Vander vo Velkej Fatre, ktory sa udial v lete roku 1997 bol prvy vander na ktorom som vobec bol a niesol sa v znameni tazkych batohov, krasneho pocasia a ziskavania skusenosti. Je mozne, ze mi vela veci uniklo a tak nepovazujte toto dielo za ukoncene. Bude to asi tym, ze si na to spominam teraz po rokoch...

Pondelok

Bolo to vobec prvy krat co nas Cingov unasal ustrety dialkam ( a nepoznanym vlastnostiam svojim a svojich priatelov). Vlak bol v pohode, ludi malo a tak sme sedeli a cakali na svoj osud. Batohy nacvakane na prasknutie. Misov batoh mal cca 28 kg, ja som sa narval tusim do 18 kg aj s vodou, Kubo a David okolo 25 kg. Mali sme vsetkeho vela. Jedla, H2O, oblecenia. No co dan pociatkom. Vystupili sme na stanici v Ruzomberku, ked chalani uz z vlaku meditovali, ktore ze to kopce budeme zliezat. Nasli sme znacku co nebol az taky problem a vydali sme sa cez mesto k nejakemu bankomatu kde David este vyberal prachy. Potom sme zacali slapat popri hlavnej ceste do Cernovej kde bol ten znamy masaker. Tam sa zacinala aj cervena znacka. Hned za krizovatkou bola krcma. Prva zastavka. Bolo okolo obeda a tak bola prazdna. Kofolu nemali, len nejaku dost "drahu" limonadu. Ked sme poculi cenu dali sme si naliat po pol litri a sadli sme k otvorenemu oknu (take male vyklapacie ako v ZS). Miso este vyzvedal ako je to s medvedmi pricom dookola mlel nejaku historku o manikovi co presiel peso celu Kanadu a nestretol medveda iba preto, ze si piskal. Krcmarka mu to potvrdila s tym, ze jej muz tento rok nejakeho strelil. Misovi viac nebolo treba. Odbilo tusim nieco po jednej ked sme sa vydali na cestu. Po chvili sme uz slapali strmym vyslapom cez nejake luky na ktore prazilo slnko  na Tlstu horu (1208 m n m). Nad nami viselo vysoke vedenie a po chrbte mi zacali stekat prve pramienky potu. Objavilo sa aj prve spodne pradlo, ktoreho casti sme potom nachadzali celou cestou. Musel tu byt divoky vecierok a len celkom nedavno! :-) Odevy zacali podprsenkou. Tam sme aj odpocivali. Tu sa mi podarilo roztrepat 2 litre sifonu, ktory som si neprilis inteligentne uchytil za hlavu. (H2O s CO2 vzdy pred pouzitim vyfucte!) Po kratkej pauze ked sa dokonca vyuzil aj moj dalekohlad sme sli dalej. Presli sme nohavicky, satku nejake papierove vreckovky, tusim aj tielko. Nastastie sme vliezli do lesa. Cesta stale stupala, presli sme prvy vacsi potok v ktorom som sa napil za co som dostal "černú důtku" od Misa. (pozorny citatel uz tu zbada zarodky jeho hygienickeho pristupu k vandrom) Zacali ma obtazovat nohy. Velmi rychly postup totiz sposobil krce v stehnach kvoli comu som zacal zaostavat a spomalovat postup skupiny. Chalani vsak obetavo postavali a cakali na mna. "Nic naplat" ako hovoria bratia Cesi ten den som ledva dobelhal k nasemu miestu pre stan. Tlsta hora sa stala neskor akymsi meritkom humusneho vyslapu pretoze aj chlapi mali dost. Obisli sme vrch Vtacnik o ktorom sme chvilu meditovali, ktory to vlastne je. Nasli sme polorozpadnute senniky, v ktorych blizkosti sa pasli kravy a okolo sa povalovala spusta nestravenych zvyskov (lajna). Pramen uvedeny na mape bol rozdupany, ze tam ostalo len kopec blata. Nakoniec Kubo objavil pri nejakom krizi miesto na spanie aj s pekne spasenou travickou. A bez kravincov. Dokonca tam bolo aj ohnisko. Rozlozili sme ohen oproti salasu nachadzajucemu sa na druhej strane ubocia. Vody sme nemali vela no aj tak nebolo nikoho kto by sa bol k salasu unuval. Sedlo pod Siprunom, tak sa to miesto volalo ako sme zistili podla mapy, sa tak stalo nasim prvym "noclaziskom". Rozlozil sa ohen, stan, pojedli sme (tu sa vytvoril kult pojedania trescej pecene v prvy den vandra) nieco pospievali pricom ja som si natieral nohy nejakou Davidovou "protikrciarskou mastou". Ja som zasiel spat dobity ako pes chalani este vyrevovali na hviezdy nejake odrhovaky (tu vznikla aj neskor slavna ska verzia "Stratila sa laska" v podani Misa)....

Utorok

Na druhy den sme znova pojedli, Kubo ako spravny Ranger vychlastal rosu z igelitu v ktorom sme mali batohy a slapalo sa dalej. Z mojej strany tentoraz kvoli noham opatrnejsie. Presli sme velmi peknu "Janosikovu kolkaren" kde sme sa objedli cucoriedok aby sme potom hned kusok dalej nasli 1 l flasu vody (ako poznam Misa asi by nam aj tak bola na nic). Nakoniec sme vodu nabrali za Smrekovicou co bola taka nejaka chatova osada pristupna aj asfaltkou a kde uprostred lesa boli roztrusene podnikove chaty a pomedzi ne zase roztrusene sukromne chaty a pomedzi to vsetko bolo roztrusenych par ludi. Tu bola aj dost dlha pauza na obed a WC. Uvarili sme moju polkilovu konzervu hovedzieho na Kubovom varici (ktory sa nam neskor stal zakladnou vybavou) a chalani si zahrali futbal s dvoma malymi chlapcami a ich otcom. Zo zdanlivej frasky ked im bolo od nasich borcov navrhovane, ze sa pomiesaju aby sa vyrovnali sily, chalani dostali temer nechutny vyprask a otraseni na hrdosti sa spolu so mnou pobrali dalej kade lahsie. Futbalom sa sily v ramci skupiny vykompenzovali. Presli sme velmi peknu Skalnu alpu (1463 m n m) a vosli do lesa. Prisli sme pod nejaky "vyssi" kopec. Po kratkom rozhovore som bol ako rebel prehlasovany a slapalo sa nan. Na Rakytov. Vystup bol des. Nakoniec sme sa tam vystverali, pokochali vyhladom a pobrali dalej. Nalada mi klesla no zostupom sa zlepsila. Ked sme v dialke videli masiv Ploskej (1532 m n m) zacalo nam byt mdlo. Najprv bolo treba zist pod hranicu lesa a ked sme nad sebou videli kade az vedie traverz poviem vam boli sme mierne povedane podeseni. To vsak uz Miso slapal s urvanymi popruhmi od batohu, ktory chvilami musel niest v rukach. So zapadajucim slnkom v patach sme dusali bez prestavky do kopca. Nakoniec sme museli dat pauzu. Vystup bol totiz este horsi ako vyzeral. Vsetci sme boli na dne a este trebalo ist dobre 3-4 km podla mapy. Bolo ticho tma pomaly sadala do okolitych dolin a my nie a nie sa vystverat hore. (A to som ja nehral futbal! - nastastie!)  Zozrali sme cokoladu a s trocha veselsou naladou sme zacali znova slapat. Plosku sme obisli no z Ploskej sme uz isli len silou vole. Cesta bola uplne nespevnena a zacalo prsat. Bolo treba urobit poslednych 50 m ku chate pod Borisovom. Kubo s Davidom uz vliezli dnu no ja s Misom sme ostali pod smrekom asi 25 m od chaty. Dobehol Kubo, ze nam helfne no nakoniec sme sa pozviechali a tych poslednych par metrov sme dosli statocne po svojich aj s batohmi na chrbtoch. V chate bolo teplo dali sme si nejaku prazenicu ci gulas. Davida nejaki Cesi ponukli rizotom s hubami, ktore odmietol len raz, potom uz futroval do brucha. Ja som si zobral izbu a siel som spat, chlapi este spievali + "popijali" rum od nejakych dobrodincov. Miso spal tiez v izbe, Kubo s Davidom spali v stane....

Streda

Rano sme sa dali ako tak dokopy, oplachli v blizkom prameni, co to pojedli, nakrmili macku zbytkom z rybickovej konzervy a vydali sa na cestu. Traverzom okolo Ploskej (ziskala si povest dalsieho humus kopca) sme postupne vyslapali na najvyssi vrch Velkej Fatry Ostredok (1592 m n m). Cez Gadersku dolinu sme dosli do Blatnice. Vraj je Gaderska dolina jedna z najkrajsich v SR no my sme ju celu "prebekali" a prekecali pricom sme spominali el. uhorov, lopuchy, horaren, horarovu zenu, skrinu a vselico ine takze neviem ci je to skutocne pravda alebo loz propagandistickej turistickej publikacie. Nakoniec sme za tazkeho pohladu lahkeho gulometu pri pametniku II. Svetovej, vstupili do dediny. Zapadli sme standard v krcme. Kubo sa este snazil kontaktovat kamarata etnologa, ktory vsak bol v tych dnoch  v BA. (ze zdravime pana profesora Badu:-) O 22:00 nas z krcmy vyrazili. Vydali sme sa hladat kemp, ktory mal byt niekde v okoli. Ja s gmolkom ako bejk, chalani v druznom hovore a smiechu. Nakoniec sme kemp nasli. "Vlupali" sme sa don pricom sme objavili akusi "administrativnu budovu - hotel". Robiac bordel ako ako banda hrdlolezov sa nakoniec vystrcilo nejake dievcatko pricom zavolalo bojazlivym hlaskom mamicku, ze su tu nejaky "cudzi" ludia a chodia po objekte a dokonca ze stoja za dverami. Vystrcila sa dospela hlava a nakoniec nas mamicka zaviedla do izby a povedala, ze rano sa dohodneme. Slo sa sprchovat. Prvi sli David s Kubom. Kym skoncili prestala tiect voda. Teda resp. uz iba crcala. David s Kubom rel. osprchovani nam radili aby sme drzali sprchu co najnizsie co mi pripadalo absurdne ked som ju drzal 10 cm nad podlahou, ledva tiekla a este som sa mal aj sprchovat. Nakoniec sa vyparili a Miso ostal namydleny v jednej sprche a ja este ani nie mokry v druhej. A vody nebolo. Zacali sme sa hrat na instalaterov. Ked sme uz skusili skoro vsetky kombinacie zacali sme rozmyslat. Stale nic. Nakoniec som objavil jeden kohutik po otoceni ktoreho sa z Misovej sprchy zacala valit voda. Bolo poriesene. Ako sme zistili stacilo len spustit centralny privod vody do bojlerov, ktory sa na noc vypinal. Pospevujuc si aky sme prefektni sme sa osprchovali a vratili do izby. Tam sme narobili udesny bodel kedze sme este vecerali....

Stvrtok

Rano siel David s ani neviem kym hrat tenis. Za 40 Sk aj s pozicanim rakiet a dvoma nedockavymi chlapcami ako zberacmi lopticiek by som si aj ja zahral keby som tenis vedel hrat. Po prijemne stravenom predpoludni sme zasli znova pred krcmu. Kupili sme jedlo v potravinach. Chalani sa ma vsak neopytali ci budem parky a nakupili 20 noziciek. Ja som zladoval Nivu s mliekom a este niecim takze som parky nechcel tak ich museli zladovat oni. Verte ked to varili, vodu v tom parkami napratom esuse nebolo ani poriadne vidno! Zozrali parky, chvilu sme posedeli a nieco !po 16:00! hodine vyrazili v ustrety neznamemu. Tentoraz sme sli Blatnickou dolinou. Zacalo sa pomaly zmrakat a este stale sme viseli v nejakej vlhkej pazuche ako sa vyjadril Kubo. Presli sme okolo nejakych peci kde za II. Svetovej piekli partizani chlieb, Miso stihol pri jednom odpocinku stratit novu mapu a po prejdeni luk a pasienkov sme konecne uz za sera zisli ku Kralovej studni. Tam som napodiv objavil susedu na rekreacii na chate kde spravcovala (resp. v tej chvili prave nie) jej sestra. Cvakol som si izbu pricom sme zazili trapas ked sme sedeli s chalanmi na izbe a mila teta suseda si myslela, ze sa chystaju na cierno prespat. Vyviedli sme ju z omylu. Nechali si u mna batohy a sli spat von do stanu. Suseda tvrdila, ze ku kontajnerom chodia medvede a zamkla chatu. A mne ponukla este moznost osprchovat. Ked som ju vyuzil vypli generator elektriny a bola tma ako v pytli. Aj ticho az na psa, ktory celu noc zurivo brechal. Ktovie preco...

Piatok

Rano sme sa rozdelili. Ja s gmolkom ako hrom som ozelel poslednu etapu na Donovaly a rozhodol som sa zrebelovat po zltej do Harmanca. Mal som ist po zelenej, bola krajsia ale co uz. Zelenac. Chalani vydusali na Kriznu (1574 m n m) a kroko-behom si to hasili na 8 hodin vzdialene Donovaly. Skratili to dost brutalne a vecer zakoncili kultovou vecerou. Prespali na mekej trave a zbehli do Banskej Bystrice kde pooprudzovali miestnych tlacicov Lucku a Mojka. Ja som v tej dobe bol uz doma. Zisiel som po zltej do Harmanca, kde som chytil bus k papiernam. Tam sa do busu nalodili robotnici z dopoludnajsej zmeny a tak sme vsetci pekne pohromade dorazili do Banskej Bystrice. Tu som pockal asi hodinu na bus do BA, ktory bol plny az strach. Vecer som uz liecil gmolka vo vani...