Kap16(1.0.2)
XVI. KAPITOLA
CESTA DO HELFIE
+++doplnit masívny dej, plavbu lodou smerom do Oskuthanu, potopenie lode s pirátmi, ich zajatie, vylodenie v Oskuthane, quest s kuzelníkom Xavierom, nalodenie na lod do Srotonu, prestupenie na kliper na šírom mori+++
Po rel. dlhom presune sa ocitol na pláži kde sa potulovalo asi 70 trosečníkov roztratených okolo 4 ohňov horiacich malými plameňmi. Varana ani jazdca nebolo nikde vidno a nebolo jasné kam zmizli. Po okrajoch rozťahaného tábora trosečníci rozostavili stráže.
+++doplnit masívny dej, cierny pasazieri na klipri, stroskotanie klipra, odrazenie utoku kanibalov a pirátov R. Oka na stroskotancov, zachrana lodou z Vtacieho kralovstva, vylodenie vo Vtakoslavove, navsteva u theurga, pobyt vo Vtakoslavove, hladanie lode, navsteva radnice, sprievod voza s vajciami pterodaktylov do Kostova, nalodenie v Pterodaktylove na obch. lod do Helfie, prepad lode morskymi skretmi, prebratie vo vezeni, bane a ich fungovanie.+++
Havran priletel a hlásil presne to čo videl. Tlupy morských skřetov ešte prehľadávali akoby naoko bane, no po krátkej chvíli toho nechali a s škodoradostným pochechtávaním a bezstarostným debatenim odišli radšej rýchlo preč. O čom sa rozprávali nebolo jasné, no že sú v dobrej nálade bolo. Už pri ich odchode sa havranovi zdalo, že cíti vo vzduchu chodieb akýsi štipľavý dym čo aj okamžite hlásil Sekusovi. Družina nelenila ani sekundu a doskami čo nakradla z lešení v baniach zapchala prasklinu v skale, ktorú nadôvažok ešte zasypali pieskom z podzemnej pláže na ktorej mali rozložený svoj tábor. Po dlhšej chvíli však začali cítiť štipľavý a dusivý smrad aj v ich relatívne izolovanej jaskyni! Začali horúčkovito rozmýšľať ako ďalej. Do podzemnej rieky sa im veľmi nechcelo. Kúzla na dýchanie pod vodou nemali, voda bola ľadová a navyše nikto nevedel čo v nej číha. xO2 po chvíli jednoznačne identifikoval plyn ako smrtiaci s nutnosťou ochrany proti nemu a hneď aj prakticky navrhol výrobu jednoduchých masiek. Napriek tomu, že xO2 označil plyn najskôr za nemagický, Sekus využil svoje kúzla a zoslal na blízke okolie kúzlo so snahou zlomiť aspoň šírenie plynu, keďže predpokladal, že nejaké kúzlo musí napomáhať jeho šíreniu. To sa mu skutočne, v malom priestore, aj na krátky čas podarilo, a tým získal pre družinu veľmi cenný a potrebný čas aby mohla začať výroba masiek. Tej napomohol aj Gorg tým, že sa mu podarilo vyhrabať odkiaľsi zo zásob šľachtické oblečenie, ktoré hneď xO2 rozobral na súčasti masky. Načo tie šaty válečník vláčil so sebou sa radšej nikto nepýtal. Keďže sa jednalo, ako po čase zistili, o nejaký bojový otravný plyn, ktorý pracovne nazvali fosgén, bolo treba niečo urobiť so Sekusom kvôli slabej náture. Nakoniec to riskli a zmenšili ho, na čo ho vložili do vaku beztiaže. Trochu tŕpli či sa vak nerozpadne na márne kusy kvôli samotnej magickej podstate kúzelníka, no po chvíli však Sekus piskľavým hlasom referoval, že všetko je v poriadku a vak vyzeral byť tiež neporušený. Takto vetchý kúzelník prečkal najhoršie koncentrácie plynu. Tesne predtým sa však ešte zúfalým pokusom snažil vyplniť priestor šíriaceho sa plynu vlastným nedusivým neškodným dymom v ktorom sa dalo normálne dýchať, no plyn sa šíril viac menej neškodne ďalej bez zábrany. Chcel spraviť xO2 trochu viac času pri výrobe masiek, no nakoniec to vzdal, vypil lektvar a ktosi ho vložil do vaku. Ostatní druzinici si už medzičasom pomáhali maskami vyrobenými xO2, z ktorých niektoré sa ukázali nekvalitné a skoro vôbec proti plynu nepomohli. xO2 ich obratom prerábal, stále so striedavým úspechom, na poväčšine kvalitnejšie verzie. Počas prvého pôsobenia plynu sa ukázalo, že plyn nie je len dusivý jed, ale aj žieravina, pretože keď dosiahol určitú koncentráciu vo vzduchu, začal naleptávať aj kožu. Po čase, už všetci riadne doleptaní, kedy sa musel Šátor veľmi oháňať svojimi kúzlami aby to s nimi nedopadlo veľmi šeredne, sa im ako tak podarilo prečkať obdobie kedy koncentrácia plynu dosiahla svoje maximum. Potom začala pomaly klesať a situácia družiníkov sa začala zlepšovať. Stále však dúfali, že ich nikto neprekvapí, pretože boj v takomto stave by ich asi všetkých zahubil. Prievan musel plyn priniesť z priestoru nad podzemnou riekou, z čoho taktiež vyplývalo, že medzi jaskyňou do ktorej ho púšťali a ich jaskyňou musela byt nejaká cesta ponad tok rieky.
Po akom takom rozptýlení plynu, ktorý bol prakticky kompletne odvetraný ponad tok rieky, vytiahla družina Sekusa von z vaku beztiaže. Počkali chvíľu kým sa zväčšil, priložili na oheň ďalšie laty z lešení ukradnutých v baniach a rozložili sa spať zmorený náročnými udalosťami. Netrvalo však dlho a na nohy ich späť postavil strážiaci Gorg, ktorý náhle zbadal víriacu sa a bublajúcu vodu spojenú s výrazným vlnobitím smerom k piesčitému brehu pláže podzemnej rieky. Družina sa chtiac nechtiac opäť narýchlo zmobilizovala a preskupila aby čelila neznámej hrozbe. Aj posledná ospalosť z nich razom zmizla, keď zbadala ako sa z vody na breh vyťahuje obrovský 2,5 sáhu vysoký a 4 sáhy široký krab s mohutnými klepetami, ktoré zúrivo cvakali a neveštili nič dobré. Zpakruky zaútočil ešte za chodu na úplne šokovanú družinu, ktorá podobné monštrum ešte nikdy nevidela. Šátorovi v prvom útoku takmer odstrihol klepetom hlavu, keď sa v poslednej chvíli aspoň trochu uhol a klepeto mu zastrihlo hlboko do oblasti kde krk prechádza v rameno. Len zázrakom mu útok neprepichol pľúca a nešťastný hraničiar sa len bezmocne v potoku krvi zvalil na pláž, kde piesok kaluž krvi rýchlo vsakoval. Našťastie k nemu ihneď priskočil xO2, ktorý mu dal vypiť silný liečivý lektvar, ktorý mu zatiahol ranu z ktorej by asi behom krátkej chvíle vykrvácal. Medzitým Gorg na seba pritiahol a celkom úspešne zadržiaval časť útokov rozzúreného monštrózneho bezstavovca. Válečník sa vytrvalo bránil nebezpečnému netvorovi a medzičasom si stihol vybrať čarovnú paličku, ktorú mu kedysi dávno vyrobil xO2. Duchaprítomne mu ňou odpálil obe oči modrými bleskami. Havran počas toho lietal okolo a útočil mu na hmatové fúzy, na ktoré ho zamieril kúzelník svojou radou. Havran sa snažil a hoc to nebolo jednoduché podarilo sa mu pomerne rýchlo odcvaknuť zobákom oba dlhočizné hmatové fúzy, načo sa od bolesti besniaci a syčiaci krab stiahol späť do rieky. Polomŕtvy Šátor sa z posledných síl zdvihol na rukách a zdesene pozoroval kraba ako sa noril späť do vody. Ešte nikdy nepočul kraba syčať a myslel si, že vreštiaci had v obetisku pred Dagotom bol posledný podobný výstrelok, ktorý kedy zažil. Podobné neprirodzené chovanie prírody hraničiara desilo k smrti. Narušovalo to jeho istoty poznania prirodzeného rádu vecí, zvierat, prírodných procesov. Znavene sa vyvalil na znak a zavrel oči. Mal toho dosť a to si ešte nedovidel na obrovskú hojacu sa jazvu kde ho zasekol krab klepetom.
Družina si ošetrila rany vypitím niekoľkých lektvarov a xO2 popri tom využil svoje veľmi užitočné chirurgické umenie. Bez veľkej debaty ktosi odhádzal pieskový zával a puklina späť do baní ostala zatarasená pre istotu len doskami aby v prípade ďalšieho útoku smrteľne nebezpečného kraba mohli tadiaľ rýchlo uniknúť späť do bane. Sekus, pod bedlivým okom strážiaceho Gorga, konečne zaspal aby zahnal nikdy nekončiacu únavu. xO2 využíval čas na výrobu svojich alchymistických lektvarov. Šátor, ktorý sa medzičasom trochu spamätal, preváral vodu na pitie z jazierka v piesku, ktoré vyhrabali na čiastočné prefiltrovanie vody, ktorá bola čímsi neznámym ľahko skazená. Na to uľahol aj hraničiar a nechal klasické duo odkrútiť stráženie. Spanie prebehlo bez komplikácií a po zobudení sa nasucho najedli keďže xO2 opäť spotreboval všetku čistú vodu na výrobu svojich ďalších alchymistických výrobkov. Do raňajok vletel v baniach strážiaci havran so správou, ktorú tlmočil Sekus, že sa blíži skupina minimálne tuctu skřetov na prieskume. Padlo pár rýchlych rozhodnuti o tom, že ich treba pobiť a že utiecť nesmie nikto. A vzhľadom na to, že nevedeli čo pobitím silnej skupiny spustia, nesmie Sekus minúť ani kúsok svojej magenergie. A tak si dali v bani s priemerom 50 sáhov dosť ťažkú úlohu a potom sa strašne dlho hádali a dohadovali ako to vlastne urobiť aby pri tom obišli s čo najmenšími stratami. Nakoniec xO2 dal Pavoučí lektvar Gorgovi a Antigravitační cloumák pre Šátora. Obaja vyliezli pod strop tesne za 5 sáhov široký vchod do bane na substanciu magenergie. xO2 a Sekus stáli pri ohni, ktorý osvetľoval úzky pás cez puklinu z ktorej odstránili všetky dosky aby bol prechod medzi ich úkrytom a baňou otvorený.
Po chvíli čakania vošla do bane skupina morských skřetov, ktorá bola oveľa väčšia (bolo ich presne 22) ako predpokladali. Skřeti boli otrávení z nudného prieskumu a toto bola ich posledná baňa, ktorú museli skontrolovať. Všetci však razom ožili ako pokropení živou vodou, keď si všimli oheň presvecujúci cez veľkú puklinu. Šátor a Gorg po prechode posledného skřeta okamžite zoskočili aby zatarasili vchod spolu aj s havranom. Predná časť skupiny skřetov sa vrhla dopredu, no cez puklinu sa nemohli dostať viac ako po jednom. To už sa zvnútra na prvého z nich mihla otrávená dýka xO2 a prvý skřet derúci sa do trhliny sa vyvalil mŕtvy naznak. Poslední štyria skřeti sa otočili na ruch spôsobený doskočením našich družiníkov. Ostali zaskočení náhlou zmenou situácie a dvaja začali rýchlo šprintovať preč. Jedného utekajúceho skolil hneď Gorg a po druhom sa razom rozbehol Šátor, ktorý ho asi po 70 sáhoch v tme dobehol a na plocho vyradil. Behom sa vrátil rýchlo späť kde už Gorg čistil prekvapený zad skupiny skřetov. Časť prednej skupiny sa snažila vojsť do pukliny, no zatiaľ viac menej neúspešne a vyzeralo to tak, že jeden mŕtvy skřet ležal pred puklinou, jeden visel v pukline, čím ju robil ešte ťažšou na prelezenie, a tretí, potom čo aj konečne preliezol, dostal do čela xO2 dýku a padol na znak. Jednému skřetovi sa však napriek tomu všetkému nakoniec podarilo konečne sa dostať bližšie a vrhnúť sa na xO2. Bol evidentne šialený túžbou xO2 zabiť. Vyzeralo to, že sa jeho rozum, ktorý u skřetov nikdy nebol veľký, zatemnil bojovým šialenstvom.
Posledná nepobitá skupina asi tucta skřetov v bani pred puklinou pochopila, že tentoraz narazila na príliš silného protivníka, ktorý ich prekvapil a teraz jediné na čo väčšina z nich myslela bolo aby sa im podarilo ujsť. Šátor a Gorg narýchlo opätovne obsadili ústie chodby z bane, ktoré ostalo chvíľu voľné keď čistili okolie od skřetov. Jednému sa však napriek tomu podarilo preraziť a utekal zbesilo preč širokou chodbou snažiac si zachrániť holý život. Ďaleko však nedobehol keďže Šátor ho hneď skolil šípom zo svojho luku. Medzitým však začal mať vážne problémy so skřetím bersekrom xO2. Skřet mu uštedril niekoľko hlbokých sečných rán, ktoré ocenil vyškerením žltých, polozhnitých zubov. Dovnútra našťastie v poslednej chvíli preliezli Gorg so Šátorom, ktorý vyčistili aj zbytok bane od zostávajúcich skřetov a šialeného skřeta na mieste bez väčších problémov zabili. Boj to bol úspešný hoc chvíľami hrozilo, že niektorý zo skřetov utečie a väčšie problémy družine nespôsobil.
Hneď na to cielene a systematicky pozbierali všetky mŕtvoly, vyzliekli ich a smradľavé veci skřetov nahádzali na kopu. Zviazali a priniesli do tábora omráčeného skřeta z chodby. Po nahádzaní skřetích tiel do vody, ktorá okamžite začala vrieť pohybom a hostinou pod hladinou, začali prehľadávať smradľavé skřetie odevy. U jedného zo skřetích veliteľov našli železný kľúč a špinavú mapu baní. V ostatných veciach však okrem zlatiek a piatich zvláštnych lektvarov nenašli vôbec nič zaujímavé. Skřet sa medzitým trochu prebral a Sekus začal s výsluchom zajatca. Ostatní zatiaľ opodiaľ filtrovali vodu a strážili, no zo skřeta nespustili zrak ani na okamih. Sekus sa v úvode dozvedel, že skřeti boli na prieskume jaskyne, ktorá sa vykonávala pravidelne vždy po napustení baní plynom a vykonávali ju vždy 3 skupiny skřetov systematicky baňu za baňou. Tieto skupiny sa aj vzájomne informovali o výsledkoch prieskumu a vzájomne si pomáhali a istili sa hoc to nikdy nebolo treba pretože bane boli po naplnení vražedným plynom prakticky úplne bez života s len tu a tam sa povaľujúcou mŕtvou krysou či obrovskou stonožkou stuhnutou v predsmrtnom kŕči. Skřet však bol dosť odbojný a inteligentný a po dramatickom úvode, na ktorom si dal záležať, sa odmlčal a nebol ochotný povedať ďalej ani slovo. xO2 mu musel odfakliť dva prsty aby sa vôbec aspoň trochu pohli ďalej s výsluchom. Kysličník v takýchto chvíľach často plnil úlohu družinového kata. Ťažko povdať či dobrovoľne alebo nedobrovoľne. Z ďalších slov skřeta, ktorý sa pomaly rozhovoril vyplynulo, že otrokov na dolovanie v baniach získavajú vládci podzemia prepadom lodí medzi Vtáčím kráľovstvom a Helfiou, pričom vysvitlo, že jednu loď prepadnú zhruba tak raz za 7-10 dní. Skřeti boli zjavne len tupá živá sila na špinavú prácu a kontrolu otrokov. Velili im mocní šéfovia, samotný skřet videl len jedného z nich a len niekoľko krát, no členovia jeho tlupy pobití družinou ich videli viacej, takže ich bolo určite niekoľko a nie len jeden. S nimi v podzemí žili ešte aj bieli kudůci ako remeselnici a bieli barbari ako kuchári a občasní bojovníci. Šéfov chránili mocní sarkoni, no zdalo sa, že tých sa skřet bojí viacej ako šéfov. Šéfovia bolo zjavne imaginárne ďaleko zato sarkoni boli očividne bolestivo blízko. Družina páčila zo skřeta informácie o tom či existuje z podzemia vôbec nejaký východ a kde sa vlastne všetci nachádzajú. Skřet váhavo potvrdil správu havrana, ktorý videl ako morskí skřeti zostupujú nekonečným schodiskom v osamelej neveľkej skale uprostred mora. V skale viedlo schodisko nadol do rozľahlých priestorov pod morským dnom. Skřet potom dodal, že druhý východ z obývanej časti podzemia viedol ďalej do ešte väčšej hĺbky, neznámo kam na zhruba opačnej strane od vchodu do podzemia. Na ďalšie a ďalšie otázky skřet odvetil, že bieli kudůci aj barbari boli v podzemí odjakživa. Veľmi zaujímavé bolo, že skřet sa celú dobu so Sekusom dorozumieval lámanou Ahmarštinou. Viac sa však už od skřeta vydolovať nepodarilo a kúzelník pochyboval, že ďalší výsluch má vôbec nejaký zmysel. Skřetovi zaviazali ústa a zasadli ku bojovej porade o tom čo ďalej.
Debatovali a vadili sa pomerne dlho. Keď si uvedomili koľko času prešlo ostali zarazení, že sa ešte stále nič v baniach nedialo. Bolo to veľmi podozrivé, keďže skřet tvrdili, že skupiny boli tri a vzájomne sa istili a rozprášenie jednej skupiny muselo byť už dávno podozrivé tým zvyšným dvom. Netrvalo však dlho a skutočne priletel strážiaci Krakorec späť s tým, že v chodbách baní znovu cítiť rovnaký štipľavý dym. Bolo zjavné, že začal ďalší nový utok plynom! Družina spravila krátku poradu kde najprv rozhodli, že skřetovi dajú na výber či chce byť zahubený plynom alebo ich rukou. Vybral si po chvíli váhania prekvapujúco radšej plyn. Gorg ho teda päsťou rázne uspal a prehodil ho cez otvor späť do bane načo družina rýchlo pokročila k ďalšej téme, ktorou bol ďalší postup. Pri hlasovaní vyhral aktívny prístup a tak začali hľadať riešenie ako sa zo zložitej situácie vlastne dostať. Nakoniec ho práve včas našli a šli rovno na vec.
Postupne sa všetci naši družiníci zmenšili Lektvarom zmenšovaní a Šátor ich postupne všetkých napchal do vaku beztiaže. Hneď na to si nasadil na tvár masku, bol už najvyšší čas pretože už začínal cítiť jemný závan smradu vražedného plynu a rýchlym behom za 50 kôl prebehol asi 4 míle podzemných baní s lucernou v jednej ruke. Bežal von z baní do obývanej časti podzemia. Pomalým stúpaním na konci sa dlhou chodbou dostal asi 100 sáhov pred prvú mrežu, ktorá oddeľovala bane od obydlí, keď vtom začul akýsi neznámy hluk. Začal radšej načúvať aby nevletel do nejakého prúseru a po chvíli sústredenia začul veľkú skupinu skřetov ako sa baví pri čakaní pred mrežou kam sa tiež vybehli schovať pred vražedným plynom. Toto trošku komplikovalo ďalší dohodnutý a naplánovaný postup. Trochu zaimprovizoval a nakoniec Krakorec teleportoval Šátora a seba do predposledného skladu netriedeného tovaru, čo bolo viacmenej na hranici kam ho havran z daného miesta mohol vôbec svojimi schopnosťami dostať.
Tam hneď vybral Šátor družiníkov z vaku na podlahu miestnosti z polovice zapratanej nahádzanými vecami. Družiníci vysokí asi len 10 coulov prebehli rýchlo k mreži a zvedavo vykukli von, zatial čo Šátor už začal horúčkovito prehľadávať povrch kopy s výrazne stlmenou lucernou. Skúšal či nenájde chýbajúce časti vybavenia už v prvej miestnosti. Usmialo sa na neho veľké šťastie a našiel dokonca svoj štít a xO2 zbroj. Začínalo to dobre. To už však naši družiníci podesene utekali od mreže späť, keďže začuli piskot niekoľkých krýs, ktoré sa onedlho skutočne zastavili pred mrežou a po nakuknutí dnu cupitali radšej ďalej po svojom. V takejto veľkosti to boli pre malé postavy smrteľní nepriatelia. xO2 si však na preoblečenie zo smradľavej skřetej zbroje, ktorú si zobral od nejakého nešťastníka, musel ešte chvíľu počkať keďže bol stále zmenšený. Šátor ich všetkých pre istotu vložil späť do vaku beztiaže pre prípad, aby niektorého z nich nezožral niektorý z hlodavcov v skladoch. Hneď potom ešte raz rýchlo prehliadol povrch kopy kde hľadal ďalšie veci z družinnej výbavy, no tušil, že také šťastie ako prvý krát už mať nebude. Po pol hodine skutočne márneho hľadania to však vzdal lebo musel vybrať družiníkov z pytla beztiaže aby ho zväčšením sa úplne nezničili. Krakorec medzitým celý čas vytrvalo strážil. Cenný čas rýchlo bežal, no družina sa však po skompletizovaní začala vadiť ako ďalej. xO2 a Šátor sa totiž chceli rozdeliť a tak prebehla hádka o tom ako ďalej postupovať v prieskume mrežami pozatváraných skladov. Nakoniec po zvážení všetkých za a proti vyhrala verzia s nedelením družiny, pretože ako uzavrel veliteľ Gorg, výrazne by sa oslabila jej akcieschopnosťa sila.
Havran odletel na križovatku chodieb kde mal za úlohu strážiť vstup do skladov a hlásiť každý podozrivý pohyb smerom ku nim. Po ceste si všimol, že aj v ostatných celách skladiska bola za mrežami úplná tma. To im hralo do karát, pretože pri plánovanom hľadaní vecí v skladoch sa v tme mohli lepšie schovať v prípade nečakanej návštevy. Havran si však tiež všimol, že v oblasti cvičiska aj smerom ku kuchyni bolo akési podozrivé ticho. Aký taký šramot a známky života sa ozývali len z opačnej chodby ako bola kuchyňa. Sekus všetko pošepky referoval ostatným. "Musíme to tu prehľadať! Musím si nájsť brnenie" zahučal nervózne Gorg, ako vždy, keď sa bál, že ho boj zastihne nepripraveného, čo však bolo v jeho prípade takmer vždy. xO2, hneď ako začul, že v dvoch chodbách skladov je kľud, navrhol aby to všetko čo najrýchlejšie prehliadli a bez ďalšieho zdržiavania zdúchli. Alchymista mal akýsi podvedomý rešpekt z obydlí, kde tušil sídlo mocného protivníka. Šátor tiež znervóznel, že nikde naokolo nie sú vidno žiadni skřeti, mal podobný pocit ako alchymista. xO2, tušiac problémy a čím ďalej tým viac nervózny z pomalosti jednania, nasrdene hundral, že on to celý čas hovoril, aby sa nezdržovali hádaním a radšej nech rýchlo hľadajú. Nechcel sa nechať prekvapiť. Šátor navrhol rovno prehliadnuť zatvorené, zapascované miestnosti v chodbách kde tušili veľké klenoty a kde podľa neho určite ležali aj najcennejšie veci. Gorg a xO2 však boli striktne proti tomu. Podľa nich bez vybavenia by podobná akcia kľudne mohla zalarmovať hliadku a celé podzemie by sa dalo do pohybu, kým oni by boli stále bez vybavenia. Ako sa neskôr ukázalo, ich úvaha až tak ďaleko od pravdy nebola. "Šátore, tady máš tuhletu svou kopu a hledej!" naštvaný xO2 už na nič nečakal, ukázal rukou kde má hraničiar začať hľadať a sám začal snoriť na svojom úseku. Nerozhodnosť sa zdala byť zlomená a prakticky ihneď sa pripojili aj ostatní členovia družiny, hoc Šátor veľmi neochotne. Sekus našiel na rovnakej kope, v sklade kde stale trčali, Gorgovu výbornú dyku od Zeda a pár ďalších, už horších, ktoré tiež patrili válečníkovi. Gorg so šťastím našiel plášť patriaci Sekusovi. Šátor už nenašiel tradične nič z majetku družiny, ked kopu uť prehladol vlastne už tretí krát. xO2 našiel Sekusov starý armádny náhrdelník, ktorý mu hneď aj vrátil. Havran náhle hlásil, že sa musí schovať späť hlbšie do chodby lebo chodbou prebiehali dve skřetie stráže. Bežali najprv smerom ku kuchyni a o krátku chvíľu hneď späť. Čo sa dialo však operenec netušil. V družine sa spustila opäť ďalšia hádka o to či hľadať ešte stále v tejto miestnosti alebo sa už posunúť do ďalšej. Bolo jasné, že sem sa už asi ťažko vrátia a keď tu teda niečo nechali, už to asi nikdy neuvidia čo niektorý družiníci tradične ťažko niesli. Čas rýchlo bežal a ďalšia hádka stále trvala...
++ pridat po boj v chodbe do bani++
Po dlhej a zložitej debate, keď sa na ňu museli zviditeľniť aby netrvala ešte dlhšie, sa zhodli, že otrokov nechajú prejsť a sami sa prerúbu cez skupinu skřetov. Tých však šlo hore chodbou asi 150 keďže kompletne vyprázdňovali bane pre ich úplné vyčistenie. Magická sieť stále nezmizla a pomaly sadala nad našich družiníkov ako referoval situáciu sledujúci xO2. To ich znervózňovalo stále viac a nútilo ich to konať. Celý boj spustil Šátor svojim špeciálnym šípom s detonačným účinkom, ktorý roztrhal na drobné kúsky nešťastného prvého skřeta, no výbušný šíp zďaleka nenarobil takú veľkú paseku ako každý, hlavne hraničiar, čakal. Sekus ho nasledoval Ohnivou guľou do stredu postupujúcich skřetov, ktorí po tomto dvojitom prekvapujúcom údere ostali ako obarení. Aby toho nebolo málo a zmätok bol ešte väčší, vletel do predných radov Gorg a začal kosiť skřetov Gurtekovou sekerou sťa plné klasy suchého obilia. Kým sa skřeti stihli spamätať, cez dva tucty ich už ležal pobitých na podlahe chodby. Havran preletel nad skupinou skřetov popod strop chodby a informoval Sekusa o dvoch bielych barbaroch stojacich zhruba v zadnej tretine skřetieho voja.
Hneď potom zacítil Gorg a Šátor, ktorí tvorili obranu družiny, silný mentálny úder a zo životných síl im náhle citeľne ubudlo, pričom im z nosa začal vytekať pramienok čerstvej krvi. Zmätene a zdesene sa pozreli na seba. Šátora zachvátila panika. Ďalší podobný útok ho mohol vyradiť a tretí úder zabiť. Ešte nikdy nič podobné nezažil na vlastnej koži hoc podobných úderov už sám niekoľko rozdal. xO2 strážiaci chrbát družiny smerom k prázdnej chodbe, ktorou odišli otroci, v nej zbadal nejaký pohyb. Objavil sa akýsi tieň a alchymista chvíľu váhal, nevediac kto to je. Možno sa vracal späť nejaký otrok. Zablyslo sa a do xO2 vpálili neomylne tri modré blesky. Neváhajúc už ďalej ani sekundu po ňom xO2 vystrelil šipku. Vyzeralo to, že tieňom je asi nejaký kúzelník. Na diaľku však nevyzeral byť biely, ale skôr z povrchu. Situácia sa stále viac a viac zamotávala. xO2 netušil, kto neznámy je, no pálil po ňom ostošesť niekoľkokrát svojou kušou. Okrem jedného razu však všetko minul a začalo mu prituhovať. Sekus medzitým rýchlo teleportoval Gorga za druhého barbara aby válečník eliminoval hrozbu, ktorá ich mohla, ak by sa útok zopakoval viac krát, zdecimovať. Gorg zaútočil na barbara, no napriek tomu, že ho prekvapil a sek viedol so svojou bezchybnou sekerou zo zadu, ho prakticky len škrabol. Gorg dúfal, že si teraz len vyberá svoj podiel smoly, pretože ak bol barbar skutočne taký neuveriteľne odolný, nikdy ho neporazí. A bolo jasné, že ho musí dostať čo najskôr. Bol sám v húfe skřetov a bojoval s veľmi nebezpečným barbarom o ktorom vedel, že ak ho nechá voľne konať, niekto z družiny padne. Nelenil teda a ťal barbara druhý raz len čo mu sily stačili. Barbar však bol bojovník onakvejšej sorty s húževnatým korienkom a po vytiahnutí meča dokázal, že ním vládne majstrovsky pretože dorúbal Gorga poriadne. Šátor medzičasom kryl Sekusa od skřetov a nervózne celý čas striehol či sa mentálny úder zopakuje.
Situácia nebola veľmi ružová a visela na tenkej nitke toho čo družina vymyslí respektíve či bude mať šťastie. Veľa času však na vymýšľanie nebolo. Skřeti, ktorí vydesene odbehli z konca voja späť do baní, keď sa medzi nich teleportoval Gorg, sa pomaly trúsili späť pre narastajúcu koncentráciu štipľavého plynu s ktorým už aj družina mala svoje skúsenosti. Späť do baní sa bez premyslenia určite nedalo a všetci skřeti idúci z baní sa budú určite tlačiť čím ďalej tým viac hore, tak ako bude koncentrácia plynu narastať, rovno smerom ku zvyšku družiny. Gorg bol už dosekaný až strach a vôbec to s ním nevyzeralo dobre. Pár dobrých rán schytal síce aj barbar, no ako to celé skončí nebolo vôbec jasné. Neznámy kúzelník s ktorým bojoval xO2 nakoniec padol pod salvou jeho šipiek. Vzhľadom na stále zostávajúcu masu skřetov, a dochádzajúce sily, sa rozhodla družina radšej ustúpiť z boja kým sa to ešte dalo. Plán znel teleportovať sa za skřetov a utiecť smerom do baní hoc plných smrtiaceho pokyn plynu. Potom čo Sekusovi jedno kúzlo na zrýchlenie nevyšlo, sa mu konečne podarilo teleportovať Šátora asi 20 sáhov za chrbát posledných skřetov. Tým sa plán úteku boja spustil. xO2 medzitým držal obranu pred skřetmi, ktorí sa cez hromady mŕtvol svojich druhov drali našťastie len veľmi pomaly. Sekus zobral do ruky vedľa ležiacu tornu a preteleportoval sa preč. Havran hneď potom teleportoval xO2 a preletel sám pod stropom chodby. Jedna torna plná pokladov tam však stále ešte zostala pretože nebolo nikoho, kto by ju mohol zobrať.
Gorgovi sa konečne podarilo doraziť nebezpečného bieleho barbara a zvyšní skřeti ufujazdili preč len čo sa im uvoľnila cesta vpred, ktorú predtým blokovala družina, berúc našťastie so sebou aj druhého bieleho barbara, ktorý mal čo robiť aby ho masa zblbnutých morských skřetov neudupala. Po krátkej chvíli sa chodba vyprázdnila a družina sa mohla opatrne vrátiť späť hore chodbou na bojisko. Bolo však jasné, že veľa času nemali, pretože sa každú chvíľu mohol niekto vrátiť. V krátkom čase preskúmali mŕtvoly skřetov, bieleho barbara a kúzelníka, keďže tušili, že skřeti sa čoskoro vrátia a určite nebudú sami. Šátor rýchlo šacujúc skřetov našiel niekoľko fľašiek podobnej farby ako bol "antifosgén" objavený už predtým vo výbave niektorých pobitých skřetov. xO2 medzitým prakticky jedným pohľadom zistil, že neznámy kúzelník, ktorého zasypal šipkami, na sebe nemal prakticky vôbec nič a navyše vyzeral akoby už bol po smrti dávno pred prvou xO2 šipkou. Sekus pokrútil odmietavo hlavou a lakonicky okomentoval, že mŕtvola bude asi niekto, kto bol pôvodne najskôr pod kontrolou mága. Podľa jeho slov bol najvyšší čas vypadnúť rýchlo preč, nech je to hocikam, no hlavne ďaleko z miesta činu. Gorg strážil a Sekus popri tom narýchlo prehliadol barbara pričom u neho našiel ďalší "antifosgén" pod brnením. Pravú ruku mal obsypanú 5 prsteňmi. Gorg neváhal, schytil sekeru, a jedným ráznym sekom odťal pre krátkosť času barbarovi rovno všetkých 5 prstov naraz. Odťaté krvavé prsty hodil hneď do vaku.
Po zhodnotení situácie sa podľa dohodnutého plánu rozbehli dole do baní. Najprv do bane na zlato a potom do bane na železo. xO2 musel šprintovať keďže bol zďaleka najpomalší. Prebehli takto asi dve míle podzemím, keď sa ocitli pred miestom kam Gorg, svojho času pri náhodnom objavení prievalu nejakým baníkom, aj na pár chvíľ vošiel aby prieval preskúmal. Bolo šťastím, že ho medzitým nikto nezatĺkol doskami. Asi 20 sáhov pred puklinou ležal mŕtvy otrok. Evidentne nestihol utiecť pri poslednom čistení baní plynom. Družina na nič nečakala a rýchlo vliezla do pukliny. Sekus sa zasekol v jej vchode a poriadne dodriapaného ho vtiahli Šátor s Gorgom nakoniec dnu a chvíľu odpočívali lebo kúzelník bol od predchádzajúceho behu chodbami úplne odrovnaný. Načúvali a strážili, lebo hlbšie do pukliny nestihli vojsť a či im niekto nie je v pätách nikto nevedel.
Keď sa ako tak spamätali, prešli asi 20-25 sáhov pomerne prejditeľného terénu až sa všetci ocitli v úzkej, asi 2 sáhy vysokej a len 50 coulov širokej šošovkovitej chodbe. Bolo treba sa zapierať do bokov chodby rukami aj nohami aby sa dalo vôbec ísť dopredu. Hlavne Sekus s tým mal veľmi veľké problémy a nebyť háku tak by asi ani nemohol postupovať ďalej. Už aj tak sa každú chvíľu podšmykol na vlhkej stene. Po asi 200 sáhoch, ktoré išli nekonečné asi 2 hodiny, sa nakoniec dostali do niečoho čo aspoň trochu pripomínalo miestnosť. Malo to cca 20x30x15 sáhov a bola to skôr dutina plná rôzne veľkých kameňov a balvanov. Tu sa znavene zložili hneď z úvodu, no hneď na to ako torny s pokladmi položili na kameň, rozpadli sa na drobné kúsky a poklady sa všetky rozsypali dookola. Časť z nich zapadla niekam, kde ich už nenašli a ostali tam už asi navždy. xO2 zistil, že magická sieť sa zatiaľ stále neobjavila a vyzeralo to, že jej moc ich už asi opustila. Alchymista nakukol s obavou do batohu a našiel v helme, v ktorej bývala, ležať svoju žabu hore bruchom. Spustil nárek a plač ako domorodci pri oplakávaní svojich mŕtvych. Sekus s Gorgom sa zatiaľ dali do zisťovania príčin rozpadnutia torien, keď ešte predtým si Gorg zobral fakľu a obehol urobiť hrubý prieskum dutiny v ktorej sa nachádzali. Objavil ďalšie dve pukliny /oproti tej ktorou vošli a vpravo/, pričom z užšej z nich fúkal pomerne silný prievan. Zo širšej tiež síce ťahalo, no o poznanie menej.
Sekusa napadlo či neexistuje nejaký tvor, ktorý robí podobné podivné veci a skutočne objavil v knihe príšer popis tvora, ktorý sa volal Kožožrout obecný a žral okrem iného kožu všetkého mysliteľného druhu vrátane torien. Kniha tiež uvádzala, že tvor to bol veľmi malý a na omak teplý, nijak nebezpečný, no nesmierne otravný. Asi ako vši, ktorých sa nedá zbaviť. Šátor vyzval Gorga aby sa na poklady pozrel, no válečník sa zatváril na hraničiara úplne nechápavo a pokrútil hlavou. Sekus teda trpezlivo vysvetlil Gorgovi, že keby sa na to v tme pozrel možno by niečo našiel keďže tvor vydáva teplo. Tak zhasli fakľu a svetlo pri ktorom Šátor chystal z odseknutých prstov drobné poživatiny pre alchymistovu žabu /jeden však spiekol a príšerný smrad sa začal šíriť všetkými smermi dutinou/. Hraničiarovi sa predtým totiž podarilo privolať svoju bohyňu Lesanu vďaka mocnému kúzlu na zvitku, ktorý dostal Šátor kedysi veľmi dávno pre prípad, že by sa ocitol v nepríjemnostiach. Lesana len nad mrhaním kúzla pokývala nesúhlasne hlavou a zmizla, na čo sa po chvíli objavila hlava Vesny a tá sa, pre zmenu nechápavo pokyvujúc hlavou nad xO2, usmiala a vdýchla do žaby nový život. Keďže však žaba bola príšerne hladná po prestátej skúsenosti, bolo treba ju nejako nasýtiť. Hmyz v relatívne suchej jakyni nebol a tak sa o to staral Šátor so svojim kuchárskym umením respektíve jeho náhradou. xO2 skúšal určovať povahu prsteňov a náhrdelníka od zabitého bieleho barbara, no bez žaby sa mu to vôbec nedarilo a len míňal drahocenný čas. Gorg medzitým pochopil čo po ňom Sekus chce a tak čumel do tmy na poklady a pripadal si ako blbec, keďže netušil čo vlastne hľadá. xO2 napadlo, že by nebolo od veci nakŕmiť kožožroutmi žabu, no mal obavu aby ju tými malými potvorami rovno neotrávil. Gorg chvíľu márne čumel do tmy, keď náhle sa mu rozšírili oči úžasom a ukázal prstom na 9 teplých bodov ležiacich v hromade pokladov. Čosi ho napadlo a tak k jednému z nich zobral a položil opatrne žabu. Hneď na to družina pre čosi iné opätovne na žabu zabudla a po chvíli na mieste už žaba nebola! Asi mala pocit, že žrať kožožroutov nie je až tak dobrý nápad. Strhla sa znova panika. Po chvíli hľadania sa žabu našťastie podarilo nájsť a xO2 ju, ako oko v hlave opatrujúc, dal späť Šátorovi nech jej len ďalej pečie tie smradľavé ufaklené prsty. Hraničiar len neveriacky krútil hlavou. Nechápal ako mohol byť taký hlúpy a použiť taký vzácny zvitok ma pomoc takému blbovi. Gorg pokrčil ramenami nešťastný z toho, že jeho dobrý nápad nikto nepochopil a zozbieral všetky teplé body, ktoré vedel nájsť, načo ich zozbierané položil na kameň. Po chvíli handrkovania sa, keď xO2 a Šátor boli výrazne proti, ich Gorg nakoniec popučil plochou časťou čepele sekery, pričom tieto sa zmenili na malé ružové kvapky, ktoré sa mihom vyparili do vzduchu.
Strážiaci Sekus zacítil, po upozornení havrana, nejaký neznámy smrad. Pripomínalo to pach po jeho Ohnivej strele a smrad vanul z puklinovej chodby, ktorou pred chvíľou dorazili na miesto kde sa zložili. Strhla sa okamžite debata čo robiť ďalej, pričom časť družiny chcela hneď radšej zdrhnúť preč. Chodbou sa však nikto neblížil. Šátor navrhol aby sa do pukliny vzpriečili kamene, no na jeho nápad sa hneď zabudlo pretože Gorg si medzitým zase všimol, že sa v jaskyni nejak ochladilo. Hneď na to si to všimli aj ostatní a začali okolo seba podozrievavo hľadať dôvod. Príčinou bola z ničoho nič sa objaviaca voda, ktorá už siahala asi 5 coulov nad rozsypané zlatky z torien vyžratých kožožroutmi. Začala ďalšia horúčkovitá debata čo dalej, lebo bolo zrejmé, že na tomto mieste predsa len zostať nemôžu. Šátor chcel aby Gorg, ako najodolnejší, okúsil čo je tá voda zač, no xO2 ich zastavil, pohoršene krútiaci hlavou, s tým, že na takéto veci treba ísť predsa profesionálne a vytiahol lakmusový papierik. Jeho rozbor ukázal, že voda je čistá morská voda z otvoreného oceánu. Gorg so Šátorom boli hneď vyslaní aby obhliadli jaskyňu opäť a našli zdroj odkiaľ voda priteká. xO2 so Sekusom dostali medzitým za úlohu zozbierať rozsypané poklady a xO2 veci.
K tomuto všetkému sa navyše u Šátora začali objavovať prvé príznaky jeho rozvíjajúcej sa klaustrofóbie. Bol zmätený, často sa opakoval a neustále sa donekonečna dožadoval nejakých informácií aj potom čo už všetky dostal. Stále si čosi overoval, hmkal, pričom sa čoraz podozrievavejšie pozeral raz na Sekusa a raz Gorga. Naplno sa však jeho klaustrofóbia rozvinula až o niekoľko hodín neskôr a keďže toto bol jeho prvý atak, nešťastný hraničiar netušil, že sa s ním deje čosi zvláštne. Ostatní boli tak zaujatí tým čo sa dialo, že si viac menej nič nevšimli. Okrem kúzelníka, ktorý sa na chvíľu zvláštne pozrel na Šátora, no potom len potriasol hlavou a šiel radšej baliť veci. A to smoliarsky hraničiar ešte netušil, že klaustrofóbia je kombinovaná s niečím ešte horším, neznámym.
Gorg so Šátorom teda preskúmali opäť puklinu vychádzajúcu z ich jaskyne, priblizne oproti ich vchodu. Bola to úzka štrbina asi 20 coulov v maxime šírky a na výšku asi 1 sáh dlhá. Dul z nej príšerný prievan a po dne prúdila dovnútra čerstvá voda. Tá tade pri poslednom Gorgovom prieskume určite netiekla. Šátor s Gorgom teda určili odkiaľ voda priteká dnu a vydali sa do ďalšieho kúta jaskyne kde ústila ďalšia, asi 50 coulov široká a 1,3 sáhu vysoká, puklina, ktorá bola úplne suchá a dul z nej o niečo slabší prievan ako z tej predošlej. Vrátili sa so správami späť k zvyšku družiny, pričom im nad hlavou celý čas krúžil hliadkujúci havran, istiaci im chrbát a vyhýbajúci sa nerovnému stropu. Gorg si medzitým všimol, že vody opäť trochu pribudlo. Veci už boli zbalené a tak sa rozhodli sa už ďalej nezdržiavať sa a vliezť rovno do druhej, suchej, väčšej pukliny.
Postupovali však veľmi pomaly. Stále sa museli pridržiavať pretože sa šmýkali a rozpätím rúk a nôh museli udržiavať stabilitu a orientáciu v pukline čo bolo veľmi náročné hlavne pre Sekusa. Puklina miestami nemala žiadne dno a tak sa ako povrazolezci len zasekávali v najužšom mieste pukliny, ktorej dno nevideli a mohlo viesť do netušených hĺbok, čo im neustále dokazoval kde tu medzi nohy prepadnutý kamienok, ktorého cinknutie už väčšinou nezačuli. Ešte šťastie, že sa tam nikto prepadnúť nevedel, no príjemný pocit nikto z nich nemal. Šátor musel ist navyše prakticky štvornožky keďže bol najmohutnejši a najvyšší. Po asi hodine zdĺhavého pochodu, keď prešli zhruba 100 sáhov v nehostinnom prostredí, Gorg idúci prvý, odrazu zastavil a začal strašne nadávať a hundrať. Zaútočila na neho totiž z ničoho nič nejaká modrastá 2 sáhy veľká jašterica. Gobloch, známy im už z čistenia podzemných stôk v meste Chufa. Veľmi zle trpaslíka pokúsala rovno do tváre. Gorg, na pokraji so silami a s tvárou plnou krvi, kedy len jeho veľká odolnosť ho zachránila od omdletia, striedavo nadávajúc ako barbarský žoldnier a striedavo pľujúc chuchvalce zrazenej krvi, bol nakoniec havranom radšej teleportovaný do bezpečia za Šátora, ktorý šiel štvornožky ako posledný. Medzitým však na goblocha zaútočila pazúrmi zúfalá mačka a po úspešnom vyškrabaní jedného oka sa gobloch, podobne rýchlo ako sa objavil, aj vyparil, cupitajúc ľahúčko prísavkovitými nôžkami po šikmých stenách pukliny kamsi do tmy. Šátor rýchlo zoslal na Gorga uzdravovacie kúzlo z posledného svojho zvitku a s xO2 na čele išla družina po chvíli úzkou puklinou ďalej. Tak či tak sa nič iné vlastne robiť nedalo.
Po ďalších 150 sáhoch prišli k trojitému vetveniu pukliny, pričom všetky tri sa ďalej už len zužovali. Samotná križovatka však bola aspoň akým takým dočasným rozšírením. Nahor z nej šiel komín len asi 15 coulov široký, bez prievanu. Puklina vpravo stúpala, bola suchá, s pomerne silným prievanom a maximálnou šírkou 30 a výškou 120 coulov. Puklina vľavo naproti tomu pomaly klesala, bola vlhkejšia, mala šírku 40 a výšku asi 100 coulov. Prievan z nej bol citeľne slabší. Medzičasom už však vsetci z družiny, okrem xO2, boli na kolenách. Gorg sa držal stien, striedavo zatváral a otváral oči, Sekus kľačal a spotený nervózne predýchaval svoj strach. Najhoršie na tom však bol Šátor, ktorý si jednou spotenou rukou držal brucho, druhou sa opieral o stenu pukliny a nohy mal vklinene v úzkej štrbine vedúcej do neznámych hlbín pod ním. Opakovane, ohnutý v chrbte, zvracal a zvratky pomaly mizli kdesi v tme pod ním s tichým zvukom kvapkania. Všetci traja dostali pomerne silný klaustrofobický záchvat zo stále sa zužujúceho priestoru. Ďalej sa ísť nikam nedalo. U Gorga a Sekusa záchvat síce po asi smene prešiel, no Šátor, aj vzhľadom na svoju veľkosť, obišiel zle a súvisle asi pol hodinu bľabotal úplné nezmysly, ktorým nikto nerozumel. Gorg sa ho snažil ukľudniť po svojom spomienkami na krčmu a vonkajší svet, ale snaživými pripomienkami xO2 sa Šátorovi stále vracal späť úzky a stiesnený svet jaskynných puklín v ktorom putovali. Zúfalý, špinavý hraničiar sa za každú možnú cenu snažil pretlačiť cez posledného Gorga von z križovatky, a ďalej späť do jaskyne z ktorej vyrazili, no ten ho za žiadnu cenu nechcel pustiť späť a tak nakoniec Šátor len skrčene stál, opretý o stenu, trýznivo kvílil a trieskal si hlavu o skalu kým sa mu na nej neobjavila prvá krv. Bol na neho žalostný pohľad. Po notnej chvíli sa však našťastie aspoň trochu ukľudnil a len ojedinelé poznámky typu, dva stromy ako o šírka chodby, svedčili o prekonanom ťažkom záchvate.
Prebehla porada čo ďalej. Situácia nebola ružová, očividná cesta dopredu nebola, pomalú cestu späť sa nikomu znova absolvovať nechcelo a nikto netušil ako to ďalej bude vyzerať s mohutným hraničiarom. Havran odskackal smerom do pravej užšej stúpajúcej pukliny na prieskum. Preskúmal asi 50 sáhov, keď sa vrátil späť hlásiac, že puklina je stále rovnako úzka a vôbec sa nerozširuje. Do širšej sa dohodli poslať xO2 ako najmenšieho, načo sa xO2, neveľmi nadšený, vyzliekol len do bedernej rúšky, ktorú nosil pod brnením a zasunúc si za ňu teleportačný zvitok sa s havranom na hlave vybral preskúmať druhú, 40 coulov širokú, puklinu do ktorej sa však ledva zmestil. V jednej ruke lucerna, druhou sa pridržiaval šikmej steny. Prešiel takto asi 150 sáhov za zhruba 1 a pol hodiny, no keď okrem výraznejšie vlhkosti na nič zaujímavé nenatrafil a pomaly mu už končil olej, otočil sa na cestu späť. To však sa už hraničiar otriasol natoľko, že sa rozhodol preskúmať zvislý, asi 15 coulov široký, veľmi dlhý komín zapáleným šípom, ktorý dostal do pohybu svojou telekinetickou schopnosťou. Obalený a zapálený šíp sa pomaly stúpajúc vydal na svoju prieskumnú cestu. Gorg rýchlo strčil hlavu do úzkeho komína a sledoval jeho dráhu. Po asi 50 sáhoch postupu sa svetlo zrazu stratilo a Šátor nadľudským úsilím dosiahol asi 250 sáhovovú výšku, keď zrazu už nemohol ďalej. Nedalo sa to potvrdiť, no komín sa asi prudko stáčal a šíp sa tade nedal pohnúť ďalej. Unavený Šátor pokrútil odmietavo hlavou a nakoniec šíp nechal tak ako je v komíne. Späť už nespadol. Medzičasom sa po tme vrátil xO2 z prieskumu, ktorému už dávno došiel olej v lucerne, a poreferoval čo videl, aj keď družiníci to už počuli od Sekusa, keďže havran bol vyslaný s alchymistom ako jeho krytie. Podľa jeho slov okrem vlhkejšej chodby nič iné dôležité nenašiel. Šátor s Gorgom ho oboznámili so Šátorovým neúspešným telekinetickým pokusom.
Prebehla ďalšia, pomerne depresívna, debata čo ďalej. Nakoniec sa dohodli, že ďalšia cesta úzkymi štrbinami je nereálna, aj s ohľadom na hraničiara. Rozhodli, že sa vrátia späť, ešte predtým sa však rozhodli využiť relatívny kľud a vyspať sa. V pukline ktorou prišli, v smere ku križovatke nahromadili pyramídu z batohov a vecí aby puklinu upchali, kvôli goblochom a inej hávedi, ktorá by ich mohla napadnúť z nepreskúmamých chodieb. Smer, ktorým prišli si nechali otvorený ako možnú únikovú chodbu. Najprv strážil klasicky Gorg, ktorý sem tam aj načúval. Dva krát dokonca začul v diaľke, smerom z ktorého prišli, jemné cupitanie jasterčích nôh. Pri výmene hliadok varoval xO2 aby si dal pri stráži pozor pretože tam v tme určite číhajú minimálne goblosi a s tým išiel spať. xO2 síce nezačul nič, ale v polovici hliadky sa skutočne objavil gobloch a zaútočil na na xO2 pripraveného na všetko. Aj tak ho však škaredo dokúsal a ten po ňom v sérii hodil tri krát svoj jed Jablečnú vůni. Keďže prievan fúkal smerom ku goblochovi a xO2 mal šťastie, po troch hodoch sa vyradený gobloch bezmocne metal na dne pukliny priotrávený jedom. xO2 ho okamžite zviazal svojim opaskom a na hlavu mu dal tornu, pričom si ešte nadôvažok na neho pre istotu sadol, aby gobloch, po prebratí sa, neutiekol. Takto dostrážil zvyšok svojej služby, pričom zvyšok družiny počas celého boja kľudne spal ďalej.
Po prebudení Šátora mu hneď ukázal zraneného a zajatého goblocha, načo Šátorovi zasvietili oči ako diamanty a prezerajúc si tvora, ho postupne zviazal. xO2 len prevrátil oči, toto ho nenapadlo. Hraničiarov pohľad sa mu vôbec nepáčil a začal sa zastrájať, že keď ho bude Šátor cvičiť, tak goblocha zabije na jedlo. Gorg prekvapujúco súhlasne pokýval hlavou, pretože im jedlo, podľa neho, už vážne dochádzalo. Touto poznámkou válečník spôsobil, že si každý začal prerátavať zásoby a popri tom zjedli raňajky a dopili prakticky všetku pitnú vodu čo mali. Šátor ešte ako obvykle meditoval. Sekus stále ešte kľudne spal. U neho ten spánok trval vždy nekonečne dlho. Kým na neho čakali, rozprúdila sa medzi ostatnými debata, iniciovaná Gorgom, aby sa radšej vrátili a zajali jedného s vyšších veliteľov baní, načo sa xO2 a Šátor začali pobavene rehotať. Šátor radšej navrhol zopakovať svoj telekinetický pokus so šípom, avšak tentoraz chcel použiť len jeho hrot, keďže podľa jeho prepočtov z informácií, ktoré tvrdil havran, sa mali nachádzať len asi 400-500 sáhov pod hladinou oceánu. Potom si však náhle uvedomil, že to čo sa mu podarilo s telekinézou predtým sa mu už asi nikdy nepodarí a tak len sklamane zvesil ramená a zazeral dookola čo ďalej. Mali to byť takmer ešte dve hodiny kedy sa mal zobudiť Sekus.
Po chvíli sa Šátor oprel ostenu a opäť sa povracal. Toto bolo zvláštne. Klaustrofobický záchvat zjavne nemal. Keď na neho ktosi lepšie posvietil vysvitlo, že pod očami mal výrazné tmavé kruhy a nevyzeral vôbec dobre, stále nejako unavene. Všetko sa nejak ďalej a ďalej komplikovalo. xO2 začal pre neho hľadať nejaký lektvar vo svojej alchymistickej knihe, no nenašiel nič použiteľné okrem zmienky o akomsi Reklovom lektvare. Bol to lektvar, ktorý mal liečiť chorobu z ožiarenia, ktorej prejavy mali veľmi podobné príznaky ako on teraz. Šátorovi nebolo viacej treba. Hneď si to dal do spojitosti s tou desivou magickou bombou oslepujúceho silného svetla, ktoré ho ožiarilo v miestnosti kde zabil neznámeho kúzelníka. Chvíľu zarazene rozmýšľal, no potom sa rozhodol, že aj keď vec síce potrebuje urgentné riešenie, nateraz sa najskôr skúsi porozprávať s goblochom. Možno im mohol pomôcť nájsť cestu von rýchlejšie a potom bude čas riešiť ako jeho problém. Zakúzlil preto a položil jednoduchému tvorovi pár jednoduchých otázok. Gobloch potvrdil z typu odpovedí, že slnko nikdy nevidel a že nájde miesto kade preč za jedlo. To znelo veľmi sľubne. Najprv mu chcel Šátor uviazať na hlavu šatku aby ho spoznal, no potom si uvedomil, že keď gobloch zdrhne, už ho nemusí nikdy nájsť. Tým by celá ich snaha vyšla navnivoč. Rozmýšľal teda čo urobí a ako ho bude prípadne kontrolovať. Gorg medzitým stále strážil, no našťastie nič ďalšie zatiaľ nekomplikovalo situáciu ešte viacej. Sekus stále kľudne spal. Došla im voda.
Vtom Gorg stuhol a zaostril zrak. Na periférii svojho infravidenia totiž zachytil nejaký pohyb akejsi malej postavy. Určite to bol humanoid, nie gobloch. Ten mal minimálnu tepelnú stopu na rozdiel od tohto jasne teplokrvného tvora. Postavil sa, ukázal pred seba a vyzval neznámu teplokrvnú postavu aby zastala a viacej sa nehýbala a súčasne zalarmoval ostatných, okrem stále spiaceho Sekusa. Postava neodpovedala a len ticho postúpila do svetla lucerny, čo samo o sebe bol mimoriadne riskantný ťah. Potom, akoby si uvedomila akému nebezpečenstvu čelí, ticho zakričala "Haló, halóó!". Zvuk sa však puklinou hlasno ozýval a šíril pričom kombináciou rôzne sa vracajúcich ozvien sa zdalo, že neznámy zakričal halo snáď sto krát a chvíľu trvalo kým podivná zmes ozvien odoznela.
To však naši družiníci už dávno nevnímali, pretože neznámeho halo bolo akoby medzi družiníkov hodil bombu. xO2 však okamžite všetkých vyzval nech sa stíšia. Po chvíli nedorozumenia s neznámou postavou stojacou v tme, nakoniec neznámy spustil pomerne dobrou bronštinou. Šátor však vôbec nerozumel a tak mu musel xO2, ktorý bol paradoxne na jeho opačnom konci, prekladať. Neznámy sa predstavil ako Keš, čo Gorga vôbec neobmäkčilo a tvrdo na neho zakričal čo je vlastne zač. Na zoznámenie veľmi zvláštne miesto. xO2 ďalej prekladal Šátorovi, ktorý stále nič z rozhovoru medzi válečníkom a neznámym nerozumel, no keďže Gorg bol pomerne skúpy na slovo a dozadu k družine sa ozýval len sporadicky, vznikla zakrátko pomerne neprehľadná a chaotická situácia. Gorg to však ustál a najnešťastnejší bol Šátor, ktorému musel stále tlmočiť najvzdialenejší xO2, ktorý hraničiarovi polovicu vecí ani nepreložil a čo preložil, preložil po svojom keďže nestíhal. Sekus stále kľudne spal. Keš, ako sa neznámy predstavil, vysvetlil, že hľadá družinu, ktorá uteká a pri tom mláti skřetov, načo xO2 reagoval, že oni nikam neutekajú hoc skřetov skutočne mlátia a vyzval nerozumejúceho Šátora aby sa pozrel Gorgovi cez rameno s kým to tam Gorg vlastne hovorí, pretože xO2 pre zmenu netušil ako neznámy vyzerá. Puklina bola veľmi úzka a tak družiníci nacvakaní v jednej línii si predávali odkazy najprv jedným a potom druhým smerom. Gorg sa Keša na rovinu spýtal čo robí na mieste kde normálne nezazrieš ani vtáčika letáčika a tobôž nie nejakého Keša. xO2 zo zadu stále hučal nech už mu Gorg konečne povie čo sa deje a kto to pred ním vlastne stojí. Medzitým prehodil pár slov zvedavému Šátorovi, že vpredu stojí nejaký Keš. Šátor zase cez rameno videl len na hranicu lucerny. Gorg medzitým vypáčil z Keša, že utiekol z kuchyne. Šátor povedal Gorgovi nech uhne, že bude po neznámom strieľať, čo bola v úzkom priestore skôr vyhrážka ako reálna hrozba, no Gorg sa mu napriek tomu neuhol a odbil ho slovami, že zatiaľ ešte určite netreba. Zozadu na Gorga pre zmenu zahučal ešte xO2 nech si dá pozor.
Gorg zachytil ako sa neznámy počas rozhovoru v tme snaží pomaličky zakrádať bokom steny vytvalo dopredu. V úzkej pukline to však bol od neznámeho značne iluzórny, a vzhľadom na celkovú situáciu aj pomerne nebezpečný pokus. Šátor sa opakovane vyzvedal čo sa deje a či nemá radšej neznámeho zložiť výstrelom z luku, načo Gorg len rýchlo zabrblal, nech ešte počká, že to stále nie je treba. Do toho povzbudzujúco xO2 opäť zakričal nech si Gorg dáva pozor, že ho Šátor istí lukom, že to celé môže byť pasca. Nadôvažok otcovsky prehodil na adresu válečníka či má v ruke Gurteka, družiníkmi svojpomocne premenovaného na Gutreka, čo je meno slávnej Gorgovej sekery získanej v Dagote. Gorg ho ukľudnil, že Keš je malý, sekeru, že má v ruke a že si určite dá pozor. Šátor opäť prízvukoval, že vystrelí aspoň výstražný šíp, no Gorg len vyzval Keša nech pristúpi bližšie poriadne do svetla lucerny. xO2 zo zadu zakričal nech neznámy vytiahne glejt lebo bude zle. Čo tým myslel ťažko povedať. Nikdy nikto v družine žiadny glejt nenosil, okrem tých pár razov keď boli buď v Hyskandii alebo s nejakým poverením niekde inde, takže z alchymistovej strany skôr hovorili nervy. Nervozita stúpala. Keš povedal, že sa bojí, no Gorg ho uistil, že ak má čisté úmysly, určite sa nemá čoho báť. Keš ešte skúsil pomerne drzo vyjednávať aby ustúpili ďalej, no Gorg ho odbil, že oni nemajú kam ustúpiť, načo Keš zase reagoval, že on nemá tiež kam ustúpiť čo bolo divné keďže on prišiel za nimi, nie oni za ním. Gorg ho teda pritlačil svojskou logikou a vyzval ho nech teda ide konečne k nim. Šátor sa ozval nech Gorg aspoň zistí či neznámy nemá nejakú vodu. Keš, veľmi váhajúc, nakoniec predsa len pristúpil viac do svetla. Keď konečne vstúpil do svetla lucerny, Gorg si lepšie prezrel neznámeho a zbadal menšiu postavu vzdialene pripomínajúcu chlapca v otrhaných a špinavých veciach s trochou kožných fľakov po tele a otočeným kotlíkom na hlave. Cez rameno mal prehodený nejaký ranec. Válečník zahučal dozadu ku xO2, že je to podobný zakrslík ako on. Šátor zvedavo nakukol Gorgovi cez rameno aby si neznámeho sám pozrel, no xO2 už ručal zo zadu svoju obavu nech si dá radšej Gorg na malých pozor, lebo tí boli podľa alchymistových slov, a asi aj z vlastnej skúsenosti, najzákernejší. Gorg ho schladil, že xO2 predsa pozná a tak určite vie na čom je, pričom podotkol, že cudzinec nie je biely. To xO2 moc prekvapilo a hneď sa spýtal čo tam vlastne robí a ako sa do podzemia dostal, čo hneď položil ako ďalšiu otázku Gorg neznámemu. Ten odvetil stručne, že puklinou, čo však naši družiníci prijali s veľkým nepochopením a nedôverou ako vykrúcanie sa. Gorg tak ďalej páčil z Keša odkiaľ vlastne prichádza, keď nad nimi je oceán. Nato pre zmenu stroho odvetil Keš, že z kuchyne. Celkovo sa dalo povedať, že na to v akej situácii sa malý cudzinec ocitol, si počínal mimoriadne drzo a sebavedome. Šátor stále nechápal o čom sa to s cudzincom bavia a xO2 mu musel neustále prekladať. Gorg sa ho opýtal jasne a stručne, ktorú kuchyňu mal na mysli. xO2 začal hneď podozrievavo frflať, že sa mu to celé aj tak nepáči. Keš sa pomaly a odvážne vydal dopredu ku válečníkovi, zatiaľ čo Gorg sa ďalej vyzvedal čo v tej kuchyni vlastne robil. xO2 nervózne stále dobiedzal čo je vlastne Keš za rasu. Gorg mu odvetil, že je rovnakej rasy ako on, ale, že nie je až taký šeredný ako alchymista. Šátor si uvedomil, že podobnú rasu už kedysi raz videl v cirkuse a že neznámy má na hlave kotlík, čo hneď poreferoval xO2, ktorý z toho hneď po svojom vydedukoval, že príchodzí je teda bojovník. Keš sa postupne ďalej posúval smerom ku družine. Čo tým však sledoval nebolo jasné.
Šátor si zrazu uvedomil, že Keš vyzerá rovnako ako mŕtvy Zariba, načo xO2, verný svojej osobitej logike okamžite zrúkol, že Zaribu predsa sekol už dávno v hostinci v bývalom Meste Barbarov a že ten tu nemá čo robiť. Šátor to rýchlo upresnil, že nový príchodzí je rovnakej rasy. Gorg sa opýtal neznámeho odkiaľ pochádza, no Keš mu s povzdychom povedal, že to on práve vôbec netuší. Gorg pochopil ihneď tragiku príchodzieho a okomentoval to typicky lakonicky "Ty vole!". Šátor, ktorému to paradoxne veľmi rýchlo niekto preložil, sa začal posmievať škodoradostne Kešovi, že ho asi priniesol bocian. Asi narážal ma nejaký zvyk z Helfie. xO2 sa teda s obavou v hlase opýtal Šátora či to znamená, že sa tam za ich chrbtom nachádza hobit, čo mu Šátor rád horlivo potvrdil. Gorg sa spýtal neznámeho či už bol v Helfii, no ten mu povedal, že tam ešte nikdy nebol a ocitol sa už na 4 sáhy od Gorga načo ho Gorg zastavil, že ďalej sa už približovať nemusí, pretože táto vzdialenosť zatiaľ na diskusiu úplne postačuje. xO2 pochopil, že Keš sa veľmi priblížil a začal obavne hulákať na Gorga aby si dal veľký pozor. Gorg však len lakonicky odvetil, že to má pod úplnou kontrolou. xO2 provokatívne zakričal na Keša, že posledného hobita, ktorého družina videla bol hostinský Zariba. A ten je už teraz mŕtvy. Keš to však našťastie nezačul. Gorg sa spýtal Keša čím sa živí, no Keš na to opäť tajnostkársky odvetil, že tým čo v kuchyni ukradol. Šátor opäť vyzval Gorga nech sa ho opýta či má vodu načo Keš odpovedal, že má, no nevie koľko jej potrebujú. Gorg odvetil, že určite aspoň 20 čtvrtiek. Keš pokrútil odmietavo hlavou, až toľko nemal, no prezradil im, že naspäť vo veľkej pukline objavil prameň čistej pitnej vody, kde by si ju družina mohla nabrať. Šátorovi to úplne stačilo aby, podľa neho, Keša brali hneď so sebou. xO2 sa šokovane otočil, prečo by ho si mali brať so sebou? Nejakého neznámeho pobudu čo sa zrazu objavil v jaskyni? Šátor to hneď xO2 vysvetlil, že berú ho len akože, práve kvôli tej vode. Gorg, sa zamyslel a pokračoval radšej v svojej línii rozhovoru. Vybehol, na Keša, že z toho ako to popisuje, je on vlastne teda zlodej. Keš sa dotknuto opýtal prečo ho pán trpaslík takto uráža. xO2 však stále len krútil neveriacky hlavou a opakoval, že sa mu to celé vôbec nevidí, a že by neznámeho určite nemali brať tak ľahkovážne so sebou.
++++treba doplnit cely prichod Keša, prechod do domu..++++
Družiníci teda vstúpili do 80x140 coulovej pukliny z ktorej vial silný, vlhký a po síre smradľavý prievan. Vošli do nej po Sekusovom zavrhnutí Šátorovho plánu s rohom, ktorý sa za plán vlastne ani veľmi považovať nedal. Po asi 300 sáhoch, keď sa chodba vôbec nezmenila, prišli na križovatku puklín. Vľavo šla veľmi úzka a malá puklina s veľmi silným sírnym smradom, ktorý vial smerom k družine, puklina doprava bola suchá a pomerne široká, priamo pokračovala stále rovnako široká puklina. Tu sa družina zastavila aby sa opäť poradila. Gorg sa otočil ku Kešovi aby poriešil svoje neutešené naloženie, ktoré vliekol a ktoré obmedzovalo jeho akcieschopnosť, Šátor prakticky musel ťahať goblocha, ktorý sa vzpieral a vôbec nechcel ísť ďalej dopredu.
V tej istej chvíli sa na nich vrhli dvaja goblochovia. Pohrýzli zúrivo Šátora a trhajúci sa gobloch ho okamžite zhodil na zem. Vyzeralo to skoro akoby sa im snažil pomôcť. Šátor sa bleskurýchle otočil a bránil sa kusancom rozzúrených jašterov. Rýchlo zakričal dopredu, že ich prepadli goblochovia. Keš plný entuziazmu sa tlačil dopredu, no keď cez xO2 neprešiel, skúsil to po stene vpravo pričom cestou postúpal aj po xO2. xO2 sa medzitým vymenil so Sekusom a Keš sa tak ocitol opäť za alchymistom. Gorg medzitým zhodil torny a dožadoval sa okamžitého teleportovania priamo do kotla boja. Sekus to však radšej prešiel taktickým mlčaním a tváril sa, že to vôbec nepočul. Po chvíľach keď goblosi útočili iba na Šátora sa stalo čosi veľmi zvláštne. Goblosi začali rozhrýzať povraz držiaci zajatého goblocha! Po dvoch kolách usilovnej aktivity sa im to skutočne aj podarilo a náhle uvoľnený gobloch ufujazdil aj so zvyškom Šátoroého lana preč do tmy. Šátorovi ostal len kus s ktorým si goblocha priviazal k trupu. Šokovaný hraničiar len zíral vyjavene do tmy za goblochom zmiznutým v pukline. Medzitým xO2 vypálil po pravom útočiacom goblochovi šipku s jedom a dosť ho ňou zranil. Ďalšiu ranu mu uštedril mečom ležiaci Šátor. Goblochovia sa otočili, a neváhajúc ani sekundu ufujazdili preč, pričom jeden zanechával za sebou výraznú krvavú stopu. Prikrčený xO2 po ňom poslal ďalšiu šipku s jedom a za ním stojaci Keš po ňom z refexu poslal svoj nôž. Obaja však minuli. Hraničiar sedel na kameni a rozmýšľal, že nevie či nie je vlastne lepšie, že netrafili.
Pozbierali si svoje veci a posunuli sa ďalej priamou puklinou. Tam sa zakrátko Gorgovi opäť rozpadla torna s pokladom ukradnutým v klenotnici kde zabili neznámeho kúzelníka. Gorg škaredo zanadával a do toho sa náhle rozsypala torna aj xO2 a Šátorovi. Sekus sa nervózne spýtal Gorga ako je vôbec možné, že sú v pokladoch znova kožožrúti keď poklady Gorg už raz prebral, no Gorg len bezradne pokrčil plecami a Šátor prihodil, že sa tam asi znova namnožili. Nevyzeralo to dobre, nastala totiž patová situácia, keď Šátor odmietol ďalej zobrať poklad, Gorg ho nechcel pre zmenu vláčiť, pretože inak by bol ako bojovník neschopný reakcie, no vzdať sa pokladu tiež nechcel. Vzdať sa ho odmietol aj xO2, no ten bol zase slabý na odnesenie, čiže chcel aby ho niesol iný. Navyše, ako čisto praktický problém, nemali už ďalšie kožené vaky ani torny a museli nejako odstrániť kožožroutov. Dosť dlhú chvíľu sa hádali čo ďalej. Sekus navrhol odfiltrovať a zabiť nových kožožroutov. Padli návrhy na uvarenie, upečenie v oleji respektíve fritovanie celého pokladu, čím by jednoznačne asi zahubili všetkých kožožroutov aj bez ich hľadania. Nakoniec Sekus, typicky zmierlivo po svojom, vytiahol vlastný plášť z látky a do neho prevažnú časť pokladu zabalili. Túto časť s hundraním nakoniec zobral Šátor. Druhú, už citeľne menšiu v Gorgovej torne, zobral nakoniec Keš. Poslednú, stále ešte slušnú časť, zobral Sekus v dvoch prázdnych súdkoch oleja od Gorga.
Namosúrení zo zdržania a ďalšej hádky sa pobrali mlčanlivo konečne ďalej. Prešli asi 50 sáhov, keď sa puklina relatívne rýchlo citeľne zmenšila na 50, a neskôr, po niekoľko sto sáhoch, asi len na 40 coulov. Šátor musel zase začať ísť bokom a xO2 dostal krátky klaustrofobický záchvat, ktorý Gorg len lakonicky okomentoval aby si xO2 spomenul na pláž. Po asi 550 sáhoch od križovatky puklín, sa zrazu puklina končila malým 40x50 coulovým otvorom. Za ním bola nejaká jaskyňa. Gorg nakukol dnu aj s lucernou, ktorú mu družiníci po jednom postupne podali. Válečník vykukol pri strope miestnosti, ktorá mala kupolovitý tvar a na mieste otvoru sa zvažovala smerom dole na asi 3 sáhy dlhé suťovisko plné rôzne veľkých balvanov. Tento príkry svah končil vo vode. Ostatné strany jaskyne aj stropu pokývala súvisle skala. Priemer kupolovitej jaskyne s vodou bol asi 4-5 sáhov. Gorg pár vetami vysvetlil dozadu čo je za dierou a ešte počas vysvetľovania vytiahol kladivo a začal z celej sily mlátiť do steny aby otvor trochu zväčšil. To sa mu po chvíli so šťastím skutočne aj podarilo a zväčšil ho na zhruba 50x60 coulov. Stále sa však cez ňu pretiahol len veľmi zťažka, keď si popri tom skoro roztrhol vak. Zreferoval ostatným zvnútra čo vidí a zliezol až dole k vode. Neváhajúc ani okamih ju hneď ochutnal. Bola to čerstvá slaná morská voda. S tým sa vrátil späť k otvoru a postupne sa cez neho všetci presunuli dovnútra jaskyne.
Zliezli po svahu dole k vode a začali snoriť po okolí a radiť sa ako ďalej. Toto vyzeralo už celkom sľubne. Bolo len treba nájsť kade sa ľadovo studená voda dostávala dnu. Šátor dokonca načúval s hlavou ponorenou do vody, v ústach lievik čo vytiahol odniekiaľ z nekonečných hlbín svojej torny. Keš medzičasom skúmal okolité steny, xO2 strážil spolu s havranom, mačka driemala a Sekus oddychoval vedľa nej. Gorg chodil popri stenách a klepkal po nich svojim kladivkom, hľadal tak väčšie skryté dutiny, ktoré by mohli viesť von z jaskyne. Keš sa po čase sklamane vrátil ku alchymistovi a kúzelníkovi a zreferoval, že okrem drobnej puklinky nič zaujímavé nenašiel. Tá skala bola úplne jednoliata. Zato Šátor, s hlavou v ľadovej vode, natrafil na niečo veľmi zaujímavé. Začul totiž vodou sa šíriace vzdialené pískanie nejakých tvorov. Po tejto správe, ktorá každého nabudila, si všetci ľahli na balvany okolo vody a ponorili do nej hlavy aby mohli načúvať. Zvuky však počul len Keš, ktorý povrdil Šátorove pozorovanie. Aj on začul kdesi v diaľke vysoké tóny pískavých zvukov. Prebehla živá debata čo ďalej. V každom svitla nádej, že to kľudne už môžu byť zvuky tvorov žijúcich von na otvorenom oceáne.
Šátor, šípiac, že váha je momentálne ich najväčším problémom, opäť otvoril otázku pokladu a prípadného vzdania sa napríklad drahokamov. O tom však hlavne válečník a alchymista nechceli počuť ani slovo. Gorg navrhol, že radšej pretriedi drahokamy tu a teraz a tie prakticky bezcenné môžu kľudne nechať na mieste. Nato sa ozval Sekus, ktorý poklad zbežne sem tam už dávno prezeral, že drahých kameňov je v celkom nálade asi 720 mn. Druhú, ešte väčšiu polovicu nákladu, tvorili šperky ako napríklad náhrdelníky, prstene, náramky, náušnice a podobne. xO2 sa ponúkol, že môže skúsiť prehliadnuť celé skupiny pokladov aby zúžil výber šperkov na tie, ktoré byty mohli byť kúzelné, ale ostatní to nakoniec zavrhli ako neefektívne a čas zabijajúce riešenie. Chvíľu takto diskutovali až Šátor navrhol aby teda vodu najprv lepšie preskúmali pred tým ako začnú riešiť náklad. Mohlo sa stať, že cesta von bude pre nich nepoužiteľná alebo, že dokonca voda nateká z nejakého miesta v podzemí. Ponúkol sa, že sa môže zmeniť na rybu a vyplávať von z jaskyne a overiť celú situáciu, no najprv je nutné všetko to celé dobre preskúmať aby nevpadli po hlave do nejakého nebezpečia čo by ich zahubilo. Gorg to schválil ako rozumné, pretože aj on si myslel, že potrebujú najprv prieskum okolia, nato Šátor overí situáciu ako ryba a až potom prípadný presun na zaistené nové miesto. Keďže bol veliteľ, bolo tromi hlasmi vlastne rozhodnuté. Keša sa na názor nikto nepýtal, keďže nepatril do družiny.
Dohodli sa teda, že do vody vlezú Gorg a Šator a ponoria sa, pričom budú mať infravidenie a obhliadnu takto situáciu pod vodou v najbližšom okolí. Nato si zobral Šátor od Sekusa Zelené bělmo, čo bola rastlinka, ktorú kdesi Sekus po ceste v lesoch Primoy nazbieral. Rozmrvil si ju medzi prstami a potrel si tým čelo. Hneď sa zarazene ozval, že niektorí družiníci mu náhle nejak očerveneli. Holt, nie každý deň má Šátor danosti trpaslíkov. Povyzliekali sa postupne do naha a vliezli do ľadovej vody. Ešte predtým im však Keš, na požiadanie Šátora, rozplietol nejaký zbytok lana, ktorý Šátor našiel v torne, a vyviazal z neho povrázok na celkovú dĺžku asi 24 sáhov. Gorg si ho narýchlo uviazal o ruku a druhý koniec dali do ruky Sekusovi keby niečo. xO2, prezerajúc striedavo raz na jedného a raz na druhého, stojacich nahých na kameňoch pri vode, na nich len rozpačito zamrmlal. "Hele hoši, nese to sebou dost velké riziko." Gorg sa otočil, dlhšie sa na neho zahľadel a hneď nato zahlásil jednu zo svojich ďalších typických hlášok "To vieš Kysličník, riziko je náš chlebík!" A ďalej už bez slova sa otočil späť k vode do ktorej sa potom aj Šátor hneď nato aj ponorili. Bola príšerne studená. xO2, pozerajúc sa chvíľu ticho na zvírenú vodu, ktorá sa za nimi zavrela, len zamrmlal, že Gorg bude hovoriť inak keď tam v hlbinách stretne nejakého poriadneho krakena.
Obaja naši družiníci sa potopili na skúšku asi 4-5 sáhov priamo do hĺbky, keď odrazu ucítili pomerne silný prúd studenej vody smerujúci zľava doprava. Vynorili sa a poreferovali to ostatným. Bolo jasné, ze voda priteká zľava mohutným prúdom. Keš začal po dlhšom váhaní xO2, a predchádzajúcom súhlase Gorga a Šátora, nakoniec predsa len triediť šperky od kameňov. Alchymista sa bál, že obratný zlodej si z takej hromady klenotov určite niečo učmajzne. No nakoniec to uzavrel tak, že tých klenotov je toľko, že tá strata žiadna nebude a keby sa mu na to prišlo neznámy hobit si najviac uškodí sám. Družina podrazy odpúšťala ťažko, ak vôbec. Rozbehla sa čulá debata prerývaná drkotom zubov a tancom Šátora, ktorému bola v studenej vode neuveriteľná zima. Vyliezol von a ohrieval sa pri lucerne, no teplo z nej sálalo minimálne. Gorg stál celý čas v ľadovej vode akoby sa nechumelilo a debatoval čo dalej. Chcel ísť sám a podľa neho mal Šátor ostať na brehu aby neochorel a Gorg, keď už začala zima trochu štípať aj jeho, iba lakonicky dodal, že sa mali radšej vydať do tej sírnej teplej chodby. S tým sa hneď aj ponoril, Šátor napriek zime nezaváhal ani chvíľu aj keď chvíľami už videl pred očami biele vločky a odhodlane sa potopil za veliteľom.
Po asi 10-15 sáhoch ponoru narazili konečne na hrboľaté, skalnaté dno. Hĺbka vody bola neuveriteľná a šírka prúdu tiež. Cez 10 sáhov hrubá masa vody sa valila kamsi preč. Všade bola úplne nepreniknuteľná tma a zdalo sa, že hlbšie vrstvy prúdu sú ešte studenšie ako tie horné. Keďže sa ponorili pri ľavej stene, odkiaľ prúd prichádzal, natrafili po asi 4-5 sáhov steny na rozsiahly otvor, ktorým studená morská voda prúdila dnu a potom kamsi preč do tmy, keďže hladina v jaskyni nestúpala. Obaja sa po hmate vrátili späť a opäť sa vynorili. Poreferovali ostatným čo zistili, no Šátor sa medzitým už dávno pri brehu zahrieval poskakovaním, čo predmety skúmajúceho xO2 ohromne bavilo a snažil sa dozvedieť čo to je za špeciálny tanec divochov, ktorý Šátor tancuje. Ten na neho len podráždene zazrel a stroho mu odsekol, že je to medvedí tanec a viac nebolo xO2 treba. Začal sa rehotať až sa za brucho chytal. Sekus s havranom a mačkou zatiaľ strážili okolie. Bolo rýchlo rozhodnuté, že preskúmať treba čo najviac a bolo na čase ísť späť do vodného prúdu a tak bol Gorg vyslaný na prieskum znova, no tentoraz sám. Šátor však rýchlo dodal, že bude Gorga istiť, no zatiaľ len z brehu. Bola mu strašná zima.
Gorg sa ponoril a preplával asi 25 sáhov, keď mu skončil povraz a tak za neho začal ťahať. Šátor chvíľu zaváhal, voda bola príšerne studená, no vedel, že Gorg dlho s dychom nevydrží a tak sa Šátor osmelil a potopil sa za ním. Držal sa pritom Gorgovho lanka, ktoré ho viedlo. Tiež preplával asi 25 sáhov, keď sa náhle povraz uvoľnil a po ďalších 10 sáhoch sa skoro zrazil s Gorgom, ktorý sa, poriadne urýchlený prúdom, už vybral radšej na cestu späť lebo sa už potreboval nadýchnuť. Gorg zdrapil Šátora za rameno načo vydesený Šátor skoro dostal infarkt a spolu unášaní prúdom rýchlo plávali späť k jaskyni. Tam sa poriadne vydýchali, teda hlavne Gorg, ktorý po popadnutí dychu hlásil, že preplával asi 50 sáhov a stále nič. Na strope žiaden otvor, alebo aspoň vzduchová kapsa na nádych. Vyzeralo to biedne. xO2 medzitým skúmal predmety, no veľmi sa mu nedarilo. Chvíľu dumali čo ďalej urobia. Po chvíli prišiel s nápadom opäť Šátor. Napadlo ho, že by sa mohli použiť mechy na vodu naplnené vzduchom. Po chvíli premýšľania, plánovania a prepočítavania si Gorg zobral dva vzduchom naplnené mechy, Šátor jeden, a potopili sa. Kap17
++ doplnit eskadra z Helfie, opatovane vylodenie v Pterodaktylove, prieskum mesta, viacere stretnutia v meste, nalodenie na lod do Helfie+