Kap18(1.0.2)
XVIII. KAPITOLA
PUSTINAMI A PODZEMIM KARALACKYCH HOR
Vyrazili teda z Kwaisuru smerom na Helfsku hranicu.
zapisane niektore nenahrate useky kvoli moznosti zabudnutia. Nutne dopisat obrovske mnozstvo odohrateho - incident na hranici, putovanie bazinami, boj so zabami a obrovskym cervom, unik z bazin, putovanie podhorim, obri, burka, suboj so sarkonmi, vstup do zasobarne skretov, boj s prvym klanom v podzemi, unik od nich, putovanie banami, krizovatky, dlha cesta do Trazg Marag, Trazg Marag, krcma, odchod, putovanie na Karam Dan, obhliadka Karam Dan, pokus o zabitie, stretnutie a zabitie sardaukara, suboj s demonickou druzinou, prichod Setha ...
+
Nutne dopisat obrovske mnozstvo odohrateho..
Gorg so Satorom alias Krutas a Spatos vyrazili na prieskum vojenskej zony, hlavne na miesta kde byva Grakch a Kahan Dan - vojensky velitel mesta a podla informacii druziny pravdepodobne mutant. Vysli z tunela, ktory bol asi 40 sahov dlhy a takmer presne po 10 sahov boli odbocky do stran a ktory viedol do ich ubikacie. Gorg si ako velitel zobral na prikaz dvoch, nie velmi nadsenych troglydov. Ti mu ukazali ulicu oproti ulici od vstupu do vojenskej zony. Po prejdeni cirka 100-150 sahov jeden s troglydov ovladajucich aspon trochu zaklady barbarstiny ukazal doprava na Grakchov dom. Bol to viacmenej obycajny dom v zastavbe s normalnymi 1,5x2 sahovymi mohutnymi dverami obitymi zelezom. Troglydi sa pri prechode okolo domu trochu skrcili akoby sa aj teraz bali, ze ich dostihne velitelov hnev. Gorg sa po prejdeni niekolkych sahov zhacil a zamyslel. Nieco mu na tych dverach nesedelo. No nic este nad tym porozmysla. Kracali dalej a dalej ulicou, Sator stale v uctivom odstupe ako sa na sluhu patri. Po cirka 250-300 sahoch dorazili ku koncu ulice pod skalnou kupolou. Dalej pokracovala ulica uz ako chodba 4x4 sahy. Pohyb na ulici nebol od Grakchovho domu prakticky ziaden, no cim dalej a dalej od namestia sli, tym vacsiu a vacsiu uzkost a strach citili. Gorg mal pocit akoby na neho sadala tiaha celej kupoly a skalnej masy nad nou. Aj troglyti, hoc ako hrozostrasni, vyzerali, ze maju skutocny strach. Chodba bola dlha asi 20 sahov a na konci prehradena mohutnymi dverami. Pred nimi stali dvaja ozrutni minotauri s obrovskymi halapartnami. Chodba bola osvetlena jednak faklami, ktore viseli po stenach v symetrickych rozostupoch po oboch stranach a jednak zo stropu ich doplnala sada olejovych lamp v tvare deformovanych lebiek. Oba zdroje svetla vydavali krvavo cervene svetlo nie nepodobne priseriu siriacemu sa z kupoly pod ktorym bolo cele mesto, no svetlo bolo sytejsie a siel z neho des. Zjavne rozklepani troglydi sa spytavo pozreli na Gorga. Ten pokrcil ramenami a otocil sa na pate vidiac, ze viac asi neporiesi. Sator tiez suhlasne pokyval hlavou a vyrazil za Gorgom. Vykrocili ulicou spat ked zaskripali obrovske dvere na konci chodby a nieco zuchlo na zem. Gorg sa rychlo otocil no hrozba to nebola. Straziaci minotaur napichol na halapartnu skrvavene torzo nejakeho humanoida a odhodil ho dalej od dveri. Pri druhom dopade telo odporne mlasklo. Gorg prizmuril oci no viac informacii sa nedozvedel. Troglydi netrpezlivo preslapovali, cakali co Gorg, ich velitel urobi. Obavali sa, ze pojde dalej k dveram. Konecne sa vsak otocil a vykrocil spat na namestie naco si troglydi zjavne oddychli. Gorg zacul pistanie. Odniekial sa vyvalil asi tucet prerastenych obrich krys, z ktorych jedna dokonca na po usi ozbrojeneho valecnika vycerila zazltnute zuby. Lacne sa vrhli na torzo a po chvili sa z chodby ozyvalo pistanie, trhanie a mlaskanie. Gorg presiel s vojakmi rovnakou cestou okolo Grakchovho domu a vosiel spat na namestie vojenskej zony kde prave niekolko vojakov cvicilo. Uzkost sa odchodom od domu Kahan Dana postupne rozpustala a aj ked vojenska zona v Karam Dane je hnusne miesto plne krvi a spinavych orkov, skretov, troglydov a podobnej havede, citil sa ako v trpaslickej bani u nich doma. V dobrej nalade skusil nadviazat kontakt so svojimi dvomi troglydskymi vojakmi. Kedze vsak lamane barbarsky vedel len jeden tak sa dozvedel, ze ma tu cest s Tym co jeho nohy volne vlaju a s Vranom ako ich mena prelozil lamanou barbarstinou hovoriaci Vrana. Ten si oddychol, ze navstevu okolia Grakchovho no hlavne Kahanovho domu v zdravi prezili. Gorg ich hned obratom pohotovo zavolal do krcmy. Presli okolo jedinej brany do vojenskej zony a vosli na vojenske molo. Bolo tam do mora vycnievajucich 5 drevenych pylonov pri ktorych boli uviazane rozne plavidla vsetkeho druhu poopravovane tak aby ako tak drzali na vode. Od ponoriek po velku galeru. Stav lodi neposobil doveryhodne a vacsina z nich boli prakticky len opravene vraky. Na druhej strane, ked si jeden uvedomil, ze sa jedna prakticky o flotilu v podzemi zijucich tvorov, siel z toho strach. Nie vsak pre Gorga, ten si to len so zaujmom pozrel a nasledoval svojich vojakov k budove, ktora stala takmer symetricky v strede mola. Bola pomerne velka a vonku strazili ako inak minotauri. Vrana sa odvazne prisuchol ku Gorgovi a varoval ho, ze to su Kahanovi katani a ze s nimi nie je ziadna sranda a odkragluju kazdeho bez mihnutia oka ked citia problemy. Vyblednuty nazov prelozil Vrana ako Smrad. Vystizny nazov pre pajzel, pomyslel si Gorg a opatrne zovruc porisko svojej oblubenej sekery vkrocil so Satorom do krcmy. Ovalil ho puch akoby bol v latrine naplnenej liehom. Pach zvratkov, stolice a mocu sa miesal s krvou a chlastom. Sem tam zaviala dnu vona ciastocne opeceneho masa. Sirka lokalu bola asi 20-30 sahov a na dlzku asi 40 sahov. Cela protilahla stena bola vlastne suvisly bar. Obsluhovali tam rozne rasy a Gorg kutkom oka zahliadol aj jedneho barbara. Strop bol podoprety mnohymi kamennymi stlpmi a medzitym boli takmer chaoticky rozhadzane lavice a stoly no stredom od dveri sa tiahol koridor az k baru. Krcma bola asi z jednej 1/3 plna. Sem tam sa mihli obludy, ktore Gorg v zivote nevidel, sem tam vsak zahliadol aj normalnych humanoidov no vyzerali este menej doveryhodne ako nestvury. Zdalo sa vsak, ze Gorg tu neposobi nijak nepatricne. Opat ho zo smradu a scenerie naplo no ovladol sa. Zacul ako Sator za jeho chrbtom prudko zvracia na zem. Chvilu pockal a potom vykrocil za svojimi dvoma vojakmi. Ti uz obsadili jeden stol s dvoma lavicami, ktore im predtym okolo nich poskakujuci skret oplachol vedrom morskej vody no aj tak sa na nom povalovali zbytky zvratkov a stolice. Gorg si sadol a Sator opatovane ovladol nutkanie zvracat a postavil sa za Gorga tak ako sa zvyknu za pana postavit jeho sluhovia. Gorg sa opytal vojakov co budu pit. Navrhli ako zvycajne palenku, ktora sa nosila v hlinenych asi pol az tristvrte litrovych krcahoch. Plavali v nej nejake spinave zbytky z destilacie no zjavne to nikomu nevadilo. Skret velmi ochotne a hlavne neuveritelne rychlo pricupital s podnosom kde stali 3 krcahy plne pachnucej palenky. Gorg si vsimol scenu od vedlajsieho stola kde nejaky vojak na mieste rozsekal skreta za pomalu obsluhu naco dotycneho zacal obsluhovat bez slova dalsi. Pokrutil hlavou. Aj ked skretov nenavidel zdalo sa mu to zbytocne aj ked na druhej strane aspon o jedneho skreta menej. Hodil smerom na stol jednu striebornu, ktora ani nestihla dopadnut na stol a skret ju schmatol do pazurov utekajuc prec. Zacali vseobecne tlachat o situacii v jednotke. Vtedy si Gorg uvedomil co mu vadilo na tych dverach Grakchovho domu. Ako ten obrovsky minotaur chodil von? Odpil si z hnusnej tekutiny a chcelo sa mu opat vracat. Bolo to silne a hnusne pitivo. Troglydi to hodili do seba ako vodu a poskulovali po dalsom krcahu. Nadovazok zacinal mat Gorg po chvili pocit, ze horsie vidi. Bohvie co to bolo za svinstvo. Zacal sa hrabat v torne a pomedzi to opatrne ulieval casti nechutnej palenky na podlahu. Zalial to jednym rudym krizom a pocitil ako sa mu zrak vratil a o nieco lepsie sa citil. Aspon sa mu rychlesie zahoja rany z boja z tym troglydom, o ktorom Vrana povedal ze sa volal Vrk. Objednal dalsie dve rundy nechutnej palnky pre vojakov, ktori na neho vdacen pozreli. On si uz nedal. Bolo to svinstvo a nechcel riskovat problemy. Cas pomaly bezal bez zmysluplnejsich informacii.
Seth so Sekusom medzitym neviditelni znudene okukovali koniec civilnej casti pristavu pred branou. Bol priliv a more siahalo asi 30-40 coulov pod okraj. Nikde ziadne otvory kanalizacie, podobne na dlazbe nikde ziadne poklopy. Sklamane sa potulovali v dosahu kontaktu macky s Gorgom a ocumovali okolie. Pri skalnych molach kotvilo pomerne dost lodi, niektore sa vykladali, ine nakladali, no vacsina sa len lenivo pohupovala na malych vlnkach v dobre chranenom pristave. Po chvili prirazila k nedalekemu molu osarpana koga, vyzerajuca skor ako lod duchov. Zdalo sa, ze ide zdaleka. Volala sa Esgorth a kapitan vyzeral skuseny morsky vlk resp. barbar a zle zazeral z kormy na svojich nohsledov, ktori uvezovali lod. Zrazu Sekusa zaujalo cosi co vylozili. Zatajil dych a prizmuril oci. Zdalo sa mu to alebo to bolo realne? Barbar, kroll a clovek vykladali z lode naklad pre nejakeho orckeho priekupnika, ktory uz netrpezlivo cakal na brehu. Ten za niekolko bedien, par kusov polamanych dosiek a obrovsku kotvu, ktoru mali problem vylozit, zaplatil napchatym vackom, ktory odvazne prehodil kapitanovi rovno na lod. Ten nakukol dnu, potazkal ho a spokojne zahulakal zapadnou skrestinou nejaky pozdrav na ktory sa ork usmial a kratkym bicom zacal mlatit asi tucet skretov pachtiacich sa s nakladom. Na celej scene by nebolo nic zaujimave, odohravali sa v tej ci onej podobe po celom zubatom skalnatom mole pred nimi. Co Sekusa zaujalo az mu zabehlo bol fakt, ze obsah jednej bedne sa nesikovnym skretom ciastocne rozsypal na zem. Obsah tvorili kusy kvalitnej, mokrej, mierne plesnivej, ciernej latky, maly medeny zvon z paluby, okienko z lode a stit. Ten stit! Sekusa zaujal ten stit. Bol na nom totiz vyobrazeny cierny znak na cervenom pozadi, ruza prekrizena s mecom. Kde ho len videl? Kde? Otocil sa, pretoze mal pocit, ze aj ked neviditelny, uprenym fixovanym pohladom priputa na seba pozornost skretov. Chvilu sledoval prechod vojakov do vojenskej zony a opat sa otocil spat. Skreti krvacali z mnohych ran od bicujuceho orka a rozsypany naklad uz prakticky vpratali do bedne. Kapitan lode sa rehotal az sa za bruchol chytal. Mala skretia karavana sa po chvili pohla s nakladom po mole dalej zanechavajuc za sebou nebadatelnu krvavu stopu na dlazbe. Zakratko zmizla v dave. Sekus nervozne preslapoval. Potom si spomenul. Sardaukari. Taky znak nosili vsetci sardaukari.
+++doplnit dalsie odohrane odvtedy - prieskum vo vojenskej zone, zostup do stok, zostup do stok pod stokami, suboj s beholdermi, unik a destrukcia chramu Janusa, ozivenie xO2, odchod z Karam Danu++ Kap19