v tme vedľa Brutha zjavil Sekus a mal s mladým barbarom dlhšiu vážnu debatu. Medzitým veliteľ vojakov, pre ktorého tým akcia zjavne skončila, začal baliť. Gorg sedel vedľa uzavretého otvoru a žujúc tabak čakal. Bezejmenný a Akbar hľadali nejaký mechanizmus na znovuotvorenie bane. Ťažko povedať či vôbec nejaký bol. Ak si raz trpaslíci povedia, že niečo uzavrú očiam smrteľníka väčšinou je to raz a navždy. Po chvíli sa teda Sekus objavil aj s Bruthom vonku na dennom svetle.
Narýchlo a dosť nevraživo sa všetci pobalili a vydali na cestu s vojakmi. Cennosti zobral na svojho koňa veliteľ s tým, že ich odovzdá Sekusovi v Koši. Bruth sa udobril s Gorgom a tak do Koša už dorazili opäť všetci družne. Zalomili to tradične U Zlomeného Pařátu. Sekus zobral peniaze od veliteľa k sebe do dočasnej úschovy a zaliezol spať do izby pre troch. Akbar s Bezejmenným si zobrali pre seba dvojposteľovú izbu. Bruth s Gorgom chvíľu ešte sedeli dole, no po krátkom čase sa rozhodli, že aj oni radšej zalezú spať. Gorg išiel hore úplne posledný a keď vychádzal hore schodmi všimol si nejakého pútnika asi zďaleka v špinavom plášti, ktorému kvôli kapuci nebolo vôbec vidieť do tváre. Gorg sa na schodoch otočil a zišiel k nemu. Prisadol si k stolu pri ktorom muž sedel a opýtal sa ho či mu nemôže s niečím pomôcť.
Starý muž sa mu predstavil ako Sordak a porozprával Gorgovi dosť divný príbeh. Asi pred 2 týždňami sa mu začali snívať veľmi divné a miestami dosť divoké sny. Boli rôznorodé, ale v každom z nich sa vyskytovali traja dobrodruhovia. Jedným z nich bol Gorg, ďalším nejaký jednoruký elf, a potom jeden malý kudůk. Asi 3 dni dozadu sa sny dramaticky zhoršili. Kudůk sa Sordakovi začal v snoch objavovať celý od krvi prípadne utopený v krvavých hmlách. Starec už nemohol spať celé dni a stále sa po nociach budil. Nakoniec v jednom sne uvidel malý hostinec v Koši a tak sa vydal na cestu aby sa zbavil nočných mor a konečne sa mohol poriadne vyspať. Žiadal Gorga aby mu pomohol. Gorg si povzdychol, rád by aj pomohol, ale vôbec nevedel ako.
Nakoniec sa Gorg vybral sám do tmy. Kúpil po ceste baránka, zašiel za mestečko do poľa, navŕšil hromadu kamenia a hliny prekladanú vetvičkami a položil na to zabitého baránka. Urobil súčasne kruh zo zlatých mincí a začal sa vo vnútri tohto kruhu modliť k Tyrovi. Po chvíli sa ozval dunivý hrom celé obetisko sa zalialo zlatavým svetlom a na tmavej nočnej oblohe sa zjavila zlatá hlava Tyra so striebornou bradou a vlasmi plajúcimi vo vetre, ktorý vôbec nefúkal. Gorg sa mu s úctou zveril so svojím trápením a požiadal ho láskavú pomoc. Tyr mu skutočne poradil. Mal nikým nepoznaný vojsť o polnoci do chrámu Vesny v Džabare, zmiešať 2 čtvrtky byvolej krvi s xO2 popolom a jednu polovicu vypiť. Druhú polovicu trebalo vyliať na oltár v chráme. Vtedy mal starec predniesť čarovnú formulku. Ak spravia všetko tak ako mu Tyr povedal, starec sa konečne zbaví svojich nočných mor. Ak nie starec na mieste zomrie a Gorgovi bude na znak potupy stále vytekať z pravého ucha tenký pramienok čerstvej krvi. Gorg sa pomerne rozladený nepríjemnou úlohou vrátil do hostinca a oznámil starcovi, že mu pomôže, ale že teraz sa musí ísť vyspať a zajtra že vyrazia do Džabaru, kde leží riešenie jeho trápenia. Chlapík súhlasil veď čo iné mu vlastne ostávalo a s tým sa šlo spať.
Ráno len čo sa rozvidnelo sa Gorg snažil vymámiť od Sekusa jeho tretinu xO2 popola. Horko-ťažko ho od Sekusa aj s pomocou náhody nakoniec vymámil a vydal sa na cestu do Džabaru aj so starcom. Bruth odišiel ešte pred nimi. Po 8 hodinách cesty sa Gorg a Sordak dostali do Džabaru. Zaplatili obligátne nízke mýto a zašli do hostinca U Východnej bašty. Tam Gorg objednal Sordakovi pivo a šiel hľadať byvoliu krv. Bol to o niečo väčší oriešok ako sa zdalo. Skúšal na dobytčom trhu, u alchymistov, no nakoniec mu pomohol lapač a ochočovateľ divej zvere, ktorý sa volal aj ptáčníkár. Predal mu jedno mláďa zakrslého byvola do cirkusu. Gorg ho rovno odviedol k mäsiarovi v známom mäsiarstve U Krvavého řízku a milý byvol skončil ako lahôdka pre bohatých mešťanov. Ešte predtým mu však mäsiar necitlivo scedil asi 2 čtvrtky krvi. Gorg schytil mech a vydal sa k chrámu Vesny obhliadnuť situáciu. Chrám bol maličký a keďže sa nachádzal v pofidérnej štvrti neďaleko väzenia mal drevené kovom obité dvere s hrubou mrežou a dve malé tiež poriadne zamrežované okienka. Gorg prišiel ku kňazovi a začal od neho pýtať kľúč od chrámu. Keď ho nedostal odišiel aby sa po chvíli vrátil a pýtal si ho znova, tentoraz už aj s ráznym úderom meča na plocho. Ako je u Gorga už takmer zvykom, úder bol prisilný. Kňaz šiel razom do bezvedomia a hrozila mu okamžitá smrť. Gorg schmatol kňazovi kľúč a utiekol prenasledovaný strážami, ktoré sa tam náhle zjavili, ktorých počet stále stúpal. Vbehol ku alchymistom kde rýchlo kúpil za jednu perlu 2 červené kríže a bežal rýchlo ďalej kľučkujúc úzkymi uličkami. Nakoniec však zabehol do malej bočnej uličky kde sa konečne úspešne schoval pred strážami.
Okľukou sa dostal za Sordakom do hostinca. Prenajali si riadne predraženú izbu pričom mestom sa už niesla zvesť o šialenom trpaslíkovi s cecíkom na helme vraždiacom kňazov a vojakov. Nakoniec vypadli z hostinca niečo po desiatej večer. Gorg zašiel za miestnymi pobudmi aby mu odlákali stráže strážiace ako oko v hlave Vesnin chrám po predchádzajúcom incidente. Uplatil ich a o dvanástej už čakal na mieste činu. Presne po odbití dvanástej prišiel ku strážam nejaký starec, ktorý sa stráží opýtal na cestu. Len čo zašiel za roh ozvali sa výkriky starca o pomoc. Stráže odbehli a Gorg so Sordakom mali čistý vzduch. Pred dverami však bola rafinovaná mreža na číselný kód. Bol dokonca trojciferný. Gorg začal naslepo hádať čísla. Nič nevychádzalo a čas rýchlo bežal. Nakoniec skúsil 222 a sadlo. Rýchlo odomkol dvere a vošiel dnu. Sordak ho nasledoval. Času bolo skutočne veľmi málo. Rýchlo zmiešali popol xO2 s byvolou krvou a polovicu Gorg hneď vypil. Len ho tak naplo. Druhou polovicou polial oltár čo bol vlastne len taký kus skaly s veľkou priehlbinou. Sordak začal odriekať slová a celý oltár sa ponoril do trblietajúceho modrého oparu. Chrám sa začal otriasať a všade sa rozlialo namodralé svetlo.
Objavila sa priesvitná éterická podoba bohyne Vesny, ktorá zo svojej pravej ruky vysypala na oltár maličkú, asi 2 coulovú kópiu dieťaťa, ktorá sa padajúca stále zväčšovala. Tesne pred dopadom sa na oltári objavila poduška a dieťa teraz už v normálnej veľkosti dopadlo na podušku. Dieťa sa začalo ihneď zväčšovať a rásť až na poduške ležal úplne nahý spiaci xO2!!! Tvár bohyne sa usmievala a s otázkou v očiach sa vznášala asi 2 sáhy nad oltárom. Gorg ostal zarazene zízať na oltár. Nakoniec sa strhol a prehodil cez xO2 plášť od neznámeho chlapíka. xO2 sa začal okamžite ako vždy veľa vypytovať, no Gorg ho hneď umlčal nech len rýchlo robí to čo mu povie. Potichu sa vybrali z chrámu privrúc vráta a ponáhľali sa smerom k hostincu.
Ani nie po 20 sáhoch zbadali prichádzať stráže. Nahovorili im, že ich prepadli nejakí neznámi muži a že bežali smerom na námestie. Stráže odišli preveriť situáciu a celá skupinka sa potichu dostala do hostinca. Tu sa od nich odpojil Sordak pričom dal Gorgovi nejaký predmet na ktorý xO2 nevidel. Najali si izbu, ktorá bola dosť drahá kedže z xO2 na 100 sáhov razilo, že pred niekým uteká. Gorg vysvetlil xO2 situáciu a objasnil mu, že Sekus, Akbar a Bezejmenný na nich čakajú v Koši. Čo to pojedli a zaľahli spať samozrejme strážiaci. Ráno sa vydali na obchôdzku po meste kde zháňali nejaké veci do výbavy. Gorg predal mešec zo Zedovej výbavy a kúpil si za to u alchymistov nejaký prsteň. Po pozhaňaní ďalších vecí sa vydali na cestu do Košu. Boli klasicky príšerne pomalí vďaka Kysličníkovi a tak im celý úsek trval pol dňa. Do Koša dorazili niečo po 22 hodine pričom hneď zamierili k Zlomenému Pařátu.
Tam sedel pri stole práve Bezejmenný. Najprv utrpel mierny šok, keď uvidel živého xO2, no potom sa s tým nejako vyrovnal. Hostinský doniesol svoju známu pálenku s hadom a tak sa pilo, jedlo a dohadovalo čo ďalej. Z ničoho nič sa dvere rozleteli a do krčmy vstúpil vládny posol. Bol vyššej postavy a oči mu živo behali zo strany na stranu. Celá krčma napäto stíchla. Čakalo sa čo povie. "Baliho Zem napadla Kopth!" Všetci si vydýchli a hneď sa celá krčma jala mudrovať nad správou. Posol bol hneď zatiahnutý medzi farmárov a po hodine sa potácavým krokom vydal smerom k svojmu koňovi, kedže zastávka v krčme bola neplánovaná. Jeho úlohou bolo správu doručiť všetkým posádkam v tejto časti Džabiru. Jedine Gorgovi a xO2 došlo čo sa vlastne stalo. Potrebovali do Kopthu odniesť mapu pre Najvyššieho radcu a teraz je tam vojna. No nič niečo sa bude musieť vymyslieť. Aj tak sa zajtra vyrazí a v Džabare sa uvidí. Nakoniec šli spať do izieb.
Uprostred noci strážiaci Gorg začul klopanie na dvere. Chvíľu čakal a keď klopanie neprestávalo zobudil xO2. Ten schytil svoju kušu a číhajúc kryl dvere otvárajúceho Gorga. Ten by bol asi rozťal halapartňou hostinského, no v poslednej chvíli úder odvrátil a začudovane sa spýtal hostinského čo sa deje. Ten naznačil aby bol ticho, aby počúval. To však už bol hore aj Bezejmenný. Načúvali všetci avšak len xO2 niečo začul. Zdalo sa akoby dole v hostinci niekto bol. Zlodeji! Narýchlo sa obliekli a schytili zbrane. Nemohli to predsa nechať len tak. Dole v nálevne bola úplná tma. Gorg schytil lucernu a zbehol dole pričom zatarasil vchod do krčmy. Bezejmenný zaútočil na 4 neznáme malé postavy a xO2 ostal strážiť na schodisku.
Boj bol rýchly a krátky. Gorg síce akože naplocho, no klasicky sundal dvoch hneď z fleku a ani svätená voda by im už nepomohla. Bezejmenný postupne po jednom naplocho zvyšných dvoch vyradil. Rýchlo ich prešacovali a zviazali pričom s úžasom zistili, že to v skutočnosti boli preoblečení skřeti! Gorg sa rozhodol, že zavolá rovno stráže kedže chcel zločincov spravodlivo potrestať tak ako sa patrí. Odišiel teda ku strážnej veži kde sídlila miestna vojenská posádka. Čo však bolo omnoho divnejšie bolo, že dvere ani trezor neboli vôbec vypáčené. Museli mať teda najskôr v hostinci komplica! Podozrenie padlo hneď na hostinského. Ten sa však dušoval, že s tým vôbec nič nemá, že kľúče od hostinca má ešte Mařena, jeho pomocníčka z kuchyne. Išlo sa teda po Mařenu. Tá však vôbec nebola v hostinci! Zmizla.
V tej chvíli už prichádzal veliteľ stráže s troma vojakmi. Dvoch nechal pri skřetoch a s dvoma ďalšími sa vydal za Sivým Vousem, miestnym druidom. Ten sa vydal aj so svojím psom stopovať uprchlíčku. Našli ju v nedaleko senniku schovanu v hromade sena. Celá sa triasla ako osika a hovorila, že ona je úplne nevinná a že ona o ničom nevie. Bezejmenný ešte podebatoval so Sivým Vousem a stráž odviedla Mařenu do väzenia. Tu ju bol ešte vypočuť Bezejmenný, ktorý mal z toho všetkého mimoriadne divný pocit. Stále podozrieval z celej akcie hostinského, no nemohol mu to nijako dokázať. Vrátil sa do hostinca, kde však zistil, že stráže zabudli zobrať so sebou dvoch skřetov. Upozornil teda na omyl stráž pri veži a nechal sa uprosiť, že nič nepovie nadriadeným stráží. S tým sa všetci spokojne rozišli a šli spať kedže ráno sa vyrážalo do Džabaru... Kap14.