24.7.1999 Sobota

Zaciatok bol klasicky. Rychlik Cingov nas od 7:50 unasal smerom k Povazskej Bystrici a bolo celkom mudre, ze sme sa stretli uz o stvrt pretoze od Bratislavy sa stalo v chodbickach. Novy system zavedeny ZSR sluboval vyhodenie zo sedadiel az v Trencine takze sme sa viezli celkom pohodlne. V Trnave pristupila nejaka pani s celkom peknou dcerou, no Kontakt nenastal a tak sme vsetci v druznej atmosfere privitali pani s 3 detmi, znova dievcatkami na ceste do Strby. Nastastie mali podla nasich meritok len prirucnu batozinu a dokonca sa velmi ochotne vmestili na 3 sedadla i ked miestenky mali na 4. Podakovali sme sa a s Misom sme sa postavili do dveri do chodbicky. Uz v Povazskej nastal maly skrat ked sme zacali najprv veci vyhadzovat na opacnu stranu vlaku a nie tam kde bol peron. O malu chvilu tadial prehucal nejaky rychlik a tak som preliezol znova vlakom na peron a vyhadzali sme to cez chodbicku a okno klasicky. Pobrali sme bagaz a podho hladat WC (to ako hygienik aj s Davidom). Kubo a ja sme zatial telefonicky check-li ci nie je doma Pepe Kokon. Cestou sme dokupili chlieb v obchode a vydali sme sa po stopach znameho miestneho tlacica Petra. Po umuceni niekolkych domorodcov vypytovanim sme sa dostali pred jeho teepee avsak jeho tato i mat spolu s ratolestou neboli doma. Nechali sme mu teda obscennu pohladnicu, kopec hanby a nikym nepoznani sme sa vyparili smerom na Orlove, kde pri prechadzani dedinou som si vysluzil prezyvku Pederast za neopatrnu poznamku o jednom malom dievcatku. Obhliadli sme kastiel, v ktoreho zahrade strazili vchod "bojove pávy" a isli sme dalej po modrej na hrad. Cesta sa klukatila a hadila, minuli sme partiu "turistov" s ocelovymu tatosmi rozlozenymi priamo v lese a slapali dalej. Poblatilo sa. Na Saigon sa to vsak nechytalo a tak sa valilo dalej. Presli sme male udolicko a vyliezli sme na hrad. Hore na hrade sme sa najedli, objavili brod, ktorym sme mali prebrodit Vah a zanechali sme v krovi vnutro krabej konzervy, ktora podla poslednych sprav sposobila intoxikaciu obyvatelov blizkeho "Podruinia" (od slova Podhradie). Za zmienku este stoji, ze Misovi pri vytahovani desiaty uletel mikrotenovy sacok, ktory stupanim a klesanim vzbudil zaujem termiky znaleho paraglidingistu Kuba. Z hradu sme zisli v dobrej nalade. Obisli sme miestny kostol a vysli na hradzu. Presli sme suchou nohou nove koryto Vahu a po vyspovedani brodiacej sa babicky s dedkom sme sa odvazne na boso pustili starym korytom Vahu. Voda bola chladna a nebola ani velmi hlboka takze o chvilu sme sa uz susili na druhom brehu. Susili sme sa len formalne aby sa nepovedalo, pretoze sme vazne neboli vobec mokri. Prebehli sme cez cestu do nejakej dediny co jeden zbesily vodic ocenil hlasnym trubenim. Dalej sme sa vydali po Cervenej cez Pov. Teplu do Maninskej Tiesnavy. Cestou sme podesili uplne apaticke dievcatka otazkou ci nevideli "korouhev s dvěma hady proti sobě a za nimi černé slunce, černý měsíc". Dievcatka na nas len apaticky civeli a tak sme sa sklamani pobrali s hopsanim a piesnou na perach dalej. Obisli sme akysi kemp kde sa potulovali turisticky ladene individua oboch pohlavi. Maninska tiesnava bola "hezka" no nasledujuca asfaltka nas temer odrovnala. Esteze to bolo takym malebnym krajom a lá "Lazy" a so zastavkou na kofolu pretoze inak neviem. Uz tu sa zacal rysovat rozdiel medzi “drsnakmi” a “hygienikmi”. Jadro hygienikov tvoril Miso so svojimi teplymi malinovkami (mal podozrenie na nejaky zakerny utok G+), cistymi rukami, cistenim konzerv a recami. Co sa tyka hygieny jadro “drsnakov” ak sa to tak da nazvat, som tvoril ja so svojim nehygienickym pitim z flase, otieranim noza do rifiel, nemytim zubov, nesterilnym balenim veci, okukovanim zien a dievcatiek (Pederast) apod. Nuz, ale spat k ceste. Presli sme teda tu blbu asfaltku a chvilu sme si odpocinuli v dedine Vrchtepla. Za asistencie jedneho futbaloveho, moravskeho borca s cervenymi ocami od alkoholu sme sa dozvedeli, ze nemame “babače” a po odmietnuti narezaneho melona v zelenej igelitovej taske sme sa vydali smerom na Sulovske skaly. Ked sme vyliezli na taky maly "podhreben" zaculi sme v doline do ktorej znacka schadzala cudesny hrmot. Najprv sme si mysleli, ze to nie je mozne, ale potom sa moje a Kubove desive sny zmenili na krutu realitu ked sa na nas v zalesnenom useku vyvalil nejaky "pyj" na motocykli a dusil to do kopca. Chumaj za chvilu zmizol no udesny smrad a hukot rozliehajuci sa celou dolinou ostal. Neskutocne. Plny rozporuplnych dojmov sme zisli do udolicka so sem-tam roztrusenymi chatami a chatkami. Zlozili sme sa na cestu v zatacke a David a ja sme dostali vdacnu ulohu ziskat vodu. V nejakej chate Sulov sme ju teda nabrali (cim sme miestnych strazcov pozerajucich "Vecernicek" uviedli do temer neriesitelneho pomykova) a vystupali sme na Sulovske skaly, ktore su skutocne velmi pekne. Presli sme po naucnom chodniku az na hrad kde sme sa zlozili pricom sme obehli jednu skoro zalubenu dvojicu, ktora sa asi chcela na hrade “vyspat”. Dievcinka javila znamky znizenej lucidity vedomia a chlapik na tom nebol o moc lepsie. Celkovo sme v ten vecer odohnali z hradu svojim prichodom 3 skupiny. Ale bolo to skutocne o chlp pretoze inak by sme spali bohvie kde. Kubo sa este za dobrodruznych podmienok siel porozpravat s Martinou. Ze to bol zazitok skutocne neobycajny dosvedcovalo Kubove neustale krutenie hlavou. Popchali sme topanky do dier po byv. hradnych tramoch vyvesali tricka na hradby a zaliezli do stanu. V ten den bolo done. Teda este vecer bola debata o vplyve nasej spoluziacky S. na muzske libido pricom sme velmi vytrvalo spominali nasho myjavskeho kamarata oblubujuceho nazov muzskeho pohlavneho udu na tri po cesky. Teda skoro vsetci pretoze Kubo sa do diskusie zapajal len sporadicky vetou, ze jeho S. nepritahuje.

25.7.1999 Nedela

Rano sme pobehali po skalach okolo hradu odkial je skutocne krasny vyhlad pricom tam oprudzovala skupina tiez turistov vyhulujuca o 106.  Vydali sme sa na razcestie s cervenou, ktoru sme pustili vcera k vode ked sme vstupili na naucny chodnik. Cervena nas mala sprevadzat isty cas. Povodne sme mali zajst na Hricov vsetci no po prezreni trasy sme sa ja s Kubom rozhodli, ze hrad radsej ozelieme. Zatial co sme strazili vaky Miso s Davidom odbehli na hrad aby boli asi za 1 a stvrt hodiny spat. My s Kubom sme vyzvedeli nieco od turistov prechadzajucich okolo. Boli to traja typci behajuci po horach, ktori nas hned ponukli poharikom paleneho. Nasi chlapi obtazkani kamenmi pre frajerky konecne dorazili a vydali sme sa endlich na Lietavu. Po hrebeni sme sa dostali az k vyusteniu nejakej krizovej cesty. Znacka stacala no krosli sme to po rade nejakych mnisok stverajucich sa hore. Vysli sme pri razcestniku nedaleko cool krcmy v Podhori, kde sme pobudli v chladku na terase s dobre vychladenou kofolou v ruke. Spominajuc na Mojka pri pocuvani Velkej ceny huciacej z televizora som pisal nekonecnu pohladnicu a susil prepotene veci na zabradli. Lietava bola na dohlad a tak posilneni sme sa opat vydali na cestu. Chvilu sme behali po Podhori aby sme znova nasli znacku. Presli sme maly ihlicnaty lesik plny mravcov. Tesne pred Lietavou sme este cakali Misa, ktory musel vybavit surny rozhovor s Martinou co sa mu po notnej chvili podarilo. (Je fakt, ze je temer zazrak ako sa mu podarilo za taky kratky cas splnit vsetky hygienicke kriteria) Konecne sme vysli na hrad. Miso sa vytesoval my sme sa susili a vyhrievali.  Z Lietavy nas dole do dediny tlacil cas a tak sme sa rozhodli zbehnut do Liet. Svinnej na bus a potom do Rajca. Nic z toho ale nebolo lebo ja ako vodca som stratil znacku a tak sme vysli v nejakom Majeri .....a potom sa Kubo zahral na Goebelsa, kedze sa nam uz strasne nechcelo a rozhodovali sme sa pri jednej prijemnej krcme, a podarilo sa mu odlifrovat nas pesko na stanicku do Liet. Lucky. Tam sme pootravovali vypravcu, ktory sa poznal s nasou spoluziackou (pozdravujem Blanku) a plnym miestnym vlacikom sme sa dopravili do Rajca. Tam sme zistili, ze tam chcip pes a odisli sme na kupalisko. Tam ten isty pes chcip tiez. Sedeli sme tam pred vchodom na kupalisko a cakali na Godota. Chceli sme sa len okupat no veduca, nejaka Gasparovicova, nas poslala do teplych krajin a tak sme tam postavali a posedavali. Nakoniec sme zhliadli nejake detvaky. Vysvitlo, ze su z Polska a ze su tu na "kolonii". Po chvili prisla jedna pohladna poľka s padajucim ramienkom od kratkych nohavic o ktorej buduci zivotny osud prejavil Miso velke obavy. Po srdecnom zoznameni a vymeneni adries sme pristupili k meritu veci. Zalarmovali nejakeho spravcu, ktory by nas rad pustil, ale kvoli strachu o robotu nas dnu nemal ako dostat. Tak sme sa podakovali a rozlucili.  Rovno taki neokupani sme sli do senku, (po jednom sme pouzili maly smradlavy zachod s drobnym umyvadlom) po par kofolach sme dostali “nemravny” navrh od jedneho chlapika z krcmy, ktory nam navrhoval ist do bytu jeho odideneho rodinneho prislusnika, co vsak chlapi uplne zdeseni odmietli aj ked mne sa navrh celkom pozdaval. Nakoniec sme to rozlozili pred vyhliadnutou ZS co moja Pederastom presiaknuta dusa napriek prazdninam privitala. Kedze tam bola aj lampa tak sme sa vcelku dostatocne a hlavne za vidna najedli a posli spat konecne na rovnom.

26.7.1999 Pondelok

Noc bola pokojna a rano sa Kubo druzne pustil do rozhovoru s osobou, ktora sa popri nas nepozorovana pokusala vplizit do budovy, ktoru sme “strazili”. Mala kluc a tak bola asi poverena si otvorit. Inak bola celkom mila. Za asistencie uhybavych pohladov okoloiducich, ktori nam este vcera ochotne ukazovali cestu, sme sa pomaly zbalili a vydali konecne na kupalisko. Nesklamalo. (zderske vstupne) Nevyrazili sme pred 13:00. Komu by sa aj chcelo ked sa tam zacali potulovat miestne devy a kupalisko bolo dost prazdne pricom slniecko svietilo. Nakoniec sme to zbalili, na WC sme sa prezliekli a navliekli ruksaky na chrbat. Spanilo sme presli  celym Rajcom a v poslednom dome sme nabrali vody, pri sledovani maciatka hrajuceho sa s orieskom a okunania maleho dievcatka. Ako spieva Kryl Cesta je prach a sterk prip. prach a asfalt a nepotrebne Slnko (pre nezainteresovanych narazka na debatu o vplyve Slnka na zivot), ktore nam prazilo na chrbat za povzbudzovania vzdialeneho hrmenia nejakej burky sme si to hasili asfaltkou na hlavny hreben Lucanskej Malej Fatry. Po chvili slapania sa cestou zacal rozliehat dusot nejakeho motorizovaneho povozu a za riesenia dilemy stop ci nestop, kedy hlavne priaznivec cisteho stylu chodenia David mal namietky, sa Kubo vyzyvavo otocil do cesty a zdvihol palec prichadzajucemu lesnemu vozidlu. Cuduj sa svete vodic bol na vylete so svojou mladou zenou (peknou) a dvoma detmi a tak zastavil. Naskakali sme hore kazdy z nas sa chytil tyce (boli presne 4) a uz sme fujazdili do kopca. Misa a mna sa zmocnila euforia pricom najma Miso hulakal ako zmyslov pozbaveny meno isteho bozstva, ktore si robi srandu este aj z Croma (boh Conana). Traja sme sedeli a jedine Kubo sa cupiac drzal kapoty a  pozerajuc ponad sledoval situaciu. Vsetko ma vsak svoj koniec a dobre veci zvlast preto aj nas po par kilometroch vodic vysadil aby si nabral dreva do chajdy do ktorej isiel aj s rodinkou. Mali sarvanci obdarovani cokoladami z nasich batohov veselo skotacili okolo stroja kym ich otec, lesny robotnik, nakladal drevo na korbu. My sme sa mu za zvezenie podakovali a vybrali sme sa za hlasom znacky tentoraz farby zelenej. Po asi stvrt hodine sa komplet zatiahlo a zacalo hrmiet. Po chvili sa z oblohy zacal vytrvalo rinut prud vody. To sme vsak uz my skuseni lesni drsnaci sedeli s baglami o strom opretymi pod velkym Misovym igelitom. Kazdy v prsiplasti, ja v "pelerine dužej" (po polsky asi prsiplast) sme kontrolovali situaciu. Burku sme teda prestali v suchu a v pohode len sem-tam sa ozyvali vykriky komu a kam steka voda, ktore vsak napravenim igelitu rychlo prestali. Miso s Davidom za pomoci Misovho noza na zraloky urobili zliabok pre vodu stekajucu zo svahu. Po asi 2 hodinach dazd ustal a zvedovia Miso a ja sme vyliezli na cestu. Nakoniec sme zbalili igelit a pokracovali sme vo vyslape na hreben. Cestu nam ozvlastnila divna prihoda. Ked sme stupali cez pololes David, ktory isiel prvy sa otocil aby na nas pockal, hned na to som zbadal za krikom asi 2 metre od neho hnedy chrbat. Myslel som si, ze to bol hubar a, ze ho David videl a kedze som bol unaveny ako slak tak som to pustil z hlavy. Obzeral som sa sice ci ho znova neuvidim no nic som si nevsimol. Moje pozorovanie dostalo iny rozmer asi o 200 metrov vyssie. Hned pri chodniku bol totiz pramen a tak sme sa zastavili, ze naberieme vody. Zrazu Kubo zacul nejake mrucanie presne z miesta kde som videl toho "hubara". Zdoveril som sa im zo svojim zistenim. "Polepeni" sme zacali spievat a "bekat" na cele hrdlo a plny necakanych sil sme stupali do kopca. V sedle sme stretli partiu ceskych turistov, ktori dusali od Klaku, ktory sme my rozvazne obisli kvoli casovemu sklzu na kupalisku. (Den pred tym sme zmenili trasu) Ceski turisti mali dobre miesto na taborenie a mali aj "babace" takze my poklesnuti na duchu s topiacim sa kuratom vo vaku sme slapali na zablatenu Kyceru. Bolo to asi 200 vyskovych metrov, ale blata bolo fajne a klzalo sa pekne, co nam tych 200 m znacne predlzilo. Lutoval som, ze som v Rohacoch odpisal stare pitbuly (pozn. topanky s hlbokymi drazkami), ktore by ma urcite v tomto blate vytrhli. Konecne sme vyliezli na Kyceru a po kratkej uvahe ci dalej alebo nie sme sa rozhodli ostat priamo na vrchole v malej smrecine. Rozlozili sme ohen a stan a vychutnavali s gitarou prijemne chvile vandra, pricom niektorym z nas jazyk od dlheho cakania na pecene kura v alobale celkom osprostel. Uz za tmy sme zjedli kura a zaliezli sme spat. Kura bolo vynikajuce...

27.7.1999 Utorok

Rano sme sa zobudili do zahmlenejsieho dna ako bol den predtym takze z vyhladu nebolo nic. (Jeden z argumentov na nocovanie na vrchole bol ranny vyhlad) Kedze sme si naplanovali dlhu etapu az do Strecna zacali sme hned z ostra. Chodnik pripominal hreben Saigonu a aj blata bolo pomerne dost.Tesne pred Martinskymi holami sa vsak hmla rozfukala a za veterneho pocasia sme preslapali cez hole okolo vysielacov, kde hned za nimi sme dali cucoriedkovy obed a debatu o svadbach. Potom sme zdolali posledny vacsi vrch toho dna zvany ako mnoho dalsich na Slovensku Mincol kde sme vzdali hold Vlcim Dieram, ktore tam zanechali pohyblive delo, hufnicu ci lafetu (vsetko jedno), ktorym ostrelovali fasistov pri bojoch o Zilinu. (Vivat Che, smrt Pinochetovi!) Smola bola, ze bola hmla ako hrom pricom sranda bola, ze pri vyslape v hmle nahor sme "meetli" nejakeho stareho pana turistu. Nic nevidiaci v tej hmle sme sa nezdrzovali. Nastastie dalej to uz bolo z kopca. Bolo aj na case pretoze aspon mna a tusim aj Kubo sa mi zdoveril, uz zacinali palit paty. Zisli sme z hrebena pricom pri zostupe bolo nadherne vidno vyskove vegetacne stupne. Zacinal som byt "dead man". Konecne sme dosli do Strecna, kde Miso s Davidom vybehli na hrad zatial co Kubo a ja sme mocili nohy v potoku po tom brutalnom zostupe. Vosli sme do Strecna ked sa uz zacalo stmievat. Meetli sme dve nastrocne pipkoidne "babače", ktore boli u babiek. Vyspovedali sme ich. Zhanali sme nejaky podnik na jedenie co, ako sme zistili, znamenalo prejst celym Strecnom pretoze tesne pri vyjazde z dediny bol motorest, ktory bol lacny a dobry + otvoreny Non-Stop. Vosli sme dnu a v jednom kute sme "rozbili tabor". Riadne sme sa nadlabli a vyparili sme sa do noci hladat noclah. Vydalo na datelinu pri okresnej ceste a tak sme to tam zlozili i ked mne sa pacil jeden flek pri cintorine. Prespali sme tam a....

28.7.1999 Streda

..... rano sme znova presli cez cele Strecno. Cestou sme sa zastavili v krcme na kofolu, dokupit nieco v potravinach a na poste, ktora bola zavreta.Pred mostom sme stretli 3 ceskych turistov iducich z hrebena. Po otazke kolko im to trvalo tvrdili, ze tri dni, ale hned dodali kultovu vetu "...nejsme žádní spřinteři!". Presli sme most a malu dedinu na druhom brehu a zacali slapat na hreben. Nabral som vodu v jednom dome u jednej pani (postupne som sa vyprofiloval ako kontaktna osoba cez vodu) a slo sa dalej k stlpom el. vedenia. Cestou sme pod stlpami trocha pobludili aj vdaka znaceniu, ktore stalo za prd a cenou bolo slapanie po lukach a poliach na ktore nemilosrdne prazilo slnko. Fuj, nie je nic horsie na slapanie ako takyto uchylny teren so slnecnym pocasim. Konecne sme aj ked bez znacky vliezli do lesa kde Kubo meetol nejakeho hubara, ktoreho vsak nikto z nas nevidel takze bohvie od ktoreho lesneho zvera, ako spravny hraniciar, zistil kade dalej. Nic naplat viedol nas dobre a my sme sa o chvilu ocitli na Starom hrade kde uz odpocivala jedna velka a par mensich skupin turistov. Odtial sme zacali stupat na Chatu pod Suchym co bol riadny vyslap, ale vdaka pomalemu tempu to bolo viac prijemne ako znicujuce. Oddychli sme si na chate, nabrali vodu a zistili, ze tam je dost lacne ubytovanie. (slabo over 100 Sk) O hubu zacalo ist az pod samotnym Suchym (14**) kde bol na slnecnej strane dost "pyjsky" vystup. Na Suchom sme si odpocinuli. Odtial po hrebeni sa to uz celkom dalo. Najprv bola celkom pekna prirodna rezervacia, ktorej meno uz neviem, kde sme sa prvykrat stretli so skupinou 4 turistov (ktori dostali meno tzv. Pyjští přátelé) a potom sme vystupili na Maly Krivan (1670), kde bolo 12°C asi o 5 poobede co sme zistili vdaka teplomeru na vrchole. Na M. Krivani sme znova stretli znamu stvoricu. Ako vyplynulo z deja jeden sa volal Andy co Kubo komentoval lakonickou poznamkou "Typické jméno pro Pýje!". Zliezli sme z Krivana dole a zacali hladat pramen za asistencie dalsich ceskych turistov, ktori uz zacali rozbalovat tabor na jednom velmi peknom mieste. Ti nas navigovali k pramenu dobre a tak s plnymi flaskami vody sme hladali tabor po chvili aj my. Nasli sme ho za sedlom Bumbal ci ako sa to volalo. Tam vo vyske asi 1500 nad morom sme prespali aj ked vhodne miesto pre stan bolo ponekud z kopce. Okolo nas len ticho, hory, vietor a zapadajuce slnko. A zima. Ale stalo to za to.

29-30.7.1999 Stvrtok, Piatok

Rano zacalo tradicne. Turisti dusajuci okolo nasho stanu uz od casneho rana nas nijako nerozhupali k pohybu a tak striedavo sa povalujuc, striedavo sa napchavajuc sme sa konecne o pol jedenastej rozhodli, ze vyrazime. Obehli nas este aj "Pyjsti pratele"! Za udesneho vetra len v trickach a kratasoch s vakmi na chrbte sme vyliezli na ludmi zasvineny Velky Krivan (1709). Ludi bolo skutocne vsade ako maku a znova a znova sa ozyvalo “Civilizace starobyla a skazena”. Celkovo chalani vsak dost chvatali a tak mi zacal v hlave klicit zlobny napad rozkolu. Tradicne ked som s niekym "dlho" a nedokazem presadit svoj pristup opustam skupinu aby som siel po vlastnej osi hladat co si myslim, ze je spravne. Presli sme Chleb, Steny, Poludnovy Grun a zastavili sme pod Stohom. Vypoculi sme si filozoficku odpoved na moju blbu otazku a uz tam mi bolo jasne, ze na Stoh dnes ja urcite nepojdem a nakoniec vysvitlo, ze ani chlapi velmi neprotestovali traverznut to po zltej. Pocas traverzu mi vsak v hlave rastla a bujnela zhnita reakcna idea traverznut to cele aj s poďobanymi Rozsutcami. Tak saaj stalo. V sedle pod Rozsutcom kde bolo quantum ludi sme sa rozdelili pricom som nerozvazne vyhlasil, ze pri najvacsej krcme resp. pri najblizsej od razcestnika sa stretneme, co sa dalo vysvetlit vselijako. Ja som to teda traverzol okolo hlbokymi lesmi pricom najprijemnejsia cast cesty bola ked som vysmednuty narazil na nejaky potok s fantastickou vodou. Najneprijemnjsia bola ked som si zacal nahovarat, ze za kazdym stromom stoji medved co ma vsak po chvili ked uz som zacinal byt sialeny zo staleho obzerania sa cez rameno, preslo. Chalani presli cez Velky Rozsutec a okolo Maleho. (Vcelku, ze vraj to stalo za to. Boli aj retaze a vyhlad...) To som vsak ja uz trcal v krcme a nasaval tri druhy vody. Kofolu, tonic a mineralku. Potom som zacal oprudzovat miestnu predavacku vo Vecierke nech mi otvori, u nej kupenu,  konzervu kukurice. Cakajuc na chlapov a oni cakajuci na mna v inej krcme sme sa meetli az po zatvoreni Vecierky i ked ja som kupil konzervy a susene mlieko na pudingy aby sme sa ako tak najedli pricom pri hladani noclahu po dedine som este nasiel vyrobnu korbacikov kde som kupil 20 dkg a na pockanie som ich pri cakani zozral. Stretnutie prebiehalo chaoticky. Dve hole vety od nich dve odo mna a uz sa bezalo na pomaly odchadzajuci autobus. Preco ? No nic naplat niekto vymyslel totalnu chujovinu trepat sa do pizzerie v Terchovej. Ze vraj skusime aj stop. Skusili sme. Bus nas totiz vysadil po asi 2 km cesty a tak hor sa asfaltkou za poloimaginarnou pizzeriou. Stop veskery zadny a peso do Terchovej bolo 10 km. Unaveny a zniceny (cest Slobodnej Europe) mozog Kuba vymyslel nieco co je hodne len jeho velkeho ducha. Peso do Strecna! (dalsich cca 25 km!) Fajn napad keby som po tomto excesse siel rovno domov, ale ja som mal za ukol obehnut zopar znamych (2) takze nevonalo mi to. Ten napad skrsol vtedy ked sme do Terchovej dosli o 22:40 kedy uz az na jeden bar bolo vsetko closed. Reakcna, riadne prehnita idea rozkolu + pud sebazachovy vo mne zvitazili nad sadomasochistickou vasnou byt s kamosmi na ich zbesilom slapani asfaltkami zilinskeho okresu. Notne namosureny som rozdelil nejake veci a vymenili sme si par teplych slov na zaver. Tradicny zaver. Oni sa pobrali do narucia noci a Strecnianskeho motorestu a ja k soche Janosika tyciacej sa nad Terchovou vyzdobenou transparentmi pri prilezitosti prave sa zacinajucich Janosikovych dni. (Preco sme tam neostali?) Vyliezol som hore a na jednom konci mramoroveho podstavca pre sochu som sa rozlozil spat. S pravou rukou pod hlavou som pocuval brechanie psov dolu v dedine a mihotajuce sa hviezdy nad hlavou spolu s lampami poulicneho osvetlenia mi robili spolocnost pri zaspavani. Zobudil ma nejaky ruch. Partia nejakych sarvancov sa o pol tretej v noci totiz chcela presvedcit ci to dlhe na zemi je mrtvola alebo nie. Ked vysvitlo, ze maju za lubom to preskusat nozikom pripadne kopnutim tak som zakrocil. Sarvancom som vynadal, co robia tak neskoro vonku, preco ma budia, spytal som sa ich kolko je hodin a rozlucil som sa cim som naznacil aby sa pobrali dalej. Chlapci zamrmlali nieco o vystraseni a pobrali sa do dediny. Rano som sa zobudil s navlhnutym spacakom ale suchymi vecami. Vo vychadzajucom slnku som osusil spacak a po asi hodine rozjimania, ked som pod sochou privital nejakeho pana s nejakym chalanom na sluzobnej ceste, som sa pobral do dediny nakupit. Par sladkych rozkov a mlieko mi boli ranajkami a po telefonickom vystraseni kamosky a sestry skorym prichodom som sa pobral do Ziliny. Ono totiz do Dolneho Kubina isiel bus az notne neskor. (V noci sme totiz presli z okresu DK do okresu Zilina) V Ziline som mal hodinu cas a tak som isiel zistit kam na Oravu vlastne za kamosom Borisom idem. Kupil som mapu Oravy, popil kofolu v ludovej vyvarovni na hlavnej triede a vratil som sa na stanicu. Chytil som rychlik do Kralovian (zase Cingov :-)))) ) a po nutnej nutenej davke cakania som sadol na lokalku a vydal som sa v ustrety neznamemu kraju. Orava. V Oravskom Podzamku som sa zastavil na hrade, kde som nebol od pionierskych liet a pojedol som v miestnom parku, kde to pachlo po tycke. (Asi z potoka) Na stanici som kupil listok do tej prekliatej "Sedliackej Dubovej" a cakal som s dvoma cechmi (hetero zlozenie) co cestovali k Oravskej priehrade. Nieco po piatej popoludni som sa konecne ocitol v kraji kde moj priatel travi v lete tak vela casu a cez zimu aspon v mysli pripravuje tabor na leto. Jednalo sa o tabor na zachranu stareho kostola poskodeneho pri ani neviem com.(Tusim zemetrasenie ci co ) Po vyzvedani u domorodcov som vysiel nad dedinu ku kostolu (Ono to vyzeral fakt stary kostol!) pricom som vytiahol so siesty Borisa, ktory bol ten den kuchar. Trochu sme pokecali a potom prisiel velky sef. Vysvitlo, ze o cudzincov s volnymi rukami na pomoc nemaju zaujem a tak mi bolo jasne, ze moja pritomnost je dalej v tomto krestanskom tabore uz znacne neziaduca. A pravdu povediac ani som nemal chut nejako sa vnucovat. Stravil som teda prijemny vecer v miestnej krcme s miestnym podnikatelom (majitel krcmy) kde som striedavo pisuc pohladnice, diskutujuc s nim a sledovanim Sandokana travil cas. Podarilo sa mu ma dokonca uviest do stavu alkoholoveho opojenia objednavanim piv za co som sa mu patricne revansoval. Ked sa vecerne vdaky v ruinach kostola skoncili mohol som vyliezt hore a uchylit sa pod vezu spat. Cakal ma tam Boris a dokonca mi doniesol aj za kotlik gulasa. S velkym kusom chleba som ho spraskal a dohodli sme sa, ze ma rano pred tym ako mladi krestania znova vyjdu chvalit Boha, ze ma pride zobudit aby som sa nedajboze nezobudil uprostred “liturgie” a nepospinil tak svaty ritual.

31.7.1999 Sobota

Rano sme s Borisom znova pokecali, zoznamil som sa s istym Markvaldom (taha Borisa po zimnych vandroch :-)))) ) a potom co som mu zanechal vacsinu svojich zasob, som sa pobral na vlak do DK. Na miestnej uplne prazdnej stanicke som docitaval Steinbecka a cakal na vlak. Vlak prisiel, neochotny sprievodca mi nemal rozmenit 500 Sk na 6 Sk listok pricom mi chybalo 5 Sk. Pomohla mi nejaka neznama dievcina, ktorej som dal za "odmenu" jednu pohladnicu. Z D. Kubina busom do Ruzomberka ked som oprudzoval nejaku miestnu devu odvazne si ku mne prisadnucu pricom sme "konzervovali" holymi vetami typu ”Choc ?”, “Ano, idete nan ?”, “Nie. Prechadzam okolo.” “Valaska Dubova ? “ ”Ano” a podobne pricom mi o sebe este stihla prezradit, ze byva vo Valaskej Dubovej vedla toho hostinca kde zlapali Janosika a ked bus odchadzal vsimol som si, ze vstupila do pribytku cislo 22. Snad aj nejaka karta bude. Ale skutocne bola velmi mila. Ja som vsak mieril za milsou. V Ruzomberku som chytil spoj do Liptovskeho a tam som rychlo prestupil na spoj do Lipt. Hradku. Odtial som po hodine stravenej v krcme vypadol do Rackovej doliny a na danu “ubytovnu” som dorazil po 6 km a hodine slapania. Hodinu som pobudol s objektom svojich tuzob a podho dole pretoze to bol posledny bus do L.Hradku a isiel o 17:40 pricom cesta trvala hodinu. Cestou som meetol opet jedno dievca co mi smerom hore urcilo pomerne presne, vdaka hodinkam, cas a spolocne sme sa zasmiali nad relativitou stastia pri lozeni po kopcoch, cestach a hoteloch. Poflakoval som sa po Hradku zopar hodin a cakal na XY kym zlezie z kopca. Snaha sa vyplatila pretoze po 20 hodine sa konecne dostavila a stravili sme velmi prijemny a pekny vecer. Nakoniec som vyfasoval novu adresu a dokonca aj telefon. Spokojny som sadol na posledny vlak do LM a o 1:21 mi prisiel vlak do BA. Vlak vyzeral prazdny no omyl. Vnutri bolo kazde kupe full kvoli tomu, ze ludia si po dvoch (ak mali karimatku po troch) lahli do kupe a zamkli ho. Nakoniec som nasiel miesto v kupe kde stale svietilo svetlo z chodbicky. Kedze som bol dost utahany drvivu cast cesty som prespal a v Bratislave som sa ocitol asi o 5:30 v Nedelu. O 6:00 som uz vytahoval sestru z postele kedze nasi boli v Leviciach. Bolo pekne rano a ja som bol spokojny, ze som konecne dorazil domov. Konecne odpocinok......