Kap22(1.1.0)
XXII. KAPITOLA
SEVER - BELYR ISDAK
+++doplnit dalsie odohrane odvtedy, prichod na Belyr Isdak, svetelne body, pochod k pobreziu, vlci, roztrhany mamut, snezni orci, stopovanie, dalsi pochod, objavenie nory, svinolev, pidimuzici, oddych, Sandonoriko, Ostrva a okolie - mastodonti, prichod Satora do Ostrvy+++
Šátor sa trochu unavene zosunul popri studenej stene na zem a skrehnutými prstami povyberal družiníkov z torny načo sa skoro okamžite zväčšili. Veľa času už nemal a bol rád, že dole v "hostinci" ho nič nezdržalo.
Ten " hostinec" alebo skôr akési neidentifikovateľné odporné doupě ho nenaladilo dobre. Nečakal žiadneho Čierneho draka v Elfgorode, to bol teda fajnový hostinec, a na chvíľu sa nechal unášať predstavami čistej izby a obrovskej kade teplej vody, no permanentá zima ho zo snenia rýchlo prebrala. Toto však bolo trochu moc. Vyzeralo to skôr ako jedna z tých otrasných putík v Karam Dane než regulérny hostinec. Príšerne tam páchlo. A tá ich divná hra? Malá skupinka si medzi sebou za príšerneho rehotu prehadzovala malý guľový blesk. Asi kúzelný, lebo mal neprirodzene modrú farbu a prskal. Neodrážali ho, skôr spomaľovali rukou a hneď nato v rýchlom slede ho vrhali späť po súperoch. Celý čas sa príšerne rehotali a zvládali to s mrazivo ľahkou obratnosťou. Niektorí sa pomedzi to dokonca rozprávali, či pili.
Náhle sa nejaký menší barbar pozabudol a malý guľový blesk skončil z ničoho nič na jeho ľavom predlaktí pričom v ňom zmizol. Barbar zvrieskol akoby ho zaživa z kože drali tak, že aj sfetovaný kyklop, sediaci na zemi v opačnom rohu, naveľa, naveľa otvoril svoje jediné oko podliate krvou a olepené slizom. Barbarove predlaktie zmodralo nezdravou tmavomodrou farbou, vyzeralo byť zmenené na blok ľadu. Barbar ďalej vrieskal, no zakrátko ho umlčala hrubá päsť iného barbara, ktorý hral vedľa neho, za hurónskeho rehotu všetkých naokolo. Omráčený barbar sa bez ducha zosunul na zem a všetci sa na ňom náramne dobre bavili. V lokále im však nikto nevenoval najmenšiu pozornosť.
++doplnit dalsie odohrane odvtedy, porada, legalizacia dalsich druzinikov, prichod vojakov,
V miestnosti sa ozývalo tlmené, veľmi hrubé nadávanie a kliatie. Mohla to dosť dobre kedysi byť dôležitá miestnosť v nejakej veži, no dnes už len máločo hovorilo o jej pôvodnom účele. Viaceré drobné úzké okná boli zapchaté rôznymi druhmi koží, teda okrem jedného, ktoré bolo prekryté akousi tenkou kožnatou blanou, na ktorej kde tu viseli stuhnuté zbytky tuku. Jej okraje boli zmrznuté na kosť, pokryté hrubou vrstvou námrazy, veľmi rozmazaný výhľad cez ňu bol kamsi na západ, na ľadové pláne. Vzduch v miestnosti bol presýtený omamnými výparmi z úplne neidentifikovateľných zdrojov a kvôli dymu sa v nej prakticky nedalo dýchať a skoro ani vidieť. Drobný barbar, teda na barbara, stojac nad stolom do neho zúrivo trieskal až predmety na ňom podskakovali v šialenom rytme. Sila trieskania musela byť neuveriteľná, keďže sa jednalo o obrovský kamenný stôl stojaci presne v strede miestnosti, v ktorej podlahe bolo vyryté akési spletivo plytkých žliabkov z rôznych geometrických tvarov, ktorého stredom bol práve stôl. Žliabky boli vyplnené nanosmi zaschnutej, rôzne starej krvi. Stôl boli takmer celý pokrytý množstvom špinavých, len sem-tam čistých či poloprázdnych nádob a kovových misiek, v ktorých miestami prebublávali rôzne, rýchlo sa odparujúce, tekutiny. Stôl pôsobil nepravidelne a kľudne to v skutočnosti mohol byť aj nejaký oltár dotrepaný bohvie odkiaľ a za bohvie akým účelom pretože kameň vôbec neladil so stenami naokolo a mohutný stôl pôsobil v celej miestnosti úplne nadbytočne. V jednom rohu miestnosti bola páchnúca kopa zhnitých triesok z dreva a pergamenov pokrytá rôznofarebnými hubami roztodivných farieb a veľkostí. Asi zúfalé zbytky niečoho čo kedysi mohlo byť knižnicou. Všade vládol úplne príšerný smrad.
Malý barbar bol očividne v koncoch. Toto bol posledný kus pasty! Viac ich už nemal. Bola to navyše posledná ingrediencia a posledný krok v recepte na ktorom pracoval už tak dlho, že úplne stratil pojem o čase. Viac ich už nemal a bude musieť zohnať nové. Musí zájsť za Kaivan Priamou. Tá stará ježibaba by ešte mohla mať pastu zo sušených čriev minotaura zabitého mečom, no veľmi sa mu za ňou nechcelo. Nebol to veľmi spoľahlivý zdroj a občas podsúvala prekliate veci ako poctivé tváriac sa, že to bolo omylom. Navyše to mohla brať ako urážku. Všetci naokolo vedeli, že starenin osobný strážca bol starý mohutný minotaur, ktorého si dovliekla bohvie odkiaľ z východu. Opäť ho ovládol hnev keď si spomenul ako blízko úspešného konca už bol a čo navyše musel teraz riešiť. To rozhranie farieb v roztoku označovalo koniec, no trvalo tak strašne krátko a okno na pridanie bolo tak veľmi úzke, že to nestihol. To pridanie poslednej substancie bolo treba dobre načasovať a dúfal že starena ešte bude mať nejaké zásoby, alebo bude vedieť kde to zohnať aby mohol pokračovať. Trochu sa ukľudnil a uvoľnil, keď si uvedomil čo skúšal vyrobiť, a že mal vlastne veľké šťastie, že popri tom zlyhaní z toho nevypadol nejaký démon z hlbín samotného pekla.
Ktosi išiel po točitých schodoch veže. Šaman. Bolo ho cítiť na 10-15 sáhov. Kroky zastali za koženou zásterou z jemne vyhladenej ľudskej kože. Po dlhšej chvíli váhania sa zpoza zástery ozvalo tiché rozpačité zakašľanie. "Prepáč Mocný! Nechcem ťa obťažovať, no prišla správa, že v hostinci U Temného orka sa objavil cudzinec, možno až dvaja!" Hlas hovoril rýchlo a nervózne, dotyčný ostal v úctivej vzdialenosti za koženou plachtou, pokrytou šialenými runami. Jej obrysy jemne namodralo tleli a toto trblietanie na povrchu neveštilo nič dobré ak by niekoho predsa len napadlo ju odtiahnuť. "Prišiel príkaz cudzinca preveriť, keďže podľa zveda pravdepodobne prichádzal z juhu a zmätočná správa od zveda hovorila dokonca o tom, že možno cestuje s niekým so starej rasy!" dodal šaman za zásterou prakticky ospravedlňujúcim sa hlasom.
Rel-Gilak dvihol prekvapene obočie a pustil misky, ktoré dával na kopu aby mal miesto na opakovanie výroby. Bolo očividné, že záležitosť trebalo vybaviť okamžite. Neradno sa zahrávať s príkazmi zhora a toto zjavne neznieslo odklad. "Po ceste sa zastavíme u Kaivan!" oznámil šamanovi, ktorému sa rozšírili oči zdesením, keďže netušil či to je nejaká kódovaná správa o tom, že sa ho chce zbaviť alebo len skutočne potreboval ísť k tej starej ježibabe. Tieto myšlienky blúdili šamanovi hlavou celou cestou do hostinca a notnú chvíľu ešte aj v ňom.
Keď vstúpili k Temnému Orkovi celý lokál razom stíchol v napätom očakávaní. Iba kdesi v rohu ktosi práve zvracal. Chýbala mu ruka od lakťa. Niekto asi prehral v Nájdi svoj drahokam. Hostinský za barom stuhol a zmeravane prikývol na znak pozdravu a ako súhlas, že sú na správnom mieste. Nebadateľne posunul bradou smerom ku schodom. "Na poschodí." zašeptal takmer nečuteľne. Tým dvom nestál ani za pohľad a dvojica pokračovala rovno schodmi nahor. Hore schodmi ich viedol šaman. Hostinec patril k tomu lepšiemu čo v meste bolo a vyzeralo, že bol dosť prázdny. Nečudo, obchod počas dlhej noci veľmi neprekvital. Pred dverami do izby sa na chvíľu zastavil. Náhle ucítil smrad nečistej rasy a čo bolo zvláštne pod tým ešte silnú linku smradu drvičov kameňa. Nedávalo to žiaden zmysel. Bol to síce len letmý závan, no stačil na to aby ho zneistil. Hodil pohľad na šamana, či to cítil tiež, no ten si zjavne nič nevšimol. Bol úplne ponorený v nejakých vlastných myšlienkach. Úplne nepoužiteľný idiot.
+++ doplnit vypocuvanie++
Na námestí ukázal Rel-Gilak smerom do bočnej uličky načo šaman okamžite znejistel, nezabudol. Po chvíli si však aj šaman uvedomil, že idú skutočne za ježibabou a tak sa trochu ukľudnil. Zabúchal zostra na jej dvere, ktoré po chvíli otvoril osobný strážca držiaci obrovskú dvojsečnú bojovú sekeru v ľavej ruke, zľahka akoby nič nevážila. Rel-Gilak tichým, no dôrazným hlasom, neznášajúcim odpor a podfarbený odporným sikotom, oslovil zhrbenú starenu stojacu za obrovským minotaurom, ktorý nemrkol ani brvou a súčasne neuhol ani o coul. Starena sa s návštevou chvíľu na čomsi naťahovala, no po chvíli sa vrátila hlbšie do príbytku aby onedlho prišla s malým balíčkom. Rel-Gilak drzo odštekol nejakú hrozbu načo sa starena ešte viac zhrbila, no minotaur sa razom vystrel a stisol mohutné lícne svaly ako náznak hrozby a chvíľu to vyzeralo, že sa na oboch návštevníkov vrhne, no Kaivan vydala akýsi krátky zvuk a minotaurova výhražná póza okamžite stratila na sile.
+++a sledovanie xO2+Satorom, zavalenie ruinami domu++