Vander plny šourků, šourkojedov - šourkožrútov, ChuBraK-ov, carodejnic a konzerv...toto je len prva verzia!

Nízke Tatry 2000

15. 8. Utorok

Zaciatok nam tentokrat skutocne vysiel. Po trojnasobnom prezreti cestovneho poriadku sme sa dohodli nieco po stvrt na stanici. Dobehol som par minut po pol pretoze som zaspal. Na "Konci s dychom" som sa dozvedel, ze vlak odisiel uz o 6:12. Cumeli sme do stareho poriadku. Nic to. Kupili sme listky a odviezli sa aj so Zuzanou do Galanty. Tam sme objavili malu putiku s kofolou a obsadili celu lavicu. Zuzana nasledovana Davidom sa po chvili vyparila domov balit na dovolenku do Jasenskej doliny, my sme zacali hrat whista. Cakali na sme na vlak co mal prist po 11. hodine. Vytiahol som moje nove "tlacene papieriky" z Turecka a kratili sme si cas. Nieco po 11 sme sa zbalili a nasadli na vlak. Tam sme zistili, ze podla predpisov mozme prerusit jazdu az po 100 km avsak sprievodca nejavil znamky nervozity len stikol listky a siel si po svojom.  Cesta ubehla rychlo v temer prazdnom kupe. Zjedli sme teda kura, ktore mi upiekla Zoja s dvoma Kubovymi zemlami. V Zvolene sme boli nieco okolo 14:40. Tu sme sa na chvilu rozdelili. Po prekumani situacie som o 14:45 nasadol na bus c. 11 a po napratani kupania chtivymi zvolencanmi som sa konecne dopravil do NRC Kovacova. Mieril som tam za svojim dedkom, chlapi cakali na mna na stanici. 15:15 som dorazil, 15:20 som sa zapisal, ukazal dedkovi fotky, dal babovku od sestry, nejake odevy od mamy a 15:40 som behom s batohom na chrbte vyrazil spat. 15:45 isiel bus, 16:00 som bol  na stanici o 16:26 nam siel osobak do Banskej Bystrice. Blitzkrieg. Chalani si medzitym vypoculi pribeh temer 80 kmeta-partizana pre ktoreho vsetci co nevedeli v maji preliezt hreben Nizkych Tatier bez lahkeho gulometu boli "hlistami", pretoze oni to dokazali za vojny v niekolko metrovych zavejoch. Ale inak to bol velmi mily chlapik. Nastupili sme do vlaku. Rozlozili sme sa no hned sme na neho narazili znova a tak sme si s Misom prisadli reku dozvieme sa nieco. Nakoniec sa z chlapika vyklul zaryty antiklerikal co Miso par mesiacov po birmovke bral urcite ako boziu skusku. Nehovoriac uz o tom, ze nas zacal skusat sinusy a cosinusy, odmocnovanie a podobne. Z matiky nasu dvojicu Mago este vysekal no nabozenska problematika sa po mojom pritakavani zvrhla na monolog. No aj tak si myslim, ze mal pravdu. Okolo piatej sme dosli do BB. V meste to nestalo za rec. Boli sme radi, ze este vobec isli nejake autobusy na Donovaly. Pri cakani sme s Misom v pokluse kupili film v miestnej Bille za nehoraznu sumu, pozreli miestnu SAD stanicu a co to pojedli. Nalodili sme sa a balansujuc medzi ludmi a vakmi v narvatom buse sme nakoniec nieco pred 19:30 vylodili na Donovaloch. David a ja sme nabrali vodu na WC  kam nesli vopchat flase, ktore sme teda museli poohynat do bizardnych tvarov, ktore im potom vydrzali cely vander. Doteraz neviem ci ta voda bola pitna. ("Teda nie zeby na tom zalezalo", no kvoli Misovi by som to rad vedel) Konecne sme vyrazili. Zapadajuce slnko pred nami a vidina pekneho miesta na stan v hlave. Presli sme nejake chaty a vliezli do lesa. Sprvu sme skusili stastie od znacky nad takym salasom no potom sme na mape objavili nedaleko holny kopec a tak sme si povedali, ze to je nase miesto a ze dnes to rozlozime tam. I stalo sa tak. Dokonca sme hore nasli nejaku zeleznu klietku alebo co to bolo do ktorej sme smarili igelitom zakryte batohy. Bol to super vecer. Uvarili sme polievky a caj, rozlozili stan. Zjedli babovku od mojej sestry (bola skutocne velmi dobra!) Chalani vrieskali a hrali na gitare ako zmyslov zbaveny (Objavilo sa aj tradicne ska v Misovom podani - chlapi asi uvolnovali stresy z oboch semestrov). Na mna dosiel nejaky "spleen" a tak som sa odplazil "zdejchnout" do travy (krovie tam nikde nebolo) a  len v ciapke a sustaku som sedel na kopci a cumel na hviezdy a na celu tu nadheru okolo a vychutnaval rel. ticho, tmu a v dialke blikotajuce svetielka oznacujuce ludske bytosti, ktore vsak teraz boli tak krasne daleko. Bola to parada...

16. 8. Streda

Rano sme vstali nieco po 9 hodine. Zacali sme balit pricom sa pri nas pristavil typek, ktory slapal do Prievidze uplne sam. Kvoli socialnej deprivacii trocha pokecal no potom sa pobral dalej. My sme zbaleni vyrazili nieco po desiatej a slapali cez Kozi chrbat do Hiadelskeho sedla. Tu sme stretli velku grupu Madarov, Cechov a par Sovakov. Miso a Kubo zbehli po vodu k nedalekemu pramenu, ktoreho vydatnost vsak bola na hranici kvapkania. Po asi 1/2 hodinovom zdrzani sa dusalo na Prasivu (1652 m n m) na ktoru bol dost na prd vystup. Este, ze sme sa pocas vystupu osviezili trochou zrelych oliv. Cez Malu Chochulu (1719 m n m) na Velku Chochulu (1753 m n m) kde sme sa naobedovali a odfotili aj s vrcholovou knihou (aj s jej krytom). Cez Kosarisko a Latiborsku holu, ktora mala zakerny vydus tesne pod vrcholom sme pomaly dosli k Durkovej (1751 m n m). Ten den sme sa rozhodli zakotvit to v sedle pod Durkovou. Po vyspovedani dvoch chalanov, ktori s flaskou vodky sedeli v sedle a cumeli na Liptovsku stranu sme sa dozvedeli, ze chata, ktora mala byt kusok pod sedlom je "under construction", ale ze tam je pramen. Nakoniec ja som ostal strazit veci a chalani odbehli dole po vodu. Zacal som stavat stan no darma robota. Chalani totiz stretli ChuBraK-a a ten ich varoval, ze spat sa da len pri chate a ze chodia ochranari. Na to zmizol dnu. Ked mi to chalani oznamili vzkypela mi zlc. Kua tak nas co vlacime odpadky po hrebenoch idu buzerovat! Nasrati sme zliezli dole, opytali sa cteneho ChuBraK-a kde ze sa to "mozme" zlozit a bolo. A tak namiesto kludu a romantiky sme spali s 6-7 roznymi stanmi medzi hromadou ludi. Bolo to asi najhorsie spanie celeho vandra. Zasli sme do "krcmy" a dali si gulas, ktory mierne zlepsil nasu naladu (David a ja aj pivo). Miso sa medzicasom odplizil do kadibudky. Jeho zdesena tvar po navrate hovorila, ze zazil nieco neobycajne. Najprv nam oznamil, ze to je najstrasnejsie miesto na zemeguli a potom zacal opisovat. V jeho podani tam bol hrozny smrad, muchy velke ako ovady, tma, bzukot. Spod zachodoveho veka sa vraj vyrojilo samotne peklo. Na to sa Kubo ozval s pametnou vetou, ze v tej kadibudke urcite ciha nejaka potvora aby mohla zvnutra Misovi drapkom posimrat sourek. To sme sli do kolien. Davida Miso rozpravanim odplasil no ja s Kubom sme predsa len isli. Tento krat mal Miso napodiv pravdu. Z poklopu v druhej latrine sa vyvalilo mracno zobudenych much a hufne atakovali nasu baterku. Nakoniec sme ju postavili do roha a muchy na nu sadajuce vytvarali 30 cm tiene na stenach. Zazitok. Nakoniec sme pokonali a vratili sa spat, ze teda Miso skutocne neklamal. akurat David trocha drzkoval, ze tie muchy-obry sadali infekcnymi nozickami na jeho baterku. Zasli sme teda do stanu ked sme k nasmu miestu boli navigovani divokym chrapanim vyludzovanym niekym od vedlajsieho stanu. Miso a ja sme zaliezli dovnutra a polihovali, Kubo a David zatial kuchtili luncheon meat, ktory opekali na esuse. Rozviedli sme teoreticky novy zivocisny druh zvany sourkozrut (aj sourkojed) pricom bolo jasne, ze sa objavilo slovo tohto vandra. Nakoniec sa slo sa spat...

17. 8. Stvrtok

Rano sme vyrazili o 10:45, teda predposledni. Po nas uz sli len nejaki Cesi co vobec nevyzerali nejaki "sprinteři" kedze mali aj "babače". Povzbudil som ich, ze sa este niekde uvidime a zmizli sme za hrenbenom. Uz sme ich nevideli. Pomaly sme vydusali na Chabenec (1955 m n m) kde sme sa sfotili par metrov od priepasti len aby bolo vidno kopce za nami. Dostal som vsak telepaticky prikaz od Martiny na rozhovor a tak na Kotliskach pri odbocke na Skalku som natlacil toaletak pod skalu a trsom travy zakryl miesto cinu. To vsetko za asistencie vzdialenych hlasov znackarov a rehotajucich sa chalanov.  Potom sme prisli na Polanu (1889 m n m) kde sme stretli rodinku s malym dievcatkom. Pochod bol rychly, boli sme hnani vidinou obeda na Chopku a sourkojedom, ktory nam siel v patach. Z Polany uz bolo krasne vidiet Derese a Chopok. Obisli sme teda Derese (2003 m n m) a po vyborne vylozenej ceste sme sa konecne dostali na Chopok (2024 m n m), resp. pod Chopok do chaty kde sme sa hotovali obedovat. Dali sme si po kapustovej polievke, ja parene buchty, chlapi parky. Opeciatkovali sme pohladnice, pokecali s dvojicou co isla tiez od Durkovej a sli dalej. Vysli sme na Chopok kde sme sa dozvedeli ktorym smerom a kolko je vzdialene Sydney, Toronto a podobne. Ze nam to bolo na prd je evidentne. Hodili sme rec s nejakym Holandanom, ktory bol napodiv dost dobre oboznameny s nasou faunou. Miso mu predhodil pohladnicu pre Martinu, ktora vraj studuje holandstinu. (Ozaj kedy to ta deva stiha? :-) ) Holandan v klobuku s fuzami tam nieco nacarbal a pobral sa aj so synom kade lahsie. Asi bol rad, ze vyviazol len s podpisanim pohladnice :-). My sme v druznom pokece zliezli a zacali dusat na Dumbier. Avsak pozor. V priebehu dusania ma asi sourkojed z kadibudky nakazil reakcnou ideou rozkolu a rebelizmu. Bol som pevne rozhodnuty na Dumbier neliezt kedze to vyzerala dobra zachadzka. Avsak chlapi zneuzili moj zmysel pre kolektiv a za prispenia dvoch reakcnych individui, z ktorych ani jedno nejavilo znamky lucidity kedze mali lyziarske palice, som bol dotlaceny k vystupu na spominany vrch. Na protest som odmietol komunikovat a odfotit sa pricom pocas celeho zostupu som nadaval. Nakoniec sa situacia trochu ukludnila. Avsak cesta bola neskutocne dlha. Slnko pomaly, ale isto zapadalo a my sme mali do Vysnej Boce stale dobrych 5-7 km. Miso sa uzavrel do seba a drzal sa vzadu. My sme dusali ako o zivot. Pred kopcom zvanym Lajstroch sme dali posledne sladkosti a vyrazili na poslednu etapu toho dna. Pri zoslape z neho sme stretli nejakych Cechov co pretiahli na Certovici zaverecnu jednej krcmy. Plny ocakavania sme zisli uz za tmy dole. Tam vsak chcip pes. Krcma zavreta len nejake dve pani v pokuseni na nas dobre zarobit nam nukali predrazene klobasky. (museli sme vyzerat dobre zufalo) Nakoniec sme kupili po pol litri mineralky a Miso kupil par krajcov chleba. Po tme len s Davidovou baterkou sme dusali po asfaltke do asi 2 km vzdialenej Vysnej Boce, kde mal chatu Boris (presne ten co sa zucastnil Saigonu). Tam sme nasli chatu opustenu no vsetko naokolo nasvedcovalo tomu, ze Boris je na chate. Tak som zbehol k susedom a zacal som od nich vyzvedat kde sa podel Boris. Nestihol som ani poriadne zacat a uz okolo prechadzali nejake postavy. Vyklul sa z nich Mato so Simonou (Borisov brat). Zvitanie prebehlo rychlo. Rozlozili sme sa u dalsich susedov na vykosenej luke. Ja som zbehol pokecat k Borovi a Kubo pokecat so sourkojedom. Zacal sa varit puding. Miso zahlasil, ze sa ide na chvilu natiahnut a zakratko uz stanom oriasalo jeho chrapanie. Puding stal za prd kedze sme dali vela vody. Este sme aj rozliali po stole. Tak sme vychlipali cokoladovu vodu s esusu. Znova som zbehol za Borisom, hodili sme vaky do predsienky a chalani po kratkom pokece s Borisom zasli spat. Ja som asi za 1/2 hodinu dosiel za nimi. Mago este ucil Kuba ako astronomovia urcuju vzdialenosti. Posledne co som v ten den pocul boli nejake parseky...

18. 8. Piatok

Tento den mal byt polotechnicky. Nebol. Zacalo to sice slubne ranajsim odchodom z chaty smerom do dediny na nakupy a na ranajky. Ja som som pokupil bryndzu, mlieko, rozky, makovniky. Vsetko som to aj zladoval. Potom sme sa strategicky presunuli do krcmy. Tam sme dali kofolu a hned nato som sa odpoklonkoval na WC. Po mne Miso a po nom znova ja. Nakoniec sme poobede z Vysnej Bocy (citaj Boky) vyrazili. Zasli sme znova do obchodu kde sme tentokrat zakupili zasoby. So zastavkou na miestnu kyselku sme konecne vyrazili. Kubo sa nas pokusal zlakat do osidiel miestneho sourkojeda my sme sa vsak nedali a tak Kubo skracoval znacku sam. Ani velmi nekrical. Traverz modrou bol z uvodu neskutocne dlhy no nakoniec sme vydusali vlhkou pazuchou okolo potocika cez mracna much do maleho sedielka. Tu sme stretli nejakych dvoch (muz, zena), ktori nas oboznamili s neprilis dobrym znackovanim v tejto casti NAPANTu. Podakovali sme sa a dusali dalej zalesnenym hrebenom. Cesta bola humusna, uzka stale klesala a stupala, nic nebolo vidno. Presli sme Ramzu a vydusali na Homolku (1660 m n m) odkial cesta isla znova peknym holnym usekom. Ten den sme podla rady dvojice chceli prist na Kolesarovu (1508 m n m) no nakoniec sme to zapichli asi 2-3 km pred. Nastala noc Blair Witch. Najprv sme rozlozili karimatky, najedli sa, zjedli konzervu ananasu a zacali diskutovat. Nejako dosla rec na Blair Witch. Mozno to bolo po tom zavyjani o ktorom sme rozmyslali asi 10' ci bolo echt vlcie a ci zvlcilych ludi. Nakoniec sme mierne podeseni zaliezli do stanu pricom Kubo s Misom spali dole hlavou, ja na strane od lesa, David s nozom v ruke a na chlebe. (Este, ze sme si rano nenasli otiepky :-)

19. 8. Sobota

Rano sme vyrazili pomerne skoro (okolo 9:45) a cez Kolesarovu sme zisli dole do sedla Priehyba (1190 m n m). Miso cestou zakvasil na pokec s Martinou vo vlhkom lesnom poraste. V sedle sme sa zdrzali asi hodinu. Zacalo to hladanim avizovaneho pramena. Nenasli sme ho len nejaky potok zovsadial zarasteny vysokou travou a prhlavou. Kym Miso pral veci, my sme vykecavali s chlapikom, ktory sam slapal od Kralovej hole a vyzvedal od Kuba podrobnosti o paraglidingu. Ked Miso dosiel siel sa hladat pramen. Zase nic. Tak sa nabrala voda z potoka a zacali sme dusat do kopca na Velku Vapenicu (1691 m n m). Humus vystup. Na nej sme vodu z potoka vypili (napodiv aj Miso) a chvilu posedeli. Ked sme uz odchadzali, stretli sme borca z Opavy aj s kumpanmi, ktory chodi na Slovensko kazdy mesiac. Narecim nas oboznamil so svojim nazorom na Prazakov (to ked sa mu chcel David pochvalit, ze bol nedavno v Prahe) a celkovu politicku situaciu v Cechach. Nepovedal jedneho slusneho slova. Super chlap. Zisli sme do sedla Priehybka kde sme nabrali vodu aby sme ju na Andrejcovej zase vyliali. Tam sme uz nabrali poriadne z vydatneho pramena. V prazdnej tur. ubytovni sme zarobili sumienku a po kratkom odpocinku sme sa pobrali dalej. Po Zdiarskom sedle sme sa rozhodli urobit Bartkovu. Ja som ju chcel dat za 30', David 15' Miso za 5' naco odpovedou mu bol vysmech, ze teda s tym by vela nepokonal. Nakoniec sa nam ju podarilo spolocne urobit a Miso sa vitazoslavne vztycil na vrchole v divokom vetre. Mali sme tu jest, ale nejedli sme. Citelne mi klesla nalada. Islo sa dalej. Na Orlovej (1839 m n m) nas, ako neskor vysvitlo, nejaky mumak odfotil. Blizil sa finis. Na Strednej holi (1876 m n m) sme dali maly olovrant. Potom sa uz slo do ciela. Objavili sme sa na Kralovej holi (1948 m n m). Tam je velky vysielac a budova patriaca telekomunikaciam a ani jeden strom takze ten znamy ludovy song je obycajny organolepticky .... . Odfotili sme sa a sli sme sa opytat cez velke oko na vratnici budovy, kedy ze ide posledny bus z Telgartu do Popradu. Odpoved Velkeho Oka nas nepotesila (resp. mna hej) lebo to bolo asi za 1 hodinu a znacka udavala 2 1/2. Rozhodli sme sa teda ostat spat na Kralovej holi. Bolo to najlepsie rozhodnutie vandra. Velke oko nam navrhlo spat vo vstupnej hale (2,5 x 2,5 metra). Zacali sme vsak najprv hladat miesto kde by tak strasne nefukalo aby sme tam rozlozili stan. Nakoniec sme obisli celu budovu aby sme sa predsa len rozhodli obsadit vstupnu halu a vyfuknut ju spod nosa 2 Cechom. Najprv sme len tak sedeli a vychutnavali teplo a sucho. Potom sme zacali robit poriadok a miesto pre karimatky. Roztiahli sme igelit a na to sme nahadzali karimatky. Zacali sme vecerat. Ja som dorazil posledne jedlo co som mal. Nakoniec sme otvorili siestu. (To ako siestu za jedlom nie tu naso-polsku tycinku) Vytiahli sa noty, gitara a v uzavretom presklenom priestore osvetlenom neonkou sme zacali bekat. Ale ake to bolo bekanie ! Slzy tvy mamy .... sa zmenili tak, ze by kludne mohli skoncit ako slager v tych najspodnejsich putikach. Vyvrcholenim vecera bolo pokracovanie whista, ku ktoremu boli vymyslene aj umiestnenia (1. miesto šourek, 2. miesto pyj, 3. miesto pšouk, 4. miesto ........). Nasledovali hry na zivot a na smrt rozhodujuce o povyseni ci potupe hraca sprevadzane ohromnym smiechom. Najvacsim sklamanim bol volny pad Davida z pozicie sourka, ktory zakoncil v ........ . Vylet za mocenim jasne ukazal prevahu vetra a tak sme pakovali dnu. Pohlad na vysvietenu predhalu, v ktorej lezali Kubo s Misom uprostred prvotriedneho bordelu, uprostred hromady not, karimatiek, spacakov a obalov od jedla ostane navzdy vryty v mojej hlave ako symbol vandra. Spat sa islo az okolo 2:15 rano...

20. 8. Nedela

Vstali sme skoro. Teda relativne. Zobudili sme Velke Oko a podakovali mu za prespatie. Misovi este uletel igelit tak sme ho nahanali po Kralovej holi. Kubo s nim potom skusal paragliding na com sme sa rubali. Nakoniec sme konecne vyrazili. Cestou dole sme roztocili debatu o Ciganoch kde som bol rozduseny pre idealisticky pristup. Nakoniec sme pri planovani buducorocneho vandra skoncili v Telgarte. Tam nejaky blbec poodtrhal vsetky cestovne poriadky zo zastavok. Zasli sme teda do hotela, kde sme zistili, ze bus odchadza nieco po 12. Hotel mal pomalu obsluhu, ktora sa este len ucila rozoznavat malu a velku kofolu, dobru hudbu, stare zariadenie, avsak na whista to bol idealny teren. David zacal znova dobyjat stratene sourkovske pozicie. Nakoniec sme zbodli bryndzaky, David placky a odisli sme na bus. Ked sme sa pohli, prve minuty som sa nevedel vyrovnat s pocitom, ze nie moje nohy, ale !nieco! ma vezie. Bohovsky pocit po tych cca 90 kilometroch to vam poviem. V buse sme videli slovensku romsku realitu a za neustaleho tocenia po serpentinach sme konecne dosli do Popradu. Bol najvyssi cas lebo z trmacania mi prislo riadne zle od zaludka. Tym sa vander de facto skoncil. Na stanici sme trocha zmetkovali lebo Kubo s Davidom hladali neexistujuci bankomat, Miso telefonoval a ja som sa chvilu pohraval s myslienkou rychleho uprku domov. Nakoniec sme sa rozdelili. Ja som siel za hlasom prirody na stanicne WC a chalani kupovat kura a nejake potraviny. Nestihali. Ja som narychlo kupil listky a cakal ich uz pri vlaku kym oni sa nejako potulovali po stanici. Nakoniec sme vsetko pekne stihli a uvelebili sme sa vo vlaku. V Uhorskej vsi sme vystupili. Tu nas dobehla sms od Martiny, ktora za nami z nicoho nic mala prist. Teda aby som bol uprimny ja som bol ciastocne oboznameny. Nakoniec sme presli popod najdlhsi most v SR a dusali smerom k Liptovskemu Janu. Minuli sme dve pohladne babace a vdusali do Lipt. Jana. Tam sme sli zistit bus do Lipt. Mikulasa. Jednak pre Misa jednak pre mna. Potom sa peso slapalo ku kupalisku. Zaplatili sme 30 Sk (sli sme po 15. hod.) a zacali vychutnavat pohodu v termalnej vode. Liezli sme z bazena do bazena az sme zakotvili v sedacom, ktory nas postupne zacal rozozierat. Nikomu sa vsak nechcelo von pretoze zacal fukat sviezi vetrik. Nakoniec Miso vydusal a po chvili aj my za nim. On prchol do Mikulasa ked ho viezli nejaki Poliaci s nelucidnym deckom na zadnom sedadle, my sme sa kupali a sledovali pomaly uprk miestneho obyvatelstva od bazenov smerom domov. Ked na to tak spetne spominam myslim, ze najkrajsi bol okamih ked sme zaliezli do vody a ocitli sa po 5 dnoch bez zien a sprchy v raji bikin, snedych tiel a teplej vody. Na konci sme sa len susili a obsmrdali okolo stankov kde boli na nasu stencenu penazenku vysoke ceny. Ako jedny z poslednych sme opustili kupalisko a vydali sa po asfaltke hore dolinou ku Kubovej chate. Minuli sme zotavovne a vnorili sme sa do chatovej osady. Zhliadli sme byvale obydlie nasej spoluziacky Lucky a prisli pred honosny imperialisticko-burzoazny vydobytok spolocnosti konca 20. storocia. Kubovi stari rodicia sa ukazali ako velmi prijemni a pohostinni ludia pricom najme s Kubovym dedkom som si vynimocne dobre rozumel. Zjedli sme vynikajucu veceru co pre nas prichystala Kubova babka, upiekli kura, nasli miesto pre stan, pockali Misa s Martinou a zjedli zasoby, ktore pritiahla Mata z odpustu. Ten vecer bol vynikajucim bodkou za vandrom. Dufam, ze aj pre Misa :-)...

21. 8. Pondelok

Rano este obligatny zaver s fotenim, vynikajuca hubova prazenica na ranajky a rozchod. Ja smer BA oni smer Slama, Ohniste a potom Besenova so spanim na obligatnom travertine a Strecno. Ja som chytil bus o 11 do LM potom vsak vlak co isiel 12:20 meskal asi 45' takze som si pockal. Nastupil som vsak do kupe v ktorom sa viezli 2 Francuzky z Kosic, ktore boli na skusy na Slovensku. Dal som im pol hodinu na spametanie a potom som nadviazal culu diskusiu. Nakoniec som sa ich opytal ci maju kde spat. Kedze nemali zavolal som sestre ci nema nic proti a pozval som ich k nam, kedze nasi aj tak boli na dovolenke. Doma sme sa zlozili a sli do mesta...

22. 8. Utorok

Dalsi den sme vybavovali bus listok a ubytko na dalsi den, kedze aj trpezlivost mojej trpezlivej sestry ma svoje medze. Prichylil ich Suvorak za 260 Sk na noc a zasli sme este na Devin. Potom sme pobehovali po meste a kupovali darceky zo Slovenska. Najviac ich dojimali tkane koberce. Ani neviem preco ked u nas to su najmenej kvalitne, u babky pouzivane v pivniciach a predsienach...

23. 8. Streda

Pobehovali sme po meste, videli folklornu skupinu z Francuzka na namesti v radnici a nakoniec sa slo na bus. Tam ma este stihli zoznamit s nejakym francuzskym archeologom Francoisom, ktory kopal na Devine a byval na Druzbe. Celkom zabavny clovek. A to bolo vsetko. Vander sa tymto skoncil a ja som mohol konecne sadnut do kresla a vychutnavat chvile oddychu...