Vander venovany Tadeasovi Kokotekovi z ministerstva zahranicnych veci Ceskej republiky a Bedrisce Kelysove, kultovej to postave z inak gycoveho filmu Slunce seno...Obom dakujeme za inspiraciu do zivota. Tak ako aj dazdu, koncipientovi s fosforeskujucimi drievkami, Monike, nezhovorcivej mlynarke Mariane, pokojnemu teologovi, blbej zene so Steelovou, soferovi poslednej 30-tky, a ostatnym..Vdaka..

POLANA koniec augusta 2001

Utorok

Vsetko to vlastne zacalo uz v nedelu poobede. Brnkol som Mojkovi do BB a kedze to vyzeralo slubne zacali pripravy. Preventivne som vsak este vytvoril zalozny zdroj na II. pediatrickej. Ked uz bolo v pondelok jasne, ze to pojde, musel som nejak zmysluplne vysvetlit svoj nahly uprk z praxe a zanechanie jedinej aj to zahranicnej medicky (ahoj Marie-Claire :-) prednostovi a zbuchat nejaky material, ktory sa mi hned na rannej vizite namatkovo za "odmenu" usiel. Vsetko sa mi to vsak podarilo a utorok sme este vecer s Davidom doladili posledne detaily komplikovaneho planu u Corgona a zbalil som sa (bez stravy, bez penazi, so sustakmi len pre objem a dobrou naladou, ale zbalil)...

Streda

....stredu rano sme prvym vlakom hasili smerom na Zvolen. Plan bol zlozito komplikovany avsak dopredu casovo dobre premysleny. Chcel som zajst na Liptov za milou, mojmu srdcu najblizsou dievcinou no este predtym bolo treba navstivit dedka v Kovacovej a Mojka v Bystrici kvoli papieru. V Zvolene som opustil Davida, ktoremu kedze bol verny svojim nepresnym hodinkam znacky Prim skoro usiel vlak aj s batozinou a nastupil som do busu c.11. David vo Vlkanovej musel prestupit na nahradnu dopravu-bus kedze sa nieco stalo na trati, potom znova vystupil z busu-nahradnej dopravy a pokracoval do Banskej zase po trati. Kedze vsak ZSR poslali busov malo tak to trvalo !PEKNE! (zdravime MIBa) dlho. Ja som medzitym pobudol s dedkom. Dal mu cukriky z Iranu, podebatil (teda dedko po NCMP nehovori, takze pomonologoval :-) a pobral som sa rovno krizom cez pole na zastavku busu. Tam som zaliezol pod kryt a cital noviny kym riadne prepoteny chlapik okolo mna na furiku lietal s nejakou burinou na palenie. Prezvedel som od neho ci cakam dobre a cakal som dalej. Ked uz som zacal byt jemne nervozny prisiel bus s fialovymi zaclonkami. Bol poloprazdny a isiel nejakou desnou obklukou nie po dialnici, no povedal som si, ze sa rad povozim po slovenskom vidieku, ktory mi pocas tych 40 dni mimo domova chybal. Vylozil som si penazenku na vak lebo ma tlacila na zadku (co sa mi temer neskor stalo osudnym) a pozeral na okolitu lubeznu slovensku zem. David medzitym odovzdal moj potvrdenia chtivy papier a kvet pre Mojkovu mamu (to ako za ochotu) a travil cas rozhovorom s Mojkom, ktory docvalal na zelenom favorite s nejakym mlkvym spolocnikom na "sedadle smrti", pred stanicou v Banskej Bystrici. Asi hodinu po ich stretnuti (Mojko na mna nemohol cakat, jeho cakal predsa tenis! a ako neskor vysvitlo na ich tenis cakal dazd) som vystupil z "objizdky" slovenskou krajinou. Spustila sa komplet prietrz mracien. To, ze nemam penazenku som zistil hned. Pobiehajuc zmetene po stanici a hladajuc bus ktorym som prisiel som uplne premokol. Nakoniec som ho nasiel a penazenku v nom. Lezala na poslednom schodiku! No Comment. Typicke pre RK. Podakoval som sa soferovi a prchol za Davidom. Zobrali sme bus do Ruzomberka. Tu sme chytili rychlik (s nehoraznym rychlikovym priplatkom:-) do Lipt. Mikulasa a tam sme zatvrdli pretoze bus priamo do Kvacian nam zdrhol slovom o necele 3 minuty! Trebalo cakat hodinu a pol a okrem toho tento bus siel len do nejakej dediny vedla. Prvy neuspech zatial skvelo zorganizovaneho postupu sme rozdychavali na kofole pri stanicnej restike (odporucam v nej podla vyzoru najme hovadzie srdce na smotane :-))) a debatou s typkom z Kosic, ktory uplne mokry zdusal z Rohacov a stihol zenu cez mobil zhulakat, ze sa jej nemoze dovolat ako obranu na zhulakanie zenou, ktora sa pre zmenu nemohla dovolat najprv jemu. Funny Couple. Vysvitlo, ze v Kosiciach maju velmi sofistikovane riesenu telesnu vychovu pre celu UPJS univerzitu  (chlapik sa ukazal ako telocvikar) a potom nas uz nechal a prchol na svoj vlak. Do Kosic. Asi za zenou. Konecne sme sa dockali busu. Ziadna klasika Karosa, ale nejaky imperialisticky Mercedesovy bazmek. (to som este netusil, ze v Tatrach v septembri dostanem tvrdsi sok v podobe uplne novucickej elektricky! kam to ten svet speje ? :-( ) Vystupili sme v dedine (hej boli to Matiasovce spomenul som si) a dali sme sa podla mapy najkratsou cestou za hlasom mojho srdca. Presli sme potok, pole a vkrocili do Kvacian. V tejto dedine nas dostihla sms a za tym telefonat. Zatlkali sme ako sa dalo, len len, ze som sa v jednej vete neprezradil, ze sme vzdusnou ciarou 3 km od nej. Kedze som cakal, ze na druhy den sa berie domov tak sme celou dedinou hladali vhodnu lucku na spanie. Chceli sme prespat v stane a rano ist spolu snou do Lipt. M. (ano kedze nazov vandra je Polana, chceli sme ist rano spet do Zvolena a do Detvy - Keby bol s nami Kubo tak poviem celkovy plan hodny jeho velkeho ducha vid mfatra, ale toto bol moj vlastny plan :-) Po asi necelej hodinke pekneho dusotu sme sa ocitli pred mne doverne znamymi mlynmi. Pooprudzovali sme strazcov mlyna a neprezradiac sa sme sa hotovali prekvapit. Hm, ked tak nad tym teraz uvazujem myslim, ze som-sme prekvapil-i sam-ych seba. Uvarili sme cinsku polievku a cakali. Aj sa ochladilo, aj tma bola, aj som sa bal o Moni (aby ju tam v tme nechytil sourkojed :-), a aj nervozny som zacal byt a stale nic. Nakoniec sme sa konecne dockali. V chutnom klobuku avsak s nejakym cudzim ml. muzom. Zvitanie, pohlady, narazky. Nervozita. Jej. Cosi vrzgalo. Zeby drevena lavica? Skratim to, osobne pocity asi nikoho nezaujimaju. Prespali sme v seniku vsetci traja (D+M+R) pricom dodnes mam pocit, ze to bolo velmi pekne a romanticke.

Stvrtok

Rano sme zliezli dole a boli sme odprevadeni do Kvacian. Este predtym sme na cestu pri moste dostali nejake chutne francuzske cukriky (vymena za iranske :-) Posedeli sme v dedine na lavicke za krasneho rana pred visiacim konarikom na pavucinke, ked trava bola orosena ako z gycoveho filmu a nastupili sme do busu. (a kedze ONA si pobyt "znedazdajky" predlzila, sli sme do Lipt. sami.) Bolo mi smutno. Tam sme prestupili na priamy spoj do B. Bystrice. Cestou sme hodili rec s typkom co studuje teologiu a chcel vediet kde je najlepsi nastup na hreben Nizkych. Dorazili sme do BB. Tu som skoncil s prachmi :-) Zmenili sme bus a prejduc tesne okolo Kovacovej sme boli zase v Zvolene. Behom sme chytili bus do Detvy a ani nie o 14:00 sme vystupovali v novom okresnom "meste". Samozrejme hned obchod, za tym krcma a zrazu zacalo znova liat. Spomenul som si na prirovnanie, ktore nam hovoril zemepisar Tolmaci na zakladnej o dazdi v tropoch. "To nie je dazd! to je ako ked otocite vanu plnu vody!" Asi tak. Prsalo. Pojedli sme nejaku konzervu + rozky zapijajuc kofolou a kedze prestalo prsat vydali sme sa na cestu. Bolo dost mokro a modra obloha bola len sem tam. Po prejdeni poli v okoli Detvy kde sme "vyzdvihli" zopar kukuric neznamej odrody s cislom na cedulke a asi pol kila sliviek z obecnych stromov sme zacali stupat v lese. Poblatilo sa. Za neustaleho hrmenia a zacinajuceho dazda sme vysli ako hovoria bratia Cesi na "palouk" so zopar chatami. Spustila sa znova prietrz. V spolocnosti 2 pasucich sa krav sme sa rozlozili pred nejakou horarnou, ktora vyzerala obyvana no docasne opustena (pradlo na snure). Preckali sme najvacsi lejak pod igelitom a konverzovali s roznym statkom, ktory nam zul roh igelitu a nakoniec na nas skoro hodil bobek (teda lajno) v priamom prenose. Ked dorazil horar aj s igelitkou s mliekom a potravinami bol cas odist. Ozaj naco tam potom vlastne mali tie kravy? Natiahli sme prsiplaste a dusali dalej. Neskor sme prsiplaste vyzliekli lebo sa v nich hovadsky potilo a v poslednej tretine kopca pod hotelom sme ich natahovali znova. Dali sme energeticke posilnenie lebo sme uz mleli z posledneho a dusali dalej. Do hotela sme dorazili mokri a studeny. Nabrali sme vodu, poobsmrdali okolo recepcie, David kupil pohladnice (aj pre mna :-) a a zobral som propagandu z hotela pre nasich keby na svojich potulkach po Slovensku nahodou zavitali aj sem aby vedeli co ich caka a neminie. Za neveriackych pohladov par opozdilich navstevnikov hotela sme zacali v nastavajucom sumraku dusat posledny usek. Chystali sme sa prespat na vrchole nasej najmladsej sopky. Celkom to uslo. Ten posledny vydus. Nasli sme si perfektne miesto na vrchole pod smrekmi, ktore aj ked bolo 3 metre od cesty vobec nebolo vidno. Rozvesali sme mokre veci na meteorologicke "lapace" a vychutnavali pohodu vecera. Davidovou sekerkou Made in ZSSR sme nasekali hrube konare na polienka a vyrobili pahrebu. Vedla stan no proste idylka ako z " A Je To!" :-) (Len hviezdicky vyrezane do plastikovej folie a muchotravky s lampickami chybali :-) Upiekli sme kura, debatovali, suso-smradili veci, jedli pili hodovali a tak. Proste relaxovali. Bolo nam bohovsky.

Piatok

Rano okolo nas predusali ceski turisticki seniori v dlhom roztrhanom zastupe, pre ktorych bolo divne, ze sme v tom vcerajsom lejaku boli v lese. Pojedli sme zbytky kurata na studeno, presusili veci, zbalili sa, zahrabali pahrebu zeminou a vypadli po hrebeni dalej. Cesta bola pekna a postupne sme poobiehali vsetkych seniorov. Cely cas hrmelo a obcas aj poprchalo. Stale sa vsak dalo slapat. Vsade vlhko, blato, obcasny vietor. Na Lietovskom Vepore nas vsak Tadeas uz neochranil pred hnevom Bedrisky a spustila sa na nas excelentna prietrz. To sme vsak uz vegetili pod igelitom a jedli susienky zapijajuc sumienku. Polonahi sme po dazdi navliekli mokre odevy (hlavne, ze batohy boli suche) a vydali sa dalej. Prisli sme na chatu pod Hrbom (je to jeden z mnohych geografickych stredov Slovenska ci Europy :-) tak sme dali aj peciatky) kam sa postupne dosmolili aj senior turisti. Tu sme zazili zahul konverzaciu s nejakou priblblou zenskou. Polomokri vo viac vyudenych ako suchych veciach sme si prisadli na drevenu lavicku bez operadla na priedomi k jednej pani co po opakovanej letnej burke v prijemnom podveceri citala knihu typu Steelova a vychutnavala dovolenku. Vyzuli sme sa a snazili sme sa presusit uplne zmocene ponozky (vymienat ich nemalo zmysel, vsade na trave bolo vody a vody) pricom sme popijali kofolu, pozerali mapu a debatili. Pani bola cely cas ticho. Po chvili sa vystrcila z okna nad nami nejaka Ceska a zacali pokec. Do toho vysli nejake dalsie dve Cesky a sadli si medzi nas a pani. Pohoda. Uvolnena nalada. Oni o svojom my o svojom. Postupne sa tusim dve zdvihli. My sme uz tiez boli na odchode a prave sme si nasadzovali ruksaky ked sa ozvala osudna veta od pani so Steelovou. "Chlapci a vy sa kedy umyjete ?" Myslel som, ze zle pocujem. Ovladol som prvotny naval hnevu a pokojne poloironicky odvetil, ze asi az o tyzden a oproboval som protiotazkou "Preco? smrdime ?" Myslel som si reku ci som to nahodou zle nepochopil. Ale nie. Sranda to nebola lebo zenicka odvetila, ze hej. Myslel som, ze sa mi to sniva. Tu v zapadnutom pupaku na zaparenom zadku sveta v chate s generatorom na elektrinu, potraviny im tam vozi jeep, po 2 dnoch dazda, v nohach 40 km a jedine osusenie pri ohni sa ma bude zenska pytat kedy sa umyjem ! Keby sa to aspon opytala z fleku a nie po pol hodine ked jej dodaju "odvahu" ceske sudruzky pred ktorymi sa ukazuje ako to ona vie s rodakmi. V takej chvili ma clovek chut ju poslat sa opalovat na Balaton, nech neotravuje slusnych ludi vypatlanymi otazkami. David ju nastastie vobec nezacul a tak sme mali nasledujucich 5 km o com kecat. Poviem Vam  idiotskejsiu otazku na take okamihy vandra som este nepocul! Cesta pomaly padala dole k vodarenskej nadrzi Hroncek kde sme sa hotovali okupat (akoby tej vody nebolo dost :-). Zisli sme dole a zistili sme, ze nadrz je dost dole zrazom a uplne spinava od lejakov pricom normalne sa k vode nedalo vobec dostat. Chvilu sme na asfaltke hladali uzasne znacenie a pre maceraciu chodidiel sme museli dat kratku pauzu. Zacinalo to byt tuhe. 2 dni v mokrom sa zacinali prejavovat. Znacka po chvili uplne zbesneto stocila kolmo z cesty do skoro 45 stupnoveho svahu. Jedinym varovanim bola na kameni predtym "uputavka", ze o 50m dalej doprava to pride. Cesta vsak postupne nastastie dostala rozum a na kopec kde sme chceli spat sme vysli bez prekvapujucich problemov. Aj ked nohy boli bielo-cervene od rozmocenia a na kopci sme museli dat najprv igelit aby nam neprevlhol stan. Spali sme sa na travnatom kopci kde na juhu trcali z hmly len hrebene kopcov a vyzeralo to akoby sa kupali v rozliatom mlieku. To cele v cervenych lucoch zapadajuceho slnka. Nadhera!!! Toto nikdy nesfotite, nikdy nenamalujete, nikdy nenapisete. Nieco podobne treba vidiet na vlastne oci potom ako mate v ten den v nohach 25 km, 2x sa schovavate pred dazdom, idete stale s hrmenim za chrbtom a mrakmi nad hlavou, na macerovanych kyptoch takmer cely mokri (veci vo vaku suche!) a aspon 5-ty krat v ten den hladate znacku. Vtedy to dokazete ocenit, pochopit a precitit. A pre toto slapete druhy den znova a potom o rok znova a takto stale dokola. Trapenie. Sloboda. Prekonavanie. Odmena. Radost. Priatelstvo. Pohoda. Krasa nasej krajiny. To su podla mna najdolezitejsie slova (keywords:-) takychto okamihov. OK nejak som sa nechal uniest :-). Pojedli sme polievky, chleba a pastety a zaliezli spat. Zabudol som na detail, ze vsade okolo stanu bola ohromna spusta lienok :-).

Sobota

Rano nas cakalo rozliate mlieko medzi kopcami avsak na severe. Cela priehrada mlieka. Parada. Predusali sme okolo salasa s bacom, zopar psami a maringotkami. Presli okolo zopar starych majestatne rastucich lip a vychutnavali sme slapanie po lukach na ktore len svietilo (a nie prazilo :-) slnko. Zisli sme okolo nejakych chalup na nejake bezmenne lazy. Tu sme znova lost znacku (celkovo je Polana a prilahle oblasti dost na prd znackovana). Po chvili hladania a sme to struhli priamo ked nas navigovali chrbty a hlavy turistov (t.j. typci s batohmi :-) iducich oproti. Nakoniec sme sa konecne napojili na znacku. Obisiel nas nejaky sialeny bicyklista, vyzerajuci ako baletak na vylete v tych svojich elastakoch. Cesta sla hore dolu a slapali sme skutocne v dobrom tempe. Dali sme pauzu v nejakom sedle kde po chvili polihavania v tieni dorazila velka grupa veteranov, kde sa najkultovejsim ukazal typek v starom kabriolete (znacku po mne nechcite:-) v kozenych ciernych gatiach a kovbojskymi topankami, ktory sa podobal na prof. Traubnera a mal vedla seba blondavu "babacu" o dost mladsiu ako on. Taktiez Funny couple, ale nejak mi ta prva v LM bola o dost sympatickejsia :-). Chvilu potom ako veterany odisli sme sa zdvihli. Chceli sme byt skoro doma a tak sme znova dusali v "najs" tempe. Nakoniec sme zahajili final vydus na Klenovsky vepor, ktory mal byt nasim noclaziskom poslednu noc. Tesili sme sa. A stalo to za to. Klenovsky vepor je sice zarasteny, vyhlady skoro ziadne no aj skalnaty a taky dost divoky. Uplne odrovnany sme nasli miesto na stan a prezili dalsiu uzasnu noc. V polosede sme pojedali, debatili, skumali pavukov s cervenymi chrbtami a dlhymi nohami, varili pudingy, prejedali sa dojedanim poslednych zasob, vykladali sme si prihody z VS co sme zazili od 1. rocnika a "ohovarali" spoluziakov. To cele spolu s divokou sceneriou vrcholu u mna vytvorilo nezabudnutelne spomienky. Tesili sme sa.

Nedela

Balime. Rano nas dostihli sms-ky od dievcat a tesime sa domov. Trebalo sice prejst este nejakych 15 km no hnani vidinou "domova" sme dusali ako o zivot. Pri jednom razcesti sme sa dozvedeli, ze typek, ktori siel v patach nejakym Cechom sa ma o i. spoliehat na Jezisa a ten mu ukaze cestu. Zavanalo to klerikalizmom a zacal vo mne jemne dutnat zarodok odporu, no ked  mi David vysvetlil, ze podla znacky by sa malo jednat o evanjelikov som sa  mierne ukludnil :-))). Nam teda Jezis cestu neukazal lebo hned na to sme znova pre cool znacenie lost zltu znacku. Hladali sme pomoc u nejakeho typka na verande malej chatky, ktora tu napodiv uprostred lesa stala no ukazal sa ako uplne vymlety kedze o smere znacky, par desiatok metrov od chaty, veducej do dediny, nevedel nic za to hulakal do mobilu, ze nema signal. Typicky typek, ktoreho niekam dovezu a on vegetuje. Prekrizovanim luky sme ju nakoniec nasli (sla asi 100 metrov za chatkou). Vybrali sme sa dole. Dusali sme rychlo a zacinalo byt aj dost teplo. Ponahlali sme sa. No medzi nami a dedinou bol este nejaky kopcovity pyj. Dal sa obist, ale David ako priaznivec cisteho znackarskeho stylu navrhol ist znackou a teda cez kopec. I stalo sa a uz sa neodstane. Je snad uplne jasne aj bez pisania, ze to bola blbost. Uplne zniceni sme sa vystverali na vrchol no dedina pod nami nikde. Bolo to do nej odtial este dobry kus z kopca. Nesetriac kolena a spominajuc na artroskopovaneho Hygienika sme to hasili dole popod el. stlpy. Nakoniec sme okolo stareho autobusu vplavali do dediny nieco po  13 hodine. Nedela a tak cela dedina v krcme. Vliezli sme tam teda aj my potom co sme zistili, ze bus ide o necelu hodinu. Riesiac dilemu ci sa sprchovat a ci radsej rychlo domov sme sa rozhodli, ze domov nam je milejsi a ze sa osprchujeme az tam. Smrdeli sme a topanky som sa neodvazoval vyzut. Nasli sme si kut a po jednom zbehli aspon umyt zuby a oplachnut sa na divne WC. Spolocnost nam robilo pivo Urpin a mne na zachode aj nejaky opity domorodec s ktorym som hodil rec. Tie zachody boli fakt zvlastne. Trocha pripominali chodby na infektoch u Balinta. Na zarastenej zastavke sme nakoniec nasadli na bus do Brezna. Tam sme zistili, ze bus do BB ide az o necelu hodinu tak sme obisli namestie a sadli sme si k fontane v ktorej plaval kus rozka a spliechal sa v nej maly Rom. Polihovali sme na obrube fontany a pozorujuc domorodcov sme apaticky cakali. Pripadal som si ako niekede v Irane. Bus prisiel a o dalsiu necelu hodinu sme uz sedeli v BB. Tam slo busov viac ako dost. Chvilu sme znova meditovali ci sa predsa len radsej neumyjeme. Povedali sme si, ze sa ideme radsej najest a rychlo domov. V stanicnej sme si dali za Davidove prachy nejaku klasicku knedlovu poziven (David tusim bocik+kapusta, ja madarsky) a vratili sme sa na stanicu. Tam vysvitlo, ze Davidov bus ide o hodinu neskor ako moj najskorsi tak som s nim pockal lebo mne isiel aj nieco po odchode jeho. Podebatili sme a rozlucili sa. Plny radostneho ocakavnia som konecne privital ten moj. To co sa odohralo potom nevymysli ani blby hollywoodsky scenarista. Cesta z BB do BA trvala prosim pekne slovom 4 hodiny a 10' s nezmyselnou polhodinovou zastavkou v Zarnovici!!! Stary dobry Iran. To vsak bol ako som neskor zistil len zurnal. Na Nivy som dorazil nieco po 21. Samozrejme, ze sa neslo rovno domov ved som mal 2 dni k dobru a tak som sa ich hotoval prezit so svojou milou. :-) Smradlavy, spinavy, ale o to viac nateseny som sa zastavil v trafike a potom zazil znova sen slovenskej dopravy ked mi to z Niv do Lamaca trvalo plnu hodinu! Privitali ma rozpaky, smutok a zhasnute oci. Po 10'  bolo vsetko jasne a po polhodine zrazu nebolo co riesit. Osobne pocity radsej vynecham. Sofer poslednej 30 vracajucej sa do depa ma zobral aspon na SAV-ku a celu cestu mi vykladal ake to je pre neho tazke zobrat cierneho pasaziera ked mu vsetko kontroluje mala zelena skrinka. Predtym este do tasky schoval 2 flaskove piva na domov. Aj tak vdaka. Zasiel som na jedno "naladove" pivo do nejakeho podniku na Stefanicke a po polhodine som uz predychaval doma v sprche a zmyval pach, pot, spinu a slzy....