Kap10(1.0.3)
X. KAPITOLA
ZNOVA NA CESTY
Po búrlivom zvítaní sa so Sekusom nebolo na čo čakať. Hneď na druhý deň zapriahli kone a kočom sa vybrali na cestu do Ratahu, hlavného mesta Kopthu, ktoré ležalo vo vnútrozemí a kde si Šátor potreboval vybaviť nejaké podlžnosti. Vyrazili ráno o 9 hodine a do Ratahu dorazili presne o 8 hodine večer, keď išli bez prestávky a mali za sebou okolo 80 míľ kočom. Cestou prešli iba cez pomerne veľké mesto Khotson, ktorému meno dala rovnomenná rieka vinúca sa tesne popri ceste. Naľavo od rieky, prakticky celú cestu, boli oblasti neobývané a opustené z dôvodu blízkych hraníc s Baliho zemou s ktorou mal Kopth už dlhší čas napäté vzťahy kvôli Sedžonu, jednému z Broučích ostrovov. Napravo boli poväčšine rozsiahle močariská a slatiny, z ktorých stúpali jedovaté výpary. Sem tam bolo vidno neďaleko od cesty ohradenú malú dedinu, no čo ležalo ďalej od cesty, hlbšie v bažinách, nikto nevedel a radšej ani vedieť nechcel. Cestou ponurou sivou krajinou padla na každého zvláštna melancholická tieseň a tak boli radi, že do Ratahu prišli tesne pred zatvorením mestských brán a nemuseli ostať spať pred mestom.
Ubytovali sa v lepšom hostinci U Striebornej koruny a unavení z celodennej cesty hneď pospali, keď len Šátor nelenil a začal hneď večer zisťovať informácie o oblasti kam mieril. Samozrejme jeden v izbe stále strážil, po predchádzajúcich skúsenostiach to ani inak nešlo. Na druhý deň sa vydali každý po svojom. Šátor išiel hľadať druidov a po preverení údajov kde ich nájde sadol na koňa a zamieril k Lesaninmu háju, ktorý sa nachádzal na sever od hlavného mesta. Ležal na hlavnej ceste na Baliho zem, a cesta bola kedysi veľmi frekventovaná, ale teraz v čase napätých vzťahov medzi oboma krajinami, bola používaná len veľmi málo. Necelá polovica hája bola dokonca na území Baliho zeme, no háj bol posvätný už stáročia a tak napriek hroziacej vojne bolo územie Lesaninho hája rešpektované ako nedotknuteľné. Šátor sa tam po pol dni príprav pustil do sadenia mladých dubov a pracoval kým sa dalo, keďže práca ktorú tam mal vykonať, bola na niekoľko dní až týždeň. Medzitým Sekus hľadal v meste učiteľa na svoje nové umenie presvedčovania ľudí a tak isto xO2 s Gorgom nelenili a skúšali sa doučit niečo o čom si mysleli, že sa im v budúcnosti určite zíde. Navyše xO2 skúšal ešte zisťoval čo to utečencoch z Mesta Barbarov, no tak ďaleko na juhu boli o situácii na severe len skreslené informácie a utečencov tu prakticky nebolo. Sekus skušal ešte páčiť nejaké informácie z miestnej knižnice a Gorg sa učil opravovať zbrane čo sa mu mohlo vždy hodiť.
Večer, keď sa Sekus s Gorgom vracali z mesta do hostinca, v ktorom si predĺžili pobyt na 7 dní, ich oslovil recepčný, ktorý ich požiadal o vypočutie akéhosi mešťana. Družina nemala veľmi do čoho pichnúť a tak pristala na rozhovor. Vysvitlo, že ide o pána Luthana, majiteľa hostinca U Divokej Kachny, známeho svojimi kulinárskymi špecialitami. Mal nepríjemný problém s malým chlapcom, ktorý sa stratil počas služby u neho dnes cez deň a súčasne mal o niečo väčší problém s panikou hostí, ktorú nedávno spôsobila jedna stará pani tým, že vybehla zo svojej prenajatej izby tvrdiac, že práve videla ducha. Majiteľovi hostinca nebolo jasné či tie dve veci spolu nejako súvisia, no chlapca musel nájsť čo najskôr inak bude mať opletačky s jeho rodinou. Pán Luthan po nich chcel aby našli chlapca a aby prespali aspoň jednu noc v izbe tej starej pani pre ukľudnenie hostí. Za chlapca im núkal 20 zlatých a za prespatie v izbe každému na hlavu rovnako. Suma to bola úplne mizerná aj vzhľadom nato, že záležitosť smrdela a bolo zrejmé, že majiteľ hostinca si buď vážnosť situácie neuvedomuje alebo je jednoducho skúpy. Oba dôvody boli zlé. Sekus s Gorgom si tak zobrali hodinu čas na rozmyslenie. Aj preto, že s nimi nebol xO2 a Šátor a tak sa museli rozhodnúť sami za seba s možnosťou, že celú záležitosť možno budú musieť vyriešiť sami.
Nakoniec to však prijali a keď Luthan netrpezlivo žiadal aby šli hneď s ním, rozhodli sa že si pôjdu prezrieť situáciu osobne a hneď potom sa vrátia po xO2. Po prídení do hostinca U Divokej Kachny nič nenasvedčovalo tomu, že sa tu deje čosi výnimočné a záhadné. Hostinec bol plný honorovaných hostí a tak kúzelník a dobre vyzbrojený válečník pôsobili trochu zvláštne a nepatrične. Luthan ich usadil k stolu a nechal ich na svoje trovy navečerať aj keď jedol klasicky iba Gorg. Práve keď Gorg dojedal posledné mäkké sústo dobre vypečenej kačky, pribehol Luthan aj s pomocníkom ťažko potláčajúci svoje vzrušenie. Vraj slúžka idúca do pivnice zbadala dole v pivniciach nejaký prízrak a odpadla. Sekus rýchlo kázal poslať do hostinca U Striebornej koruny lístok s odkazom pre xO2 a obaj družiníci neváhajúc ani sekundu zišli po schodoch dole pozrieť sa čo sa to v Luthanovom hostinci vlastne deje. Vypočuli slúžku, ktorá sa medzitým už prebrala a preskúmali pivnice hostinca. Keď v nich pri prvej prehliadke nič podozrivé nenašli, Gorg naliehal aby sa vrátili späť a počkali na xO2, no Sekus naopak trval na tom aby ostali na mieste a počkali naňho na mieste činu. A tak čakali.
Niečo po 10 hodine večer xO2 skutočne konečne dorazil a posilnení o alchymistu sa išlo na vec. Začali najprv systematicky prehľadávať všetky pivnice a ich steny. Nakoniec naozaj našli za súdkami oleja malé skryté dvierka, ktoré viedli do ďalšej obrovskej miestnosti plnej súdkov, odložených látok a truhlíc. Bolo úplne evidentné, že táto miestnosť nebola určená pre oči obyčajného návštevníka pivníc. Pri zbežnom prezretí celej miestnosti našli krvavú škvrnu pod jednou z truhlíc. Po jej odsunutí objavili dodriapané, skrvavené telo asi 15 ročného chlapca vsunuté do prepadnutej podlahy. Prepadnutá podlaha tvorila vlastne vstup do akejsi nory s priemerom 1x1 sáh a s neznámou dĺžkou pretože sa po 2 sáhoch náhle stáčala. Pri bližšom ohliadaní tela zrazu začuli skripot viacerých odsúvaných truhlíc a vo vzdialenosti asi 3 sáhy za nimi sa začali z podlahy driapať nahor viacerí kostlivci. Postupne sa ich vyrojilo pomerne dosť a bola s nimi dokonca aj jedna poriadne obhnitá a smrdiaca zombia. Rýchlo obkľúčili družinu a zasadili jej viaceré ťažké rany. V tej chvíli si kúzelník povedal, že to vyriešia odborne a rýchlo a prečítal zvitok zo svojich zásob, na čo sa mu z jednej ruky odlepila biela guľa a po krátkej ceste vybuchla Gorgovi nad hlavou. Tomu z toho hneď zmrzol úsmev na perách a fúzy mu zdreveneli od toľkej magenergie. Výsledkom bolo, že kostlivci, jeden po druhom, popadali na zem v strašnom hrkote kostí žijúco-nežijúcich mŕtvol. Po krátkom ošetrení zranení začali podobne skúmať celú miestnosť lebo už bolo jasné, že s pivnicami nie je niečo v poriadku. Toľko kostlivcov naraz smrdelo nejakou vážnejšou príčinou.
Pri podrobnejšom prieskume zistili, že miestnosť je tajná a že o nej určite skoro nikto nevie. Hneď nato otvorili so širokými mečmi od pobitých kostlivcov nejaké sudy a truhlice, kedže netušili čo v takom množstve truhiel môže byť. Rýchlo vysvitlo, že sú to rôzne pašované veci, v niektorých boli rôzne nechutnosti hodné okultistov v ďalekom Krollskom štáte typu rôznych sušených či v čomsi naložených orgánov, ľudských hláv, rôzne kosti a podobný podivný tovar. Našli však medziiným aj 20 truhlíc plných novo razených zlatiek čo bolo obrovské množstvo peňazí. Toto smrdelo viac než len pôvodom nemŕtvych. Luthan bol zjavne v kontakte s miestnym podsvetím a truhlice zase mohli ukazovať na ľudí z vysokých vrstiev ak nie nedajbože na dvor samotného panovníka. Toto zjavne nebol bežný strašidlami zamorený hostinec akých sú v celom Prímorí desiatky. Rozhodli sa, že telo najprv odovzdajú Luthanovi a potom sa rozhodnú čo ďalej. Pichať do veľkého sršnieho hniezda sa nikomu vôbec nechcelo. Telo mu teda odovzdali a kúzelník sa dohodol s ostatnými, že pri tej príležitosti Luthana rovno zhypnotizuje aby sa dozvedeli ešte viacej dôležitých informácií. Tak sa aj okamžite stalo čím sa do celej záležitosti vnieslo razom viacej svetla. Dozvedeli sa totiž od neho, že o tom čo je v truhliciach nemá ani šajnu a že ich u neho nechali akýsi vysokí a mohutní, do koží zababušení ľudia so silným severským prízvukom vysokí cez 2 sáhy, čo hneď evokovalo u xO2 spomienku na krollov s ktorými kedysi dosť dlho žil. Prišli vraj s troma vozmi ťahanými, každý voz, 4 silnými koňmi a odložili si uňho truhly do zajtra rána. To bolo prakticky všetko čo o cudzincoch Luthan vedel a na nič viac sa ich radšej asi nepýtal. Stačilo, že dobre platili. Netrvalo dlho a Sekus ho potom so slovami “Zabudni na nás !” prebral z hypnózy. Bolo rozhodnuté sa do celej záležitosti nemiešať. Hneď na to sa Luthan rozkričal naokolo ako to, že sa mu do jeho podzemných pivníc, a navyše schovaných, dostala skupina 3 neznámych dobrodruhov. Začal sa družine vyhrážať mestskými strážami, ale to už družina nepočúvala lebo šliapala hore schodmi von z hostinca. Luthan hneď z fleku vyhodil dvoch pomocníkov v kuchyni za to, že nechali troch cudzincov vojsť do pivníc a čo sa dialo ďalej už naši družiníci vôbec nepočuli, pretože medzitým už vyšli na stíchnutú nočnú ulicu.
Hodiny na blízkej veži práve odbili 11 hodín a alchymistu s válečníkom neznateľne trhlo. Boli viac zvyknutí na pochôdzkára s lucernou. Vydali sa teda pomalým krokom do hostinca a čakali v ňom až do 20. júna večer, čo bol pondelok. V ten deň mal doraziť, a aj skutočne dorazil, Šátor zo svojich potuliek. Zosadol zo svojho koňa a po prebratí všetkých novôt sa on, Gorg a xO2 vybrali na skusy do virtuálneho sveta. Ešte predtým však Šátor zaplatil za poslednú noc v hostinci, pretože ráno mali podľa dohody odchádzať smerom do Oskuthanu, kde sa mali zúčastniť súdu ako hlavní svedkovia. Šlo o súd proti trom pirátom, ktorých na návrh Gorga odovzdali úradom Kopthu, keď ich zajali počas pokusu o záchranu nešťastnej hraběnky. Súd mal však byť až večer takže mali dosť času na dopravu z Ratahu do Oskuthanu. Ešte pred odchodom z hlavného mesta sa však udiala jedna výrazná zmena. Stala sa so samotným Šátorom, ktorý sa vynoril z virtuálneho sveta ako vymenený. So zvláštnym nazelenkavým svetlom v očiach začal trúsiť divné reči o tom, že mal veľmi rád svoje staré dobré brnenie, ale že teraz sa s ním určite musí rozlúčiť. Podobne, že sa musí rozlúčiť aj so šabľou a ďalšími kovovými zbraňami. Nikto nechápal čo sa to s ním deje a kvôli čomu to robí, iba večne unavený Sekus sa na chvíľu zamyslel a zadumane pokyvkal hlavou na znak tichého súhlasu. Zbalili sa a poďho rovno späť do Oskuthanu.
Cesta do prístavného mesta bola celkom dobrá a prebehla rýchlo a hladko pričom chvíľu z úvodu debatovali o Luthanovi. Začuli, že kvôli akýmsi nejasným strašidlám v jeho hostinci Luthan známy hostinec radšej zavrel potom čo sa dozvedel, že sa ho mestská rada vraj rozhodla dať zbúrať. Niečo asi zatušili aj najbližší susedia hostinca, pretože niektorí vraj už stihli predať svoje malé domčeky v okolí. Navôkol však povieval okolo diskutujúcich svieži vetrík a tak sa nikto nad strašidlami z Luthanovho hostinca veľmi nevzrušoval a väčšina cesty tak prebehla pri diskusii úplne iných tém. Gorg si počínal ako kočiš veľmi dobre a tak 22. júna, tesne pred šiestou hodinou večernou, vošli do ulíc starého známeho Oskuthanu. Za posledné peniaze zaplatili mýto za vstup do mesta a s hrkotom sebe vlastným dorazili priamo pred hostinec v ktorom boli ubytovaní pri svojej poslednej návšteve v meste. Šátor potom veľmi ľahko predal nejaké svoje vybavenie, ktoré už teraz podľa neho nepotreboval a hlavne kúzelná šabľa priniesla družine dosť prepotrebných peňazí na pobyt vo veľkom meste.
Zaplatili teda hneď aj jednu noc v hostinci a vydali sa všetci rikšami k palácu najvyššieho klerika, kde sa mal konať súd s pirátmi. Súčasne celý veľký komplex rôznych budov slúžil ako kasárne a chrám Lesany, ktorá okrem Atona patrila v Oskuthane k hlavným uctievaným bohom. Ocitli sa pred vysokými múrmi obklopujúcimi chrám a ostatné budovy, ktoré boli poväčšine z dreva. Hradby okolo celého komplexu boli asi 8 sáhov vysoké a niekoľko sáhov široké, pričom vytvárali veľký obdĺžnik zhruba 200x300 sáhov, v ktorého rohoch stáli 4 okrúhle štíhle veže vysoké asi 20 sáhov. Na okolitom cimburí hradieb sa prechádzali voľným krokom vojaci a na strechách rožných veží povievali tmavo zelené vlajky označujúce príslušnosť k Lesane, ktorej bol celý komplex zasvätený. Ako skupina prešli cez obrovské, asi 5 sáhov vysoké, a len o niečo menej široké, vráta a vošli na malé námestie vo vnútri celého komplexu. Uprostred, na pôdoryse asi 100x200 sáhov, stál podopretý mnohými vysokými stĺpmi samotný Lesanin chrám. Na ľavej strane bola k nemu pripojená zvláštna konštrukcia, ktorá bola celá z dreva a vyzerala ako obrovský drevený valec s kupolou na svojom vrchu a na boku so vstupom, ktorým vchádzali dnu skupinky ľudí. Popri hradbách okružujúcich námestie stáli z vnútornej strany rôzne správne budovy ako kasárne, sýpky, sklady a ubytovne. Orientácia v celom komplexe bola celkom jednoduchá pretože všetky budovy, až na chrám, mali nad vchodom jasný veľký nápis, ktorý prezrádzal účel budovy. Pred vchodom do budovy súdu, ktorý tvorila ona drevená prístavba ku chrámu, stáli dvaja ozbrojení vojaci a stručne prehodili s každým kto vchádzal do budovy pár slov. Keď k ním družina prišla vysvitlo, že sa každého vstupujúceho pýtajú či pri sebe nemá nejakú zbraň. Družina im potvrdila, že žiadnu so sebou nemá a bola bez prieťahov vpustená dovnútra.
Ocitli sa v akomsi drevenom kruhovom sále, kde sa všetkými smermi až po strop, vo výške viac ako 10 sáhov nad zemou, tiahli rady lavíc uzavretých do kruhu. V strede bolo malé pódium s kruhovým pôdorysom s priemerom asi 10 sáhov. Na ňom bola nízka ohrádka pre žalobcu a oproti nemu lavica obžalovaných. Svedkovia a sudcovia sedeli oproti sebe, po pravici a ľavici žalobcu, v pléne, ktoré bolo od ostatných divákov oddelené drevenými priečkami. Sekus a xO2 zaujali miesto v pléne divákov a Šátor s Gorgom v sektore vyhradenom pre svedkov. Po minútach nervózneho čakania vošiel ceremoniár a dôležito ohlásil prísediacich sudcov a mešťanov. Keď sa títo, oblečení do rôznych rúch, usadili, ohlásil ceremoniár prísediacich sudcov klerikov. Keď sa usadili aj títo na svoje miesta a počkalo sa ešte takých 10 minút, ohlásil ceremoniár Vrchného sudca Sormotha Spravodlivého. Ten sa usadil a začal o niečom potichu diskutovať s prísediacimi sudcami po svojom boku. Zjavne sa ešte na niekoho čakalo, chýbali tiež samotní obvinení. Po chvíli sa družina dozvedela na koho sa vlastne čaká. Priviedli obvinených a s nimi vošiel aj žalobca. Hneď za nimi išiel vrchný klerik, ktorý spôsobil, že sa všetci v sále postavili a uklonili jeho smerom. Vrchný klerik im malým úklonom odzdravil a hneď potom odišiel načo Vrchný Sudca Sormoth vstal a okamžite otvoril súdne pojednávanie vo veci údajného pirátstva troch obvinených sediacich na lavici obžalovaných.
Prvý vstal žalobca a predniesol formálnu žalobu za súhlasného pokyvovania hláv prítomných sudcov, ktorý tým dávali najavo, že sú už s obžalobou vopred oboznámení. Potom Vrchný Sudca vstal a tri krát udrel palicou do lavice pred sebou, pričom vyzval všetkých čo maju niečo dodať k tomuto závažnému prípadu aby sa teraz ozvali. Vstal Šátor a začal hovoriť v mene celej družiny, ktorá bola vlastne len dvojčlenná, keďže na lavici svedkov sedel sám, spolu s Gorgom, pričom xO2 a Sekus sedeli v pléne medzi obecenstvom, ktoré si prišlo pozrieť proces, ktorý bol verejný. Družina dúfala, že na malý podfuk nikto nepríde, no ako sa čoskoro ukázalo podvod bol rýchlo odhalený. Šátor najprv potvrdil, že stretli obvinených na Ludožrútich ostrovoch a že obvinení ich jasne ohrozovali na cti, majetku a životoch. Popísal pomerne podrobne ako došlo k osudnému stretnutiu, no vynechal pasáž o prepade pirátskej skupiny zo zálohy a taktiež únos lode družinou. To však vadilo hneď Kosartovi a ten s obviňujúcim prstom začal vykrikovať niečo o tom, že spolu so Šátorom a Gorgom tam bol ešte ten malý poloskřet čo sedí teraz hore v pléne a tvrdil, že unesenú ženu, ktorú skupina zachránila z pirátskej osady, zabila práve družina.
Oči všetkých v sále sa razom obrátili smerom ku Kysličníkovi načo sudca prerušil súd a znova vyzval plénum, že ak v ňom niekto sedí, čo má čo povedať k prípadu, nech sa láskavo posadí na lavicu svedkov pričom sa vyčítavo pozrel na hraničiara. Chcel mu tým naznačiť, že zbytočne komplikujú pomerne jasný prípad. xO2 teda chtiac nechtiac zliezol dole a posadil sa vedľa Gorga červený od hlavy po päty. Potom začal hovoriť Gorg, ktorý hovoril krátko a jasne ako typický trpaslík. Nakoniec si zobral slovo xO2, ktorý opätovne dosvedčil všetko, čo Šátor predtým povedal pričom takticky nepriznal, že to prakticky on zabil svojou Ohnivou hlinou nešťastnú Líthas a nadôvažok dokonca obvinil z tohto činu Kosarta a jeho bandu. Zvyšní družiníci sediaci na lavici, ktorí vedeli ako sa veci zomleli len zúfalo gúľali očami dúfajúc, že sa nič nezvrtne na nejakom banálnom detaile. Alchymista navyše ako dôkaz predložil hraběnkinu šatku a torzá jej zničených retiazok. Súčasne jedným dychom obvinil Kosarta, že sa vraj spolčili s Rudým Okom a pirátili na ostrovoch a pokračujúc vo vyčerpávajúcej výpovedi pätolízačským hlasom dodal, že jeho veliteľ, ktorým bol momentálne zvolený Šátor, je čestný chlap a hovorí pravdu. To už gúľal očami aj Sekus v pléne.
Po tomto výraznom ex-tempore dostali výraznejšie slovo už aj obžalovaní. Kosart sa bránil zúrivo a srdnato, používal rôzne argumenty, ale nebolo badať na sudcoch či to bolo k niečomu dobré. Ramon, ktorý hovoril po ňom, potvrdil slová svojho veliteľa, ale kedže bol slepý jeho výpoveď mala len malú váhu a nakoniec Bóder len zopakoval Kosartove obvinenia družiny zo smrti hraběnky. Sudca sa potom zdvihol a znova tri razy udrel do lavice pred sebou. Začal vyvolávať po mene jednotlivých prísediacich sudcov, ktorých bolo bez neho 6 a pýtal sa ich čo si myslia o vine obžalovaných z nasledovných ťažkých zločinov. Spolčovanie sa na nekalých miestach za nekalým úmyslom, pirátstva, vraždy, únosu, dezercie, podkopávania základov Kopthského štátu. K jednotlivým zločinom všetci postupne hlasovali. Hlasovanie dopadlo tak, že až na spolčovanie sa za zlým úmyslom, boli všetci traja vinní zo všetkých bodov obžaloby a tak bol aj hneď vynesený prísny rozsudok. Mali byť lámaní na kolese a potom pomletí pričom ich odťaté hlavy mali byť verejne vystavené a ich ostatky mali byť spláchnuté do mora ako odpad. Dátum popravy bol stanovený hneď na druhý deň skoro ráno. Z pléna, v ktorom už počas procesu robil miernu agitáciu v neprospech Kosarta a jeho bandy Sekus, sa ozvali výkriky úľavy a radosti, miestami zaznel dokonca aj neistý potlesk.
Družina sa nato odobrala rikšami, ktoré ich tam celý čas čakali, do svojho hostinca kde zaliezla do izby a rozoberala na udalosti bohatý celý uplynulý deň. Navečer, potom čo sa dobre najedli, uľahli k spánku a jedine xO2 strážil ich kľudný a nerušený spánok. Potom ho vystriedal tradične Gorg, no po hodine už aj tak boli všetci hore. Začalo sa to tým, že Sekusovi prišlo údesne zle. Zozelenel a začal zvracať. Prakticky temer až krv. Hneď za ním začali rovnako zvracať v rýchlom slede aj ostatní. Keď najväčšie záchvaty prešli, xO2 vytiahol svoje náčinie a začal rýchlo zisťovať v zbytkoch stravy či tam niečo nebolo. A čuduj sa svete bolo. Jed! Nebol našťastie veľmi silný a tak to neskončilo novým úmrtím v družine. Bolo treba rýchlo konať ak chceli zistiť kto v tom mal prsty. xO2 so Šátorom neváhali ani minútu a okamžite zbehli dole a nechali zobudiť majiteľa hostinca načo ho Šátor sebavedomo chytil rovno pod krk a nechal nastúpiť celú kuchyňu, pričom boli privolané aj mestské stráže. V kuchyni začal rýchly, strážami vedený a Šátorom ovplyvňovaný, krížový výsluch.
Asi by k ničomu dôležitému neviedol, nikto totiž nič nevidel, nepočul a každý si len robil svoju bežnú robotu, keby zrazu Šátor nebol spozoroval jedného kuchárovho pomocníka ako sa pokúša zmiznúť pomedzi pulty s odloženým riadom a smeruje k neďalekému otvorenému oknu. Šátor k nemu rýchlo pribehol a dovliekol ho nekompromisne pred stráže vedúce výsluch a hlavného kuchára kuchyne. K ničomu to však aj tak neviedlo pretože, keď stráže pomocnika prehliadli, našli síce skutočne u neho akúsi podozrivú fľaštičku, no súčasne takmer okamžite vysvitlo, že obvinený je slabomyseľný a ledva si pamätal ako sa vôbec volá a čo je dnes vlastne za deň a nieto to od koho tú malú fľaštičku dostal. Šátor teda sklamane prenechal ďalšiu iniciatívu na stráže tušiac, že stopa zjavne nikam nevedie, pričom ho stráže súčasne požiadali aby sa hneď ráno objavil na strážnici, kde formálne podá v mene družiny žalobu na obvineného slaboduchého pomocníka kuchára za pokus o otravu. Dotyčného stráže hneď brali so sebou a Šátor ešte požiadal veliteľa stráže o dvoch vojakov na ochranu pred neznámym útočníkom, čo sa ich pokúsil otráviť.
Medzičasom sa však v izbe, kde ostali válečník s kúzelníkom, zomlelo čosi čo ohrozilo razom celú družinu. Chvíľu potom ako Šátor s xO2 odišli za recepčným budiť majiteľa, sa dvere do izby rozleteli dokorán a do izby profesionálne vtrhli piati maskovaní muži. Boli to ľudia vysokí asi 1,8 sáhu a oblečení celí v čiernej matnej koži. Boli vynikajúco ozbrojení a na pleciach mali prehodené šikovné krátke luky. Dlhšie čierne vlasy pod helmami sa im aj v tme divoko leskli. Muži rýchlo pribuchli dvere späť, no Gorg si aj tak stihol všimnúť, že pred nimi nechali ešte dvoch svojich mužov. Dvaja vo vnútri sa postavili hneď ku dverám z vnútornej strany. Druhý dvaja plus jeden, ktorým bol asi veliteľ, začali bodať do postelí a pátrať po spiacich obyvateľoch izby, teda po našich družiníkoch. Ako však vidno z popisu, nezastihli skúsených dobrodruhov nepripravených a v pyžame. Tí poučení predchádzajúcimi nebezpečnými a náhlymi pokusmi o vraždu, vypchali svoje postele prádlom a mechmi s vodou aby vzbudili v tme dojem spáčov, a sami zaliezli za posledné postele kde pripravení na najhoršie trpezlivo čakali. Hneď ako sa prehľadávajúci dostali až k nim, vyskočili obaja družiníci na rovné nohy a tým zaskočili aj skúsených členov prepadovej jednotky. Ich krátke zaváhanie využil Gorg na to aby vyskočil na posteľ pred Sekusa, čím ho súčasne chránil, a sekol po najbližšom neznámom svojou halapartňou. Tomu sa na boku otvorila strašná sečná rana po veľkej halapartni. Jeden člen jednotky ho zachytil aby nespadol a odtiahol zraneného chytro na najbližšiu posteľ. Zatiaľ veliteľ prepadu začal vyjednávať s Gorgom aby sa obaja dobrovoľne vzdali a vypili dva lektvary, ktoré im podávali, že sa im nič nestane len istá veľmi mocná osoba by sa s nimi chcela stretnúť. To im však nikto neveril. Gorg začal akoby váhať, no to už sa mu zježili fúzy a zacítil jemné dvihnutie žalúdka, ktoré ho upozornilo na prebiehajúce kúzlo. Zrazu sa ocitol na chodbe hotela a ako sa stihol hneď zorientovať, tak o poschodie vyššie, tam kde boli ubytovaní pred výpravou na Ľudožrútie ostrovy. Gorg ostal hore a Sekus sa vybral na skusy späť na nižšie poschodie kde si chcel overiť čo sa stalo s neznámymi útočníkmi. Tesne predtým ako sa teleportoval za Gorgom von z izby totiž začul ako veliteľ neznámych mužov zanadával a spomenul niečo v zmysle, že teraz to riadne zhnojili a že sa musia vypariť.
Sekus rozmýšľajúc nad vetou, schádzal dole po schodoch na nižšie podlažie, keď si to zrazu rozmyslel a rozhodol sa, že pôjde rovno za Šátorom dole. Ako schádzal po schodoch, zazdalo sa mu, že sa z času načas popri ňom prevalil akýsi zvláštny biely opar, ktorý rýchlo pretiekol okolo a zmizol niekde nižšie. Keď sa to zopakovalo niekoľko krát čosi ho napadlo. Začal opatrne sledovať tie neprirodzené, pohybujúce sa opary, ktoré veľkou rýchlosťou vykĺzli z hostinca a nikým nebadané si to jeden za druhým trielili stíchnutým nočným mestom. Sekus ich sledoval asi 500 sáhov, no potom sa mu žiaľbohu stratili v tme, keď im už nestačil. Zapamätal si tak len miesto, kde ich stratil a vrátil sa späť do hostinca. Vyzdvihol Gorga na poschodí a zišli späť pred dvere vlastnej izby. Tam trpezlivo čakali na Šátora s xO2 kým sa nevrátia. Tí po krátkej chvíli skutočne prišli, o niečom diskutujúc, a boli zvedaví prečo trávia noc pred dverami izby, no keď ich otvorili rýchlo pochopili. Uprostred izby sa tiahol smerom k oknu obrovský krvavý fľak, postele boli poprehadzované a mokré, plachty dotrhané a mokré perie poletovalo miestami ešte stále vo vzduchu. Sekus im stručne objasnil čo sa vlastne stalo a noc strávili nakoniec spánkom na zemi, strážení pred dverami mestskými strážami, ktoré im poslal veliteľ nočnej hliadky ako sa dohodli. Nebolo treba dlhej debaty na to aby sa zhodli, že treba vypadnúť z mesta a zamiesť za sebou stopy.
Hneď ráno Šátor zašiel na miestne veliteľstvo, kde zrušil obvinenie a zaplatil pokutu za planý poplach. Urýchlene sa pobalili a nasadli na svoj koč, na kozlík si sadol pre zmenu Šátor a pomaly vyviedol kone aj s kočom von z mesta. Keď prechádzali okolo miesta kde v noci Sekus stratil zvláštne hmly, odniekiaľ zrazu priletelo niekoľko hviezdic, ktoré sa zaťali Sekusovi do krku. Tie čo nenašli svoje ciele sa zrazu stratili späť v dave ľudí okolo. Zakrvavený Sekus si prezrel jednu z nich. V strede svietilo vypálené veľké čierne G. Kúzelník ju natočil smerom ku hraničiarovi. Vymenili si pohľad s nevysloveným porozumením a Šátor pohnal opratami kone k najbližšej bráne. Tam v rýchlosti zaplatili a poďho preč z mesta, ktoré začínalo byť povážlivo nebezpečné. Po pol dni kľudnej cesty kočom dorazili na večer do Gramdu, hlavného mesta Baliho zeme, z ktorej pochádzal Gorg. Prešli bránami a našli si malý zastrčený hostinec na prespatie. Ráno bez slova zaplatili a pobrali sa ďalej na sever smerom na Chufu.
Išli niekoľko hodín a mali už Džabirskú hranicu prakticky na dohľad, keď sa im odrazu zlomila os na zadnom súkolí koča načo sa celý koč začal neovládateľne točiť a nadskakovať. Šátor však držal opraty pevne a tak koč ako tak ovládol aby nevyletel z cesty a ešte aj tak aby sa nikomu nič nestalo. Po konečnom zastavení neovládateľného kočiara zliezli z nahnutého koča presvedčiť sa čo sa to vlastne stalo. Os koča bola zlomená kúsok od pravého kolesa, čo však bolo oveľa horšie nezlomila sa sama od seba, ale preto, lebo bola úplne zrejme narezaná! Bolo veľkým šťastím a veľkou náhodou, že sa koč nezlomil vo vysokej rýchlosti skôr počas cesty, ale pri pomalej ceste do plytkého kopca. Šátor sa začal tlmene pochechtávať tušiac za tým niekoho v Oskuthane, ktorý museli tak narýchlo opustiť a vydal sa s Gorgom na neďalekú strážnicu pri hraničnom prechode aby poprosili vojakov o pomoc.
Tí ich sprvoti jasne odmietli no napokon ich reč hraničiarových zlatiek prehovorila a tak poslali aspoň pár vojakov na dotiahnutie poškodeného koča. Keď ku koču všetci dorazili, Šátor zorganizoval provizórnu opravu koča pričom najväčšiu váhu opráv nechal na Gorgovi, ktorému nechal odrúbať os koča. Ten to však pochopil, ako skúsený tesár, úplne inak a odrúbal polovicu koča tak, že tým vytvoril bojový voz južanov z oblastí spadajúcich pod Južnú federáciu. Nakoniec sa nedorozumenie vysvetlilo a za posmechu prítomných vojakov sa koč polo ťahom, polo tlačením pomaly dostal na džabirskú stranu hranice. Tam ich vojaci opustili a nechali ich sa plahočiť smerom na neveľmi vzdialenú Chufu. Ešteže to bolo dole kopcom keďže Chufa ležala v plytkom údolí vtesnaná na úzkom páse medzi Baliho zem a Inglandiu.
Do mesta dorazili tesne poobede, idúc veľmi pomaly, pričom poslali dopredu Sekusa, aby obhliadol situáciu v meste a zaistil ubytovanie. Súčasne mal začať zisťovať či lénny pán Semkal je vôbec prítomný v meste. Zvyšok družiny sa teda niečo poobede konečne dokodrcal pred mesto, zaplatil mýto za vstup a dorazil pred starý známy hostinec U Zlámané Grešle. Tam si aj zložili veci a prenajali si izbu na jednu noc za výborné 4 zlaté. xO2 ostal dobrovoľne strážiť veci, ktoré si v izbe nechal Šátor, momentálny veliteľ a osoba, ktorej sa riťolezec xO2 poslednú dobu snažil veľmi zapáčiť. Šátor to však len prechádzal svojim typickým zhovievavým úškrnkom. Sekus, Gorg a Šátor sa spoločne vybrali na Zámočnícku 8, kde sa podľa istých neoverených údajov mali stretnúť s lénnym pánom Semkalom. Nikomu sa na stretnutie veľmi nechcelo pretože pre Semkala nemali vôbec dobré správy.
Boli vpustení dnu do dvora a na nádvorí domu im správca oznámil, že jednak na leto lénny pán často odchádza do Igby alebo Džabaru a po druhé, že sa snaží momentálne dostať na audienciu u kráľa. V Igbe mal rezidenciu na Zámočníckej 6 a v Džabare na Zámočníckej 12. Viac sa od správcu nedozvedeli a ten len rozpačito pokrčil ramenami. Správca však vedel, že družina mala nájsť hraběnku Líthas a ako jej verný dlhoročný služobník sa opatrne vyzvedal čo sa s ňou vlastne stalo. Odpoveďou mu však bolo len zaryté mlčanie družiny a ďalšie otázky na Semkala. Nakoniec však Šátor prezradil čo sa s ňou vlastne stalo a povedal, že spopolnené ostatky nesú Semkalovi. Nato správca, pohnutý zlou správou, emotívne vyhŕkol, že Semkal je obyčajná necitlivá hyena, čo vylúdilo úsmev v Gorgových fúzoch a keď sa ocitli späť na ulici, Šátor sa znova obrátil a zabúchal na vráta domu Semkalovho. Otvoril mu opäť správca a Šátor mu s pietou podal urnu s hraběnkiným popolom, ktorý mu odovzdal Gorg, ktorý urnu celý čas niesol už od Ludožrútich ostrovov. O svojom vlastnom podiele na smrti nešťastnej ženy sa družina nezmienila nikomu ani slovom.
Vrátili sa ku čakajúcemu xO2 do Zlámanej Grešle a Šátor rozhodol, že sa predá torzo starého voza a kúpi sa voz alebo koč úplne nový. S tým aj razom zišiel dole k recepčnému v hostinci. Tomu predal kolesá od voza za výhodných 25 zlatých, prešiel celé námestie, zahol do malej uličky tesne pri námestí a vošiel do tesárskej dielne Šordika Tesára. Tu sa chvíľu obzeral po tovare za podozrievavého pohľadu majiteľa a nakoniec vybral z nevalnej ponuky nekrytý a nepružený koč za 150 zlatých, ktorý mu ochotní Šordikovi pomocníci dotiahli až pred hostinec kde hneď brali so sebou torzo starého koča. Nový koč družiníci zapriahli ich 4 verným koňom a vyrazili čo najrýchlejšie do Igby. Prešli hradby Chufy východnou bránou a pomaly prešli malé predmestie prilepené k hradbám, no len čo ho prešli, Šátor razom popchol kone. Videl, že koč je strašne ťažký a vedel si spočítať, že cesta to bude dlhá. Dúfal len, že dôjdu aspoň do Igby pretože medzi Chufou a Igbou bola len jedná dedina Sudža a to asi 20 míľ za Chufou a potom už len jedna zabudnutá malá oáza v púšti cez ktorú šla cesta.
Cesta však ubiehala napodiv pomerne rýchlo, keďže kone bežali s totálnym nasadením až im len pena odletovala od huby. Cesta bola tvrdá, dobre udupaná a za kočom sa veľmi neprášilo. Po pár míľach sa im po pravej strane stala verným spoločníkom na dlhej časti cesty púšť, ktorá sa tiahla napravo až po obzor. Naľavo bola zo začiatku zvlnená pahorkatina pokrytá hlavne nevysokou trávou vytvárajúcou step, ktorá sa však zďaleka nedala porovnávať so sviežou trávou na stepi v okolí Mesta Barbarov. Aj tu bolo kde tu vidno roztratený pasúci sa dobytok. Na pravom okraji cesty bol zo začiatku ešte uzučký pás krovín a bodliakov evidentne vysadený proti púšti miestnymi obyvateľmi. Netrvalo však dlho a púšť ich obklopila úplne. Prešli malou oázou v púšti a pokračovali ďalej bez zastavenia. Niekoľko míľ pred Igbou z púšte vyšli a konečne, po niečo viac ako 6 hodinách neustáleho nadhadzovania a trasenia v nepruženom koči, vošli do Igby.
Stihli to tesne pred zavretím mestských brán a bez otáľania zamierili na Zámočnícku 6 kde sa však dozvedeli, že Semkal je skutočne až v Džabare, kde čaká na audienciu u kráľa. Po prehodení pár zdvorilých slov so zhovorčivými obyvateľmi Semkalovho domu a oznámení smutnej noviny o smrti Líthas si vybavili prespatie na nádvorí domu pri studni. Sekus sa vyznamenal netypicky akými si morbídnymi narážkami na smrť Líthas, ale zviedlo sa to na pravdepodobnú psychickú ujmu spôsobenú návratom z ríše mŕtvych, pretože nikto neprotestoval a dokonca sa ani nikto neozval. Ráno sa vyrážalo ďalej.
Do Džabaru vzdialeného len asi 20 míľ išli pomaly a kľudne a presne na pravé poludnie tam aj dorazili. Zaplatili mýto 2 zlaté, ktoré sa im zdalo netradične trpaslícky vysoké no po príčine nepátrali a ubytovali sa v najdrahšom džabarskom a asi aj džabirskom hostinci, U Koruny. Objednali si izbu len na jednu noc a vydali sa rovno za Semkalom. Ten ich okamžite prijal a hneď mu vyklopili čo sa stalo s jeho nešťastnou ženou, pričom podiel družiny na smrti hraběnky taktne a takticky zamlčali. Precítili so Semkalom jeho evidentne hranú bolesť nad stratou manželky, ktorá však u družiny až tak hraná nebola, keďže to bol prakticky Kysličníkov buch-buch, ktorý nešťastnú ženu nepriamo zabil. Šátor však lumpa lénneho pána (a hyenu ako ho nazval jeho vlastný správca domu v Chufe) prekukol a potom čo im lénny pán sarkasticky objasnil status ich odmeny, ktorou bol dom aj s malou obrannou palisádou na úpätí Malého Khanu, mu naznačil čo si o ňom vlastne myslí. Boli to samé nedobré veci, ale Semkalovi to bolo úplne zjavne celkom jedno, pretože sa len uškrnul a snažil sa tváriť, že sa pohrúžil do svojich pochybných úvah. Šátor sa teda na ďalšie tajomné hrozby, ktoré boli zjavne úplne zbytočné, vykašľal a odišiel z domu za ostatnými, ktorí sa už medzitým vzdialili preč na nádvorie dávno tušiac, že Semkal je asi riadne hovado.
Na nádvorí ich správca Semkalovho majetku oboznámil s polohou a vybavením statku v Malom Khane, ktorý odteraz patril im. Po tomto sa konečne vzdialili z domu vychytralého a nepríjemného lénneho pána, ktorého prítomnosť už každému začínala poriadne liezť na nervy. Zapadli teda do najbližšieho hostinca na bojovú poradu družiny čo ďalej. Tesne predtým však navštívili každý podľa svojho gusta buď obchodníkov alebo chrámy, kde buď nakúpili alebo sa na chvíľu pomodlili a priniesli obety, ktoré bohovia asi prijali. Teda všetci okrem Sekusa, ktorý sa k otázke bohov staval tak, že nikto nevedel či nimi pohŕda, či o nich veľa nevie alebo si len prípadne s nimi nechce nič začínať. Kap11.