Dovolíte mi, predstavím sa vám, aby ste mali aspoň nejakú predstavu o tom, kto som. Volám sa Kysličník. Som kuduk. Rasa nie bežná v našom svete. Mojím koníčkom je alchýmia, ale strašne rád spoznávam nové kraje a aj preto som sa stal dobrodruhom. Meriam 1 meter (sah), vážim 58 Kg (1160 mn). Mám zelené oči a husté čierne vlasy spojené zlatou gumičkou. Milujem drahé kamene, ale nepohrdnem i kvalitnou zlatníckou prácou. Nie som dobrý bojovník, ale keď sa jedná o vyriešenie delikátnej situácie tak vtedy nastupujem ja. Priblížil by som vám môj životopis. Pochádzam z jedného krollského kmeňa zo severu. Tento kmeň patril medzi najväčšie zo severských kmeňov. Ale najväčším a najvýznamnejším kmeňom bol kmeň Érov, ktorý mal aj hlavné mesto. Severské kmene medzi sebou neustále bojovali. My sme neboli výnimkou a tiež sme podnikali výjazdy na rôzne kmene. Medzi jediných priateľov sme pokladali národ južných škretov, ktorým vládne Xavros. Udržiavali sme s nimi priateľské ako aj obchodné styky. Na čele nášho kmeňa bol DAIGON VI .– Vodca. Mal 3 dcéry a 1 syna – Nástupcu. Jedna z jeho dcér, prostredná bola mojou ženou. Náš kmeň mal okolo 1000 mužov 1100 žien a 200 detí. Koncom leta roku 263 p.V.r. nás napadla väčšia armáda kmeňov z východu. Činila asi 3500 bojaschopných mužov, čo bola ohromná presila. Všetkých našich mužov pobili. Ženy s deťmi museli odviesť, lebo som nenašiel žiadnu stopu po vraždách. Keď došlo k tomuto boju ja som sa vtedy nachádzal dosť ďaleko nato aby som sa mohol zúčastniť obrany osady (bol som miestny lekár a vtedy som šiel do hôr hľadať nejaké byliny, ktoré by mohli pomáhať môjmu kmeňu k prekonávaniu rôznych chorôb). Keď som sa vrátil po týždennom hľadaní neveril som vlastným očiam. Dedina bola úplne vypálená. Nezostalo tam nič živé okrem mojej osoby. Po pár dňoch som sa nejako psychicky pozviechal. Pochoval som svojich najbližších a vybral som sa do sveta o ktorom som len počul z rozprávaní od veľkých bojovníkov čo bojovali ďaleko na juhu. Ešte pred cestou som si vytýčil ciele, ktoré by som chcel dosiahnuť a medzi ne patrilo i nejako pomstiť svoj ľud a nájsť svoju životnú družku. Viem, že to nebude jednoduché ale snáď sa mi to raz podarí. Neskôr by som sa chcel usadiť. Po dlhých mesiacoch putovania som sa dostal do Mesta Barbarov. Hlavné mesto Krwelovho štátu. A tu sa začína odohrávať príbeh, ktorý v podstate trvá dodnes.

XO2 tiez zverejnil zopar svojich zapiskov z ciest s druzinou.....

 Ovládam: východnú Skretštinu,  Barbarštinu, Brónštinu, Krollštinu, Elfstinu